Preklady fanfiction Harryho Pottera

8.kapitola

Bolo vianočné ráno a Harry sa zobudil vo svojej posteli v Chrabromilskej veži. Hádal, že je asi osem hodín. Zamrvil sa pod prikrývkami. Ešte chvíľku si užije polihovanie. Nakoniec, sú Vianoce a nemusí skoro vstávať. Toto bude jeho vianočný darček.

Odkedy si pamätal, Vianočné ráno pre neho znamenalo vstať ešte pred východom slnka. Bol to jediný deň, kedy jeho bratranec vyliezol z postele bez toho, aby ho prehovárali.

Vždy začal skákať dole schodmi, zobúdzajúc každého v dome. Teta Petúnia išla dole s ním a dokonca aj strýko Vernon sa za nimi doteperil. Radi videli tvár svojho predrahého synčeka, keď prišiel do obývačky zahltenej darčekmi. Harry počul Dudleyho počítať darčeky, ako ich otváral, kým on sám piekol hrianky a natieral ich maslom. A začal robiť lievance alebo párky so slaninou. Všetko kvôli tomu, aby bolo každé Vianočné ráno pre drahocenného Duduška nezabudnuteľné...

Harry si ich vybavoval a zároveň boli iba zahmlenou spomienkou. Po pripravení raňajok ich odniesol do obývačky, kde jeho rodina pokračovala v nadchýnaní sa, kým on, veľmi opatrne, pozbieral zdrapy farebného papiera, v ktorom boli zabalené darčeky a upratal miestnosť. Musel byť neviditeľný. Nie že by veľmi dávali pozor. Dudley sa hral so svojimi darčekmi a strýko Vernon a teta Petúnia si vymieňali svoje.

Keď Dursleyovci dojedli, Harry odniesol taniere do kuchyne, kde ich zase naplnil. Tento čas využil na dobré raňajky, keďže mu nikto nevenoval pozornosť. Bolo to, akoby vôbec neexistoval.

Okolo poludnia bol čas začať pripravovať večeru. Harry a teta Petúnia piekli moriaka. Harry strávil zvyšok dňa krájaním a miešaním ingrediencií.

Keď bol moriak hotový, pre Harryho bol najvyšší čas ísť do prístenku pod schodmi, keďže začali prichádzať hostia. Niekedy to boli susedia, inokedy spolupracovníci strýka Vernona. Harry šiel skoro spať, keď že musel skoro vstávať, aby dal dom do poriadku, kým vstanú jeho príbuzní.

Áno. Dnes sa Harry chystal zostať v posteli. Nebude piecť moriaka. Bolo to také pekné, že mohol ostať v škole.

Harry nechával oči zatvorené, až kým nezačul ťukanie na okno. Otvoril oči a uvidel Hedvigu, svoju bielu sovu. Vyskočil z postele a otvoril okno.

„Ahoj, dievča! Veselé Vianoce!“ a vybral z kufru hrsť sovích sušienok a ponúkol ju nimi.

Hedviga opatrne zobala z jeho ruky a ukázala mu nôžku, kde mala pripútaný list. Harry ho odviazal a rozvinul ho, aby ho prečítal. Bol to krátky odkaz a Harry rozpoznal Snapeove písmo.

Pán Potter.

Prosím prijmite pozvanie na obed v mojich komnatách.

Šťastné Vianoce

S. Snape

Dobre, pomyslel si Harry, to znamená, že musím vstať z postele a vhodne sa obliecť. Aspoň, že vstávam neskôr ako zvyčajne.

Vyliezol z postele a okamžite ho striaslo zimou. Dnes by si mal obliecť ten spodný habit. Ako ho hľadal, zbadal pri nohách postele pár balíčkov. Priblížil sa k nim a uvedomil si, že to boli darčeky.

Odkiaľ sa vzali? Nechal ich tu jeden z jeho spolubývajúcich? Zaujatý šiel bližšie a všimol si na nich kartičky.

Myslel si, že sníva. Na kartičkách bolo jeho meno!

Harry poslal svojim priateľom Vianočné pohľadnice a očakával, že to urobia rovnako. Ale...

Otvoril prvý darček, stiahol z neho stuhu pred tým, ako rozbalil papier. Bol to pletený sveter, pri ktorom bolo napísané, že je od rodiny Weasleyovcov. Bolo to také milé! Harry zdvihol sveter a ponoril do neho tvár. Bol taký teplý a bol... bol to jeho prvý Vianočný darček. Otvoril ďalší, od Rona. Krabica čokoládových žabiek. Našiel vo vnútri lístok napísaný Ronovým roztiahnutým písmom. Veselé Vianoce! začínal. Ron vysvetlil, že mu jeho mama poslala Weasleyovský sveter, takže sa stal oficiálne časťou ich rodiny, a že dúfa, že bude Harrymu chutiť tá čokoláda. Bol tu ďalší darček, kniha od Hermiony; Harryho neprekvapilo, že mu Hermiona darovala knihu, ale bol šokovaný, keď uvidel, že je o metlobale!

Potom našiel košík s kamennými koláčikmi od Hagrida. A ďalší darček, ktorý vonku nemal žiaden odkaz. Opatrne rozbalil papier a našiel veľmi zvláštnu látku. Na dotyk bola cítiť chladivo a zároveň ľahká ako pavučinka. Vo vnútri našiel lístok, na ktorom iba stálo, že tá vec patrila jeho otcovi a že by ju mal používať s rozumom.

Harrymu sa zahmlil zrak, aké mal oči plné sĺz.

To boli najlepšie Vianoce, aké si len dokázal predstaviť! Dostal darčeky a niečo, čo patrilo jeho otcovi. Nakoniec mal niečo, čo dokazovalo, že jeho otec skutočne žil.

Hedviga jemne upokojujúco zahúkala. Harry si utrel slzy a postavil sa. Vybral si džínsy a košeľu, a na to si obliekol svoj nový sveter.

Darčeky nechal na posteli, ale zvláštnu látku nastrkal do vrecka. Čo to je, zistí neskôr. Teraz len chcel mať niečo od svojho otca pri sebe.

Harry zišiel do klubovne a našiel tam svojich spolužiakov. Pili mlieko s koláčikmi a tiež si dávali obložené chlebíky so syrom.

„Ahoj, Harry! Obslúž sa!“ privítal ho jeden z chrabromilčanov. „Na Vianoce sa raňajky podávajú v spoločenských miestnostiach. Môžeš zjesť čokoľvek chceš.“

„To je skvelé!“ Harry si zobral sendvič a pohár s mliekom. „Koľko je hodín?“

„Neviem... Wood! Máš hodinky? Aký je čas?“

„Takmer desať. Vitaj, Harry... konečne si sa k nám rozhodol pridať.“

„Áno. Chcel som zostať v posteli trochu dlhšie.“

„Jasné. Chystáme sa dať si malý zápas v metlobale. Nechceš si zahrať?“

„Rád, Oliver!“

„Tak poobede na metlobalovom ihrisku.“

„Budem tam...“

 ~*~

Harry cítil v bruchu poletovať motýle, ako prišiel pred Snapeove dvere. Bol takmer čas na obed. Harry nechcel meškať. Vianočnú pohľadnicu, ktorú nakreslil pre Snapea, zvieral v ruke. A zrazu si pomyslel, že to možno nebol až taký dobrý nápad...

Dvere sa otvoril. Bolo to ako prísť do iného sveta. Harry hádal, že Snapeove izby boli jediným miestom na Rokforte, ktoré nebolo vianočne vyzdobené. Svojim spôsobom sa mu to páčilo. Bolo to známe miesto... také stále a nemeniace sa.

Snape ho pustil dovnútra a požiadal ho, aby si sadol do obývacej izby. Predtým, než si to rozmyslel, Harry zobral pohľadnicu a dal ju svojmu profesorovi.

„Veselé Vianoce, profesor.“

Snape sa cítil trápne. Vedel, že dnes musí robiť niečo so svojim zverencom, ale cítil sa tak nepohodlne... prijal kartu, pocítil pichnutie pri srdci... a malé déjà vu.

Lily si s ním vymieňala pohľadnice každé Vianoce, až kým sa nepohádali. A neboli to pohľadnice z obchodov. Vždy ich nakreslila... Keby len....

Dostal kartu a videl, že má na chrbte prilepenú čokoládovú žabku.

Harry sa na neho s očakávaním pozeral. Akoby čakal, že sa roztvorí podlaha...

Snape sa pozrel na kartu. Bol na nej vianočný stromček a pod ním farebné darčeky. Bol starostlivo napísaný Harryho novým zaguľateným písmom..

Profesorovi Snapeovi.

Vo vnútri boli nakreslené otvorené darčeky a pokračovalo to:

Prajem Vám, aby ste boli vždy šťastný a za všetko Vám ďakujem.

Veselé Vianoce

Harry.

Snape zatvoril pohľadnicu a pozrel sa na mladého chlapca.

„Veselé Vianoce aj vám, pán Potter. Je to pekná pohľadnica.“

„Vyrobil som ju.“

„Vidím. Ďakujem.“

Harry sa usmial.

Snape si všimol sveter, ktorý mal na sebe.

„Vidím, že ste si otvorili svoje darčeky. Čo ste dostali?“

„Och! Profesor, bolo to ohromné! Pani Weasleyová mi poslala tento sveter. Ron napísal, že je to Weasleyovský sveter! Dal mi čokoládové žabky. Môžem vám dať ďalšie, ak by ste chceli. Na kartu som ich nemohol prilepiť viac, pretože boli ťažké... A Hermiona mi podarovala knihu o metlobale a Hagrid mi poslal nejaké koláče... Sú to tie najfantastickejšie Vianoce, aké som kedy zažil!“

„Vidím. A čo vám poslala rodina?“

Harry pokrčil ramenami a poznamenal: „Nedávame si darčeky, pane.“

„Chápem, pán Potter. Som rád, že si to užívate.“

„Áno, pane. Teším sa na večernú hostinu. Oliver prehlásil, že to bude neuveriteľné a... pozval ma po obede zahrať si metlobal! A... Dostal som ďalší dar, profesor, ale nie som si istý, čo to je. Mohli by ste mi to povedať?“

„Dúfam, že áno. Ukážete mi ho?“

Harry strčil ruku do vrecka a vytiahol z neho plášť. Snape pochopil hneď, ako ho zbadal.

„Neviem, kto mi ho poslal, keďže to pri sebe malo iba lístok, na ktorom bolo napísané, že to patrilo môjmu otcovi...“

Snape tomu nemohol uveriť. Bol to neviditeľný plášť! Zabije Dumbledora! Kto so zdravým rozumom dá toto dieťaťu! A nie hocijakému! Synovi Jamesa Pottera!

Harry si všimol Snapeov výraz a pustil plášť. Určite je to niečo nebezpečné!

Snapeovi zabralo moment pozbierať sa. Uvedomil si, že chlapca vydesil, keďže jeho oči vyzerali ako dva veľké podšálky!

Zdvihol plášť z podlahy a kým ho rozkladal, prezradil: „Je to vzácna vec, pán Potter. Neviditeľný plášť. Poďte sem. Oblečte si ho a uvidíte, čo sa stane.“

Harry sa cítil, akoby mu na ramená položil ľahký vánok a zízajúc dole na nohy si uvedomil, že tam zrazu neboli!

„Super! To je skvelé! A patrilo to môjmu otcovi!“

Snape sa poškriabal na hlave: „Áno, patrilo to vášmu otcovi.“

„Čo by som s ním mal robiť?“

„Rozhodne by ste sa s ním nemali vykonať žiadnu čertovinu...“

Harry si ho prehodil cez hlavu a Snape sa cítil, akoby sa rozprával sám so sebou.

Poťahoval látku, až kým neuvidel Harryho hlavu.

„Mali by ste ho umiestniť do trezoru u Gringottov, pán Potter. Nemyslím si, že pre takého mladého chlapca, akým ste, je bezpečné mať ho...“

„Mám jedenásť!“

„Som si vedomý vášho veku, Pán Potter. Ste tiež všetečný a bolo by to pre vás veľké pokušenie, mať ho pri sebe a nepoužiť ho.“

„Ale profesor... Je to jediná vec, ktorú mám po otcovi... Budem to používať s rozumom... to bolo v tom lístku.“

Lámalo mu to srdce! Snape neoberie toto dieťa o spojenie s jeho otcom, nie na Vianoce! Zhlboka sa nadýchol.

„Nechystám sa vám ho zabaviť, dieťa. Iba navrhujem, aby ste ho uložili na bezpečné miesto. Myslím si, že je to pre vás príliš veľká zodpovednosť, mať takúto vec a nechcieť ju použiť.“

„Ale ja ho chcem použiť. Chcem si vystreliť z Ronových bratov a... Ja... Kde je Draco?“

„To je to, čo som myslel, pán Potter. Ste mladý chlapec, ktorý sa chce zabávať. A potrebujete sa zabávať, ale tento plášť vás dostane len do ťažkostí!“

Harry zostal ticho žmoliac plášť medzi dlaňami. Snape sa zmiloval.

„Nechajte si plášť. Ale ak sa zistím, že ste ho použili na nejaký druh darebáctva, zoberiem vám ho. Je to jasné?“

Prečo ho Harry Snapeovi ukazoval? Snapeovi tak šialene trvajúcemu na pravidlách? Mal sa spýtať Hagrida... alebo Rona. Teraz o ňom Snape vie a bude dávať pozor a ak Harry poruší pravidlo, zoberie mu ho.

„Je to jasné, pán Potter?“

„Áno, pane,“ dieťa vyzeralo zronene.

„Pán Potter. Prosím, choďte do kuchyne a doneste mi balík, ktorý je na stole.“

„Áno, pane.“

Harry si uložil plášť do vrecka a šiel do kuchyne. Videl, že tam boli pripravené nejaké taniere so šalátom. Zbadal balík. Bol ako tehla. Zobral ho a vrátil sa do obývačky.

„Otvorte ho.“

Harry ho rozbalil a našiel pergameny a brko. Chystá sa mu Snape dať písať riadky?

„Toto je set na písanie, pán Potter. Všimnite si potlač stránok.“ Na vrchu mali nakreslenú malú ohnivú strelu. „Dotknite sa strely špičkou brka.“ Začala lietať po stránke. Harry sa usmial, prekvapený.

„Brko nebude tiecť. Veselé Vianoce, pán Potter.“ Harry sa otočil a objal Snapea. Cítil, ako mu starší čarodejník objatie vrátil.

„Ďakujem, pane.“ Snape ho rýchlo pustil z objatia. Cítil sa trápne.

„Môžete na ňom napísať priateľom. Nepoužívajte ho v triede. Nechcem, aby ste sa kvôli nemu nesústredili,“ Snapeovi bolo bezpečnejšie v jeho roli učiteľa.

„To brko mi veľmi pomôže!“ Harry sa usmial na svojho opatrovníka.

„Značte ste sa zlepšili v písaní.“

„Ďakujem.“

Zase sa posadili.

„Dobre. Myslím, že už musíme mať pripravený obed.“ Snape sa postavil a prešiel do kuchyne. Harry si nechal darček na konferenčnom stolíku a nasledoval ho: „Áno, pane.“

„Máme šalát. Môžete si vybrať, či k nemu chcete kurča alebo hovädzinu.“

„Kurča bude fajn, profesor.“

Pili pomarančový džús. A ako dezert si Harry vyjednal palacinky a zmrzlinu.

Keď dojedli, Snape prehlásil: „Tak, hádam, že sa musíte ísť pripraviť na metlobal. Oblečte sa teplo.“

„Áno, pane. Pôjdete sa pozrieť na hru?“

„Prechádzka po pozemkoch znie dobre.“

„Uvidíme sa tam, profesor. Ešte raz ďakujem za darček a... ďakujem, že mi dovolíte nechať si plášť...“

„Užívajte ho rozumne. A buďte opatrný.“