Priesečník
Autor: DianaR; Preklad a banner: solace
Originál: http://severushermione.clan.su/forum/22-6706
PG-15; Snamione; Romanca
Vojna sa skončila. Hermiona je zaľúbená. Snape sa chystá dať výpoveď a začať nový život.
Pád z neba na zem sa prejavil bolesťou v celom tele a nemalú úlohu pri tom zohrala neočakávanosť. Iba pred chvíľkou sa opájal vášňou, ktorá mu menila farbu očí a teraz stál v strede ľadovej pustatiny a chúlil sa od zimy. Čo? Čo mu to šplechla? Koľkých ľudí zabil? Je to pravda, alebo sa mu to marilo? Skutočne to chcela vedieť? Práve teraz, keď po nej tak silno túžil... keď po prvýkrát cítil nielen vlastnú nadradenosť, ale vzájomné potešenie, hry bozkov a rozhovor dotykov...
„Severus...“
Pri Merlinovi, áno, spýtala sa na to. Hlasom, ktorým spievali anjeli ho zabíjala. Nuž čo, Severus, smelšie. Zdá sa, že nadišiel čas platiť za chyby. Vidíš, ako čaká na tvoju úprimnú odpoveď?
„Veľa,“ odvetil krátko, hľadiac jej priamo do očí.
„Viem,“ zašepkala Hermiona, „konkrétnejšie... číslo, Severus, číslo.“ Mal chuť prudko ju zo seba zhodiť a zanechať samotnú v tme s výčitkami svedomia, no... teplo jej medovej kože zmäkčovalo efekt chladných slov.
„Dvadsaťdeväť,“ hlas mal ľadový. Bolo zvláštne, že neodtiahla ruky, dlane mala aj naďalej položené na jeho pleciach. Dvadsaťdeväť – by stačilo na to, aby vyhodilo do vzduchu jej malý, útulný svet. Úplne stačilo. Postačilo aj na to, aby zničilo jeho svet, tak čo potom ten jej? „Mojou obľúbenou kliatbou... je do dnešných dní...“ mierne sa naklonil dopredu, aby jej mohol zašepkať do ucha svoje malé tajomstvo, „Avada Kedavra.“ Severus, prečo dorážaš zvyšky zničenej budúcnosti?
Alebo ak umierať, tak s hudbou, ak hovoriť pravdu, tak až do konca?
Hermiona prikývla, akoby to prijala. Naklonila sa k nemu. Pobozkala ho na sluchu. Tak zvláštne, s neznesiteľným smútkom.
„Prečo si zmeravel? Je mi zima,“ zatiahla a znovu sa vrátila ku gombíkom na jeho košeli. Zjavne čakala, že tiež dokončí dielo s jej šatami. Snapovi sa zdalo, že sa zbláznila. Jednoducho sa opýtala, jednoducho prikývla, jednoducho riekla pokračuj. Jednoznačne jej tie dva dni strávené v spoločnosti muklov neprospeli. „Severus... prosím,“ šepla mu celkom iným tónom, „chcem ťa... tak veľmi...Severus.“
„Dávaš mi zvláštne otázky,“ pokrčil plecami a Hermionine dlane sa z nich zošuchli. Pochopila. Uškrnula sa a poslušne ich zdvihla. Pozrime sa, aký je len podráždený! No, no... Ako prudko jej zvlieka šaty, ako silno sa perami prisáva na kľúčnu kosť, ako žiadostivo jej rukami kĺže po drieku...
„A Cruciatus? Často?“ Oči mala zahmlené, avšak záplava otázok pokračovala. Prečo potrebuje pravdu práve teraz, keď ho povoľnosť jej tela pripravuje o rozum? Keď sa tak oddane ťahá k nemu, že nemá silu ju odtrhnúť...
„Častejšie, než si myslíš,“ odpovedal neurčito, už sa zmieril s jej podivným správaním. Dovolil jej, aby mu kládla neodpustiteľné otázky o neodpustiteľných kliatbach a zároveň vyzliekala košeľu. Hermiona nerobila nič len tak, niečo mu chcela dokázať. Tak nech. Nech to strávi. Nech dospeje. „Varil som aj elixíry spôsobujúce bolesť,“ predbehol ju a zvalil na podlahu. Tiene pred ním ihneď zakryli jej tvár, len oči sa jagali šialenstvom, ktoré sa začínalo rodiť niekde vnútri a odrážalo sa v nich. „Poďme... pokračuj vo výsluchu, zdá sa, že sa mi začína páčiť,“ doberal si ju a prstami jej prepočítal rebrá. „Koniec otázok? Áno?“ otvorene ju provokoval a rukou prechádzal po vnútornej strane stehna. Hermiona sa zachvela a strhla. Proste sa jej posmieval, keďže jej v nasledujúcej chvíli stisol rameno a vyvolal v nej zúfalý povzdych. V predtuche zatajila dych. Snape sa jej ticho zasmial do ucha. Bolo to na zbláznenie: čím bola pokornejšia, tým zložitejšie bolo nasýtiť sa ňou. Bolo by lepšie, keby ho odstrčila, vtedy by jeho vášeň, hoc aj na chvíľočku, utíchla, spozorujúc potrebu dosiahnuť svoje.
„Máš nejaký údel, Severus?“ spýtala sa a takmer stratila dych, keď sa dotkol jej pŕs. Náhle mu oči zvážneli a prebodol ju pohľadom. Zdalo sa, že sa zamyslel.
„Údel?“ zasyčal. „Nie. Nikto ti nezaručí, že sa zajtra neobjaví nový Temný pán a znovu bude potrebné bojovať... nikto ti to nezaručí, a preto nemám údel, Hermiona, pokiaľ sa svet nezastaví na určitej hranici. Chápeš, dievčatko? Všetko je zložitejšie, než si myslíš.“
„Znovu by si bojoval? Nie si unavený?“ povzdychla si a hlavu zložila na studenú dlážku. Zvraštila tvár.
„Áno, opäť by som bojoval...“ riekol a neprestajne sa jej díval do duše. „Tentoraz dokonca zúrivejšie ako predtým. Mal by som čo brániť. Bojoval by som za... teba.“ To zaznelo sladšie než slová ľúbim ťa. Silnejšie. Úprimnejšie. Bojoval by za ňu. Za šťastie, ktoré si ukradli od skúpeho osudu.
„Pamätáš sa, koľkých ľudí si zabil... isto poznáš ich mená a vidíš ich v svojich snoch... ale už si zaplatil, Severus... preto pôjdeš ďalej bez toho bremena... však? Pýtala som sa, pretože ťa chcem dôkladne poznať, dokonca aj tvoju minulosť, ktorú skrývaš... Vieš, mal by si vedieť, že sa občas na teba hnevám, niekedy sa ťa bojím, no vždy... vždy ťa budem ľúbiť spolu s tým. Hoci je to nesprávne... Nemalo by sa to stávať...
„Všeličo sa stáva, Hermiona, čo môžeme vedieť?“ Áno, potvrdila mu, že ho prijíma so všetkými hriechmi a chybnými krokmi. A on sa svojimi trpezlivými odpoveďami podpísal pod sľub byť zhovievavejším. Bolo správne, že sa nezačal ihneď zlostiť – nehrala sa s ním nejaké hry, len sa ho snažila spoznať. To bolo celé tajomstvo. Spoznať, aby ho mohla prijať a ísť ďalej. Nevedomosť je oveľa horšia než samotná hrozná pravda. A jeho pravda už nebola taká hrozná, i keď len preto, že bola vykúpená.
„Máš pravdu,“ súhlasila Hermiona. Chcela k nemu natiahnuť ruku a... zrazu, ako keby sa popálila, vykĺzla spod neho a zmeravela ako socha bôľu. Objala si plecia. Pozrela naňho... Dvadsaťdeväť. Uvedomila si nakoniec. Pochopila. Dvadsaťdeväť nebolo len číslo, dvadsaťdeväť, to boli niečie životy, ktoré prerušil on, ktorý ju pred malou chvíľou tak nežne bozkával na bradu.
Hermiona si zahryzla do hánok a v očiach sa jej ako fontány dvíhala a klesala bolesť.
Bojoval. Bojoval za Lily, celé tie roky – za Lily. Spočiatku za jej nelásku a potom za lásku k nej... už stratenej. Bolelo ho to, obe strany ho označili za zradcu, ale aj tak bojoval. Nie za Dumbledora, ani za Temného pána. Za Lily. Tú istú Lily, ktorú vytlačila svojím objavením sa... teraz bol pripravený biť sa za ňu. Avšak aké to bude, niesť toľké bremeno zodpovednosti za jeho už aj tak rozkmásanú dušu? Zrazu sa život otočí na temnejšiu stranu a bude musieť znovu bojovať... a už ich bude viac ako... dvadsaťdeväť...
„Ja,“ odprisahala by, že je trochu zmätený, avšak mlčky čakal na jej verdikt. Chápal. Čakal na rozhodujúcu odpoveď. „Budem sa snažiť, aby som bola k tvojej duši veľmi opatrná, aby už viac nebolo potrebné zbierať jej úlomky,“ nečakane mu prisľúbila. Severus si akosi zvláštne povzdychol a pritisol si ju k sebe. Bezbrannú, hlúpučkú, maličkú. „Nechcem, aby si sa znovu... vrátil tam, odkiaľ si ku mne prišiel.“
„No tak, čo za hlúposti si si vzala do hlavy?“ zašepkal jej a dostal sa k svojmu nezmyselnému snu: zaboriť prsty do nepoddajných vlasov.
„Ty nie si hlúposť... nie, nie si hlúposť...“
„Nechaj to, Hermiona... stačí...“ Nebolo treba napĺňať túto chvíľu nočnými morami z jeho minulosti. Načo ich ťahať za sebou? Nestálo to za to. „Moja duša sa teraz cíti úplne pohodlne. Naozaj.“ Po prvýkrát nezasyčal netreba ma ľutovať, lebo teraz išlo o starostlivosť a nie o ľútosť. O čudné slovo s ešte čudnejším významom. Jednoducho o starostlivosť. Bez postranného úmyslu. K skutočnosti, že ho ľúbila sa postavil z nejakého dôvodu pokojne, no jej starostlivosť mu zasiahla srdce.
Znovu ju upokojujúco pohladil po vlasoch. Stačí, naozaj stačí. Jemu tiež. Prišiel čas nechať minulosť odísť, zvlášť teraz, keď sa mu v rukách chvela od strachu vlastná budúcnosť.
Dievčina mu vykĺzla z objatia a chytila ho za ruku. Pozorne si prezrela bledú kožu. Kúsok povyše zápästia na ňu, v kontraste so všetkým dobrým na svete, hľadeli ohyzdné oči Temného znamenia. Pozri, Hermiona, jeho podstata, pozri, jeho minulosť. Vidíš, kým bol? A vidíš, kým sa stal? Aká dlhá a krivolaká cesta viedla od démona k normálnemu človeku s jeho záchvatmi dobrej, zlej a hroznej nálady.
„Desivá vec,“ skonštatovala dievčina, ktorá predtým nevidela jeho znamenie. Naklonila sa. Perami sa dotkla samotnej temnoty, priamo jej centra. Severus zmraštil tvár. Bolesť od toho nevinného dotyku ho takmer prinútila vytrhnúť si ruku z jej dôverčivých prstov a schovať ju za chrbtom pred nič netušiacimi perami. Jediná temná škvrna na ňom sa hrozne vzpierala svetlu a vyjadrovala svoj protest bolestivými vzplanutiami. Temné znamenie ho nikdy tak veľmi nepálilo, ani keď ho volal Temný pán. Avšak bolo to v istom zmysle aj požehnanie, preto Snape zaťal zuby a mlčal. „No so všetkým sa dá zmieriť... So všetkým...“ Dievčina roztvorila prsty. „Musím... prepáč, že sa prehrabávam v minulosti... ospravedlňujem sa za tie hlúpe otázky... ale...“
„Hermiona, dosť... No tak, poď, poď ku mne... Dočerta, pre jedinú takúto chvíľu by mi neprekážalo hoc aj zhorieť...“ Jej oči sa pri tom žarte vyčítavo zablysli, avšak usmiala sa. „Možno bude všetko dobré a svet neuviazne vo vojne... Budeme vychovávať deti a umrieme v jeden deň,“ uškrnul sa. „A možno sa zajtra začne vojna... a nič nevyjde, ale, pri Merlinovej brade, nemysli na to, veď... to čo je teraz – je krásne... a pred tým, čo bude potom, ťa môžem ochrániť, ak to bude potrebné.“ Áno, mohla mu veriť. Koniec koncov, číslo dvadsaťdeväť už o niečom svedčilo. On a jeho obľúbená Avada to dokážu, a už ju to ani neľakalo. Nakoniec, je teraz s temným čarodejníkom, hoci prešiel na stranu Svetla. A temní čarodejníci bojujú temnými prostriedkami aj za lásku. Znovu sa ocitla na dlážke a strhla sa už len od jeho bozkov. Zrazu ju napadlo: pomyslela si vôbec niekedy, že jej osudom bude temný čarodejník? Bolo to také neprirodzené a...
„Severus...“ zalapala po dychu, ešte si celkom nezvykla na bolesť úplnej blízkosti, ktorá ju ovládla tak predvídateľne, ale stále ešte nečakane...
...a, pri Merlinovi, nádherne...
„Severus, neprestávaj...“ zašepkala dosť prekvapená tým, že zmeravel. Predtým sa s ňou tak nemaznal. „Chcem...“ slová sa utopili niekde v nasledujúcom vzdychu, v novom návale bolesti a rozkoše. Nebolo mu súdené dozvedieť sa, čo chcela jeho utáraná chrabromilčanka tentoraz. Zdalo sa, že našiel spôsob, ako ju prinútiť mlčať...
Na pokraji vedomia obaja začuli, ako hodiny odbili polnoc. Synchrónne s posledným Hermioniným stonom. Nebola schopná ani otvoriť oči.
„Tak, a máme tu nový rok,“ slabo sa usmiala. „Vieš, muklovia hovoria, že ako...“
„Na Nový rok, tak po celý rok?“ spýtal sa a blažene prižmúril oči. „Tiež som mukel, hoci len spolovice a niektoré veci poznám, preto... by sme nemali ísť proti tradíciám. Páči sa mi taká perspektíva.“ Zdá sa, že to predsa len nie je hlúpy sviatok. Koľko ti toho sľubuje, koľko ti len toho teraz sľubuje, Severus!
Dievčina pokrútila hlavou a neochotne si sadla. Našla jeho košeľu. Prehodila si ju cez plecia.
„Čo si mi to vtedy hovoril, Severus? Len nie na podlahe? Teraz to zopakujem. Urobme to aspoň raz nejako normálne. Poďme do spálne, lebo mám pocit, že v tomto dome niet postelí, iba samé parapety a podlaha... Poďme, Severus...“ vykročila do tmy. Oprela sa chrbtom o stenu, prekrížila si ruky a pobavene sledovala, ako sa Snape, ktorému oči ešte horeli, snaží pochopiť, kde je nebo, kde zem a kde dvere... Zdalo sa, že všetko preňho bolo hádankou, okrem toho, kde bola ona... Nestihla sa ani spamätať a Severus, ktorý ju obdaril rozostretým pohľadom, bol už pri nej. Jednou rukou jej nástojčivo skĺzol po boku a druhou s nesúhlasným mumlaním vrátil košeľu späť na zem.
„Dobre, dobre, rozumiem... do postele sa dostaneme niekedy neskôr,“ nezačala sa s ním prieť. O čom by sa aj prela? S láskou, ktorá prichádza ruka v ruke s vášňou, sa nedá príliš diskutovať.
DianaR: ( Solace ) | 30.10. 2012 | 35. kapitola (Záver) | |
DianaR: ( Solace ) | 25.10. 2012 | 34. kapitola | |
DianaR: ( solace ) | 20.10. 2012 | 33. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 15.10. 2012 | 32. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 10.10. 2012 | 31. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 05.10. 2012 | 30. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 30.09. 2012 | 29. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 25.09. 2012 | 28. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 20.09. 2012 | 27.kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 15.09. 2012 | 26. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 10.09. 2012 | 25. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 05.09. 2012 | 24. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 31.08. 2012 | 23. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 25.08. 2012 | 22. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 21.08. 2012 | 21. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 15.08. 2012 | 20. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 10.08. 2012 | 19. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 05.08. 2012 | 18. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 30.07. 2012 | 17. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 25.07. 2012 | 16. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 20.07. 2012 | 15. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 16.07. 2012 | 14. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 10.07. 2012 | 13. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 05.07. 2012 | 12. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 30.06. 2012 | 11. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 26.06. 2012 | 10. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 21.06. 2012 | 9. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 15.06. 2012 | 8. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 09.06. 2012 | 7. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 05.06. 2012 | 6. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 02.06. 2012 | 5. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 29.05. 2012 | 4. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 24.05. 2012 | 3. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 21.05. 2012 | 2. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 21.05. 2012 | 1. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 16.05. 2012 | Úvod - Priesečník | |