15. december 2012
Šťastné a sakramentsky veselé (Have a Bloody Good Christmas)
Autor: Miss. Serendipity
Originál: http://www.fanfiction.net/s/6573866/1/Have-A-Bloody-Good-Christmas
Pairing: Dramione
Prístupnosť: T
Stav: autorka je neaktívna
Preklad: Morgana
*********************************************
Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí: pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto konkrétnej poviedke vlastní Miss. Serendipity.
****************************************************************************
Bolo dvadsiateho štvrtého decembra. Hermiona Grangerová sa práve chystala zabaliť nočné pochôdzky a zamieriť do svojej pohodlnej, teplučkej izby. Alebo aspoň taký bol plán, kým...
„Sakra!“ zahrešila Hermiona a buchla päsťami do neviditeľnej steny, ktorá ju obklopovala. S podráždeným výrazom sa rozhliadla a hľadala akýkoľvek náznak ľudskej prítomnosti vo svojom okolí.
Zábavný chýr poviem Vám,
vševedku som chytil, sám!
A práve v deň vianočný!
Stena neviditeľná drží ju tu,
hoci kričať, volať bude na ratu,
až kým ju nebozká šuhaj statočný!*
Hermiona vzhliadla nahor a uvidela Zloducha ovešaného cezmínou a previazaného stuhami, ako si okolo nej poletuje, chichoce sa a dookola opakuje verše svojej pesničky.
„Zloduch, prisahám, ak ma nepustíš-“
Stena neviditeľná drží ju tu,
hoci kričať, volať bude na ratu,
až kým ju nebozká šuhaj statočný!
Ako sa vznášal ďalej po chodbe, šialene sa rehotal. Hermionu zanechal napospas jej mizérii.
Hermiona si zúrivo hundrala popod nos a odhodlane, ale márne, búchala päsťami o neviditeľnú bariéru.
„Hej, dokonca to ani nebol poriadny rým!“ uštipačne zakričala a vzdala sa snahy o oslobodenie spod nezdolného kúzla.
Tuhšie si okolo seba privinula svoj plášť a nasrdene si sadla na zem. Očividne ju v najbližšom čase sloboda nečakala. Bolo dávno po dvanástej a ľudia už buď spali, alebo oslavovali vo svojich spoločenských miestnostiach. Na rozdiel od nich bola Hermiona odsúdená na Vianoce strávené na tvrdej a chladnej podlahe rokfortskej chodby, aby tam počkala na niekoho, kto by ju oslobodil spod kúzla.
„Je viac než nepravdepodobné, že by sa v túto neskorú nočnú hodinu ešte niekomu chcelo chodiť po hrade,“ mrmlala si pre seba nešťastne Hermiona.
Samozrejme, za hodinu by kúzlo samo pominulo a v skutočnosti jej ani nebolo až tak zima, keďže si na seba zoslala zahrievacie kúzlo. Ale čo bude robiť celú tú hodinu, ktorá jej zostáva? Začínala sa kráľovsky nudiť, a to sa jej teda ešte nikdy nestalo.
„Grangerová?“
Hermionina hlava v okamihu strelila nahor. Do horúcich pekiel - keď sa darí, tak sa darí. Bohovia sa zjavne rozhodli, že sa nad ňou zľutujú, no taktiež si neodpustili zapojiť do toho svoj zvrátený zmysel pre humor, len aby ju potrápili ešte o trošku viac.
Kráčal čoraz bližšie. Za chvíľu bude dosť blízko na to, aby...
„Malfoy, už ani krok!“
„Ale prosím ťa.“
A teraz bol uväznený pod imelom aj Draco Malfoy.
Aká sláva, aké šťastie,
ako nám tá banda pod imelom pekne rastie!
Ktože nám to pribudol k uväznenej dáme?
Malfoyovie chlapčisko,
ktoré otcovi podobné je načisto.
Z-
„Odpáľ, Zloduch!“ zakričala Hermiona, keď sa duch opäť objavil a so smiechom si škodoradostne a rozšafne pospevoval po celej chodbe.
Draco sa poobzeral navôkol seba a pokúsil sa odstúpiť od zamračenej brunetky, ale nemalo to žiadny zmysel. Otočil sa a v zúfalstve začal búchať o neviditeľnú stenu, ktorá sa okolo neho vinula, no - aj v tomto prípade – bez úspechu.
„Ani sa nesnaž, Malfoy, mám také podozrenie, že toto kúzlo má na svedomí sám pán profesor Flitwick. Nemá zmysel pokúšať sa ho obísť,“ povedala Hermiona a sadla si späť na podlahu.
„Do čerta aj so Zloduchom! Mám oveľa lepšie využitie pre svoj voľný čas, než premárniť ho s tebou.“
Hermiona sa urazene zdula. „Moja vina to ani zďaleka nie je, Malfoy.“
„Takže mi tým chceš naznačiť, že ja sám som si na vine...?!“
„Sakra, to už by som radšej pobozkala Goyla než teba.“
Ticho.
„Čo je na mne takého zlého?“
V sekunde, ako sa jej to Draco spýtal, zostala zarazená.
„No... no, vieš..“ V skutočnosti na tú otázku odpoveď nemala. Zaiste tu musí byť nejaký dôvod, prečo ho nepobozkať, no v tejto chvíli jej žiadny dobrý argument, prečo by to bol až taký závažný zločin, na myseľ neprichádzal.
Vojna sa skončila. Na začiatku roka ich menovali hlavnými prefektmi. A ak sa nad tým človek poriadne zamyslel, celkom dobre spolu vychádzali.
Nikdy viac ju nenazval tým slovom na „h“ a ona mu zasa nepredhadzovala na oči fakt, že býval smrťožrútom.
„Počúvam...?“ uškrnul sa Draco.
A navyše nevyzeral až tak zle. Jeho vlasy pôsobili jemne a nie tak škrobene, ako keď používal gél. A tie jeho oči... jeho oči boli nezvyčajného odtieňa striebornej.
„Grangerová? Grangerová, haló, si tu?“ spýtal sa Draco a zamával jej rukou pred očami. Hermiona naňho zdvihla obočie.
„Môžem ťa ubezpečiť, Grangerová, že náhodou patrím k tým najlepším bozkávačom v celom Rokforte,“ vystatoval sa Draco.
Hermiona sa nad jeho slovami zasmiala. „Dokážeš byť ešte domýšľavejší než v tejto chvíli?“ odvetila. „Pochybujem, že si vôbec z polovice taký dobrý, za akého sa pokladáš,“ pridala.
„To má byť výzva, Grangerová?“ povedal potichu a začal sa k nej nahýnať.
Hermione sa zasekol dych, keď sa pred ním snažila ustúpiť, ale namiesto toho narazila chrbtom o neviditeľnú stenu, ktorá ich na tom mieste spolu väznila.
„Počkaj, stop, Draco, nerob žiadne unáhlené kroky. Čas nám skoro vypršal-“ snažila sa ho priviesť k rozumu Hermiona, no zakrátko ju prekvapili jeho pery, ktoré prikryli tie jej v sladkom bozku.
Hermionine oči sa rozšírili, keď cítila, že stena za ňou mizne, až kým už nezostalo nič, čo by ju podopieralo, na čo sa zapotácala dozadu.
Avšak pár rúk, ktoré sa jej obkrútili okolo pása, jej v páde zabránili. Netrvalo dlho a Hermionine oči sa zatvorili a ona sa nechala unášať bozkom.
Bol pomalý a sladký – niečo, čo od Draca vôbec neočakávala.
A potom sa skončil.
Hermiona otvorila oči a uvidela, ako na ňu s pobavením hľadí pár Dracových strieborných. Kým sa na seba dívali, dýchala len sťažka.
Draco sa uškrnul a nechal ju, nech sa oprie o kamennú stenu, potom čelom spočinul na tom jej.
„Takže?“ spýtal sa. Hermiona naňho spýtavo zdvihla obočie, pričom sa jemne usmievala.
„Takže čo?“ odvetila mu na to.
„Nie som najlepší?“ opýtal sa. Hermiona pretočila očami.
„No, zažila som už aj lepšie,“ uštipačne odpovedala. Draco zastonal a vtiahol ju do ďalšieho vzrušujúceho bozku.
Zraz’ hop, a je po dráme!
Lež v tú zvláštnu noc,
zelená a červená spojili moc.
A Vám, mojim poslucháčom všetkým,
dobrú noc želám, no Šťastné a veselé, predovšetkým!
*rým: AACBBC (ku koncu už ani to nie), báseň pozmenená v prospech lyrickosti – skúste porovnať :)