9. december 2012
Christmas surprises
Originál: http://www.fanfiction.net/s/6584975/1/Christmas-Surprises
Autor: fiona249
Preklad: tigy
Zhrnutie: Tri vianočné prekvapenia pre Hermionu a Draca
Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní fiona249, ktorá napísala túto fanfiction.
Vianočné prekvapenia
„Nie, Astoria, nie,“ zavrčal Draco do telefónu. Telefón bol iba jedným z vylepšení, ktoré do jeho domu a života so sebou priniesla ohromujúca Hermiona Grangerová – spolu s hromadami papiera v študovni, negližé v spálni na zemi, dámskymi hygienickými potrebami v kúpeľni a červenovlasým nezbedníkom.
Hermiona, ktorá práve vošla do izby nesúc vaječný likér, obdarovala Draca súcitným úsmevom. Jeden pohárik postavila vedľa Huga, ktorý sa rozvaľoval na zemi s tvárou zvraštenou od sústredenia, zatiaľ čo písal svoj oneskorený list Santovi. Ďalší kalíštek priniesla Dracovi a vtisla mu ho do prázdnej dlane. „Stále nechce dovoliť, aby bol s nami Scorp na Vianoce?“ spýtala sa ho potichu. Keď Draco prikývol, povzdychla si. „Dopekla. Daj si vaječný likér, pomôže ti.“ Hneď ako si odpil, rozkašľal sa. Okamžite mu bolo jasné, prečo si myslela, že mu to pomôže. V tom pohári bol prakticky čistý alkohol! „Vďaka,“ podarilo sa mu zakrákoriť.
„Čože?“ z telefónu sa rozliehal Astoriin plechový hlas. „Vďaka za čo?“
Draco obrátil svoju pozornosť späť k svojej exmanželke. Podľa toho, ako znel jej hlas, stále hovorila do nesprávneho konca telefónu. „Vďaka za to, že myšlienka na náš rozvod zo mňa robí každý deň šťastného človeka. Teraz k veci, zajtra sú Vianoce a ja potrebujem mať Scorpiusa pri sebe. Dohodli sme sa predsa, že bude u teba na návšteve iba do dnešného poludnia!“
„Ty si sa dohodol,“ odsekla Astoria. „Ja nie. Chcem, aby sa stretol s drahúšikom Raphaelom. Vieš, v čom je tvoj problém? Žiarliš.“
„Isteže,“ povedal Draco nahnevane. „ Odjakživa som sníval o tom, že očarím dvadsaťročného manekýna, bohužiaľ, ty si sa k nemu dostala ako prvá. Smola. Ale teraz počúvaj, buď tu Scorp bude do pätnástich minút, alebo ti už viac nezaplatím ani cent. Som ochotný ísť kvôli tomu aj na súd.“
Z telefónu sa ozval ostrý nádych. „To by si neurobil.“ Klik. Píp. Píp. Píp.
„Zavesila,“ povedal Draco, pričom neveriacky ďalej zízal na telefón. „Tá mrcha!“
„Ha!“ zazubil sa Hugo a zašermoval päsťou vo vzduchu. „Dlžíš do kasičky jeden galeón. Počujte, bude Pazúrik vedieť, kde má hľadať Santu?“
„Samozrejme,“ usmial sa Draco na svojho už čoskoro nevlastného syna. „Už ťa snáď niekedy predtým Pazúrik sklamal?“ Pazúrik bola Hugova sova, minuloročný narodeninový dar od Draca. Bola to malá guľôčka z hnedého peria, ktorá Huga všade nasledovala a všetko pozorovala svojimi korálkovými očami. Niekedy, keď Draco vošiel do Hugovej izby, aby mu prečítal príbeh na dobrú noc, našiel Pazúrika, ako sedí na stĺpiku postele a pozoruje Hugovu tvár s oddaným obdivom – až z toho Dracovi naskakovali zimomriavky.
Draco sa usadil na pohovku a Hermiona si prisadla hneď vedľa neho, aby ju mohol objať. „Astoria stále odmieta?“ spýtala sa potichu. Vedela, aká dôležitá je pre neho synova prítomnosť, obzvlášť na Vianoce.
„Uhm,“ Draco zavrel oči a vychutnával si teplo ohňa z krbu a Hermioninu blízkosť. Aj po takmer roku, čo boli spolu, ho ten okamžitý pocit šťastia, ktorý ho zaplavil vždy, keď sa jej dotkol, prekvapil. „Vie, aké je to dôležité. Sú to prvé Vianoce, ktoré strávime všetci spolu. Vlastne, vôbec prvé sviatky.“
Naozaj, toto bolo po prvýkrát, čo Hermionina dcéra Rose súhlasila, že školské prázdniny strávi na Malfoy Manor spolu so svojou mamou a bratom. Odkedy sa jej rodičia rozviedli, nekompromisne zotrvávala na otcovej strane a všetko voľno trávila v jeho byte, pričom podľa Huga, ktorý ju tam chodil navštevovať, to bol dosť mizerne strávený čas. Tieto Vianoce sa objavili prvé náznaky jej obmäkčenia a Draco tým bol nadšený.
Vtom vošla do izby spomínaná mrzutá dvanásťročná osôbka a jedovito na Draca zazerala. „Tá vaša výzdoba je otrasná,“ oznámila stroho.
„Hej!“ ohradil sa Hugo. „Väčšinu som robil ja, spolu s Haroldom.“
Rose zaváhala, ale aj tak pokračovala. „Niekde som tu zazrela visieť lebku. Má to byť pripomienka tvojich smrťožrútskych dní?“
Odkedy pred tromi dňami prišla, nepovedala Dracovi jedno milé slovo, vlastne sa doslova prekonávala v tom, aby ho urazila. Jej sloganom zjavne bolo „Otec to robí lepšie“, pričom ho aplikovala na všetko, počnúc vianočným stromčekom a jedlom končiac.
Hermiona osobne zastávala názor, že to, že Draco dosiaľ nebol v pokušení zoslať na ňu Silencio, vypovedá veľmi veľa o jeho trpezlivosti.
„Nie,“ odvetil Draco pokojne na jej otázku o lebke. „Huga napadlo, že by bolo zábavné vytiahnuť nejaké Halloweenske ozdoby. Myslí si, že vďaka nim vyzerá Manor coolovejšie.“
„Jasnačka, že vyzerá,“ pritakal Hugo roztržito. Práve dokončoval priväzovanie listu na Pazúrikove... nuž, pazúriky. Ustúpil dozadu a ustarostene sledoval, ako Pazúrik odlieta. „Dúfam, že sa tam dostane čo najskôr. Je mi jasné, že som ten list mal napísať už dávno, ale nevedel som sa rozhodnúť, čo by som chcel...“
Hermiona, ktorá vedela, že všetky tri veci, medzi ktorými sa rozhodoval, už ležali zabalené a bezpečne ukryté pod podlahou prijímacieho salóna, sa len pousmiala. V priebehu tých pár mesiacov sa postupne naučila brať Dracovo bohatstvo ako fakt, hoci ešte stále sa ho aspoň náznakmi snažila odradiť od toho, aby na jej syna míňal zbytočne veľa peňazí. „Som si istá, že sa tam dostane načas,“ povedala upokojujúco. „Vlastne, myslím, že je už dosť neskoro. Pripravili ste už pre Santu mlieko a sušienky?“
„Alebo tvrdú škótsku a telíčko na zahryznutie?“ poznamenal Draco tak potichu, že ho mohla začuť iba Hermiona. Venovala mu nežný buchnát a jemný, pobavený úsmev.
Rose si odfrkla a tak trochu zákerne sa usmiala. Strelila pohľadom po Dracovi a potom sa hlasno prihovorila Hugovi. „Hugo, vieš o tom, že Santa vlastne nie je-“
„-fanúšikom sušienok?“ zasiahol rýchlo Draco. „Priprav mu radšej nejaké z vianočných koláčikov tvojej mamy, som si istý, že sa do nich zamiluje.“
„Dobrý nápad,“ súhlasil Hugo, ktorý sa ako vždy nechal ľahko rozptýliť čímkoľvek zaujímavým. „A mohol by som si aj ja nejaký dať?“
Rose zazrela na Draca. „Neprerušuj ma,“ vyprskla. „Vravela som, že Santa nie je...,“ avšak Hugo, ktorý ju už vôbec nepočúval, bol za dverami skôr ako stihla dokončiť vetu. „...ozajstný,“ dodala nepresvedčivo, keďže jej ušiel poslucháč. Hermiona sa pohľadom snažila Dracovi naznačiť, že tentoraz by to už naozaj nemal nechať len tak. Okrem iného, jeho silená zdvorilosť voči Rose jej už začínala liezť na nervy – takmer by privítala, keby sa konečne pohádali.
„Neopováž sa to Hugovi prezradiť,“ povedal Draco Rose chladne a postavil sa. „Je ešte stále dosť malý na to, aby mohol veriť v Santu a podobné veci. Mala by si mu to dopriať.“ Rose sa chvíľu pokúšala vzdorovať jeho uprenému pohľadu, avšak nakoniec uhla pohľadom nabok. „Ale ty mu klameš! A nemôžeš so mnou takto hovoriť, nie si môj otec!“
„A ty sa nesprávaš ako sestra,“ zdôraznil Draco. „Niektoré lži sú dobré. Nechaj to tak.“
„Nemôžeš mi hovoriť, čo mám robiť!“
„Kým si pod mojou strechou, tak samozrejme môžem.“ Draco si povzdychol. „Bol by som naozaj veľmi rád, keby sme sa spolu snažili vychádzať. Koniec koncov, je predsa Štedrý deň.“ Pozrel na ňu, a hoci do toho nevkladal príliš veľké nádeje, aj tak k nej natiahol ruku v pokuse o zmier.
Po chvíľke ticha na neho Rose vypľuvla zlostné „Nenávidím ťa“ a odpochodovala z izby. Draco s Hermionou na seba iba mlčky pozreli. Draco sa znovu posadil a jednou rukou objal Hermionu, ktorá sa vďačne schúlila v hrejivom objatí milovaného muža .
ooOoo
Svitlo sviatočné ráno a rodine Weasley-Granger-Malfoyovcov prinieslo tri rôzne prekvapenia.
„Oci! Oci, som tu! Som TU!“ Scorpius vtrhol do Dracovej a Hermioninej spálne s tvárou rozžiarenou od radosti. „Povedal som Astorii, že Santa nebude vedieť, kde ma má hľadať a predviedol som parádny cirkus. Prinútil som ju, aby ma sem hneď ráno priviedla,“ zaškeril sa. Vďaka svojim kamarátom z Rokfortu poznal pravdu o Santovi už viac než rok. Bolo vážne zahanbujúce, že jeho matka nebola ani len natoľko bystrá, aby jej to došlo.
„Super!“ Draco mal na sebe výnimočne pyžamo. S Hermionou usúdili, že je nanajvýš nepravdepodobné, že ich deti počas sviatočného rána nechajú na pokoji, takže by asi nebolo najvhodnejšie, aby spali nahí. „Som taký šťastný, že si tu!“ Rýchlo vstal z postele a vyobjímal syna.
Zívajúca Hermiona vystrčila hlavu spod prikrývok a ospalo sa na Scorpa usmiala. „Ahojky, Scorp. Veselé Vianoce.“
Scorp sa k nej otočil a opätoval jej úsmev. „Veselé Vianoce!“ Hermiona vedela (keďže jej to Draco prezradil), že sa Scorp pomaličky prepracováva k tomu, aby ju volal 'mama'. Vďaka tým rokom, keď mal za matku iba Astoriu, takmer zatrpkol voči celej myšlienke materinskej lásky, avšak k Hermione priľnul s až pozoruhodnou rýchlosťou. Niekedy, bez toho, aby si to vôbec uvedomovala, ona na neho už tiež myslela ako na svojho.
„Koľko je hodín?“ spýtala sa Hermiona a pretierala si oči. Mala pocit akoby spala nanajvýš pätnásť minút.
„Sedem,“ oznámil jej Scorp okamžite a obrátil svoj široký úsmev naspäť k otcovi. „Čas na otváranie darčekov! Idem sa pripraviť!“ a vybehol z izby, pravdepodobne aby zobudil ostatných.
„Otvárate darčeky už o siedmej?“ spýtala sa chabo Hermiona. „Ráno? Nemohlo by to počkať do obeda?“
„Nuž,“ priznal Draco rozpačito, „keď bol Scorp menší, vždy chcel rozbaľovať darčeky veľmi skoro a teraz je z toho už... povedzme, tradícia.“
„Mäkkýš,“ skonštatovala Hermiona a znovu sa zahrabala pod prikrývky. Vzápätí však zjojkla od prekvapenia, keď ich z nej niekto náhle strhol a potom zastonala, keď sa nad ňou zjavila Hugova pehavá tvár.
„Mami, vstávaj! Čas na darčeky!“
ooOoo
Ďalším prekvapením bola Rose.
Hoci nebola k Dracovi doslova priateľská, správala sa k nemu pomerne prívetivo, zatiaľ čo Hugo každému z nich nasadil na hlavu Santovu čiapku a potom strávil neuveriteľne dlhú dobu rozhodovaním o tom, kto si má ktorý darček otvoriť ako prvý. Dokonca Dracovi venovala chladný úsmev.
„Okej,“ rozhodol sa napokon Hugo. „Ja si otvorím tento od Santu, mama si môže otvoriť jeden od Draca, Scorp si môže tiež otvoriť jeden od Santu, potom je tu jeden odo mňa pre Draca a Rose si môže otvoriť zase tento tu, tiež od Santu.“
Rose schmatla od brata balíček a skúmavo si ho obzrela. Hermiona vedela, že okrem klasického „Od Santu“ naň Draco pripísal „Rose, teším sa na to, že budeme rodina“. Dúfala, že mu Rose kvôli tomu láskavému gestu neodhryzne z nosa.
Rose krátko pozrela na Draca a potom obrátila svoju pozornosť späť k balíčku. Na rozdiel od chlapcov, ktorí ozdobný papier zo svojich darčekov netrpezlivo strhávali, ona svoj darček metodicky rozbalila tak, aby papier nepoškodila. Napokon držala v rukách kôpku kníh. Vyzerali dosť starobylo.
„Fuj,“ ohrnul nad nimi Scorp nos. „Blé. Knihy. Otrasný darček.“
„Nie, nie je,“ Rose ako v tranze hľadela na úvodnú stranu knižky, ktorá ležala navrchu. „Pozri, tento predslov napísala samotná Jane Austenová. Svojou vlastnou rukou. Ešte je vidieť fŕkance od atramentu! Veď to doslova dýcha históriou... A ďalšia... páni, túto dokonca podpísal sám Merlin...“ Pozrela na Hermionu, v očiach otázka, ako vôbec dokázala jej matka nájsť a kúpiť takéto poklady, avšak Hermiona iba veľavravne pozrela smerom k Dracovi.
„Nuda,“ vyhlásil Scorp a znova sa začal venovať vlastnému darčeku.
Rose sa otočila k Dracovi, na perách sa jej chvel úsmev. Takmer nebola schopná odtrhnúť oči od kníh, ktoré jej mohol kúpiť iba on. „Ďakujem,“ vydýchla, zatiaľ čo na neho hľadela. „Och, ďakujem.“ Neexistovalo nič, čo by si Rose cenila viac ako knihy. A knihy ako tieto... páni! Hermiona bola zvedavá, či Rose práve nemyslí na všetky tie kruté a škaredé veci, ktoré Dracovi povedala a či sa kvôli tomu cíti aspoň trochu previnilo. Keby jej Draco kúpil nejaký šperk alebo metlu, či niečo podobné, Rose by si mohla povedať, že sa pokúša kúpiť si ju, avšak čas a úsilie, ktoré musel venovať tomu, aby pre ňu našiel tieto neoceniteľné knihy, boli ohromujúce a oni obaja to vedeli.
A od nej nedostal nič.
„Rado sa stalo, Rose,“ povedal rovnako vážne Draco. A potom k nej znovu vystrel ruku.
Rose ju však odignorovala a namiesto toho ho pevne objala.
ooOoo
Tretie prekvapenie bolo iba pre Draca.
Všetky tri deti sa vybehli hrať von. Draco s nimi poslal Harolda, vrchného domového škriatka, čiastočne aby na ne dával pozor a čiastočne preto, lebo sa Harold hral takmer rovnako rád ako oni, nech by to akokoľvek popieral.
„Páči sa ti tvoj darček?“ spýtal sa Draco a vášnivo pobozkal svoju životnú lásku na pery.
Hermiona sa pozrela na filigránsky, škriatkami ukovaný strieborný medailón. „Je nádherný,“ priznala úprimne. „Milujem ho, vďaka.“ Vo vnútri medailónu bolo ukrytých zopár vecičiek – boli tam dračie mliečne zuby, kúsok hodvábu zvlhčeného slzami jednorožca a dokonca maličké pierko z fénixa – všetko čarovné amulety, ktoré svojmu nositeľovi prinášali zdravie a šťastie a preto boli aj neskutočne drahé. Bolo tam tiež miestečko na fotografiu a Hermiona už presne vedela, koho fotku tam dá.
„To som rád,“ Draco svojím prstom mapoval jej tvár a žasol nad tým, aká je krásna.
Hermiona sa usmiala a oči jej rozžiarilo nádherné svetlo. „Tiež pre teba niečo mám.“
„Nemusíš mi nič dávať,“ vyhlásil Draco úprimne. Mal dosť peňazí, aby si mohol kúpiť čokoľvek, čo by chcel, to však nebolo všetko – bol presvedčený o tom, že samotná Hermiona je pre neho dostatočným darom. Stále nemohol uveriť, že súhlasila, že sa za neho vydá, že s ním bude už navždy. Niekedy mu to pripadalo ako sen.
„Takže,“ usmiala sa Hermiona, vlastne sa nedokázala prestať usmievať, „po prvé, kúpila som si nejaké oblečenie, o ktorom si myslím, že ho – v súkromí našej spálne - na mne rád uvidíš. A tiež zopár ďalších vecičiek, ktoré si určite tiež rovnako vychutnáš. Samozrejme som aj tebe kúpila nejaké nové oblečenie a tiež knihu, ktorá by sa ti mohla páčiť. To všetko malo byť tvojím darčekom.“
„Malo byť?“ spýtal sa Draco zmätene.
„Obávam sa, že môj nový darček bude trochu meškať,“ ústami jej mykalo, až sa jej napokon roztiahli do širokého úsmevu. „Draco, som tehotná! Budeme mať dieťatko!“
„Och, Merlin, och, Merlin,“ jediné, na čo sa Draco zmohol, bolo, že na ňu chvíľu neveriacky hľadel a potom sa mu na tvári objavil obrovský úsmev. „Budeme mať dieťa! Dieťa!“ Zdvihol ju a zatočil sa s ňou dookola, zatiaľ čo sa škeril ako blázon. „Dieťa!“ Napokon, keď už ledva lapal dych, ju zložil na zem, avšak stále od nej nedokázal odtrhnúť zrak. „Tak veľmi ťa milujem, Hermiona.“
„Aj ja ťa milujem,“ zašepkala Hermiona. S rozžiarenými očami a lícami zružovenými od šťastia sa k nemu naklonila, aby ho mohla pobozkať. „Veselé Vianoce, Draco.“
ooOoo
Poznámka autorky: Ide o jednorázovku, ktorá sa odohráva rok po fanfiction "Never Say No" a zachováva všetky jej súvislosti.
Poznámka prekladateľky: Spomínanú poviedku som zatiaľ nečítala (má 31 kapitol), ale ak ma zaujme, tak vôbec nevylučujem jej preklad :)