1. január 2013
Triumf logiky
Autor: Mother of Tears
Preklad: solace
Originál: http://www.fanfiction.net/s/2405482/1/The_Triumph_of_Logic
Rating: T
Humor, Romanca
Hermiona prežíva ťažké časy pri výbere manžela pred konečným termínom uplatnenia Manželského zákona. Pomoc získa z celkom nečakaného zdroja.
Hermiona bola zúfalá. Zostávalo jej už len niekoľko dní na to, aby si vybrala manžela, inak bude musieť čeliť trestu, že jej ministerstvo niekoho vyberie. Vložiť svoj osud do rúk tejto inštitúcie bola hrozná perspektíva. Nechcela by, aby jej hociktorý z jeho zamestnancov, ktorých doposiaľ stretla, vybral pár ponožiek, nieto ešte životného partnera! A Lucius Malfoy bol v súčasnej dobe vo vysokej ministerskej funkcii.
Bola sama v obývačke v zadnej časti Harryho domu na Grimmauldovom námestí číslo dvanásť, ústredí Fénixovho rádu. Rôzni členovia rádu ju neváhali často navštevovať a schádzať sa tu. Mnoho z nich tu tiež občas prespalo. Harrymu zrejme neprekážalo, že je ich priveľa, aspoň pri väčšine hostí. Boj proti temným silám ešte ani zďaleka neskončil. Temný pán bol možno mŕtvy, ale všade naokolo bolo ešte veľa jeho prisluhovačov, ktorí by sa radi dostali na jeho miesto. Rád mal stále veľa práce.
Hermiona mala na kolenách neveľký štós pergamenov s ponukami na manželstvo. Usúdila, že dnešný deň bude tým, kedy prijme rozhodnutie, ale bolo to beznádejné. Nechcela sa vydať ani za jedného muža, ktorý jej poslal ponuku a jediný muž, za ktorého sa nádejala vydať, ju nechcel, alebo prinajmenšom nie hneď.
„Ťažký výber, slečna Grangeová?“
Hermiona prekvapene pozrela hore. Nepočula nikoho prichádzať. Hlboký, tlmený hlas patril profesorovi Snapovi, jej bývalému učiteľovi elixírov a členovi Fénixovho rádu.
„Môžem si prisadnúť?“ spýtal sa.
„Och, iste, myslím,“ odvetila. Pri rozhodovaní sa dostala do slepej uličky a potrebovala rozptýlenie. Bolo to naozaj beznádejné hľadanie. Rovnako dobre mohla vyhodiť ponuky do vzduchu a sledovať, ktorá z nich pristane lícom hore, alebo niečo podobné.
„Ako vám to ide?“ spýtal sa potichu, sadajúc si do kresla oproti.
„Nie veľmi dobre,“ povzdychla si. „Stále nemám ani najmenšie tušenie, ktorého z nich si vybrať. Myslím, že je to beznádejné.“ Hlas mala nevrlý.
„Možno by som vám mohol nejako pomôcť,“ povedal.
„Ako?“ vykríkla podráždene. „To ja sa mám skoro o tri dni vydať, nie vy! Ako by ste mi mohli pomôcť?“
Snape nezmenil svoj ironicky pokojný výraz, ale zdvihol obočie. „Ako, slečna Grangerová? Samozrejme tým, že vám poskytnem nestranné stanovisko. Objektívnu analýzu. Keďže vás emócie nepriviedli k jednoznačnému rozhodnutiu, možno vám logika a rozum poskytnú lepší výsledok.“
Hermiona potlačila náhle nutkanie hystericky sa rozosmiať. Existoval vôbec nepravdepodobnejší scenár? Profesor Snape pomáhajúci jej vyberať manžela?
„Môžem?“ spýtal sa a natiahol ruku k štósu pergamentov. Hermiona sa pristihla, že mu ich podáva. Snape ich rýchlo prelistoval s pobaveným výrazom. Nad jedným zdvihol obočie a nad ostatnými sa buď zamračil, alebo mierne pokrútil hlavou. Pri čítaní posledného z nich sa na ňu nechápavo pozrel.
„Vidím tu iba jedného Weasleyho, no žiadneho z jeho bratov. Ron vám neposlal ponuku?“
„Nie,“ riekla potichu Hermiona a pozrela na svoje ruky. „Nechce sa ženiť taký mladý.“ Snažila sa, aby sa jej hlas nezlomil, ale emócie ju aj tak zradili. „Domnieva sa, že zákon bude o niekoľko rokov zrušený a potom budem môcť opustiť toho, koho si vezmem a vydať sa zaňho. Myslí si, že by som sa mala rozhodnúť pre jeho brata Percyho a neskôr sa s ním rozviesť.“ Odmlčala sa. „Nemyslím, že by som toho bola niekedy schopná. Nie som presvedčená, že by som sa za niekoho vydala a potom neustále premýšľala o tom, že ho opustím. Bolo by to kruté a nečestné. Nepáči sa mi to.“
„Takže tvrdíte, že chcete zostať s čarodejníkom, za ktorého sa vydáte, aj po zrušení zákona?“ odvážil sa spýtať.
„Asi budem musieť. Bola som tak vychovaná. Cítila by som povinnosť aspoň sa o to pokúsiť.“
Snape jej venoval dlhý pohľad, ktorý si Hermiona nevedela vysvetliť. Možno si myslel, že je bláznivá, či beznádejná mukelka. Zrejme aj bola.
„Nuž,“ začal rázne sarkastickým a vecným tónom, „neposúdime ich?“ Budeme ich preberať jedného po druhom a zhodnotíme ich potenciálne plusy a mínusy.“ Vzhliadol na ňu ponad svoj nos. „Dobrý, zlý a úbohý.“
Hermiona prikývla a premohla smiech. Možno to bude zábavné, ak nič iné. Snape zdvihol pergamen. „Kandidát číslo jeden,“ predniesol majestátne, „Remus Lupin.“
„Počkajte, profesor,“ prerušila ho Hermiona, „nemôžete byť voči nemu objektívny. Nenávidíte ho!“
Snape ju poctil znevažujúcim pohľadom. „Nie, slečna Grangerová. Nie je pravda, že ho nenávidím. Nemám ho rád. V tom je rozdiel. Človek môže dosiahnuť objektivitu v čomkoľvek za predpokladu, že má náležitú odvahu mysle. V tomto prípade však môžete byť pokojná ohľadom mojej nestrannosti. Nemám ich rád všetkých rovnako.“
Hermiona potlačila úsmev nad tou štipkou snapovského humoru.
„Pokračujme,“ povedal neúprosne. „Remus Lupin a jeho pozitíva. Musí ich mať...“ Snape chvíľu premýšľal. „Lupin je lojálny člen Fénixovho rádu. Je celkom inteligentný, dosť dobre vyzerajúci... Myslím, že má počas tých dní, kedy nezavýja na mesiac, miernu a príjemnú povahu. A je veľmi obľúbený. Váš priateľ, Harry Potter, by vám ho pravdepodobne odsúhlasil. A vaši noví svokrovci by boli bez seba od radosti, že sa ich syn s niekým oženil, takže by vás s najväčšou pravdepodobnosťou zbožňovali.“ Vzhliadol na ňu. „Ešte jedna výhoda: mohli by ste si precvičovať svoje pôsobivé zručnosti vo varení elixírov, pretože by ste mu museli každý mesiac pripravovať Protivlkolačí elixír.“
Po tom, čo sa pohodlnejšie usadil v kresle, pokračoval: „A teraz jeho negatíva. Jasné negatívum číslo jeden: je vlkolak. Negatívum číslo dva: Pretože je vlkolak, má problémy so zárobkovou činnosťou. Museli by ste byť živiteľkou rodiny. On by bol nútený vychovávať vaše deti, čo by bolo nesmierne vhodné, pretože by boli s najväčšou pravdepodobnosťou tiež vlkolaci. Lykantropi sú takmer vždy čistokrvní.“ Odmlčal sa. „Oh, mimochodom, je tu ešte ďalší vedľajší účinok týkajúci sa vlkolakov, o ktorom možno neviete. Mnoho lykantropov je impotentných, okrem jedného alebo dvoch dní pred ich každomesačnou premenou. Netuším, či je Remus Lupin jedným z takto postihnutých, keďže som sa nikdy nezaujímal o jeho sexuálny život. Ak sa zaňho vydáte a patríte k väčšine žien, ktoré si rady vychutnávajú telesné pôžitky, môže to byť pre vás frustrujúce.“
Hermiona v rozpakoch očervenela. Počúvať svojho profesora elixírov, rozprávať nenútene o sexe bolo znervózňujúce.
„Okrem evidentného problému s lykantropiou, je Remus Lupin od vás o dvadsať rokov starší. A aj keď je inteligentný, jemný a láskavý, jeho osobnosť je v porovnaní s vami úplne nevýrazná. Ste brilantnosť a oheň a on je bledosť a jednoduchosť. Domnievam sa, že sa s ním napokon budete nudiť.“ Snape položil Lupinov pergamen lícom dole a zodvihol nasledujúci.
„Ďalší kandidát,“ povedal sucho. „Percy Weasley.“ Odkašľal si a obrátil oči stĺpkom. „Tak sa na to pozrime,“ pretiahol, „kladné stránky: Pán Persy Weasley je impozantný, fyzický exemplár. Je mladý, vysoký, zdravý a dobre vyzerajúci. Je aj pomerne inteligentný. A nie je vlkolak. Je pracovitý a ambiciózny a taký oddaný svojej kariére, že nedovolí, aby mu niečo stálo v jeho ceste za dosiahnutím úspechu. Mal by byť slizolinčan. Jeho rodičmi sú Artur a Molly, ktorí by vám mohli byť príjemnými svokrovcami. To je všetko.“
„Záporné stránky,“ pokračoval Snape významne a tón jeho hlasu kvôli dôrazu trochu zosilnel. „Percy Weasley je nadutý, samoľúby a správa sa trochu povýšenecky. Kým voči svojim nadriadeným môže byť nechutne podlízavý, doma bude neznesiteľne arogantný. Za každú cenu bude mať vždy pravdu. Nikdy vás nebude počúvať. A aj keby sa ukázalo, že sa mýli, vždy nájde spôsob, aby vám to dal aj tak za vinu. Nemá žiadnu predstavivosť, nebude brať žiadne ohľady na vaše stanovisko. Pevne uzavretá, malomeštiacka mentalita. Skrátka rozkošné.“ Položil pergamen na Lupinov a zodvihol ďalší.
„Neville Longbottom,“ vyhlásil Snape cynicky. „Kladné stránky.“ Vrhol na ňu letmý pohľad ponad svoj nos. „Za predpokladu, že nepripravuje elixír, má skutočne kladné stránky. Pán Longbottom je láskavý, jemný, čestný a úprimný. Je lojálny a statočný. Nie je človekom, s ktorým by ste mohli bojovať bok po boku vo vojne, ale ak sa otočíte, bude tam. Pripravený ísť na smrť.“
„A teraz záporné stránky.“ Nejako sa mu podarilo vyzerať nielen kriticky, ale aj smutne, keď sa na Hermionu zadíval. „Rozumovo je od vás na míle vzdialený. Budete mať k dispozícii len málo tém na rozhovor, okrem zdvorilostných fráz a nevyhnutných vecí. Ale... celkovo vzaté... nuda nie je to najhoršie, čo by sa človeku mohlo stať... možno.“ Zdvihol ďalší pergamen a povytiahol obočie.
„Ale, ale, Viktor Krum. Pche! Existujú tlupy mladých čarodejníc, ktoré by vás odpravili na oný svet kvôli možnosti vydať sa zaňho. Viktorove kladné stránky. Je bohatý a slávny. Závideli by vám všetky oddané fanúšičky, ktoré ho zbožňujú. Je veľmi inteligentný a dokonalý. Nie je pekný, ale je mladý, silný a zdravý.“
Snape si povzdychol, položil pergamen na kolená a zachmúrene sa zadíval na Hermionu. „Záporné stránky. Vedeli ste, že celá jeho rodina patrila k stúpencom Temného pána? Patrila a stále patrí. Všetci. Viktora držali mimo, pretože bol na očiach verejnosti, ale aj keď vyhlasuje, že je proti temným silám, vyrastal v rodine černokňažníkov. Jablko nikdy nepadá ďaleko od stromu, slečna Grangerová. Vydajte sa zaňho a budete žiť v Bulharsku, odrezaná od ochrany rádu. Strávite zvyšok svojho mladého, krátkeho života v odľahlom hniezde temných čarodejníkov. A oni vás budú priam zbožňovať.“ Položil Viktorov pergamen a zodvihol ďalší. Hermiona sledovala, ako potlačil úškrn.
„Tom, hostinský z Deravého kotla. Neuveriteľné!“ Vlastne sa zdalo, že Snape potlačil smiech. „Och, tak sa na to pozrime. Kladné stránky starého Toma. Dýcha. Je zárobkovo činný a má vlastný biznis. Záporné stránky. Je sprostý, škaredý viac než ja a má všetok dôvtip horského trolla. Prstami dokáže lúskať orechy a pravdepodobne by vám zlomil tie vaše, ak nebudete opatrná. Je od vás o štyridsať rokov starší a chýbajú mu zuby. Koniec príbehu.“
Hermiona sa zachichotala a čelila ironickému pohľadu prichádzajúcemu s ďalším úškrnom.
„A ako posledný. Ach, áno, pán Lockhart! Zdá sa, že sa mu počas pobytu u Svätého Munga podarilo znovu nadobudnúť dostatok pamäte. Hmm. Kladné stránky. Gilderoy Lockhart má milý, chlapčenský úsmev a je šarmantný. Záporné stránky. Je celkom neschopný vo všetkom, čo robí a úplne zahľadený do seba. Možno si vás chce vziať preto, aby získal sekretárku. Takže, to sú všetci,“ dodal sucho.
„Tak, čo si myslíte, profesor?“ spýtala sa Hermiona s úsmevom. „Ktorého z nich by ste mi vybrali?“
„Ani jedného,“ odvetil, odovzdávajúc jej štós pergamenov a potom siahol do habitu. Vytiahol svoj vlastný, úhľadne stočený pergamen a podal jej ho.
Hermionine prsty sa zachveli, keď ho rozviazala. Nebolo to to, čo si myslela, však?
„Vás?“ spýtala sa neveriacky, keď si ho prečítala.
„Áno, Hermiona. Podľa môjho názoru som pre vás najlepšou partiou. Pripúšťam, že si do istej miery nadržiavam, napriek tomu sa stále považujem za jedinú logickú voľbu.“
Hermiona naňho len civela. Profesor Snape jej ponúka manželstvo? Bola ohromená! Snape sa vo svojom kresle naklonil dopredu a oprel si lakte o kolená.
„Uvažujme o mne rovnako, ako o vašich ostatných nápadníkoch.“ Díval sa na ňu s hravou iróniou. „Začneme mojimi zápornými stránkami. Je ich veľa, ale ak sa k nim dostaneme hneď na začiatku, moje kladné stránky budú vo vašej mysli čerstvejšie.“
„Nedostatok číslo jeden: Som škaredý.“
Hermiona sa hneď pokúsila o protest, ale Snape zdvihol ruku, aby ju zastavil. „Ste milá, Hermiona, ale som škaredý. Nedostatok číslo dva: Mám hroznú povahu. Správam sa tak zle, ako vyzerám. Negatívum číslo tri: Keď ste boli študentkou, správal som sa k vám strašne. Teraz máte príležitosť potrestať ma za to. Nevýhoda číslo štyri: Mám hroznú minulosť. Vyrástol som v rodine temných mágov, učil som sa čiernu mágiu od čias, kedy som po prvý raz chytil prútik a v osemnástich rokoch sa pridal k smrťožrútom. Odvtedy som sa snažil urobiť maximum, aby som odčinil svoje chyby tým, že som bojoval na strane Svetla a pracoval pre rád, ale... človek nemôže zmeniť minulosť. Nikdy nemôže v plnom rozsahu napraviť svoje chyby. Existujú veci, ktoré som vykonal, videl, ako ich konajú iní, alebo sa mi im nepodarilo zabrániť, takže ma budú po zvyšok života prenasledovať.
Negatívum číslo päť: Bez výnimky ma nenávidia všetci, ktorých som kedy učil, čiže všetci tí, ktorí v posledných osemnástich rokoch študovali na Rokforte. Ak sa za mňa vydáte, nikto to nebude chápať, všetci to budú odsudzovať a s najväčšou pravdepodobnosťou sa vám budú posmievať, alebo od vás bočiť. Och, okrem toho som od vás o dvadsať rokov starší a slizolinčan.“
Naklonil sa k nej bližšie. „A teraz moje kladné stránky, Hermiona. Mám ich. Dovoľte, aby som vám ich vymenoval, hoci nie nutne v poradí podľa dôležitosti. Pozitívum číslo jeden: Nemám príbuzných. Nebudete mať svokrovcov, ktorí by vás otravovali. Chudera moja mama zomrela, keď som bol veľmi maličký.“
„Ako zomrela?“ prerušila ho Hermiona.
„Týranie,“ odvetil Snape stručne. „A môj otec sa, vďakabohu, dočkal náležitej spravodlivej odplaty.“ Snape vyriekol koniec tejto ironickej vety so zaťatými zubami a Hermiona sa nedokázala ubrániť, aby ju nestriaslo.
„Výhoda číslo dva: Som dosť bohatý, aby som vám zabezpečil pohodlný život. V mojom dome sú dve knižnice, (dve, Hermiona!). A veľmi veľké, dobre vybavené laboratórium. Kladnou stránkou číslo tri je moja inteligencia. Som prinajmenšom taký inteligentný, ako vy, ak nie viac, aj keď je možné, že v skutočnosti môžete byť inteligentnejšia! Prevaha u mňa nastáva vďaka množstvu mojich skúseností. Taktiež máme veľa spoločných záujmov. Pomyslite na podnetné rozhovory, Hermiona, vedecké rozpravy. Na spoločné experimenty, na ktorých by sme mohli spolupracovať. Pochybujem, že by som vás mohol nudiť. Ak všetko ostatné zlyhá, vždy sa so mnou môžete hádať. Mohli by ste dokonca vyhrať.“
„Prednosť číslo štyri.“ Pozrel na ňu a tmavý pohľad sa znepokojujúcim spôsobom stretol s jej očami. „Som odborne vyškolený znalec umenia Bellissima Eros.“
„Čo je to?“
„Umenie neskutočne úžasného milovania.“
„Och, prestaňte! Robíte si zo mňa dobrý deň! Nič také neexistuje!“
„Ale existuje, Hermiona, aj keď sa Bellissima Eros stalo málo známym umením. V Británii a vo väčšine Európy sa už zhruba niekoľko storočí nevyučuje, ale pre dvadsiatimi rokmi sa prednášalo na rímskej Akadémii mágie, kde som získal titul majstra elixírov. Keď ste v Ríme, študujete to, čo Rimania a každý jeden z rímskych čarodejníkov bojoval o to, aby sa dostal na tieto špecifické hodiny. Samozrejme, ja tiež.“
„Výučba milovania? V škole?“ Hermiona bola šokovaná. To bolo nepredstaviteľné.
„Nie výučba milovania, Hermiona. To by bolo príliš všedné! Bellissima Eros je štúdium pôžitku. Je to skúmanie ľudského tela, aktivačných bodov a ich postupností, magických vzorcov, ktoré produkujú túžbu a vášeň. Na tele možno hrať ako na hudobnom nástroji, ak je na to človek dostatočne vyškolený. Je to už veľa rokov, čo som ho praktizoval, lebo je známe, že vyvoláva závislosť a až doteraz som netúžil po dlhodobom vzťahu. Avšak, je to ako lietanie na metle, keď sa ho naučíte, nikdy ho nezabudnete...“
Pozrel na ňu uchvacujúco. „Môžem vám poskytnúť extázu presahujúcu vaše najdivokejšie sny, Hermiona. Hodiny rozkoše. Môžem vás uspokojiť až do vyčerpania... ak sa za mňa vydáte.“
Hermiona sa nervózne pousmiala, aby zakryla rozpaky. „Muži vždy preháňajú ohľadom svojich schopností! Vždy si myslia, že sú prvotriedni žrebci!“
„Dovoľte, aby som vám to predviedol,“ zašepkal.
Kým si Hermiona stihla všimnúť, čo sa deje, Snape sa posunul bližšie a vkĺzol na miesto na pohovke vedľa nej. Vzal jej tvár do dlaní a jemne si ju k sebe pritiahol. Prstami jej masíroval líca a spánky a cez vlasy ískal kožu na temene hlavy. Pery sa mu zľahka pohybovali po jej ústach s drobnými, hryzkajúcimi bozkami a jeho teplé ruky sa s ňou pohrávali. Pobozkal jej hornú peru, spodnú, kútiky úst...Ústami ju začal jemne prehovárať, aby pootvorila pery. Prehnalo sa cez ňu rozochvenie, keď jej končeky jeho prstov obkresľovali tvár, hrdlo a krk, čo pociťovala ako vzrušujúce obrazce.
Jeho dotyk jej na koži vyvolal zimomriavky, vibroval v kostiach, spôsobil pulzujúce chvenie túžby v celom tele. Vlna vzrušenia ju prinútila nakloniť sa k nemu, pootvoriť ústa, dovoliť mu bozkávať ju a jazykom prenikať do hĺbky šteklivej intimity, ktorá jej, ako sa zdalo, brala všetok dych. Ešte nikdy necítila nič podobné, nikdy ju nikto takto nepobozkal. Jeho neodbytné dlane do nej vtierali príjemné vlny tepla.
Kožu mala horúcu a žiadostivú. V ušiach jej hučalo. Závratné vzrušenie narastalo a poniže bruška pocítila náhle naliehavé pulzovanie. Zrazu zalapala po dychu a odtiahla sa preč, rýchlo zo seba sťahujúc jeho ruky. Srdce jej bilo ako opreteky a dýchala takmer vzlykajúc. Bola vystrašená, zdesená, no zároveň aj potešená, ako by bola znásilnená, príjemne znásilnená. Bol to zmätený a trápny pocit.
Snape sa jej uprene zadíval do očí. V tmavých achátových zreniciach by sa človek mohol aj utopiť. „Nechcete, aby som teraz naozaj prestal, však?“ Zašepkal tým najerotickejším hlasom, aký kedy Hermiona počula.
Neodvetila. Nemohla. Snape bol vo svojej zvodnosti takmer desivý. Naozaj nechcela, aby prestal, aj keď vedela , že by ho mala zastaviť. A tiež jej bolo jasné, že si to veľmi dobre uvedomoval. Počas celého svojho života sa nikdy necítila krehkejšie a bezbrannejšie.
Keď mu v zmätenej bezmocnosti opätovala pohľad, videla, že jeho tvrdé a neoblomné oči zmäkli. Objavil sa v nich záblesk niečoho jemného a po tvári mu prebehol takmer kajúcny výraz.
„Odpusťte mi, Hermiona,“ skoro zašepkal. „Ste ešte nevinná, však?“
Prikývla a zažmurkala, aby zahnala neznesiteľné slzy zahanbenia.
„Keby som to vedel, nešiel by som na vás tak tvrdo. Mrzí ma to.“
Hermiona odvrátila pohľad. Telo sa jej ešte stále triaslo a dýchala nepravidelne. Stále sa cítila nejasne zmätene a rozpačito. Niečo v jeho hlase sa jej dotklo takým spôsobom, ako to nedokázali jeho láskajúce ruky a pery.
„Hermiona.“ Opätovala mu pohľad. „Je tu ešte jedna prednosť, ak sa za mňa vydáte. Veľmi mi na vás záleží. Len som chcel, aby ste to vedeli.“
Pomaly sa od nej odtiahol a vstal, ako by sa chystal odísť. Tvár, ktorá na ňu hľadela bola rovnakou tvárou, akú videla počas posledných ôsmich rokov, ale na okamih zostala obnažená, bez všetkých tých múrov a bariér, ktorými sa obklopoval. Chvíľku bol zraniteľný a to bolo to, čo ju náhle priviedlo k rozhodnutiu, okamih zraniteľnosti pred tým, než videla ako cynické brnenie samo dosadá na svoje miesto. Ten okamih, kedy v jeho očiach zbadala náznak nehy.
„Áno, pán profesor,“ povedala. „Vydám sa za vás.“
Snape zastal. Chvíľu vyzeral takmer ohromene. Zjavne neočakával, že Hermiona prijme jeho ponuku. Na malý okamih videla, ako sa spod jeho brnenia dostal záblesk neskutočnej radosti. Trval len chvíľočku, ale aj tá kratučká chvíľočka stačila. Snape rýchlo vrátil svoj výraz späť do preňho typického pokojného, takmer ľahostajného a ironického. Zdvihol obočie a dovolil si mierny úškrn.
„Výborne, slečna Grangerová. Vedel som, že logika zvíťazí. Mal som veľkú dôveru vo vaše schopnosti deduktívneho myslenia.“
Hermiona ukryla náhly záchvev nehy a pozrela naňho s istou dávkou vlastnej irónie.
„No viete, pán profesor. Koniec koncov to boli vaše presvedčivé argumenty, ktoré ma nakoniec priviedli k svetlu poznania!“
Snape na ňu pozrel s pobavenou samoľúbosťou, keď jej odovzdával správny pergamen a brko. „Vaša pokora pri uznaní mojej geniality je dôkazom vášho nadpriemerného intelektu.“
Hermiona podpísala návrh a ten sa s puknutím spokojne vydal na cestu na ministerstvo.
„Ako aj vášho,“ odvetila.
Vymenili si úškrny.
Snape si s gráciou ešte raz sadol vedľa nej a bez námahy si ju pritiahol k sebe.
„Povedz, Hermiona, ktorá z mojich malých perál dokonalej múdrosti bola tou, ktorá ťa priviedla k rozhodnutiu? Mohla to byť táto?“ Zmyselne ju pobozkal, vnoriac sa jej do úst tak, že ju prinútil bez dychu rozjímať nad budúcimi, ešte vzdialenými, dôvernými pôžitkami.
„Mohla,“ šepla Hermiona po zdráhavej chvíľke lúčenia. „Naozaj si myslím, že to mohla byť táto. Ale celkovo vzaté, si pre mňa naozaj jedinou logickou voľbou.“ Šibalsky sa naňho usmiala. „A život s tebou nikdy nebude nuda!“
Snape sa na ňu usmial, skutočne usmial. V očiach mu zažiarili nezbedné iskričky. „Nikdy,“ šepol a vtiahol ju do ďalšieho bozku.
AN: Bellissima Eros je výplod mojej vlastnej divokej fantázie.
Pozn. prekl: Všetkým vám prajem úspešné vykročenie do nového roka 2013, veľa zdravia, šťastia a lásky. A nech sú všetky vaše rozhodnutia aspoň malým triumfom logiky :-)
GinnyW: ( solace ) | 06.01. 2013 | Do tretice všetko dobré | |
Mother of Tears: ( solace ) | 01.01. 2013 | Triumf logiky | |
ZukoLuver: ( Lupina ) | 31.12. 2012 | Blondýnka | |
Therea: ( larkinh ) | 26.12. 2012 | Každý den zdraví netopýr | |
Jenwryn: ( Lupina ) | 25.12. 2012 | Prosba + Pět zlatých prstenů | |