17. december 2012
Prvýkrát
Autor: Čerešňa
Preklad: solace
Originál: http://www.hogwartsnet.ru/mfanf/ffshowfic.php?fid=25656&l=0
Romanca
Sobota, popoludnie
Bol to nezvyčajne teplý, slnečný a zvláštny májový deň. Študenti mali rovnako príjemnú a povznesenú náladu ako počasie za oknom a Hermiona Grangerová nebola výnimkou. Od samého rána mala chuť na čosi výnimočné, niečo pre ňu natoľko netypické, že od netrpezlivosti dokonca vynechala každodennú, popoludňajšiu návštevu knižnice. Harry a Ron spolu so zvyškom chrabromilčanov dráždili obrovskú sépiu, keď sa zrazu rozhodla.
„Malfoy!“
Blonďavý a sivooký slizolinčan lenivo zdvihol hlavu z okrúhlych kolienok Pansy Parkinsonovej.
„Čo chceš, strapaňa?“
„Dôležitú vec.“
Vypľul steblo trávy a posadil sa. Mechanickým pohybom si rozstrapatil vlasy žiariace na slnku a takmer zvedavo povytiahol obočie. Hermiona sa zamračila a zazrela na Parkinsonovú.
„Pansy,“ Draco si odtrhol ešte jedno steblo, „choď sa poprechádzať.“
„Ale...“
„Nott má pod vankúšom tvoju fotku a veľmi aktívne sa na ňu každé ráno pozerá.“
Prsnatá slizolinčanka, a nielen ona, očervenela a hrdo vypnúc objekt ženskej (i Hermioninej) závisti odmašírovala smerom k tmavovlasému fotoamatérovi.
„Tak hovor, Grangerová.“
A tak mu dievčina zmätene, zároveň sa červenajúc, blednúc a zadrhávajúc, všetko vyrozprávala. Nikdy v živote sa tak nehanbila a s chrabromilsky červenou tvárou teraz pozorne skúmala Malfoyove topánky pre prípad sprisahania a iných podozrivých osobitostí.
„Ani za nič!“ odvetil nakoniec po zvážení všetkých pre a proti.
„Ale prečo?“
„Lebo by ma Potter s Lasičiakom zabili a na to som ešte príliš mladý a krásny. Aj teba zabijú, no to ma až tak netrápi.“
„Urobíme to tajne, aby sa nič nedozvedeli,“ odsekla Hermiona, ignorujúc jeho výsmech.
„Nie, ani keď to bude tajné – ani tak nie. A navyše, prečo práve ja?“
„Pretože sa po škole šíria reči, že okrem teba a Zabiniho v tom nikto nie je lepší.“ Polichotený Malfoy spokojne prižmúril oči. „Mám sa teda obrátiť na Zabiniho?“
„Čo? Nie!“ Dracovi takmer zabehlo. Dočerta s konkurenciou! „Blaise je zameraný na iný profil,“ pomykal obočím, „ak chápeš, čo mám na mysli.“
„Och,“ Hermiona sa začervenala a sotva zadržala rozpačitý chichot. „Takže súhlasíš?“
„Prečo nemôžeš požiadať Pottera alebo Weasleyho? Alebo Pottera a Weasleyho?“
„Čo si! Veď sú mi ako bratia,“ povedala s odporom a kvôli väčšej vierohodnosti ešte aj zmraštila tvár. „Sami sa na to nedajú a mne to nedovolia, takže by o tom vôbec nemali vedieť.“
Malfoy sa zlomyseľne usmial a vstal, prevyšujúc ju takmer o hlavu.
Skvelé! pomyslela si Hermiona, keď si všimla jeho vydúvajúci sa habit. Je pripravený. Dúfam, že chýry neklamali.
„No dobre, ale pod jednou podmienkou,“ privrel oči a chlípne sa na ňu usmial. „Potom za mnou nelez, že sa chceš bozkávať.“
„Ešte to!“ Hermiona nakrčila nos. „Už len to by chýbalo!“
„Fajn,“ Malfoy sa zahľadel na svoje elegantné strieborné hodinky so smaragdami namiesto číslic a hadmi namiesto ručičiek. „Tak potom o polnoci na Astronomickej veži.“
„No to ma podrž!“ znovu nakrčila nos. „Vždy to robíš práve tam?“
„Nie, zvyčajne to robím v slizolinskej klubovni alebo vo svojej izbe, ale tam ťa predsa nemôžem priviesť,“ trpezlivo jej vysvetľoval. „Tým skôr, že pokiaľ ide o vežu, som dnes na rade. Radšej sa mi poďakuj, že tam beriem teba.“
„Ďakujem,“ riekla sarkasticky.
„Grangerová, nebuď sarkastická, lebo si to rozmyslím a všetkým porozprávam, ako si ma o to prosíkala.“
„Neprosíkala!“
„To určite,“ Malfoy si odfrkol a otočil sa k hradu. „Mimochodom, nezabudni na elixír. Nepotrebuješ následky.“
Hermiona zamračene sledovala, ako mizne za dverami školy. Už sa tomu nevyhne.
Sobota, noc
Noc bola tichá a bezveterná, len občas sa odniekiaľ z lesa ozývalo vytie vlkolakov, ktorým žalostne odpovedal Tesák, priviazaný ku klietke s tryskochvostými škrotmi. Chodby, po ktorých sa Hermiona zakrádala, osvetľoval mesiac podobajúci sa na objemný bochník švajčiarskeho syra, a ak by nebola natoľko rozrušená, určite by sa pristavila pri okne, aby sa pokochala hviezdami.
„Meškáš, Grangerová,“ vyčítavo jej oznámil Draco, len čo vyšla na posledný, tristoosemdesiaty druhý schod Astronomickej veže.
„Nevedela som, čo si mám obliecť.“
„Ako keby ma zaujímal tvoj výzor,“ uškrnul sa Malfoy. „No dobre, tak poď, nech to už máme za sebou. Elixír si si vzala?“
„Áno,“ Hermiona vytiahla dve fľaštičky s tmavooranžovým odvarom. „Treba ho vypiť pred alebo až po?“
„Svätá prostota, v tvojich učebniciach o tom nepíšu?“ podpichol ju Draco.
„Veľmi vtipné.“
„Potom, pije sa potom. A načo sú ti dva?“
Hermiona pod jeho posmešným pohľadom očervenela a žmolila si pracku na habite.
„No, len tak, pre každý prípad.“
„Vyzleč si habit, nebudeš ho potrebovať a urob si pohodlie,“ prikázal jej Malfoy. „Nie tak, Grangerová. Čo si sa prikrčila ako Longbottom pred Snapom? Ja nehryziem. Uvoľni sa a snaž sa na nič nemyslieť.“
„Naozaj na nič?“
„Môžeš myslieť na to, aký som krásny a aké máš šťastie, že si sa tu dnes ocitla so mnou,“ vyzliekol si habit a starostlivo ho položil na stôl. „Značkové veci sa nepohadzujú.“
„Radšej nebudem myslieť na nič,“ zavrčala Hermiona.
„Grangerová, si si istá, že to chceš? Pozri, zajtra sa pravdepodobne nebudeš cítiť dobre.“
„Na stopro istá,“ povedala nadmieru bodro. „Poď.“
Niečo zacinkalo, zašuchotalo a na dlážku dopadla strieborná fólia.
„Fíha,“ mimovoľne vykĺzlo z Hermioniných úst.
„Myslíš?“ Malfoy sa samoľúbo uškrnul. „No, natiahni ruku. Stisni to pevnejšie, pevnejšie... to je ono, super! Vidíš, vôbec to nie je také hrozné. A teraz pomaly, pomaličky... To je ono, dobré dievčatko. Počkaj, neponáhľaj sa tak. Tááák. No, ako sa cítiš?“
„Hmm,“ Hermiona povytiahla obočie. „Príjemne, nezvyčajne, ale príjemne.“
„Ďalej to bude ešte lepšie,“ žmurkol na ňu Draco. „Poď ešte raz.“
„Naozaj je to lepšie,“ riekla s úsmevom.
„A ty si sa bála.“
Nedeľa, ráno
„Grangerová, prebuď sa, zmeškali sme raňajky.“
Hermiona od prekvapenia podskočila, ale dve silné ruky ju ihneď stiahli späť.
„Nie tak rýchlo, najskôr vypi elixír,“ Malfoy jej podal skrytú fľaštičku.
„Prečo ma všetko tak bolí?“ posťažovala sa dievčina a hlavu si mu položila na plece.
„Hlúpa otázka,“ uškrnul sa. „Chápem, že nemá zmysel pýtať sa, ako sa cítiš, však?“
„Strašne.“
„Ale uznaj, že noc bola super.“
„Áno, priam skvelá,“ v rozpakoch sa odvrátila.
„No tak, nehanbi sa, Grangerová, robia to všetci ľudia, alebo takmer všetci.“
„Čože? Aj Dumbledore?“ zhrozila sa dievčina.
„Povedal by som, že si to v mladosti riadne užíval, ale pokiaľ ide o McGonagallovú, nie som si celkom istý.
„Fuj, ani si ich pritom nechcem predstaviť.“
„Puritánka,“ odfrkol si Malfoy.
Hermiona ho udrela do ramena a vstala, jej habit visel ktovie prečo na jednom z glóbusov a topánky sa ocitli na stole profesorky Sinistrovej. Nuž áno, noc bola naozaj skvelá. Draco sa lenivo rozvalil na pohovke a sledoval, ako sa oblieka.
„Si si istá, že si včerajší večer nechceš nejako zopakovať?“
„Už nie, raz mi stačilo. Nadlho. Nemyslím si, že v najbližšom čase vezmem do úst čo i len kvapku tvrdého,“ Hermiona zvraštila tvár a zdvihla zo zeme prázdnu fľašu. „Hoci Ohnivá whisky bola skutočne vynikajúca.“
„Bodaj by nie, otcova,“ Malfoy si potľapkal po náprsnom vrecku, z ktorého trčala ploskačka s pijatikou. „Najtuhšia.“
„Preto si mi spieval rokfortskú hymnu?“
„A ty si za mnou liezla, že sa chceš bozkávať,“ zatiahol Draco.
„Ako keby si bol veľmi proti,“ hodila po ňom jeho topánku a pobrala sa ku dverám.
„Ani teraz nie som príliš proti. Poď, Grangerová, pobozkaj ma na rozlúčku.“ Našpúlil pery a žmurkol na ňu. „Najmä po tom všetkom, čo medzi nami bolo...“
„Po troch fľaškách Ohnivej?“
„Áno, podotýkam – veľmi veľkých fľaškách... a dvoch keksoch.“
Hermiona si posmešne odfrkla a začala zostupovať po schodoch, snažiac sa spomenúť si, kvôli čomu sa liezla bozkávať s neznesiteľným slizolinčanom. Malfoy ju dobehol až na schodisku ku chrabromiskej klubovni.
„Grangerová!“
„Čo chceš?“
„Dôležitú vec.“
Hermiona zacítila, ako sa jej ústa mimovoľne rozťahujú do úsmevu.
„Tak hovor, Malfoy,“ rozosmiala sa.
„Prvýkrát sa chystám pozvať chrabromilčanku na rande. Naučíš ma to?“
„No dobre, ale pod jednou podmienkou,“ postavila sa na špičky a pobozkala ho na líce. „Potom za mnou nelez, že sa chceš bozkávať.“