O trolloch a čarodejníckych deťoch
Originál: Of Trolls and Wizard Kids
Autor: LLALVA; Preklad: GwenLoguir; Betaread: Eggy; Banner: GwenLoguir
Stav: dokončená, súhlas s prekladom
Prístupnosť: K (pre všetkých)
4. kapitola
Streda, 6.11.
V stredu poobede Snape nebol vo svojej pracovni, pretože si ho zavolal riaditeľ. Prišiel o desať minúť neskôr a očakával, že nájde chrabromilského prváka pri svojich dverách, ale Pottera nikde nebolo.
Obzrel sa po chodbe a všimol si troch debatujúcich šiestakov opierajúcich sa o stenu.
„Páni, nevideli ste tu na mňa niekoho čakať?“
„Nie, pane.“
„Ako dlho tu stojíte?“
„Neviem, pane... Desať alebo pätnásť minút.“
Bolo možné, že by chlapec iba meškal? Predošlé dva dni bol presný... Mal by počkať o trochu dlhšie, napokon to bola iba štvrťhodina.
Snape sa pozeral na hodinky každých päť minút. Kde bol ten mizerný chlapec?
Nestalo sa mu niečo, nebolo mu zle? Madam Pomfreyová by ho určite informovala, že? Jedine, samozrejme, že by sa najprv starala o dieťa... Krbom zavolal na ošetrovňu, ale madam Pomfreyová namietla, že Pottera vôbec nevidela.
Minerva tak isto. Nevidela Pottera. Vedel, že jej fakulta hrala prísne zakázané schovávačky s ďalšími fakultami, samozrejme, okrem tej jeho. Bolo zvykom zahrať si ju ešte pred prvým metlobalovým zápasom sezóny. Svojim hadom zakázal zúčastňovať sa tejto hlúpej hry...
Mohol byť jeho vrtošivý chránenec tam? Ako mohol vedieť, či to decko na stretnutie len zabudlo alebo sa ho proste nerozhodlo ignorovať?
Určite bol pozvaný na tu sprostú hru a pripojil sa k zvyšku tupohlavcov. Veľmi vážne sa porozprávajú o odolávaní tlaku okolia...
Uvedomil si, že má na práci lepšie veci, ako čakať na toho nevďačného fagana!
Poznal chlapcov rozvrh a vedel o hodine astronómie. Poslal preto elfa s odkazom, aby mu ho nechal na posteli. Očakával, že k nemu chlapec príde hneď ráno. Mali mať spolu raňajky. Mal by dosť času chlapca poriadne pokarhať, než bude musieť ísť na prvú hodinu!
Štvrtok, 7.11.
Na ďalší deň Snape objednal jednoduché raňajky: praženicu, hrianky a trochu ovsenej kaše, a udržiaval ich teplé. Ale chlapec sa neukázal a tá noha ho zabíjala.
Na Halloween si ju dôkladne vyčistil a ošetril ju. Zdalo sa, že sa uzatvára bez problémov, ale včera v nej trochu... tepalo a dnes to bolo ešte horšie. Skontroloval ju. Mala nezdravo vyzerajúci fialový odtieň...
Vypil silný elixír proti bolesti a oddychoval. Na raňajky a Pottera medzičasom zabudol. Zobudil sa oddýchnutý, ale noha na tom nebola lepšie. Rozhodol sa navštíviť Hagrida, aby zistil, či pes nemá nejakú chorobu, o ktorej by mal vedieť.
Hagrid nebol doma, odišiel sa postarať o testraly v lese... Snape sa vracal späť do hradu rozmýšľajúc nad výhodami, ktoré by mohol získať náhradou jeho zranenej nohy za drevenú... Blúznil...
Natrafil na Pottera a jeho priateľov potulujúcich sa po nádvorí. Ani náznak výčitiek svedomia v chlapcovej tvári kvôli vynechaným stretnutiam!
Zvažoval, že chlapca za ucho dovedie do žalárov, ale tá noha ho naozaj zabíjala, tak spokojne skonfiškoval tú hlúpu knihu, ktorú mal chlapec pri sebe. To mu dá dôvod prísť za ním!
Cestou späť požiadal o pomoc školníka Filcha. Noha potrebovala ošetriť a sám to poriadne nezvládne.
Bolo dosť ťažké vysvetliť Filchovi, prečo by mu mal pomôcť odstrániť mŕtve tkanivo z nohy. Mal mu odrezávať tkanivo, kým nezačne tiecť pekná čistá krv.
A to bol moment, kedy sa mizerný Poter rozhodol ukázať! Ten chlapec nemá vôbec žiadne spoločenské vychovanie?
Nakričal na neho a chlapec utiekol... nebolo to primerané, ale tá noha ho naozaj bolela.
Filch sa zháčil, bolo to asi príliš nechutné pre jeho jemné rúčky, a tak Snape musel stiahnuť chvost a ísť na ošetrovňu. Madam Pomfreyovej sa s jeho príchodom zlepšila nálada..
Vysvetlila mu, že vo vnútri psích úst si žijú kolónie baktérií a tie sa mu zahniezdili v nohe. A ponížila ho tým, že ho donútila piť jeho vlastné elixíry! Naozaj by mal niečo urobiť s ich chuťou...
Elixíry a vyčistenie rany pomohlo a pred tým, než sa konečne uložil do postele, mu bolo už lepšie Ale celý deň mal horúčku
Poppy naliehala a dokonca zavolala Dumbledora. Snapeove piatkové hodiny boli zrušené.
Keby tak mohol zrušiť aj všetky metlobalové zápasy až do konca vekov!
Sobota, 9.11.
Madam Pomfreyová mu dovolila opustiť ošetrovňu v sobotu ráno. Mal čas sa iba prezliecť, než šiel na metlobalový zápas.
Čerstvý vzduch mu vôbec nezdvihol náladu. Chýbali mu jeho študenti, potreboval niekomu nadávať... Hoci aj pár Bifľomorčanom... aj keď ich bolo príliš ľahké dohnať k slzám. Počká do konca hry a potom schmatne Pottera a ujasnia si udalosti posledného týždňa.
Pozeral sa, ako Potter stúpa k nebu... Pre to malé dieťa bola tá metla príliš veľká a príliš rýchla! Potom videl, ako chlapec takmer spadol.
Vedel to: bol dosť tenký na to, aby ho z metly sfúkol aj vánok...
Pár sekúnd mu trvalo uvedomiť si, že tá metla sa hýbe, ako sa jej len zachce. Niekto ju zaklínal!
Začal vytvárať protikliatbu snažiac sa zistiť, kto udržiava kliatbu, ale nepomáhalo to, metla sebou mykala viac vždy, keď len trochu poľavil v sústredení!
Musí skúsiť spraviť niečo iné. Kde je Albus, keď ho potrebuje? Nebol práve v kondícii, nie po všetkej tej bolesti v nohe a horúčke... Zastavil metlu a chlapcovi spoluhráči sa ho pokúšali dostať na vlastné metly. Mal by požiadať niekoho ďalšieho, aby použil vankúšové kúzlo... Ale nesmel sa prestať sústrediť na metlu....
Za ním nastal nejaký rozruch... počul Quirellov výkrik... potom sa metla oslobodila a Potter nad ňou zase získal kontrolu...
Snape začal zase dýchať... Zacítil pach dymu... Čo to...? Jeho habit horel! Začal po ňom dupať, aby to zadusil. A otočil sa akurát, aby videl šialený kúsok, ktorým Potter chytil ohnivú strelu do úst!
Skoro odpadol. Hagrid mu pomohol dole z tribún.
Vždy si myslel, že nebude žiť dosť dlho na to, aby zostarol... Teraz si bol istý, že sa nedožije konca roka.
Samozrejme, že na konci zápasu bolo nemožné nájsť Pottera. Bol obklopený svojimi fanúšikmi... Snape šiel do svojho bytu a rozhodol sa vypiť upokojujúci elixír a oddychovať až do pondelka. Áno, dá Potterovi tucet trestov... ale až v pondelok.
Severus vyrastal v muklovskom dome, kde sa obrazy nehýbali ani nemiešali do záležitostí domácich. Vo svojich komnatách ich nemal rád. Nechal iba pár obrazov, na ktorých bol hrad, ale zvyšok sa nesmel priblížiť k jeho izbám. Tak mal zvyčajne od obyvateľov obrazov pokoj. Od všetkých, až na Nigellusa Blacka.
Keďže bol hlavou Slizolinu a riaditeľom, cítil sa oprávnený rozprávať sa so Snapeom.
Snape ho väčšinou strpel. Mal malý portrét vo svojej pracovni a tiež jeden v chodbách v žalároch.
Black sa ukázal na krajinke v Snapeovej obývačke.
„Čo chceš, Black? Nemôže sa už muž ani sám spiť do nemoty?“
„Pre mňa za mňa si môžeš piť všetky svoje elixíry až kým sa nezadrhneš, Snape, ale myslím si, že by si mal vedieť, že vonku na chodbách sa práve teraz odohráva malý násilnícky incident.“
„Ak ich nechám navzájom sa pozabíjať, budem mať menej starostí...“
„Slizolinčania to začali, sú tam tí traja obrovskí... netuším, čím ich matky kŕmia, že tak narástli... pravdepodobne sa ale živiny k ich mozgom vôbec nepriblížili... Hrajú hádzanú s nejakými prvákmi...“
„Hrajú hádzanú?“
„Vyhadzujú dvoch prvákov do vzduchu a zase ich chytajú...“
Snape okamžite vyšiel von. Násilníci sa tak zabávali, že nezbadali svojho vedúceho fakulty, až kým nebolo príliš neskôr hrať hlúpych.
Snape poslal dvoch chlapcov na prehliadku k Pomfreyovej. Troch násilníkov vyslal hľadať Filcha, kvôli ich novému celodennému trestu. Mali sa vrátiť, aby si vypočuli zvyšok ich pokánia.
K sebe sa vrátil v lepšej nálade.
„Stále si tu, Black? Nemáš na práci lepšie veci, ako ma otravovať?“
„Ani nie, a ty ma vždy ohromuješ... Musím ti zablahoželať, tých tyranov už musel niekto zastaviť.“
„Kedy začali?“
„Minulú stredu, chrabromilský prvák prechádzal chodbou pred tvojou pracovňou... zeleno oký chlapec. Takmer ho zavreli dovnútra kutice na čistiace prostriedky, ale bol rýchlejší. Iste utekal celou cestou až do svojej veže. Najprv som myslel, že ho to naučí lekciu: netúlať sa tak ďaleko od veže... Ale Slizolinčania by nemali trápiť svojich vlastných.“
Takže preto na neho Potter v stredu nečakal... Zvažoval, či môže nájsť také jednoduché vysvetlenia aj pre zvyšok nedorozumení, ktoré sa týkali chlapca....
Zavolal elfa a s jeho pomocou zistil, že chlapec odkaz vôbec nečítal, pretože spadol pod posteľ... A on mu skonfiškoval knihu v najhoršej možnej nálade. S horúčkou a zranenou nohou....
„Do kotla! Lily, nikdy by mi nenapadlo, že by to mohlo byť také ťažké!“
Nedeľa, 10.11.
V nedeľu ráno sa cítil lepšie a rozhodol sa, že bude čeliť dieťaťu. Bol príliš starý, aby sa hral na schovku. No potom si uvedomil, že chlapec je poriadne vydesený a oni sa naozaj potrebujú porozprávať.
Pozoroval deti, ako opúšťajú Veľkú sieň a kráčal za nimi tak rýchlo, ako len bolo možné.... zoslal na ne sledovacie kúzlo a počul ich, ako Harrymu poradili, aby sa schoval. Bolo ľahké nájsť chlapca skrývajúceho sa za dverami. A bolo na nezaplatenie vidieť jeho oči, keď si uvedomil, kto sa vedľa neho objavil.
~*~
Snape takmer mohol cítiť nervozitu dieťaťa. Ako kráčali vedľa seba, minuli zrkadlo a on si kútikom oka všimol ich rozdiel vo výške.
Nechcel to dieťa naozaj vystrašiť.
Harry si spomenul, že na raňajky mal belgické wafle... Nie zlé posledné jedlo.
„Posaďte sa, pán Potter, potrebujeme sa porozprávať o množstve vecí.“
Snape sa usadil na blízky gauč.
Spojenie... Potreboval si s dieťaťom vytvoriť nejaké puto, ktoré by im pomohlo preklenúť priepasť medzi nimi.
„Včera ste zahrali dobrý zápas, pán Potter.“
Čo na to Harry mohol povedať? Samozrejme, že Snape videl hru... veď predsa zaklínal jeho metlu... Iba sa na Snapea pozrel...
„Máte tušenie, prečo sa vaša metla takto správala?“
„Hermiona povedala, že... že... ju niekto preklial...“ sklopil pohľad.
Aspoňže Snape môže počítať s mozgom vševedky.
„Áno, niekto ju zaklínal, aby vás metla zhodila.“
Snape to len tak prizná?
Nemal by sa pokúsiť utiecť?
„Ale prečo... by niekto chcel, aby sme prehrali?“ Wood povedal, že Snape chce vyhrať fakultný pohár.
„Nemyslím si, že mu záležalo na hre, pán Potter. Cieľom ste boli vy.“
Vážne sa Snape len tak priznáva?
„Ale prečo... pane?“
Dieťa bolo príliš mladé, aby pochopilo, že sa stalo cieľom v tej chvíli, keď odstránilo Temného pána.
„Neviem, ale kým to nezistíme, musíte byť opatrný...“
„Opatrný?“ to Harryho miatlo, Snape mu preklial metlu, a nevedel prečo... Ale chcel, aby bol Harry opatrný... Dúfal, že tie dvere nie sú zamknuté...
„Ak to neviete, potom... Prečo ste mi zakliali metlu...?“ ak toto nebola chrabromilská odvaha...
Harry sa postavil a keďže dvere vyzerali byť zamknuté, hľadal miesto, kde by sa mohol schovať.
Snape si všimol, ako chlapec zúfalo hľadá cestu preč a spýtal sa: „Myslíte si, že metlu som vám preklial ja?“
„A nie?“ Čomu má Harry veriť?
„Samozrejme, že nie... Ja... som sa to snažil zastaviť.“
Snape sa tiež postavil so zdvihnutými rukami a o krok ustúpil.
„Ale Hermiona povedala, že to prestalo po tom, ako vám podpálila váš plášť.“
„Ona podpálila môj plášť...“ To dievča je nebezpečné. „Nie, Potter, prestalo to chvíľku predtým... keď sa moje oblečenie chytilo, práve ste opäť získavali kontrolu nad metlou.“
„Takže vy ste ne...“
„To preto ste taký vydesený. Myslíte si, že som sa vás snažil zhodiť z metly?“
„Áno....“
„Prečo?“
„Pretože... pretože som videl, že vás zranil trojhlavý pes...“
„Ako ste sa o ňom dozvedeli?“
„Nesnažili ste sa ma zabiť?“
„Nie, uprene som vás sledoval, ale... používal som kúzlo, aby som vašu metlu udržal na mieste... To bolo všetko, čo som mohol robiť...“
Harry sa oprel o stenu a zošmykol sa na dlážku. Zamrmlal: „Vy ste ma nechceli zabiť... Vy ste ma zachraňovali...“
Snape prišiel bližšie a prisadol si k nemu na zem. Blízko, ale nie príliš blízko.
„Snažil som sa vás chrániť, Potter.“
„Viem... Povedal som Hermione... Ale vyzerali ste tak naštvane, keď som si prišiel po knihu a videl som vašu nohu...“
„Mal som silné bolesti, Potter. Máte pravdu, pohrýzol ma trojhlavý pes v Zakázanej chodbe. Nemohol som sa s vami vtedy vybavovať... Ospravedlňujem sa, že som na vás vtedy tak zreval.“
„Je mi to ľúto... pane... Predsa len ste mi povedali, že sa o mňa budete starať... Nemal som uveriť, že ste ma chceli zraniť...“
Obaja sedeli v tichu, až kým sa Snape nespýtal: „Dáte si čaj?“
„Áno, pane, ďakujem.“
„Vstaňte a posaďte sa na gauč. Dlážka nie je vhodné miesto na popíjanie čaju.“
Obidvaja sa postavili, Snape šiel do malej kuchyne a Harry sa posadil na gauč.
V tej chvíli začuli gong a hlas, ktorý sa niesol z krbu.
„Severus!“ ozval sa hlas McGonagallovej a Harry uvidel jej tvár.
„Minerva...“ profesor Snape vyšiel z kuchynky.
„Severus, je tu s tebou pán Potter?“
„Áno, je.“
„Prerušila som mučenie? Zabodávaš mu pod nechty triesky?“
Harry si prezrel ruky.
„Chystáme si dať šálku čaju. Na dnes sme mučenie odložili.“
„Pán Potter?“
Harry sa podišiel bližšie: „Áno, madam?“
„Potrebujete zachrániť?“
„Nie, madam, som v poriadku...“
„To rada počujem, pán Potter... Vaši priatelia vás budú čakať v spoločenskej miestnosti.“
„Áno, madam. Ďakujem.“
„Uvidíme sa neskôr, Severus.“
Než opäť prehovorili, vyprázdnili svoje šálky.
„V stredu som meškal som na naše stretnutie... Viem, že ste boli odstrašení tromi slizolinskými šiestakmi... Dám vám heslo pre vstup do obývačky, v prípade, že by som tu zase nebol na čas.“
„Ďakujem. Nemohol som si prečítať lístok, ktorý ste mi poslali, pretože som bol veľmi unavený a na ďalšie ráno som na neho zabudol.“
„Môžete si brať von knihy z knižnice, kým sa o ne dobre staráte.“
„Ďakujem za pomoc s metlou... Myslel som si, že z nej spadnem.“
„Udržali ste sa na metle, to bolo veľmi dobré... Nechali by ste ma na ňu umiestniť protizaklínacie ochrany, pán Potter? Nechcem, aby sa niečo podobné opakovalo...“
„Áno, pane.“
„Teraz mi povedzte, ako ste narazili na trojhlavého psa....“
„Utekali... Utekal som pred Filchom.“
„A prečo by ste pred ním utekali? Čo ste robili, pán Potter?“
„Bol som vonku po večierke, pane, nechcel som tam ísť, ale bolo to jediné miesto, kam sa skryť.“
„Rozprávali sme sa o potulkách po chodbách po večierke, pán Potter.“
„Áno, pane.... Ale to sa stalo ešte predtým, ako ste mi povedali pravidlá...“
Po tom citovom vypätí, ktorým si prešli, sa Snape nevedel donútiť vyhrešiť to dieťa.
„V tom prípade verím, že sa to už nezopakuje....“
„Áno, pane...“
PP: po sladkej chvíľke sa môžete tešiť na udalosti, ktoré nastanú, keď sa na hrade ochladí...
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 26.10. 2014 | 22. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 12.09. 2014 | 21. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 08.07. 2014 | 20. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 15.05. 2014 | 19. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 22.03. 2014 | 18. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 08.03. 2014 | 17. kapitola 2/2 | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 18.02. 2014 | 17. kapitola 1/2 | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 06.02. 2014 | 16. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 03.10. 2013 | 15.kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 16.09. 2013 | 14.kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 19.08. 2013 | 13.kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 09.07. 2013 | 12. kapitola - 2. časť | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 10.06. 2013 | 12. kapitola - 1. časť | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 29.04. 2013 | 11. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 09.04. 2013 | 10. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 25.03. 2013 | 9. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 11.03. 2013 | 8. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 04.03. 2013 | 7. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 25.02. 2013 | 6. kapitola (časť druhá) | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 18.02. 2013 | 6. kapitola (časť prvá) | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 11.02. 2013 | 5. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 04.02. 2013 | 4. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 28.01. 2013 | 3. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 14.01. 2013 | 2. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 07.01. 2013 | 1. kapitola | |
. Úvod k poviedkam: ( GwenLoguir ) | 02.01. 2013 | Úvod - O trolloch a čarodejníckych deťoch | |