Preklady fanfiction Harryho Pottera

Autor:  kailin;  Prekladateľ: Eggy; Beta: GwenLoguir

originál: http://ashwinder.sycophanthex.com/viewstory.php?sid=18959

Prístupnosť neobmedzená.

Vyhlásenie prekladateľa: Nepripisujem si žiadne zásluhy okrem prekladu. Vďaka patrí aj Bete - GwenLoguir... Nevlastníme žiadnu z postáv z Harryho Pottera; oni a ich svet patrí JKR. Autorke som písala, ale neozvala sa mi. Jej posledné aktualizácie sú z roku 2008...

Rozprávka na dobrú noc

„Prosím, ocko... Prosím, prečítaš mi rozprávku?“

Severus Snape tieto slová začínal nenávidieť.

Nieže by si zúfal, že sa jeho trojročná dcéra premenila na knihomoľa ako Hermiona. Už sa s tým zmieril, keďže sa to dalo očakávať a sám Severus nemal nejako málo kníh.  Jeho predstava pohodového večera bola čítať si spolu s Hermionou, kým sa Mairin ticho hrala so svojimi hračkami. Bolo to tak úžasne idylické, ako len život mohol byť, usúdil Snape.

A nie že by nesúhlasil s Mairiným výberom kníh. Pre Merlina, veď mala len tri a pol; samozrejme, že jej rozprávkové knihy sa blížili nezmyslom. Nečakal od nej, že sa v jej veku bude prelúskavať učebnicami. Ale Mairin pravdepodobne bude patriť k deťom, ktoré sa naučia čítať už v rannom veku. Už teraz zvládala spevavým hlasom odriekať abecedu, ale k tomu, aby prečítala vytlačený text na stránke, mala ešte ďaleko.

Snapovou jedinou sťažnosťou k čítaniu jeho dcére bolo, že malá sa na čas naviazala na jednu knihu a chcela si nechať čítať len z nej. Merlin chráň, ak sa s Hermionou pokúsili presvedčiť Mairin na večerné čítanie Knihy o Helginých veselých podobách, keď bola momentálne naviazaná na Rozprávky na dobrú noc pre malého Salazara. Nikto, a to vrátane Severusa, nevedel poraziť trojročné dieťa, keď prišlo na tvrdohlavosť. Kniha, ktorou bola Mairin posadnutá teraz, sa volala: Sova Ollie a usnežený deň. Už skoro celý mesiac si ju noc čo noc vyžadovala a to, že už bola jar, vôbec neuberalo na jej nadšení. Pri viac ako jednej príležitosti Severusovi napadlo, že Mairin povie, že v noci keď zaspala, priletela Ollie a chcela knihu so svojimi dobrodružstvami s tým, že sa s ňou vráti až na ďalšiu zimu. Aspoň Hermiona s ním súcitila.

„Viem, že je to štvúce, ale malé deti to proste robia,“ ubezpečovala ho, „svojich rodičov som nútila čítať mi Vláčik Šišimáčik, kým z knihy nezačali vypadávať strany.“

Severusovi napadlo, že ak by sa Ollie roztrhala, možno by mu bol dopriaty toľko vytúžený pokoj na spamätanie sa. Nanešťastie, Hermiona už zamietavo krútila hlavou.

„Neskoro,“ vysvetľovala, „Mairin už vie o Repare.“

Do frasa. Prečo musí mať tak inteligentné dieťa?

Dnes, tak ako každý večer počas niekoľkých týždňov, sa Mairin objavila po otcovom boku, s knižkou Sova Ollie a usnežený deň pod rukou, ťahajúc ho za nohavicu s nádejným výrazom v tvári.

„Dnes je rada na tebe ju uložiť,“ pripomenula mu Hermiona a okamžite zmizla hľadajúc pre seba niečo na čítanie.

Severus len povzdychol a prikývol: „Samozrejme, zlatko. Budeme si čítať a potom budeš taká unavená, že padneš do svojej veľkej postele a tvrdo zaspíš.“

To bola rodičovská obdoba Imperiusu.

„Áno, ocko.“

Mairin síce energicky prikývla, ale Severus vedel, že to bude inak. Len nedávno objavila, že existuje aj Život Po Večierke a že oveľa väčšia zábava je hneď ako odídu rodičia, ktorí si mysleli, že už zaspala, začať skákať po posteli. Bolo to rovnako vyčerpávajúce ako stále dokola rovnaká rozprávka na dobrú noc. Snape si pomyslel, že ak by dostal knut za každý krát, čo on alebo Hermiona zopakovali: „Vráť sa do postele, Mairin,“ bol by veľmi bohatým čarodejníkom. Ale najprv musí zvládnuť dvadsať mučivých stránok Sovy Ollie.

Snape sa uistil, že sú vypnuté všetky svetlá okrem čítacej lampičky (tmavá miestnosť urýchľuje zaspávanie, to mu prezradila knižka o deťoch, akoby to bol nejaký obrovský objav) a potom sa usadil v hojdacom kresle. Mairin sa na neho vyštverala s pomocou svojho otca, potom si uložila svojho macíka a obľúbenú deku do lona. Napokon sa mu zahniezdila v  náručí, jej tmavé kadere zastrčené priamo pod jeho bradou.

Severus si tú chvíľu vychutnával. Ak by mu niekto kedysi povedal, že jedného dňa bude skoro v extáze, keď bude dýchať vôňu malého dieťaťa a užívať si teplo jej malého tela, poslal by toho blázna k Svätému Mungovi, aby ho pre blaho spoločnosti dali do vypolstrovanej miestnosti. Zo všetkých skúseností ako otca, toto bolo niečo, čo mu pomáhalo získať správnu perspektívu... a udržať si zdravý rozum. Najprv sa Snape obával, že je rovnaký ako jeho vlastný odťažitý otec, kým sa mu Hermiona jedného dňa nepriznala, že pozeranie sa na spiacu Mairin je jediná vec, ktorá ju odrádza od toho, aby ju predala cigánom.

„Čítaj, ocko!“ prikázala mu Mairin.

Severus unavene otvoril knihu, tá nádherná chvíľa sa pominula, až kým nepríde nejakú ďalšiu noc.

„Ollie bola sova. Bola to najmladšia poštovná sova, aká kedy bola /na sovej pošte v Čarovnom mestečku. “

Mairin sa zachichotala.

„Čo je také zábavné?“ opýtal sa Snape.

„Tvoj hlas ma šteklí na hlave, ocko.“

Toľko k mojej povestnej schopnosti starostlivo vybraným zafarbením hlasu zasiať do študentov strach z mocností, pomyslel si Severus. Otočil na ďalšiu stranu.

„Ostatné sovy si mysleli, že Ollie je len na obtiaž. Rada lietala vonku celú noc a naháňala myši. Niekedy zabudla doručiť poštu.

Ale jedného dňa na Čarovné mestečko udrela veľké snehová búrka. ´Nemôžeme doručovať poštu´ nariekal hlavný poštár.

Sovy klapotali zobákmi. Žiadnej sa nechcelo ísť von do snehu.“

Severus sa odmlčal, kým sa Mairin znova chichotala. Obrázok na tejto strane bol jej najobľúbenejší z celej knižky vďaka zábavným výrazom na tvárach sov. Konečne mu Mairin dovolila otočiť stranu.

„Ollie povedala: ´Doručím tú poštu! Milujem dni, keď padá sneh!´ Ostatné sovy...“

„... skákali hore dole a pobavene húkali,“ recitovala Mairin vzrušene. „Mysleli si, že Ollie je hlúpa malá sova.“

Severus zívol. Toto bolo miesto v príbehu, kedy Mairin zvyčajne prevzala čítanie. Počula ten príbeh už toľko krát, že vedela recitovať väčšinu knihy. Niekoľko ďalších stránok a Mairin zdvihne svoju maličkú tváričku a povie: „Teraz čítaj ty, ocko.“

Zatvoril oči a čakal, kým sa dostanú na toto miesto (keď sa Ollie dočasne stratí v zúrivej búrke).

O desať minút neskôr, Hermiona vzhliadla od svojho čítania, keď jej dcéra vbehla do obývačky.

„Ahoj, mami!“ výskla Mairin a vyliezla na gauč vedľa Hermiony.

„Mairin, čo tu robíš, miláčik?“ odložila Hermiona zmätene knihu.

„Povedala som ockovi rozprávku na dobrú noc a on tvrdo zaspal,“ očividne so sebou bola spokojná, nôžky prehodené cez okraj pohovky a kývala nimi hore dole.

„Nehovor,“ pobavená Hermiona sa postavila, „asi by som ho mala skontrolovať, nemyslíš?“

„Áno, mami,“ Mairin zdvihla knihu, ktorú čítala jej mamina a začala ju skúmať... hore nohami.

Hermiona vyšla po schodoch do Mairinej tmavej spálne.

„Lumos,“ zamumlala a mávla prútikom.

Svetlo z prútika osvetlilo postavu Severusa Snapa natiahnutého v hojdacom kresle, hlava spadnutá nabok. Jemne pochrapkával. Mairin vložila svojho medvedíka do ohybu ruky svojho otca a tiež prehodila svoju obľúbenú deku cez jeho nohy. Hermiona potlačila smiech, prešla cez miestnosť a nežne pobozkala čelo svojho manžela. 

„Chúďa moje,“ zamumlala, „myslím, že Ollie na teba nakoniec bola príliš, však?“

Severus odmumlal niečo nezrozumiteľné, ale neprebudil sa. Hermiona sa vydala dole po schodoch, kde našla svoju dcéru visieť z pohovky

„Ocko stále spí?“ chcela Mairin vedieť.

„Áno, miláčik. V čítaní rozprávky na dobrú noc ockovi si odviedla veľmi dobrú prácu.“

Mairin prikývla; očividne na seba bola hrdá.

„Ocko, je dobrý chlapec.“

AN: Napísala som túto krátku na počesť toho, že môj syn absolvoval strednú školu. Vláčik Šišimáčik sme mu čítali stále dokola, kým sme sa ho  VŠETCI nenaučili  naspamäť. Teraz ale, bohužiaľ, si môj syn ani nepamätá, že sme mu ju čítali. Ale ja a jeho otec sme si na to veľmi dobre pamätáme! Nápad s tým, že sa Ollie objaví, zoberie knihu a odletí s ňou, bolo v skutočnosti to, čo som chcela spraviť s našou kazetou Rudolf, červenonosý sob (PP: Rudolph, the Red-Nosed Reindeer, http://en.wikipedia.org/wiki/Rudolph_the_Red-Nosed_Reindeer). Stále sme ju pozerali dva mesiace po Vianociach, než som ju nakoniec skryla a povedala som synovi, že Rudolf sa vráti až Ďalšie Vianoce. Do dnešného dňa neviem vystáť Rudolfa, Herbieho alebo Bumbla.

PP: Toto je kratučká poviedka, ktorá je pokračovaním jednej dlhšej kapitolovky, ktorú mám rada, a mám v pláne ju v budúcnosti preložiť... možno, keďže sa mi štýl, ktorým píše autorka zle prekladá... uvidíme. Každopádne, dá sa čítať aj samostatne... Síce je v poviedke jar, stále je celá o snehu, ktorý patrí k zime a k zime patria Vianoce... preto som ju vybrala do adventu :)

Prikladám originálne názvy knižiek :)

Ollie the Owl and the Snowy Day = Sova Ollie a usnežený deň

The Huff n’ Puff Express = Vláčik Šišimáčik

Happy Helga’s Book of Shapes = Kniha o Helginých veselých podobách

Sleepytime for Little Salazar = Rozprávky na dobrú noc pre malého Salazara