11. december 2012
Mikuláš, čo nám dáš? (Electing Santa Claus)
Autor: Miss Junie
Originál: http://www.fanfiction.net/s/6539538/1/Electing-Santa-Claus
Stav: autorka neaktívna, ale žiadosť zaslaná
Preklad: Morgana
*********************************************
Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí: pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto konkrétnej poviedke vlastní Miss Junie.
****************************************************************************
„Roľničky, roľničky, kto vám dal ten hlas? Ježiško maličký a či-“
Hermiona za sebou zabuchla dvere a silno sa o ne oprela. Ruky mala na kolenách a sotva lapala po dychu. Prekliati škriatkovia, do pekla s Ministerstvom a jeho snahou o povznesenie vianočnej nálady! pomyslela si nahnevane. Tie hlúpe, príliš nadšené stvorenia ju naháňali a snažili sa jej spievať vianočné koledy celú cestu od vchodu až k jej kancelárii na dvadsiatom siedmom poschodí.
„Ale, ale, Grangerová. Zdá sa, že si sa sem konečne dostala,“ zatiahol hlas spoza jej stola.
Prekvapene strelila hlavou nahor – presne v okamihu, keď sa Draco otočil v jej kresle a drzo sa jej postavil tvárou v tvár. Mal na sebe červeno-biely kabátec, veľké, čierne čižmy so zlatými klipsami, a aby bol úbor úplne kompletný, nechýbala ani červená čapica, na konci ktorej sa hompáľal biely brmbolec. Musela potlačiť smiech.
„A presne čo si myslíš, že robíš v mojej kancelárii?“ povýšenecky sa spýtala.
„Čo si asi myslíš, že tu dopekla robím, Grangerová?“ vyštekol a vstal s päsťami zovretými pri bokoch. „Včera mi oznámili, že niekto – kto si zjavne myslí, že je lepší než všetci ostatní – rozhodol, že práve ja sa musím preobliecť za Mikuláša pre tie hlúpo sa škeriace čarodejnice z prízemia!“
Hermiona na neho nevinne pohliadla. „To myslíš mňa? Ako sa opovažuješ takto ma obviniť! Jediné, z čoho som vinná, je snaha o povznesenie vianočného ducha!“
Posmešne si odfrkol. „Čo je presne dôvodom, prečo si pred škriatkami, ktorí ti spievali vianočné koledy, celú cestu sem utekala,“ odvetil sarkasticky.
Keď mu na to nič nepovedala, dlhými krokmi prešiel cez miestnosť a začal otvárať dvere, aby vpustil tie otravné stvorenia k nim dnu.
„Prestaň!“ Hodila sa na dvere Hermiona, aby mu v jeho úmysle zabránila.
„Aha!“ zvolal víťazoslávne. „Kde máš svojho vianočného ducha, Grangerová?“
„Mám ho až-až, ďakujem! Čo je presne dôvodom, prečo si ty oblečený ako Mikuláš – aby si obšťastňoval ľudí – z prízemia!“
„Takže priznávaš, že v tom máš prsty ty?!“ spýtal sa hrozivo.
„Niekto na Vianoce musel byť Mikulášom,“ povedala a pretočila očami.
„Ale prečo práve ja?“ trpezlivo sa opýtal.
„Nuž, máš jeho biele vlasy...“ chatrne mu odvetila.
„Tak ako aj ďalší päťdesiatroční dedkovia, ktorých je tu, mimochodom, dosť požehnane. Skús to znova, Grangerová, a tentoraz povedz pravdu.“
Nervózne preglgla, zrazu si bola nebezpečne vedomá ich vzájomnej blízkosti. Jeho ruka bola ešte stále ovinutá okolo kľučky – spred chvíle, keď sa jej vyhrážal, že ich otvorí. Boky mala sotva na tri centimetre od spomínanej ruky, a keď sa chcela zhlboka nadýchnuť, hruď sa jej zastavila iba milimetre od neho. Svoju druhú ruku položil nad jej hlavu, aby sa podoprel, takže teraz bol s ňou doslova tvárou v tvár. Zdvihla hlavu, aby sa mu pozrela do očí a zistila – Merlin, pomáhaj mi – že sa ich farba zmenila na taký odtieň striebornej, oceľovú, z ktorej sa jej podlomili nohy vždy, keď ju uvidela.
„Počúvam?“ hrozivo ju pobádal.
Pokúsila sa sformulovať odpoveď a odtrhnúť svoje oči od jeho. „Nikto si nechce sadať do lona Mikulášovi, ktorý je starý,“ vyhlásila nepresvedčivo. „Len si pomysli na všetky tie mladé čarodejnice, ktoré sa chystajú poctiť ťa svojou návštevou... na prízemí.“
Na to sa zasmial. „Ale prosím ťa, Grangerová. Vedel som, že si veľa vecí, ale myslel som si, že klamárka medzi ne nepatrí. Tuším, že obidvaja vieme, prečo si vybrala na rolu Mikuláša práve mňa.“
„No nehovor!“ Zložila si ruky na prsiach a náhodou ich posunula o niečo vyššie. Neušlo jej, ako jeho oči v rýchlosti prebehli nadol, a hneď naspäť k jej tvári.
„Hovorím,“ stál si za svojím. Otočil sa tak, že stál priamo nad ňou a ruku z kľučky presunul k jej uchu. Jeho ústa boli teraz sotva centimeter od jej. „Myslím, že si tak urobila preto, že si presne vedela, čo sa potom stane.“
„A čo takého sa stane?“ zašepkala chvíľu predtým, ako sa jeho pery s vervou pustili do tých jej. Sprvu zastonala, lebo ju to prekvapilo, potom z pôžitku. Dobrý Merlin, ten vedel, ako používať ústa! Jemne jej hryzkal dolnú peru a vyzýval ju tým, aby ústa otvorila. Rukami spočinul na jej bokoch a pritiahol si ju k sebe. Šokovane vydýchla, čím mu dovolila, aby jej vstúpil do úst, kde ďalej pokračovali v boji o nadvládu. Až keď už obaja lapali po dychu, Draco sa jemne odtiahol.
„Toto, Grangerová.“ Nebezpečne sa uškrnul, a následne horlivo pokračoval v snahe vybozkávať z nej živú dušu.