Priesečník
Autor: DianaR; Preklad a banner: solace
Originál: http://severushermione.clan.su/forum/22-6706
PG-15; Snamione; Romanca
Vojna sa skončila. Hermiona je zaľúbená. Snape sa chystá dať výpoveď a začať nový život.
Severus zamyslene hľadel na koláč. Jeho myšlienky boli prekvapivo jasné, akoby nemal za sebou strašný deň s lavínou protichodných pocitov hroziacich ho dobiť na smrť. Vdýchol do pľúc sladkastú vôňu čremchy a pochopil, čo predtým odmietal vidieť.
Z vrecka vytiahol prútik. Nikto okrem neho a majstra, ktorý ho vyrobil, nepoznal, čo sa skrýva pod vrstvou dreva – v tom bol prútik veľmi podobný svojmu majiteľovi.
Nie. Jednoduchá cesta k šťastiu. To je všetko. Chápal to, keď zaň pred mnohými rokmi dával určitý počet galeónov? Sotva.
Nie, nechystal sa prepustiť cez drevo silu smrti, ktorá žila vlastným životom, len čo pery zašepkali Avada Kedavra. Spočiatku váhavo a neisto, no neskôr s potešením, ako by bozkávala vzduch dávajúci jej moc. Zo začiatku sa nechystal. Avšak zdalo sa, že to život rozhodol zaňho... alebo nie?
Švihol rukou a jeho tieň po ňom s radosťou zopakoval pohyb a... už aj stál v strede sály s kozubom v Malfoy Manore, kde asi pred hodinou zanechal Hermionu po tom, čo jej povedal urážlivé „dospej“. Múdra rada, to áno, len, bohužiaľ, nie na správnu adresu. Alebo mu mala aspoň drzo odvetiť „buď menej komplikovaný, Severus“.
Spala... Aké zvláštne, pri jej hľadaní sa chystal prekutať najtmavšie kúty Malfoy Manoru a ona ani neodišla z miestnosti. Len v kozube roznietila oheň, ktorý už doháral, dodávajúc teplo tlejúcim uhlíkom a plačúc za nedávnou slávou. Spala v podstate pri kozube. Sedela na koberci s hlavou položenou na kresle. Úplne nevhodná poloha pre spánok na celkom nevhodnom mieste s absolútne nevhodným divákom. Severus prešiel pohľadom po tvári bledej od prežitého rozrušenia; uviazol v kaderiach splývajúcich v očarujúcich vlnách až takmer na zem; zasnene objal očami elegantnú krivku krku; nadchol sa rubínovým odtieňom bezchybne načrtnutých pier a jablčnou belosťou štíhlych prstov. S takou zjavnou pýchou sa dívame na to, čo nám úplne patrí. Áno, Severus, máš právo otvorene sa kochať – patrí ti. Možno patrí. Teraz je dôležité to, čo si nečakane pochopil... aj ty patríš jej. Už nie vidine nádhernej ženy so smutnými očami, ale úplne skutočnej osobe z mäsa a kostí, so srdcom bijúcim do rytmu tvojich slov. Rozhodne sa nebojíš patriť jej, obetujúc časť princípov zladených s tvojím životom. Túžiš ju po ránach obyčajne bozkávať na líce, a tým prinútiť zostať ešte na chvíľočku, či hodinku v posteli... chceš jesť raňajky, ktoré ti pripraví, hoci vo všeobecnosti nerád raňajkuješ... a chodiť na návštevu k jej priateľom predstierajúc, že sa ti to tiež páči. Pretože s ňou zabúdaš na rutinu... s ňou stojíš otočený k moru a jeho neutíchajúcemu špliechaniu... s ňou cítiš posilňujúcu vôňu soli... s ňou si slobodný, aj keď zatiaľ nemôže prijať niektoré stránky tvojej povahy.
Sadol si na podlahu s prekríženými nohami, čo už neurobil veľmi dávno. Zvyčajne dával prednosť sedeniu na stoličke ako slušne vychovaní ľudia. Dlaňami si podoprel bradu a pripravil sa na dlhé čakanie. Súčasne sa pozorne započúval do nepríjemného ticha Malfoy Manoru, ktorý nebol bezpečný ani v najpokojnejších časoch. Tu vedeli zabíjať aj tiene, nečujne sa zakrádajúce k obetiam neočakávajúcim útok... Tu ticho prenikalo cez srdce počas pokojnej večere... Tu nikto, ani jediný kamienok nestrpel ľudské teplo. Dokonca sa na tomto mieste, ktoré mal právo nazývať domovom, necítil príjemne ani Draco. Kvôli tomu bola jeho izba ovinutá tuctom najrozmanitejších ochranných kúziel. Určite preto teraz mohol spať zakutaný pod teplou prikrývkou a on bol nútený ostražito čakať na prebudenie dievčiny, aby sa s ňou čo najrýchlejšie rozplynul vo vzduchu a zmizol z tohto neobľúbeného miesta.
Hádam by mal so sebou vziať aj chovanca. Sám si neporadí s takmer živým domom, v ktorom nahnevaná Hermiona tak trúfalo prebehla celé dve poschodia a nepadla ani do jednej pasce. Draco si neporadí, avšak ponúknuť mu, aby sa presťahoval znamenalo... začať rozhovor o Narcisse, a on zatiaľ ešte veril v možnosť vytiahnuť tento krásny, aristokratický kvietok z nástrah väzenia.
Nemusel dlho čakať a obrovské oči s nádychom ohnivej whisky mu popálili pohľad. V prvej chvíli nepochopil, či sa Hermiona naozaj prebrala, alebo sa mu to len zdalo. Ale potom oči žmurkli, sladký opar sna sa začal rozplývať a údiv na jej tvári pribúdať. Nezdalo sa mu to. Všeobecne sa mu zriedkakedy niečo zdalo. Nepatril do kategórie ľudí, ktorí sa vedia mýliť, však? Hrdosť začala opäť dvíhať hlavu, nebolo ľahké ju umlčať – po toľkých rokoch.
Hermiona nevydala žiaden zvuk. Iba niekoľkokrát zažmurkala a potom, nedvíhajúc hlavu zo zamatového kresla, natiahla k Severusovi ruku. Akoby neverila, že je skutočne blízko. Akoby si priala, aby sen, vyplašený zavýjaním skutočného prievanu, pokračoval a mohla sa presvedčiť, že Snape sa jej len prisnil, pretože muž, ktorý na ňu pred hodinou tak nahnevane kričal, nemohol sedieť hneď vedľa a obzerať si ju ako drahý kameň, ktorý dlhé roky hľadal. Smutne si povzdychla, keď sa jej prsty dotkli prázdnoty. Vedela, že sa jej to len marí... hoci silueta nezmizla.
Snape, sediaci o päť centimetrov ďalej, než dočiahla, ju chytil za ruku v okamihu, keď oheň nádeje v jej očiach uhasil vietor rozčarovania. Jemne stisol krehké prsty vo svojej dlani a perami sa dotkol jedného z nich. Hermiona sa zachvela, akoby jej cez kožu prešiel prúd. Nezbláznila sa, nemala vidiny – vedľa nej bol Snape, ktorý taktiež mlčal. Jednoducho jej pobozkal ukazovák, akoby si neprial rozptýliť zvyšky sna a pustil ruku. Sedel pred ňou Snape, ktorý nebol nikdy Snapom, veď muž s takým očarením v očiach nemohol byť jej zachmúreným profesorom, hrešiacim ju za meškania.
„Prišli ste navštíviť Draca?“ spýtala sa zachrípnutým hlasom a vstala. Aké zvláštne... Zaspávala na Harryho pleci a zobudila sa v hĺbke Severusových očí. Všade bola mágia. V živote. Smrti. Láske. V jeho očiach. V jej citoch k nemu. Mágia... „Pane?“ zastavila sa pri kozube a zľahka pootočila hlavu. Znovu mu vykala. Nerobila hysterické scény. Zachvela sa pod jeho dotykom.
Tri veľmi zlé znamenia.
„Prišiel som si po teba,“ jednoducho odvetil. Severus, už nie si malý chlapec, nebudeš sa hrať na „nehodím sa k nej a neodpustí mi“. Možno je tiež veľmi nerozumné správať sa k nej, akoby si si na ňu kúpil právo, avšak povedal si to dostatočne... jemne, hoci je ti to také nepodobné. Vieš, že by sa jej páčilo zopár vyznaní a malé, dych berúce divadielko, ale ty nie si taký. Nedokážeš jej zrazu šepkať do ucha vyznania. Pri podobnej perspektíve sa celá temná krása tvojich komplikovaných citov k nej pokrýva ružovou plesňou a cítiš sa neznesiteľne odporne. Nemáš chuť bagatelizovať svoje ľúbim – je príliš hlboké a skutočné.
Hermiona neodpovedala. Prešla ponad to a nekomentovala absenciu slov, ktoré nemohli patriť Severusovi Snapovi. Ešte by povedal, že sa s ňou prišiel oženiť.
O chvíľku na chrbte pocítil teplo Hermioninho tela. Sadla si vedľa neho, avšak z akéhosi dôvodu uprednostnila nehľadieť mu do očí. Preto sa ocitli chrbtom k sebe ako úplne cudzí a zároveň si navzájom najbližší.
„Zdá sa... že som... temnejšia, než som bola...“ ozvala sa váhavo. Nevedela, ako má začať rozhovor. Bála sa povedať niečo, čo by vyvolalo ďalší záchvat hnevu. Po predošlom jej oči ešte nevedeli jasne rozlíšiť predmety. Snape ju svojou zlosťou priveľmi oslepil.
Nuž hej, hľadanie výhovoriek je najlepším spôsobom nekajania sa, pomyslela si s ostrým smútkom a bolo pre ňu neuveriteľne nezvyčajné, cítiť za svojím chrbtom jeho lopatky. Akoby mu chcela dokázať, že aj keď jej iní maľujú krídla, neprekážajú im v tom, aby sa navzájom dotýkali. A jeho početné tŕne ju taktiež nepichajú.
„Páči sa ti to?“ uškrnul sa a zaklonil hlavu. Teraz sa dotýkali aj zátylkami. Severus cítil vôňu orgovánu nádherne silno, ako nikdy predtým. Zvláštne... počas ich podivných zblížení ešte ani raz nezaboril nos do toho medového mora farby opadaného lístia... no nič... všetko bude... aj med, aj lístie, aj cukor s rozbitým sklom...
„Áno,“ povedala krátko.
„Klameš,“ pokojne jej odvetil a dlhú chvíľu hľadel do okna. Teraz klamala kvôli nemu.
„Tak nie.“
„Opäť klameš,“ skonštatoval Severus. Teraz klamala kvôli sebe. Hermiona sa trochu zahniezdila. Dobre, vie čítať emócie z tváre, očí, pulzu... Ale ako ich vie zistiť, keď sedí chrbtom k nej? „V Chrabromile vás učia iba klamať? Najskôr sa Potter zahráva a nečervená a teraz ty? Viem, že si niekde na pomedzí. Nie si nadšená. Sila temnej mágie ťa neopantala, avšak tiež nemáš dôvod na samobičovanie. Možno by si sa kajala, keby si narazila na niečie odsúdenie, ale nikto sa neponáhľa stavať ťa na pranier, preto to máš jednoducho... ľahšie.
„Videli ste dnes Harryho?“ úmyselne zmenila tému, pretože ťažko prijímala, že bola tak ľahko čitateľná. Ľakalo ju, že Snape do nej vidí. Dokonca hlbšie, než ona sama. Ako mohla zostať hádankou pre človeka, ktorý jej pokojne opisoval, čo cíti?
„Znovu si vykáme? Táto etapa bola uzavretá niekde medzi parapetom a škandálom,“ podotkol medzi iným. A potom potvrdil: „Áno, videl som dnes Harryho. Priniesol mi čremchový koláč a hľadal ťa.“ Pocítil, ako sa Hermionin chrbát napol od nepochopenia. Postrehla, že niečo nesedelo. Prečo ju Harry hľadal u Snapa, keď ju predtým hladkal po vlasoch a upokojoval poslednými novinkami Weasleyovského klanu, z ktorých hlavnou bola Ronova túžba oženiť sa s Lavender?
„Nenašiel?“
„Nesnažil sa priveľmi. Bezočivec,“ odfrkol si Snape, „tak drzo sa hral pred mojimi očami na nechápavého... hoci prišiel priamo z Malfoy Manoru.“
„Dúfam, že si ho potrestal Cruciatom?“ spýtala sa sarkasticky. Stále tomu nemohla odolať, hoci to bolo detinské.
„Nie, usúdil som, že mu, hádam, bude stačiť tvoja Sectumsempra,“ odvetil jej rovnakým tónom, „preto som ho nechal odísť v pokoji. Hoci, koláč som nám odložil na ráno. Vieš, že domáci škriatkovia tiež musia mať jeden deň voľna v roku.“
„Severus, čo odo mňa chceš?“ popudene sa spýtala Hermiona, unavená z jeho hry na správny manželský pár, ktorý potrebuje koláč k tichému, rannému popíjaniu čaju v jeho chladnej jedálni. „Okrem mňa, samozrejme, lebo sa mi zdá, že sa okrem vášne nechystáš brať nič iné. Moja láska ťa rozčuľuje, povaha u teba vyvoláva záchvat zúrivosti. Moje správanie pokladáš za nerozumné, ideály za krehké... Na moju výchovu nemáš síl,“ zopakovala jeho pomerne zaujímavý výrok. „Takže čo chceš, okrem poslušného tela?“
„Pokoj...“ zatiahol s nečakanou clivotou a trochu tým narušil jej monológ. „Videl som pokoj v Potterových očiach... a tiež po ňom túžim. Vojna sa skončila, nechcem už viac bojovať... a pocit úplného pokoja mám len s tebou. Taký zmätený, intenzívny a trochu zvláštny. Si komplikovaná bytosť, ale ja tiež nie som ten, komu možno dávať lekcie a využívať ho podľa návodu, ale napriek tomu...“
„Všetko zrazu vyjde? Ako? Náhle sa rozhodneš so mnou oženiť, alebo sa budeme vídať počas sobotných večerov? Oba varianty sa mi zdajú... nie pre teba. Neviem, aký si v bežnom živote. Aké je to byť so samotným Severusom Snapom.“ Hermiona na okamih zmizla a jemu zostala zima. Potom ho objala okolo krku, líce si pritisla k jeho brade a jedným kolenom sa mu oprela o chrbát. Dávala mu akýsi neobyčajný pocit pohodlia, pričom ho zasypávala zložitými otázkami.
„Ešte sa spýtaj, ako sa budú volať naše deti...“
„Samozrejme, Ron a Harry,“ smiala sa mu do ucha a z jeho nevinného žartu sa jej zatočila hlava.
„A tiež James, Remus a Sírius,“ dodal skepticky a zamyslene jej pohladil ruku. „Neviem, ako bude vyzerať náš vzťah... ale určite to bude mimoriadne neobyčajný príbeh,“ pripustil úprimne a cítil, ako Hermionine prsty dosť rázne bojujú s jedným z gombíkov. „Čo myslíš?“ Mierne k nej pootočil hlavu, aby pocítil chuť prudkého bozku, ktorý sľuboval niečo viac, než len zatemnenie rozumu na jednu noc. Bozku, ktorý šepkal „pred nami je celá noc a MY“. „Hermiona, pre Merlina, len nie na dlážke Malfoy Manoru!“ šepol a odtisol ju preč.
„Doma?“
„Doma,“ súhlasil. Vymenili si pohľady a šibalsky sa na seba usmiali.
Hermiona natiahla ruku za svojím prútikom.
„Premiestnime sa každý zvlášť,“ navrhla a pripravila sa. Snape prikývol a zmizol vo vzduchu ako prvý. Tentoraz ho, samozrejme, nezasiahla žiadna kliatba...
Hermiona sa nepremiestnila hneď za ním, čím ho priviedla do rozpakov. Vrátil sa do sídla Malfoyovcov, ale privítala ho len prázdnota. Zobudil Pottera, keď sa premiestnil do jeho domu, ale ten len pokrčil plecami.
Znovu sa premiestnil domov a sadol si do kresla. Vyzeralo to, že sa mu Grangerová predsa len pomstila za Draca. Umožnila mu uveriť, že sa dalo všetko do poriadku a kruto, bez stopy zmizla...
DianaR: ( Solace ) | 30.10. 2012 | 35. kapitola (Záver) | |
DianaR: ( Solace ) | 25.10. 2012 | 34. kapitola | |
DianaR: ( solace ) | 20.10. 2012 | 33. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 15.10. 2012 | 32. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 10.10. 2012 | 31. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 05.10. 2012 | 30. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 30.09. 2012 | 29. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 25.09. 2012 | 28. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 20.09. 2012 | 27.kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 15.09. 2012 | 26. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 10.09. 2012 | 25. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 05.09. 2012 | 24. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 31.08. 2012 | 23. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 25.08. 2012 | 22. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 21.08. 2012 | 21. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 15.08. 2012 | 20. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 10.08. 2012 | 19. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 05.08. 2012 | 18. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 30.07. 2012 | 17. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 25.07. 2012 | 16. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 20.07. 2012 | 15. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 16.07. 2012 | 14. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 10.07. 2012 | 13. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 05.07. 2012 | 12. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 30.06. 2012 | 11. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 26.06. 2012 | 10. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 21.06. 2012 | 9. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 15.06. 2012 | 8. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 09.06. 2012 | 7. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 05.06. 2012 | 6. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 02.06. 2012 | 5. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 29.05. 2012 | 4. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 24.05. 2012 | 3. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 21.05. 2012 | 2. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 21.05. 2012 | 1. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 16.05. 2012 | Úvod - Priesečník | |