Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Meadowlark

6. kapitola

Meadowlark
Vložené: solace - 07.03. 2013 Téma: Meadowlark
solace nám napísal:

Meadowlark

Autor: sc010f

Preklad a banner: solace

Originál: http://www.ashwinder.sycophanthex.com/viewstory.php?sid=22375

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

 

koniec júla 1998

„Takže, ehm, ako sa máš?“

Hermiona sa usmiala a odštipla si z čokoládovej žabky.

„Som v poriadku, Harry. V lete je tu celkom pekne. Ticho. Horúco, ale ochladzujúce kúzla začali konečne pracovať.“

Harry sa potichu zasmial. „To bude fajn. Momentálne je tu aspoň príjemne,“ poznamenal.

Hermiona prikývla. „Minerva povedala, že sa hrad uzdravuje s veľkou pomocou domácich škriatkov. Sú veľmi nadšení. I keď za to nebudú mať zaplatené.“ Zamračila sa na Dumbledorov obrázok na kartičke. Ten na ňu žmurkol.

„Ehm, hej. Počuj, Ron sa ospravedlňuje, že nemohol prísť, ale... začal pomáhať Georgovi s obchodom a povedal, že ho to veľmi zamestnáva a len ťažko sa vie dostať preč,“ vychrlil príval slov.

Hermionina tvár pohasla a žalúdkom jej prenikla chladná vlna rozčarovania.

„Ach,“ ozvala sa. „Dúfala som, že vás uvidím oboch.“

„Nuž, áno...“ Harry sa pokúsil o úsmev a dopadlo to biedne.

„Nuž, áno...“ zopakovala Hermiona a snažila sa prísť na niečo, čo by mohla povedať.

„Vlastne som dúfal, že by si mohla... nuž, ak toho na teba nebude priveľa, prísť budúci týždeň do Brlohu. Požiadal som Ginny o ruku, no Molly nám nedovolí sa vziať, kým Ginny nedokončí školu, ale spolu s Arturom povedali, že by sme sa mohli zasnúbiť, a tak usporiadame oslavu,“ vyhŕkol Harry.

Hermiona sa prinútila k úsmevu. Ron je len Ron, pomyslela si. Necíti sa so mnou dobre, keďže som chorá. Nahlas povedala: „Harry! To je úžasné!“ Posadila sa a objala priateľa.

„Tak prídeš? Zdá sa mi, že Ginny chýbaš a Molly o tebe vždy hovorí, ako by si bola jej druhá dcéra.“

„Rada by som, Harry. No bude to musieť odsúhlasiť madam Pomfreyová. Moje záchvaty sa nezlepšujú, ale tú oslavu by som si nenechala ujsť ani za svet.“

„Super,“ pritakal Harry. „Bude to tiež niečo ako súkromná oslava víťazstva. Príde aj Minerva a tiež všetci naši ostatní priatelia. Dokonca sa pripoja aj Bill s Fleur. Vlastne to bol Billov a Charlieho nápad. Molly veľmi ťažko znáša Fredovu smrť, a tak ich napadlo, že by sa ju mohli pokúsiť rozveseliť.“

„Tým, že nachystá pohostenie pre množstvo ľudí?“ spýtala sa Hermiona skepticky.

„Nie! Totiž Keacher, Winky a niekoľko ďalších rokfortských škriatkov pripravia občerstvenie – no budú za to platení!“ Ponáhľal sa objasniť, keď si všimol strnulý výraz Hermioninej tváre.

„Ach, nuž dobre. Tak je to asi v poriadku.“

Harry sa zaškeril.

„Čokoládovú žabku?“ spýtal sa a ponúkol jej ďalšiu škatuľku.

„Vďaka, ale jedna mi stačila.“

 

*****

 

„Severus, nadišiel čas, aby sme si pohovorili o tvojej budúcnosti.“

„Je milé, že ťa môžem opäť vidieť, Minerva. Nemocničné krídlo je tak ďaleko od riaditeľne, že si ma nebola schopná navštíviť?“

„Severus, nebuď sarkastický.“

„Budem taký, ako sa mi zachce. Máš niečo na srdci?“ Prevrátil stránku knihy Druhy poškodení kliatbami od Borgina a Brookshira a ignoroval netrpezlivú čarodejnicu pred sebou. Hermiona sedela za ním schúlená v kresle a neprítomne hľadela pred seba.

„Poppy ma informovala, že tvoja rekonvalescencia skvelo napreduje. Premýšľal si nad alternatívami, čomu by si sa chcel venovať na jeseň?“

„Predpokladám, že mi neponúkneš miesto v učiteľskom zbore?“

Minerva sa na chvíľu odmlčala. Snape odolal pokušeniu pozrieť sa hore. Bolo by to ono? Definitívna výpoveď? Mala Minerva pľuvadlíky v rukáve, aby si na to trúfla?

„Chcel by si sa vrátiť? Neočakávala som, že by si mal záujem po takom neľahkom roku.“

„Koľko sov so žiadosťou o moje okamžité prepustenie si dostala?“

„Nevediem opatrovateľský ústav, Severus, ani nemám záujem ponúknuť ti neoficiálny azyl pred Oddielom presadzovania čarodejníckeho práva. Ak sa chceš znovu uchádzať o miesto majstra elixírov alebo učiteľa obrany proti čiernej mágii, tvoj životopis musí byť zajtra do sedemnástej na mojom stole. Je to jasné?“ vyštekla Minerva.

„Úplne jasné. Buď pokojná,“ odvetil Snape. „Náležite zvážim eventuálne pracovné prostredie Rokfortu, kým podniknem akékoľvek ďalšie kroky týkajúce sa môjho zamestnania.“

Nemusel sa pozerať, aby videl Minervine pery zošpúlené do nespokojnej grimasy. Vzduch v miestnosti praskal od jej nevôle.

Tvrdé údenáče, ty stará nevrlá mačka!

Počkal, kým nezačul, že sa jej rozvážne kroky presunuli smerom ku dverám predtým, než letmo pozrel na katatonickú Hermionu.

„A teraz,“ povedal ticho, „kde sme to prestali? Ach, áno, tu: kvalita straty pamäti v dôsledku sebapoškodenia môže byť v skutočnosti oveľa rozsiahlejšia, ako strata pamäti spôsobená vonkajšími vplyvmi. Zaujímavá myšlienka, Hermiona, čiže ak by si si to spôsobila sama, už by si v tejto chvíli nebola s nami.“

Hermiona neodpovedala a Snape pokračoval v čítaní s nastraženými ušami, aby zachytil tichý rozhovor prebiehajúci v kancelárii Poppy. Vari si tie ženy neuvedomovali, že akustika nemocničného krídla je ideálna na odpočúvanie?

„Ako dlho to už trvá?“ spýtala sa Minerva Poppy.

„Asi týždeň. Odvtedy čo Bill Weasley priniesol tú hromadu kníh. Severus jej čítal počas hodín, kedy bola v katatonickom stave.“

„A keď je pri zmysloch? Chúďa dievča, zavretá tu s ním.“

„Buď férová, drahá. Keď je s nami, tiež číta tú haldu kníh. Alebo sa s ním rozpráva o druhom svete, v ktorom prebýva, či o detstve. Potter a Weasley ju občas navštevujú, ale nezostávajú dlho. Sú z neho nervózni, odkedy Severus odmietol Potterovu ponuku ubytovania na Grimmauldovom námestí.“

„Hermiona hovorí o svojom detstve?“

Poppy sa odmlčala. Snape počul cengot porcelánu a bublanie nalievaného čaju.

„Existuje rozdiel medzi touto skutočnosťou a svetom snov, v ktorom prebýva. Vo vysnívanom svete má sestru.“

Znovu nastalo ticho. Snape stuhol. Minerva nemohla nájsť Albusov spis o tomto dievčati, zatiaľ nie, keďže nebol uložený na svojom mieste.

„Aké neobyčajné,“ ozvala sa Minerva. „Myslím, že ju budem musieť navštevovať častejšie, aby som skontrolovala jej pokroky.“

„Som presvedčená, že ťa rada uvidí, Minerva.“

„Och, Poppy. Viem, že bolo veľmi neľahké poskladať tie kúsky opäť dokopy, aj keď – som presvedčená, že škriatkovia sa vrátili len vďaka Potterovi a jeho schopnostiam presvedčiť Winky.“

Snape sa uvoľnil, keď sa konverzácia vzdialila od dievčiny schúlenej vedľa neho s vlasmi zvlnenými júlovou vlhkosťou. Musel sa rozhodnúť, čo najskôr.

„Nebola k vám veľmi spravodlivá,“ podotkla Hermiona zo svojho kresla, prinútiac ho tým prehovoriť.

„Slečna Grangerová, vitajte späť.“

„Pred chvíľkou ste ma oslovili Hermiona,“ upozornila ho. „Keď ste si mysleli, že som... mimo.“

„Ako vás oslovujem, keď ste non compos mentis je moja vec, nie vaša.“

„O tom pochybujem.“

„A ako dlho ste načúvali? Vaša mama by sa za vás mala hanbiť, slečna Grangerová.“

Hermiona sa usmiala. „Začala som sa preberať, keď vás profesorka McGonagallová začala kárať.“

„Výstižný opis.“

„Ale až doteraz som sa nevedela pohnúť. Nebolo to, ako by som bola skamenená,“ rýchlo dodala, „skôr, ako keby som spala a nedokázala sa prebudiť.“

„A ako sa cítite teraz?“

Hermiona zívla. „Ani neviem. Prebudená, ale uvoľnená. Pripravená na ďalší pokus o legilimenciu, ak ste... ak ste ochotný.

Snape zdvihol kútik úst do náznaku úsmevu.

„Tak sa pripravte, slečna Grangerová,“ odvetil.

Otočila sa k nemu a jej hnedé oči sa stretli s tými jeho.

Snape sa zhlboka nadýchol.

„Legilimens,“ vyriekol.

 

*****

 

Tentoraz bola jej myseľ bdelá a aktívna.

Pane, to šteklí, protestovala.

Ignoroval ju a začal sa preberať spomienkami na niekoľko posledných hodín. Nebolo prekvapením, že tam boli prázdne miesta. Najznepokojujúcejšie však bolo, že videl veľkú medzeru v spomienkach, ktoré vznikli, keď mala sedem rokov.

Malé dievčatko sa hralo s bábikami, čítalo im, poučovalo ich.

„Hermiona, zlatíčko.“ Do izby vstúpila žena a na rukách niesla bábätko v ružovej zavinovačke. „Nechcela by si sa zoznámiť so svojou malou sest...“

Spomienka sa náhle skončila, bola úplne prerušená.

Zaujatý Snape odhodlane pokračoval v prehľadávaní náhodných spomienok z muklovskej základnej školy, Vianoc, letných prázdnin a nemohol nájsť žiadnu ďalšiu spomienku na ružové bábätko či sestru.

Albus odviedol dobrú prácu. Ale čo mohlo spôsobiť terajšiu traumu?

Z ničoho nič jej myseľ zasiahla všetko pohlcujúca temnota a zanechala ho samého v prázdnote, ktorú spoznal pri ich predchádzajúcom pokuse.

Avšak tentoraz si všimol jemný rozdiel – akýsi záblesk myšlienky, akoby sa na vianočnej girlande stále mihotalo slabučké svetielko.

 

*****

 

Hermiona sa vystrašene nadýchla a rozhliadla po bledozelenej spálni.

Domov.

Bola vo svojej detskej izbe. Bola v bezpečí. Doktor Gupta jej konečne dovolil odísť domov, ak sľúbi, že nebude bojovať a zavolá mu, keď bude mať akékoľvek problémy.

Domov. Vďaka Merl... Vďaka bohu.

Opatrne sa rozhliadla navôkol. Izba sa za posledných sedem rokov nezmenila. V duchu si prešla každý detail: plagát s Albertom Einsteinom, bledoružová prikrývka, jej obľúbený oranžový plyšový kocúr – Krivolab, mikroskop zaberajúci čestné miesto na stole, police s knihami vŕzgajúce pod ťarchou nákladu, fotka, na ktorej bola s rodičmi počas dovolenky v Austrálii rok pred narodením Atalanty.

Kde sú Harry a Ron? Mala by tam byť tiež fotka Harryho a Rona. Počkať, nie. To bol len sen. Doktor Gupta povedal, že musím oddeliť fantáziu od reality.

Kútikom oka zachytila náznak pohybu, ako by niekto práve prešiel okolo otvorených dverí jej spálne.

„Oci?“ zvolala a ponáhľala sa ku dverám.

Avšak na chodbe nebol nikto.

„Zvláštne,“ premýšľala zamračene. Bola si istá, že niekto číhal priamo za dverami.

Stoicky pokrčila plecami, vrátila sa k písaciemu stolu a zdvihla brožúrku ležiacu na vrchu zväzku papierov.

Ako sa vyrovnať so stratou pamäti, prečítala názov.

Hermiona sedela na posteli a listovala v brožúrke pred tým, než vyskočila, aby si priniesla ceruzku a notes. So spodnou perou medzi zubami si začala písať poznámky.

O polhodinu odhodila ceruzku a povzdychla si.

Severus by sa zasmial, pomyslela si. Boli to horšie hlúposti, ako keby to písal Lockhart. Nemôžem uveriť, že som sa doňho zabuchla. Profesor Snape je oveľa talentovanejší. A jeho meno znie lepšie. Predstavte si, keby ste sa volali Gilderoy. Severus je omnoho dôstojnejšie meno.

Vytrhla sa zo snívania. Vari sa zaľúbila do svojho profesora elixírov?

Nie, Grangerová, zaľúbila si sa do výplodu svojej predstavivosti.

„Do riti!“ zamrmlala. „Musím to dostať z hlavy.“

Atalanta strčila dnu hlavu spoza zárubne.

„Počula som, že si povedala škaredé slovo,“ vyhlásila. „Poviem to mame.“

Hermiona výrečne zdvihla obočie na mladšiu sestru a neodpovedala.

Atalantu to neodradilo, skackala dolu schodmi a volala: „MAMÍÍ! Hermiona povedala škaredé slovo! Počula som ju!“

Hermiona si odfrkla a otočila sa k notesu. Veľmi sa jej žiadalo porozprávať Severusovi o všetkom, čo sa dnes popoludní naučila. Možno by sa budúci týždeň dokonca mohla zúčastniť na zásnubnej hostine Harryho a Ginny v Brlohu.

Nie, chceš to povedať doktorovi Guptovi, nie Severusovi.

V očiach ju štípali slzy – bolo nespravodlivé, že bude musieť obetovať tak ťažko vydobyté priateľstvo kvôli tomu, aby ostala v bezpečí reálneho sveta.

Ale aký druh reality to mohol byť? Nemala žiadne vzdelanie, žiadne osvojené zručnosti. Ktorý zamestnávateľ by ju chcel? Aká univerzita by ju prijala?

Nemám ani jedinú skúšku z MLOKov! Nie, počkať, je to maturita.

„Hermiona!“ Hlas jej mamy sa niesol hore schodmi. „Poď si vypiť lieky.“

„Už idem, mami!“ Odhodila nabok notes a vybehla z izby.

Slečna Grangerová, postúpili ste do prípravnej triedy na MLOKy, ozývalo sa jej v hlave.

Zastala na chodbe.

„Severus?“ spýtala sa.

„Hermiona!“ znovu sa ozval hlas jej mamy.

Sú to len tvoje predstavy, pomyslela si. Nič viac.


Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 10.05. 2023
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: 6. kapitola Od: sashay - 12.03. 2013
strašne mi to pripomína seriál Awake, dve reality pričom netušíte ktorá je tá pravá ... jednoducho to Mione nezávidím. Sama občas utekám do imaginarneho čarodejníckeho sveta ale zatiaľ si o mne ľudia nemyslia že som blázon. som zvedavá na pokračovanie )
Re: 6. kapitola Od: solace - 14.03. 2013
Áno? Seriál "Awake" nepoznám. Autorka sa pri písaní poviedky inšpirovala epizódou so seriálu "Buffy premožiteľka upírov". Je to staršia záležitosť, ale nevidela som ani ten. Nie som veľmi na seriály (s výnimkou dokumentárnych) skôr si pozriem nejaký dobrý film. Hermione naozaj niet čo závidieť. Budeme dúfať, že sa to čím skôr vyrieši. Vďaka za komentík, sashay.

Re: 6. kapitola Od: tiberia - 10.03. 2013
Čekala bych víc nejen od Rona s Harym, ale i od ostatních spolužáků. Luna, Nevil... jako kdyby Hermiona nikomu nestála za pár slov. A ani Minervě! Však jí Severus dobře řekl, že z ředitelny na ošetřovnu má asi moc dlouhou cestu... Ať jde Severus pěkně na soukromo vařit a prodávat lektvary a na učení se jí vykašle.... Těším se na další kapitoly, jsem ukrutně zvědavá, co ten Brumbál provedl. A hlavně proč.
Re: 6. kapitola Od: solace - 12.03. 2013
Ktovie, kam sa po vojne podeli ostatní spolužiaci? Mohli Hermionu aspoň občas navštíviť. Aj keď to pri jej katatonických stavoch asi veľký význam nemá. Severus by teoreticky mohol začať s vlastným podnikaním, je však otázne či je zdravotne natoľko v poriadku, aby to zvládol. A momentálne ho drží v Rokforte aj Hermionin prípad. Nebyť jeho, určite sa na učenie vykašle. Vďaka za odozvu, tiberie. Teším sa, že ťa poviedka zaujala.

Re: 6. kapitola Od: Zuzana - 08.03. 2013
Žiaden zázrak zamilovať sa do Severusa Takže z tejto kapitoly vyplýva, že sa Severus dostal do toho druhého sveta? Tá Hermionina sestra je ale hnusná. Som stále viac zmätenejšia. Je to ako čítať myšlienky šialeného schizofrenika. Ďakujem za preklad.
Re: 6. kapitola Od: solace - 08.03. 2013
Kto by odolal mužovi v čiernom so zamatovým hlasom, najmä keď je ku nej taký pozorný?:-) Atalanta je rozmaznané decko. Je o sedem rokov mladšia, čiže práve v období puberty... nuž, a mať sestru sedem rokov zavretú na psychiatrii... určite to na ňu malo veľký vplyv. Dúfam, že príbeh nie je až natoľko schizofrenický, aby pôsobil ako jeden veľký zmätok;-) Osobne mám rada príbehy, ktoré ma nútia uvažovať, dedukovať a vymýšľať rôzne teórie a hypotézy. Ďakujem za komentík, Zuzka.

Re: 6. kapitola Od: teriisek - 08.03. 2013
Docela jsem si zvykla na Minervu v roli Severusova spojence, takže tohle její nepřátelské chování mi není úplně po chuti. Naopak Brumbál opět nezklamal, jsem hodně zvědavá, jak velkou sviňárnu ve skutečnosti udělal... A Severus zdá se dosáhl alespoň nějakého pokroku, snad se mu podaří udržet Hermionu v kouzelnické realitě dost dlouho na to, aby Bill přišel s nějakým řešením (pokud na něj nepřijde sám). Díky moc za překlad, budu se těšit na další kapitolu!
Re: 6. kapitola Od: solace - 08.03. 2013
Tiež mám rada, keď je Minerva Severusovým spojencom, ale nevadí mi, keď občas autorky vybočia zo zaužívaného klišé. Je to osviežujúce;-) To, že mu teraz Minerva neverí a je voči nemu zaujatá neznamená, že tomu tak bude vždy. Ja ju celkom chápem. Severus predsa nemal nikdy rád študentov z jej fakulty, takže jej jeho terajšie správanie pripadá podozrivé. Ďakujem za reakciu, teriisku.

Re: 6. kapitola Od: Julie - 08.03. 2013
Krásná kapitola... Brumbál mě štve, podobně mě štval v povídce Za zradu se pyká. Díky za překlad.
Re: 6. kapitola Od: solace - 08.03. 2013
Chápem ťa, to čo Hermione urobil je naozaj odporné. Ďakujem za odozvu, Julie.

Re: 6. kapitola Od: Gift - 07.03. 2013
Hermiony je mi kapitolu od kapitoly cim dal tim vic lito, takhle si ji hrat s pameti! Dedek jeden plesnivej!! Nezalozime si tu anti-brumbalovsky klub?:-)) Kazdopadne kapitola opet moc hezka, smutna,lehce depresivni, plna otazniku ale opet moc a moc hezka a ja se nemuzu dockat jak kapitoly 7 tak tedy i te slibene osvetne 8 . Moc diky za preklad!
Re: 6. kapitola Od: solace - 07.03. 2013
ôsma kapitola niečo vysvetlí, no nie všetko - budeme iba tesne pred polovicou, čiže autorka neodkryje všetky tromfy. Možno budeš na jej konci ešte napätejšia než dnes;-) A anti-brumbálovský klub vám rada odsúhlasím. Dumbledora beriem teraz trochu s nadhľadom, ale pamätám sa, že ma jeho praktiky pri prvom čítaní tiež riadne vytáčali. Ďakujem za odozvu, Gift. Teším sa opäť vo štvrtok.

Re: 6. kapitola Od: GwenLoguir - 07.03. 2013
Jeminenky! Ona vážne mala sestru? Čo sa s ňou stalo? A Seviemu sa darí trochu preniknúť do oho jej sveta? Zachytáva záblesky a odpovedá? Asi nehrozí také šťastie, že by počul aj tie pekné myšlienky o ňom, čo? Krásna kapitolka, aj keď nepekne krátka a nemám rada tie jej snové veci...ale realitu mám rada v tej poviedke.
Re: 6. kapitola Od: solace - 07.03. 2013
Veru, Atalanta nie je len výplodom fantázie. Čo sa s ňou stalo? Zatiaľ prezradím len to, že žije. Ostatné vypláva na povrch postupne. Všetky kapitoly tejto poviedky sú približne rovnako dlhé (okrem prológu, ten bol kratší). Ale ak sa ti zdala krátka, asi je to znak toho, že bola dobrá, nie?;-) Ďalšia tu bude opäť vo štvrtok. Vďaka za komentík, Gwen.

Re: 6. kapitola Od: Eily - 07.03. 2013
Harry, Ron a Hermiona jsou sice přátelé, ale jakmile není Hermiona obvyklá silná vševědka, ale ukáže svoji křehčí stránku (v tomto případě dlouhodobou nemoc), tak se ji kluci bojí navštívit. Musí být těžké vidět svou kamarádku v takovém stavu, ale určitě jí tak nepomáhají. Zajímalo by mě, jestli Brumbálovo paměťové kouzlo Dolohovově kletbě pomáhá, nebo naopak Hermionu její "uzamčené" vzpomínky zachraňují. Rozhodně to ale vypadá, že Severusovi se povedlo dostat do Miiny druhé reality a našeptávájí ty správné myšlenky. Že by to bylo díky jejím pocitům vůči profesoru lektvarů? Chudák Atalanta je v druhé realitě trochu otravná. Nepřijde mi logické, že by mladší sestra žalovala na tu starší, sotva se Mia "uzdraví". Nebo je to malá potvůrka, která ke své starší bláznivé sestře prostě nemá (a do jisté míry ani nemůže mít) citové pouto. Další zajímavá kapitola. Nemůžu jinak než smeknout klobouk před překladem. Krásné, díky!
Re: 6. kapitola Od: solace - 07.03. 2013
Harry a Ron sú mladí chlapi, ťažko sa od nich dá čakať prejav veľkej oddanosti. Prvý mesiac dva za Hermionou chodili často, ale je logické, že s postupujúcim časom začnú návštevy rednúť. Najmä ak sa jej stav nezlepšuje. Vzájomná interakcia kúzla a kliatby sa postupne vysvetlí. Zatiaľ nechcem spojlerovať;-) Atalanta je otravná, máš pravdu. Jednak je to spôsobené väčším vekovým rozdielom (7 rokov), ale aj tým, že s Hermionou nebola roky v kontakte, takže k nej nemá vytvorené to správne citové puto. Časom by sa to mohlo zlepšiť. Ďakujem za krásny obšírny komentár a pochvalu, Eily. Teším sa nabudúce:-)
Re: 6. kapitola Od: Eily - 07.03. 2013
Jojo, to s Ronem a Harrym chápu. Chtějí se od války posunout dál, žít bez strachu z Voldemorta a Hermiona je bohužel každodenní připomínkou, že válka se odehrála a má následky. Nenechá je zapomenout na to, co prožili. Chtějí posunout svoje životy dál, no... Ale stejně je mi Mii trochu líto, ještě že má Severuse Toho věkové rozdílu u Atalanty jsem si nevšimla. Došlo mi, že je mladší, ale nevěděla jsem přesně o kolik. No, takový skok leccos vysvětluje. Teď jsem se trochu lekla (u té obšírnosti), jestli vás holky překladatelky neunavuju těmi dlouhými komentáři. Jenže se vždykcy nad něčím zamyslím a píše mi to samo Tak doufám, že to berete jako poklonu vaší práci, když mě váš výběr i překlad přimějí přemýšlet a dedukovat.  
Re: 6. kapitola Od: solace - 07.03. 2013
Samozrejme ako poklonu;-) Komentáre nás prekladateľky potešia vždy a dlhé dvojnásobne. Vďaka za ne:-) A inak klobúk dolu pred tvojou dedukciou. Si naozaj dobrá, Eily. Prajem pekný večer:-)

Re: 6. kapitola Od: Lupina - 07.03. 2013
Proč, promerlina, Brumbál vymazal Hermioně vzpomínku na sestru? Aby víc přilnula k Harrymu a pomáhala mu? Sestra byla mimo plán? Snad ji i neodpravil?! Vsadím boty, že za tímhle je Brumbál. Udělal Hermioně něco s pamětí a kletba má na ni díky tomu fatálnější vliv. A ano, nesnáším ho, asi to nejde nepoznat, co? Ron se tu ukázal jako hňup, Minerva ... nebudu si kazit dojem, tohle jsem NEviděla, Minervo :-) Jo, rozhodně se těším na pokračování a MOC děkuji za skvělý překlad :-)
Re: 6. kapitola Od: solace - 07.03. 2013
Dumbledorove dôvody krásne vysvetlila Eily v komentári k predošlej kapitole. Trafila priamo do čierneho. A ty teraz tiež;-) Vysvetlené to bude až v 8. kapitole. Ron je tu typický Ron zo Snamione fanfiction - existuje málo poviedok, kde je vykreslený pozitívne a niektoré čitateľky ho už v takých prípadoch považujú za OOC. Minerva je iná, než sme zvyknuté, ale nečuduj sa - je po vojne a ešte Severusovi úplne nedôveruje. Možno sa to časom poddá ;-) Ďakujem za odozvu, Lupino. Som rada, že sa ti príbeh páči.

Re: 6. kapitola Od: denice - 07.03. 2013
Líbí se mi, že v kapitole převládá Hermionin pobyt v Bradavicích, mudlovskou nemocnici nemám moc ráda. Takže Hermioně se povedlo přelstit Guptu i rodiče, to je dobré. V tom opravdu reálném světě Atalanta musela zemřít jako nemluvně a pravděpodobně bylo kolem její smrti něco divného, když ji Hermiona tak důkladně vytěsnila z paměti. Zajímalo by mě, proč se Minerva Severusovi tak vyhýbala, ale to se asi taky dozvíme. Díky.
Re: 6. kapitola Od: solace - 07.03. 2013
Aj ja mám radšej, keď sa dej odohráva v Rokforte. Ale keďže ide o prelínanie dvoch svetov, budeme stále prechádzať z jednej reality do druhej. Našťastie sme sa už dostali z psychiatrie ku Grangerovým domov. S Atalantou to bude inak, než si naznačila. Nie, chvalabohu, nezomrela. Vzťah medzi Minervou a Severusom sa ešte bude riešiť - aj v nasledujúcej kapitole. Ďakujem za komentík, denice.

Re: 6. kapitola Od: marci - 07.03. 2013
Páni - tak to byla zase nálož....  Ani se nemůžu dočkat, až mi všechny kousky téhle skládačky s jedním velkým AHA na konci povídky zapadnou do sebe. je to tak mistrně nastíněné, že se ani nedají spřádat teorie... Ale Minerva mě stvala, což se stává v málokteré povídce krásný překlad, díky moc.
Re: 6. kapitola Od: solace - 07.03. 2013
Nuž áno, Minerva sa tentoraz nepredstavila v najlepšom svetle. Stáva sa to málokedy, ale už som sa s tým stretla. Takže budeme dúfať, že nepôjde o trvalý negatívny postoj a časom sa jej otvoria oči. U Dumbledora to tvrdiť nemôžem, tam je to jasné od začiatku. Ďakujem za kladnú reakciu, marci:-) Tak opäť vo štvrtok...

Re: 6. kapitola Od: soraki - 07.03. 2013
do prčič, co ten starej dědek zase proved!!! je až zarážející, kolik autorů/rek FF ho nemá rádo (ne, že bych se divila). A Minerva mně taky pěkně štve - praštila se do hlavy? Jak se to chová k našemu hrdinovi, rachejtle jedna! A Ron je debil, Hermi, zakoukej se do Seva, to je cesta ven a ano, vítej v klubu a jako vždy jsem z kapitoly unešená, zamyšlená a netrpělivá! teším se na další kousíček děkuji P.S. četla jsem tohle už o víkendul, ale když jsem chtěla přidat komentík, tak to už nešlo... záměr?
Re: 6. kapitola Od: solace - 07.03. 2013
Nie, zámer to nebol. Plánovala som zverejnenie kapitoly na štvrtok a "vďaka" vlastnej nepozornosti sa mi ju podarilo pustiť von hneď. Potom som to rýchlo mazala a korigovala, ale ako vidím, bola si rýchla ako blesk;-) Mám pocit, že Dumbledore bude v Snamione príbehoch ašpirovať na titul najväčšieho záporáka:-) Už sa z toho pomaly stáva klišé. Na Minervu v tejto úlohe zvyknutí nie sme, takže bude to malá dočasná zmena. Ron si takisto drží svoju formu, aby mohol prísť na scénu Severus. A teraz si už len počkať, čo príde ďalej;-) Veľmi pekne ďakujem za pozitívnu odozvu, soraki. Potešila si ma:-)

Re: 6. kapitola Od: arkama - 07.03. 2013
Chúďa Hermi! Ešte sa aj buchne do "predstavy Severusa" - no vitaj v našom klube moja milá Hermiona ! D Táto poviedka je fakt super, dík za ďalšiu kapitolu
Re: 6. kapitola Od: solace - 07.03. 2013
Hermiona je v takej komplikovanej situácii, že akýkoľvek problém navyše jej naozaj nezávidím. Ale dalo sa to čakať, keďže tí, ktorí by mali pri nej stáť a podporovať ju, si nevedia nájsť čas. Ďakujem za odozvu, arkama. Teší ma, že sa ti kapitola páčila.

Prehľad článkov k tejto téme:

sc010f: ( solace )23.05. 201317. kapitola
sc010f: ( solace )16.05. 201316. kapitola
sc010f: ( solace )09.05. 201315. kapitola
sc010f: ( solace )02.05. 201314. kapitola
sc010f: ( solace )25.04. 201313. kapitola
sc010f: ( solace )18.04. 201312. kapitola
sc010f: ( solace )11.04. 201311. kapitola
sc010f: ( solace )04.04. 201310. kapitola
sc010f: ( solace )28.03. 20139. kapitola
sc010f: ( solace )21.03. 20138. kapitola
sc010f: ( solace )14.03. 20137. kapitola
sc010f: ( solace )07.03. 20136. kapitola
sc010f: ( solace )28.02. 20135. kapitola
sc010f: ( solace )21.02. 20134. kapitola
sc010f: ( solace )15.02. 20133. kapitola
sc010f: ( solace )07.02. 20132. kapitola
sc010f: ( solace )31.01. 20131. kapitola
. Úvod k poviedkam: ( solace )24.01. 2013Úvod