Preklady fanfiction Harryho Pottera

Draco sa zobudil v podzemí Rokfortského hradu. Bol pokrytý tenkou vrstvou potu napriek tomu, že oheň už pred dlhým časom vyhasol a vo vzduchu bol chlad. Vedel, že musí byť veľmi neskoro, ale napriek tomu bol čulý ako rybička. Nemohol si spomenúť, čo ho zobudilo alebo o čom bol jeho sen, ale bol za to vďačný. Dracove sny boli ďaleko temnejšie než Hermionine, ale to vďaka tomu, že poznal viac násilia ako ona. Tým, že bol Luciusov syn, sa Draco niekoľko krát zúčastnil toho, ako Lucius niekoho príkladne trestal. A vzhľadom na to, aké rozsiahle boli jeho vedomosti o temných kúzlach, vedel si to živo predstaviť.

Draco odhodil zelenú saténovú prikrývku, vypotácal sa z postele. Prešiel cez izbu ku skrini, kde sa prezliekol do hrubého školského hábitu. Opustil izbu a vošiel do tmavej chodby s odkvapkávajúcimi sviečkami. Dvere po každej zo strán viedli do ďalších spálni, ale Draco smeroval priamo do spoločenskej miestnosti.

Keď sa tam dostal, bola prázdna a tichá. Preskúmajúc izbu prišiel k diere v portréte a prekĺzol ňou von. Chcel si ten list prebrať znova; možno by mu niečo dalo nejakú stopu o tom, čo sa naozaj deje. Draco vedel, že to je pravdepodobne zbytočné, všetky jeho triky ho naučil Lucius, bolo nepochybné, že si dá extra pozor na svoje slová. Ale Draco nemohol spať a toto by mu pomohlo sústrediť sa na niečo iné. Na čokoľvek.

Cesta do knižnice trvala dlho, musel sa niekoľko krát skryť za pancierové postavy a taktiež sa raz alebo dvakrát musel schovať do opustenej učebne. Tá mizerná mačka sa pokúšala prikrádať sa za ním. Tá biedna vec vedela, že tam bol, len ho nemohla nájsť. Bol prekvapený, že sa žiadni učitelia neponevierajú po chodbách. Zvyčajne boli všade, keď sa po chodbách zakrádal s Crabbom a Goylom. Zdalo sa to tak strašne dávno odvtedy, čo sa s nimi zakrádal. Alebo chodil von s Pansy, aby sa pokochali výhľadom z Astronomickej veže. Ale nechýbalo mu to. Väčšinu svojho voľného času trávil pracujúc s Hermionou, myslením na Hermionu alebo bojovaním s ňou. A samozrejme, znova to pokazil, znova jej ublížil. Tak skoro mu neodpustí tú odpornú netaktnosť, potom, čo mu jednu odpustila a on urobil ďalšiu. Úprimne, keby bol na jej mieste, pravdepodobne by teraz preklial sám seba. Draco sa zamračil, keď sa zamyslel; nebol vôbec dobrý v tom byť milý.

Dostal sa ku ich miestnosti a odblokoval dvere. Pretože to odhalilo záblesk svetla presvitajúceho cez štrbinu, tak ich trochu prekvapený otvoril dokorán. Našiel ju sedieť za stolom, silne pohrúženú do jej knihy. Vzhliadla hore a na chvíľu sa v jej očiach objavila úľava, ale v okamihu keď si na niečo spomenuli, sa zrazu zmenili, akoby sa báli a potom znepokojili. Pozrela späť nadol.

Jeho list ležal na stole tam, kde ho nechal predtým.

„Nie je trochu neskoro?“ potichu sa spýtal.

„Nemohla som spať,“ zamrmlala, „mala som sen.“ Dodala, keď sa na ňu pozrel starostlivejšie, „Prečo si tu?“

„Ani ja som nemohol spať,“ odpovedal.

„Zlý sen?“

„Asi, ale v tejto chvíli mi detaily unikli z mysle.“ Draco za sebou zatvoril dvere. Trochu nadskočila pri zvuku, ktorý to urobilo. „Tak o čom bol tvoj sen?“ spýtal sa Draco so záujmom; obvykle nebola tak nervózna.

„O ničom,“ zamrmlala nepozerajúc sa na neho, čo bolo vždy znakom toho, že to o niečom rozhodne bolo.

„Bol som v ňom ja?“ zvodne sa uškrnul.

„Nie!“ zvolala poplašene a on sa len viac zaškeril, nebola príliš obratná v klamaní. „A aj keby si bol v mojom sne, nebol to taký druh sna.“

„Ty si mala predtým také druhy snov? O mne?“ Draco sa zaškeril s víťazoslávnou radosťou.

„To… to som nepovedala,“ Hermionin hlas bol váhavý a ona sa začervenala.

Draco sa na ňu zaškeril a ona schovala hlavu do svojich rúk.

„Ty si taký hlupák, Malfoy, vieš to, však?“

„Už si sa o tom zmieňovala raz alebo dvakrát, Grangerová.“ Povedal zľahka stále sa usmievajúc. „Tak tvoj sen, ktorý nebol tým druhom sna, tak o čom bol?“ Sadol si na lavičku pri okne a pozeral na ňu.

„Nie som si istá, možno varovanie?“ zamrmlala Hermiona a zdvihla hlavu, aby sa na neho pozrela.

„Myslel som si, že neuznávaš všetky tie veštecké rituály.“

„Normálne nie, ale tento vyzeral odlišne.“ Hermiona otočila ďalšiu stránku knihy a začala si robiť poznámky. „Myslím, že niečo mám, ale nie som si istá, mám problémy s prekladom.“

Draco sa natiahol rukou po knihe a Hermiona naňho zazrela, skôr než sa pridala k Dracovi na mieste pri okne. Draco preskúmaval knihu; bola to jedna z prvých odkódovaných, na ktorej pracovali.

„Pamätám si tú knihu,“ zamrmlal a začal prehliadať jej preklad. „Nuž, celkom dobre urobené vzhľadom k tomu, že latinčina nie je tvoj najsilnejší predmet.“

Hermiona sa zamračila na neho a Draco okamžite vedel, že bojovala s nutkaním zhodiť ho dole z lavičky. Namiesto toho sa rozhodla ignorovať jeho poznámku.

„Toto slovo tu a táto fráza v ďalšom odseku. Nemôžem prísť ani na jedno z nich.“

Draco sa pozrel na miesta, kde mu ukazovala a jeho oči sa rozšírili.

„Viem, čo to znamená,“ povedal rýchlo ukazujúc na frázu. „Volá sa to 'nex nexis'. Takto zvykli nazývať neodpustiteľné kliatby, je to pôvodný názov.“

„Čo?“ spýtala sa Hermiona, farba jej zmizla z tváre.

„Oh, nehovor mi, že ich pred vami malými Chrabromilčanmi skrývajú? Neodpustiteľné kliatby, vieš, Cruciatus, Imperius a Av…“

Hermiona ho prerušila.

„Samozrejme, že viem, čo sú zač! Ale prečo o nich písal?“

Draco sa zamračil.

„Nuž, pravdepodobne preto, že boli vytvorené práve v tom čase.“

„Boli? To som nevedela?“ Hermione sa začala vracať farba.

„Nuž, nie je to príliš známy fakt, ale údajne boli vytvorené nejakou skupinou čarodejníkov počas opätovného získania ministerstva na prelome pätnásteho storočia.“

Hermiona vyzerala prekvapene.

„Ako toto vieš?“

Draco sa pyšne zaškeril.

„Nuž, doplnil som si svoje vedomosti o temných umeniach spolu s tým zväzkom od Greysona, čo si mi požičala. Občas viem byť veľmi dôvtipný.“

„Som nadšená, že tvoje vedomosti o týchto temných a zlých veciach sú tak ohromné, Draco,“ nevrlo povedala Hermiona. „Tak potom čarodejníci, ktorí ovládli ministerstvo, vytvorili tie kúzla.“

„Nie,“ rýchlo povedal Draco, „nie, vytvoril ich niekto iný. Lucius vždy hovoril, že strašne veľa dlhujeme niekoľkým neznámym hlupákov, ktorí to skúsili v mene správnej veci.“

Hermiona ticho sedela, prsty jednej ruky sa roztržito hrali s kučerou jej tmavých vlasov.

„Nemyslíš si,“ zastavila sa a potom pokračovala šeptom, „že ich vytvoril O'Leary? To nemohol, že nie? Sú to zlé kúzla.“

„Vo svojich prvých denníkoch znel dosť zúfalo,“ zamyslene povedal Draco. „A my vieme, že dokázal vytvoriť vlastné kúzla.“

„Ale… ale, sú zlé,“ zašepkala Hermiona znovu v očividnom šoku. „A on bol dobrý, nemohol, neurobil by to!“

„Len preto, že sú to zlé kúzla, neznamená to, že nie sú užitočné,“ automaticky povedal Draco.

Hermiona na neho pozrela so zdeseným výrazom, predtým než sa postavila.

„Ty si hrozný. Naozaj, naozaj hrozný. Vieš o tom?“

„Nuž, je to pravda,“ jednoducho zareagoval Draco, keď ju sledoval, ako sa začala nahnevane prechádzať sem a tam po ich miestnosti. „Len preto, že niečo robí zlé veci, neznamená to, že to nemá miesto v našom svete.“

„Tieto kúzla zranili tak veľa ľudí, nerozumieš tomu? Jedno z nich zabilo Harryho rodičov! Je ti to jedno?“ Hermiona mu nedala čas na odpoveď, pretože pokračovala v rečnení. „Pravdaže sa nestaráš, si rovnako zlý ako tí smrťožrúti, bez ohľadu na to, čo hovoríš. Si len podlý, a odporný, a zlý…“

„Nie som zlý! A nie som zaručene žiaden smrťožrút!“ vybuchol Draco prerušiac Hermionu uprostred nádychu.

„Prečo nie?“ potichu sa ho spýtala, hnev jej zmizol z očí, zostala len zvedavosť.

„Kvôli tebe; myslím,“ zašepkal potichu.

„To nedáva žiadny zmysel,“ Hermiona podišla a posadila sa vedľa Draca.

„Viem, že nedáva,“ zamrmlal.

Na chvíľu zatvorila svoje oči.

„Draco, si kvôli mne v nebezpečenstve?“

Jej otázka obsahovala tak veľa nepopierateľných obáv a tak veľa nádejí. S jej slovami Draco zacítil tak neznesiteľné napätie, že vyšľahol svoje slová skôr než si to premyslel.

„Samozrejme, že som kvôli tebe v nebezpečenstve. Čo? Myslíš, že môj otec by bol šťastný, keby vedel, že som sa bozkával s humusáčkou?“

Predtým než sa Hermiona postavila, znova sa zopakoval okamih ticha, v ktorom si Draco vrúcne prial, aby sa narodil nemý. Pozrela na neho a len mlčky zbalila svoje veci. Pred dverami sa zastavila a nakoniec sa stretla s jeho očami. A tentoraz Draco presne vedel, čo hovoria: nevráti sa späť.

Skočil k nej, ale Hermiona sa pretlačila cez dvere. Vrhla sa nadol cestičkou ku schodom, ale Draco bol rýchlejší. Popadol ju za ruky a trhol s ňou nazad. Bojovala s ním a jej ruka sa načahovala smerom k vrecku, kde vedel, že má prútik. Vytrhol jej ho z ruky, keď ho vytiahla a ona sa zlostne na neho pozrela s rozzúrenými očami.

„Budem kričať,“ zasyčala.

„Nebudeš,“ rozhodne odpovedal, pričom dúfal, že znel istejšie ako sa cítil.

Zatiahol ju dozadu do miestnosti a zatvoril za nimi dvere. Stále zápasila, aby prelomila jeho zovretie, ale nemala šťastie.

„Prestaneš? Len plytváš našim časom a to nehovorím o tvojej energii.“ Aby ju o tom uistil, zosilnil zovretie.

Hermiona zlostne na neho zazrela, ale prestala bojovať.

„Pozri, je mi to ľúto,“ začal jemne, „nemyslím na teba takto, už nikdy viac. Ty vieš, že nie.“

„Neviem nič o tom, čo si myslíš, Malfoy. Ty vždy hovoríš niečo iné alebo čo je dokonca ešte horšie, nehovoríš vôbec nič a mne už je z toho nanič.“ Vyzerala to, že už prestala myslieť na boj a nepatrne sa prehla. „Bojujem s tebou dokonca viac než s Ronom.“

Dracom prešiel pálivý záblesk hnevu.

„Nuž, ak to, že si so mnou, je tak hrozné, tak čo neodídeš, aby si bola s ním?“ A s týmito slovami ju Draco pustil a ona zakopla dozadu.

Jej oči žiarili nebezpečne a vyzerala, že sa nadúva v hneve.

„Ja nie som s tebou!“ Vykročila k nemu a ukázala prstom na neho. „Jediný čas, čo sme spolu, je v tejto miestnosti.“

„Teda tak je to?“ vybuchol a vykročil k nej bližšie.

„Samozrejme, že to tak je. Nechceme predsa pošpiniť tvoje dobré meno spojením s humusáčkou.“

„To nemá nič spoločné s mojím menom!“ Draca začala bolieť hlava a vedel, že ak budú ešte hlasnejší, niekto by ich mohol začuť.

„Nemá to nič spoločné s tvojím menom? Samo…“

Hermionin hlas tak prenikavo zosilnel, že si Draco predstavil ako počuje otváranie a zatváranie dvier a v duchu uvidel Filcha vliecť sa po schodoch. Draco vedel, že potrebuje umlčať Hermionu a tak urobil niečo, čo by obvykle považoval za príliš pojašené. Pobozkal ju a prerušil ju v polovici vety.

Bola tak prekvapená, že niekoľko sekúnd neurobila vôbec nič, čo však stačilo Dracovi, aby si ju pritiahol bližšie k nemu. A keď konečne zareagovala na jeho konanie, nesnažila sa ho odtlačiť preč, ale pritiahla si ho dokonca bližšie a ovinula svoje ruky okolo jeho krku.

Draco sa nezastavil, aby zisťoval dôvod tohto náhleho obratu deja, bol príliš zaneprázdnený tým, že si začal uvedomovať ako sa každá časť jeho tela zobudila. Čudoval sa nad tým, že nával endorfínov z niekoľkých bozkov mohol mať na neho taký silný účinok. Vzdialená časť Dracovej mysle sa divila nad tým, že by mohol chcieť Hermionu viac než čokoľvek iné. Jeho ústa opustili tie jej a začali lemovať jej čeľusť. Zaklonila hlavu a jeho pery sa dotkli sladkej jemnej pokožke práve pod jej uchom. Vdychoval vôňu jej vlasov, slabý náznak vanilky. Draco sa odpútal, ale nepustil ju a študoval jej tvár. Otvorila oči a stretla sa s jeho.

„Teraz si so mnou,“ zašepkal chripľavo.

Hermiona zavrela svoje oči.

„Teraz som s tebou,“ súhlasila zadychčaným hlasom.

Draco ju pobozkal znovu, jeho pery horlivo hľadali jej pery. Jej prsty sa napli a zatiahli jeho bledé vlasy. Pritiahol si ju okolo seba, keď zakopol o stohy, ktoré ležali po miestnosti. Našli si cestičku k miestu pri okne a Draco ju stiahol so sebou, keď si sadol. Jednou rukou ju tesne objímal poza jej chrbát, kým druhou rukou ju pridŕžal za tvár. Jej ruky klesli z jeho krku pozdĺž jeho hrudi hľadajúc si cestu cez jeho hábit, jej studené prsty mu na pokožke zanechávali spaľujúce stopy. Keď odchádzal, neobťažoval sa obliecť si košeľu, len si prehodil hábit cez plecia a pyžamové nohavice a keď jej prsty s ním po prvý krát nadviazali kontakt, bol úžasne vďačný za ten predchádzajúci zhon.

Hermiona ho pritiahla k sebe, keď sa zaklonila dozadu pred sedadlom a Draco nenašiel žiaden dôvod, prečo nepobozkať plytkú priehlbinu na konci jej hrdla. Draco sa od nej odtiahol a pozeral na jej tvár, jej líca ružoveli a jej oči boli sklenené. Náhly nedostatok kontaktu sa zdal byť pre ňu bolestivý a ona ťažko dýchala. Vydržal jej pohľad a jemne prešiel prstom, aby upravil zatúlanú kučeru naspať. Striasla sa pred ním, keď sa jeho prsty dotkli jej spánku. Draco prehltol, jeho ústa náhle vyschli a nechal svoju ruku, aby obkreslila jej tvár smerom nadol. Hermionine oči sa rozšírili, keď si uvedomila, o čo sa pokúša, ale neurobila nič, aby zastavila jeho prsty, keď našli sponu na jej hábite.

Odstrčil tmavú látku preč, nútiac samého seba, aby sa pohyboval pomaly, nepoddajúc sa svojej túžbe roztrhnúť ho na kusy. Mierne zmätený výraz sa mu objavil na tvári, keď si uvedomil, že Hermiona mala pod hábitom oblečené pyžamo, poddajný flanel s hviezdičkovým vzorom. Hermiona si všimla jeho výraz a zamračila sa. Draco vycítil, že sa chystá niečo povedať a skôr ako to mohla urobiť, znovu ju pobozkal. A znova sa Hermiona upokojila v jeho rukách. Pod jeho hábitom Hermionine ruky objali jeho ramená a pritiahli ho bližšie.

Jej blízkosť bola opíjajúca a Draco ťažko bojoval s nutkaním ísť rýchlejšie, bozkať ju tvrdšie. Nechcel urobiť nič, vďaka čomu by ho udrela a utiekla znova preč. Draco si uvedomil, že jeho ruky skĺzli k jej bokom a zastavili sa na konci vrchného dielu z pyžama; trochu ho nadvihol a odkryl kúsok bledej pokožky nad jej pupkom. Stuhla, keď jeho prsty preskúmavali jej nahú pokožku. Jeho špičky prstov sa zastavili na leme jej košele predtým než skĺzli pod teplú látku. Posunuli sa ďalej nahor a ona zľahka zamraučala. Jej ruky sa náhle vytiahli z jeho hábitu a zachytila jeho ruky skôr než mohli ísť ďalej.

Držala jeho ruky vo svojich vlastných, jej oči prosili o odpustenie. Draco sa posadil nazad, jeho ruky pevne zovreté; zhlboka sa nadýchol a pokúsil sa upokojiť sám seba. Hermionine oči sa zaleskli náznakom sĺz. Zdalo sa, že vstane, keď Draco vytiahol svoje ruky z jej a posunul ju tak, že sa o neho opierala. Ovinul ruky okolo jej ramien a jemne pobozkal na vrchu hlavy.

Bola veľmi stuhnutá, keď si ju pritiahol k sebe, ale nakoniec sa zhlboka nadýchla a oprela si hlavu o jeho hruď. Počúval jej dych bez toho, že by povedal slovo. Draco vedel na základe minulých skúseností, že to bol dobrý nápad nechať svoje ústa zatvorené a vyhnúť sa tak možnosti, že povie niečo dokonale hlúpe. Hermiona znehybnela.  Po čase si  Draco uvedomil, že zaspala. Počkal ešte pár minút, vychutnávajúc si jej bezbrannosť, jej blízkosť. Nebol si istý, či niekedy bol tak blízko niekomu, kto mu tak veľmi dôveroval.

Draco sa usmial a zatvoril svoje oči, neveril, že zaspí, ale chcel si tak predĺžiť tento moment. Hlava mu oťažievala a skôr než si to uvedomil, skôr než mohol proti tomu začať bojovať, ponoril sa do hlbokého a požehnaného spánku bez snov.

--------------------------

Vedel, že bolo smiešne veriť, že ho o niekoľko hodín neskôr zobudila jej neprítomnosť. Slnko konečne vyčistilo obzor na horami. Draco vedel, že to len jeho vnútorné hodiny mu povedali, že príde neskoro na elixíry, ak čoskoro nevstane. Ale nemohol si pomôcť, ale cítil, že keď otvoril oči v to ráno a našiel miestnosť opustenú, bola za to zodpovedná jej neprítomnosť. Dokonca nebol prekvapený, že sa zobudil náhle. Vánok rozvlnil pergameny na stole, pretože práve zatvorila dvere, ale keď vykukol dole slabo osvetlenou uličkou, bola prázdna.

Lúče raňajšieho slnka začali prúdiť cez vysoké okná a Draco si uvedomil, že má stále oblečené pyžamo. Keby sa išiel teraz preobliecť, nestihol by načas hodinu. Profesor Snape je Slizolinčanom naklonený, ale vždy sa mračí na oneskorencov. Draco vybehol z miestnosti, zastaviac sa len kvôli tomu, aby zamkol dvere, dúfajúc, že keď ho niekto uvidí, bude si myslieť, že si skôr privstal, a nie že zostal hore tak neskoro.

Draco sa posadil na svoje miesto a obzeral sa po učebni. Celá trieda tu už takmer bola, okrem Hermiony. Potter a Weasley mali rovnako prekvapené tváre. Hermiona nikdy nechodí neskoro. Náhodou a možno s podozrením sa Potter pozrel na Draca. Keďže ho nechcel sklamať, Draco sa chrabromilského chlapca vševediaco zaškeril.

Všetky oči sa otočili k dverám, ktoré sa otvorili s pozoruhodným chvatom a Hermiona prakticky vpadla do miestnosti.

„Ah, slečna Grangerová, teší ma, že ste sa dnes rozhodli pripojiť k našej triede,“ chladne povedal Profesor Snape.

„Profesor Snape, prepáčte, ja…“ snažila sa o vysvetlenie Hermiona.

„Nechcem počúvať váš úbohý pokus o vysvetlenie. Desať bodov z Chrabromilu. Teraz sa posaďte skôr než zdržíte našu hodinu ešte viac, než už ste zdržali,“ Snapov silný hlas spôsobil, že sa Draco zamračil; ospravedlnila sa predsa.

Hermiona rýchlo prikývla, tváriac sa rozpačito a vydala sa smerom k jej miestu. Zastavila sa, keď uvidela Draca. Jej oči sa rozšírili a silno sa začervenala. Draco cítil, že by mal niečo povedať, čo bolo skutočne nemožné, pretože Snape netrpezlivo čakal na ňu, kým si sadne.

„Niečo sa deje, slečna Grangerová? Nevedel som, že je pán Malfoy taký zaujímavý.“

Hermiona zalapala po dych a potom sa otočila Dracovi chrbtom a dopadla na svoje miesto.

Draco si uvedomil, že práve zlostne zazerá na profesora Snapa. Spravidla to Draco považoval za zábavné, keď profesor Snape ostro kritizoval Chrabromilčanov, ale teraz si to Hermiona naozaj nezaslúžila. Bolo zrejmé z hlbokých kruhov pod jej očami, že toho veľa minulú noc nenaspala. Keď si Draco pomyslel na minulú noc, doširoka sa usmial, oprel sa dozadu o stoličku a dovolil si zaspomínať.

Jeho elixír vedľa neho celkom pekne bubľal, čo bolo prekvapujúce, pretože strávil väčšinu hodiny sledovaním Hermiony ako starostlivo odmeriava prísady. Stiahla si jej tmavohnedé vlasy do drdola, ktorý si upevnila sponou. Draco si pomyslel, že to vyzeralo dosť evokujúco, zadná časť jej krku obnažená okrem pár tenkých pramienkov, ktoré jej vypadli.

Keď sa pozeral, jedno z Chrabromilských dievčat, Lavender, pomyslel si, sa dalo do pohybu nahor uličkou. Pošmykla sa na leme svojho hábitu, ktorý bol moderne príliš dlhý, a potkla sa smerom k Hermione. Zadunelo to, keď sa Hermionina štipka práškového lotusového koreňa zmenila na celú hrsť. Lavender spadla na zem a držala si rukami tvár. Ale Draco sa o ňu viac nestaral; už sa pretlačil okolo spadnutého dievčaťa. Hermiona civela na rozpustený kotlík; hustá zelená tekutina sa stále liala cez okraj jej stola. Draco sa k nej dostal skôr, než mohol ktokoľvek zareagovať. Ihneď si všimol jej ruky, ktoré boli pokryté tou istou zelenou tekutinou, ktorá dosahovala okraj hábitu. Zdalo sa, že je úplne mimo, keď zdvihla oči a pozrela sa na druhé dievča.

„Lavender?“ tupo zašepkala.

Profesor Snape sa rútil uličkou k nim a Draco, ktorý už videl následky spôsobené popálením lotosovým koreňom, začal obmotávať Hermionine ruky handrami. Vôbec si ho nevšímala, stále hľadela na to druhé dievča. Draco rýchlo rozopol sponu na jej hábite a stiahol jej ho, našťastie pre Hermionu, nosila pod hábitom muklovské oblečenie. Na rozdiel od iných čarodejníc, ktoré predvádzali úžasnú šou vo svojich nohavičkách, Hermiona nosila jednoduchý sveter a hnedú, plisovanú sukňu. Draco zabalil tlejúci hábit a hodil ho na vrch zničeného kotlíka.

„Lavender, si v poriadku?“ Hermionin hlas sa triasol šokom a bolesťou.

„Čo si to robila ty hlupé dievča!“ kričal na Hermionu profesor Snape, ktorý odtiahol Lavendrine ruky z jej tváre, aby zistil, že ju zasiahlo len niekoľko páliacich kvapiek.

„Je v poriadku? Nechcela som to. Bola to nehoda.“

„Nehoda? Tu nie sú žiadne nehody.“ Profesor Snape dostal Lavender na nohy.

Lavender neovládateľne plakala a profesor Snape sa zamračil na Hermionu.

„Profesor Snape,“ zakričal Potter a postavil sa vedľa Draca, „to nebola Hermionina chyba, Lavender sa potkla a vrazila do Hermiony.“

Draco rýchlo prikývol, pretože vedel, že profesor Snape bude pravdepodobnejšie veriť jemu než Potterovi.

„Je mi to jedno, Grangerová vie dosť na to, aby neodmeriavala lotosový koreň nad otvoreným ohňom.“ Snape nespustil svoj pohľad z Hermiony. „Opustite triedu. Zoberte slečnu Brownovú do nemocničného krídla a nevracajte sa, kým nenapíšte päť stôp o zodpovedajúcich bezpečnostných opatreniach pri tvorbe elixírov.“

Hermiona nemo prikývla a položila ruku okolo ramien druhého dievčaťa a viedla ju z miestnosti. Jej ramená sa triasli.

A po prvý krát v celom svojom živote, si Draco uvedomil, že jeho vlastný hnev narastá s Chrabromilčanmi a nie proti nim.

Potter a Weasley teraz boli po jeho oboch stranách a obaja chlapci pozerali na neho prekvapene. Ale v tom zmätku si nikto iný Draca nevšimol.

„Sadnite si!“ Snapov zvyčajne rozvážny hlas prskal hnevom a miestnosť sa upokojila.

„To nebola jej chyba,“ vybuchol Draco na profesora.

„Áno,“ soptil Weasley nahnevane, „bola to Lavender, kto nedával pozor.“

„Goyle urobil to isté minulý týždeň, Snape sa vyzúril na Hermione, pretože je Chrabromilčanka,“ zamrmlal Potter.

„Samozrejme, že áno,“ súhlasil Draco.

Nastala trápna pauza a traja chlapci sa na seba mlčky pozerali. Potom sa Draco otočil na päte a vrátil sa nazad na svoje miesto. Po celý zvyšok hodiny sa tváril znudene, aby zamaskoval svoj nepokoj.