Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Meadowlark

7. kapitola

Meadowlark
Vložené: solace - 14.03. 2013 Téma: Meadowlark
solace nám napísal:

Meadowlark

Autor: sc010f

Preklad a banner: solace

Originál: http://www.ashwinder.sycophanthex.com/viewstory.php?sid=22375

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

 

začiatok augusta 1998

„Ty si ju sem priniesol, Severus? Čo si si myslel?“

„Chcela sem prísť, Minerva,“ odvetil Snape, odmietajúc chytiť sa na návnadu kolegyne, keď vložil komatóznu Hermionu do pohodlného kresla na trávniku pod rozložitým dubom. Nad hlavou im veselo štebotali vtáky. „Tak, slečna Grangerová, teraz, keď ste sa k nám rozhodli pripojiť, aspoň budete mať pohodlie. Tu vedľa vás je kniha, ak sa budete nudiť a ohlásim jedného z chlapcov, aby vám priniesol trochu tekvicového džúsu alebo vody, ak ju máte radšej.“

„Severus, nemôže s nami komunikovať – ako asi mohla chcieť prísť?“ dožadovala sa Minerva netrpezlivo.

„Želala si to ešte predtým, ako upadla do súčasného stavu.“

„A ty si sa s ňou premiestnil cez hopšup sieť?“

„Kozub v Brlohu je dostatočne veľký. Uisťujem ťa, že tvoja prvotriedna študentka neutrpela žiadnu ujmu. Ak by si strávila nejaký čas na ošetrovni, bola by si v obraze.“

„Severus, nepáči sa mi...“

„Čo sa ti nepáči, Minerva?“ odsekol Snape. Vzpriamil sa, sťažka sa opierajúc o palicu. Už premiestnenie s polovicou hmotnosti slečny Grangerovej bolo dostatočnou výzvou, ale jemu sa podarilo nespadnúť, ani neupustiť svoje bremeno. Bol na to hrdý.

„Nepáči sa mi skutočnosť, že si sa rozhodol – dodávam, bez toho, aby si sa so mnou poradil – a...“

„Minerva!“ zavolala Molly z terasy. „Pomôžeš mi s melasovým koláčom? Winky doň dala priveľa vanilky a chutí hrozne!“

„Už idem, Molly,“ zakričala jej späť. Snapovi povedala: „Môžeš mi veriť, že to ešte neskôr prediskutujeme, Severus. Detailne.“

„Už sa trasiem od strachu,“ odvrkol jej Snape.

Minerva stisla pery a odkráčala k domu.

„Nevšímajte si tú starú mačku, slečna Grangerová,“ povedal. Vykúzlil pohodlné kreslo a prikrývku. „Radšej sa obaja pokúsime užiť si psie kúsky vašich priateľov.“ Kývol smerom k nebu, kde preživšie Weasleyovie deti, Harry Potter a niekoľko ďalších čarodejníkov lietali nad trávnikom v priateľskom metlobalovom zápase.

Hermiona mlčala.

 

*****

 

„Zrejme si užívaš oslavu,“ pokarhala Minerva priateľku.

„Užívam, drahá,“ odvetila Molly. Podala Minerve pohárik sherry a pohodlne sa usadila do ležadla na slnečnej terase.

„Miešaním sa do pečenia melasového koláča?“

„Akého koláča? Posaď sa, drahá, a pekne sa porozprávajme.“

Minerva si upäto sadla na stoličku.

„Minerva, ak som ja bola prinútená odpočívať, mala by si tak urobiť aj ty,“ v hlase jej zaznel varovný tón.

„Dobre, v poslednom čase som mala práce nad hlavu,“ priznala Minerva.

„A robíš si starosti.“ Molly si usrkla z povzbudzujúceho sherry.

„Toľko škôd, Molly. Toľko nenávisti.“

„Viem, drahá, pamätáš?“

„Áno, prepáč – ale desím sa znovuotvorenia školy.“

Molly si odpila ďalší dúšok sherry – bolo dobré, archívne – a po pár pohárikoch zistila, že sa jej dom už nezdal taký veľmi prázdny.

„Nepochybujem. Vráti sa celý profesorský zbor?“

„Požiadala som Horacea, aby sa vrátil a vzal miesto učiteľa elixírov, ale ešte som nedostala odpoveď. A miesto učiteľa obrany proti čiernej mágii... neviem, čo s ním urobím. Severus sa oň znovu uchádza, no možno výučbu obrany na rok pozastavíme. Mnohí zo Správnej rady školy majú pocit, že je to najlepšie riešenie.“

„Pri Nimue! Prečo?“ Molly si doliala štamperlík.

Minerva pokrútila hlavou, keď jej ponúkla fľašku. „No, už sa im nezdá, že je to nevyhnutne potrebné. Po zvážení všetkých vecí a vzhľadom na minulosť bývalých profesorov má väčšina z nich pocit, že to skrátka nie je pre študentov bezpečné.“

„Mnohí zo študentov by ten predmet dokázali vyučovať sami,“ odfrkla si Molly.

„Mnohí z nich to v podstate aj robili,“ pripustila Minerva. „Albus vždy vzbudzoval tento druh lojality. Na rozdiel od niektorých.“ Pozrela ostro na dvojicu pod stromom. Ronald sa zniesol na zem a nemotorne k nim pristúpil.

„Zlepšuje sa to nejako?“ spýtala sa Molly.

„Nie. Ale neodchádza od nej a aurori už začínajú byť netrpezliví. Kingsley toho veľa nenahovorí, ale viem, že je pod veľkým tlakom, aby priviedol Severusa na výsluch.“

„Na výsluch?“

„Samozrejme, dosiaľ som ho nevydala. Vyhovela som Albusovmu portrétu, škola mu toho veľa dlhuje. Ale teraz, keď si vytvoril ten... vzťah s Hermionou, neviem, čo si môžem dovoliť.“

„Och, áno. Ešte sherry?“

„Ďakujem,“ Minerva jej dovolila doliať štamperlík. „Nepáči sa mi to, Molly – ale v prvých týždňoch som bola taká rozrušená po tom... no, po tom všetkom, že som si sotva všimla, že sa prebral a uzdravuje sa. Poppy mi povedala, že keď bola Hermiona pri vedomí, pomáhala jej ho liečiť. Bola to nakoniec ona, kto nástojil na tom, že by ešte mohol byť nažive.“

„Áno, Ginny to spomínala.“

„Avšak v čase, keď som si všimla, že sa prebral, sa Hermionin stav natoľko zhoršil, že som sa s ňou vlastne nebola schopná porozprávať. A potom sa rozhodol pomáhať Poppy starať sa o ňu.

„Je veľmi pozorný.“

„To nie je správne, Molly. Posledných sedem rokov strávil tým, že na ňu a Pottera vrčal a znevažoval ich – a teraz toto? Má niečo za lubom?“

Molly sa zadívala na dvojicu, teraz už trojicu, ako Ron naďalej niečo rozprával nereagujúcej Hermione. Snape vytrvalo čítal knihu, ignorujúc chlapca.

„Bill mi povedal, že stavy jej bezvedomia trvajú čoraz dlhšie,“ ozvala sa Molly.

„A on od nej neodchádza,“ odvetila Minerva.

„Čo ťa trápi, Minerva?“

„Prosím?“

„Čo ťa naozaj trápi, pokiaľ ide o nich? Nespôsobil jej žiadnu ujmu, však?“

Sledovali, ako Ron nemotorne potľapkal Hermionu po ramene a odišiel preč, ťahajúc metlu za sebou v prachu. Snape odložil knihu nabok a zdalo sa, že za ním nahnevane pozerá.

„Nie.“ Minerva sa odmlčala. „No, neverím mu, Molly. Nie po tom všetkom, čo urobil.“

„Ako napríklad, že mi zachránil dcéru pred Carrowovcami? A ochraňoval môjho nastávajúceho zaťa pred smrťožrútmi?“

„A čo Georgeovo ucho? Či to, že vôbec dovolil, aby boli Carrowovci v Rokforte?“ dožadovala sa Minerva a obrátila sa na stoličke, aby hovorila priamo k priateľke. „Vždy bol zbabelcom, Molly. Sklamal rád. Sklamal nás všetkých. Držím nad ním ochrannú ruku výlučne z toho dôvodu, že ma k tomu dotlačil Albus.“

Molly bola ticho. Minerva pokračovala. „A teraz ju využíva. Neviem na čo, ale keď na to prídem...“

„Minerva,“ prerušila Molly prúd slov. „Myslím, že asi by si tentoraz mala veriť v jeho nevinu.“

„Vari si si nevypila dosť? Alebo si úplne zabudla na svojho syna?“

Molly na ňu prísne pozrela. „To nie je fér, Minerva. Neprejde deň, aby som nemyslela na Freda, aby som sa nepozerala na Georga, Arthura, Billa, Charlieho, Rona a Ginny a nežiadalo sa mi plakať kvôli tomu, čo sa stalo s mojou rodinou. Ale čo sa stalo, už sa neodstane. A ak o tom niekto niečo vie, som to ja. Stratili sme toho priveľa, drahá, vytvorili si priveľa nepriateľov, príliš veľa trpeli, aby sme to viac nedopustili.“

„Molly, ja si len nemyslím...“

„V tom tkvie podstata problému, Minerva. Nie som si istá, či myslíš.“

„Molly!“

„Všetko, čo vidíš, je slizolinský riaditeľ vymenovaný Voldemortom. A ver mi, že keď sa naňho pozerám, je ťažké vidieť čokoľvek iné. Ale...“

„Ale čo?“

„Neviem, Minerva – nie som taká bystrá ako ty – len si myslím, že sme už možno stratili priveľa priateľov.“

„Máš pravdu, Molly, nie si bystrá. Možno by si to mala radšej nechať tak.“

„Možno,“ súhlasila Molly. „No možno viem toho viac, než si myslíš.“

Slnko začalo klesať za horizont a hráči metlobalu pristávali a hrnuli sa k domu. Molly ich v duchu odškrtávala. Prvý Bill, potom Charlie, George, Ronald, Ginny a Harry s prepletenými rukami. Za nimi prišla Fleur so svetlými vlasmi zviazanými na zátylku. Molly prižmúrila oči. Ak ešte dievčina nie je tehotná, do konca leta určite bude.

Napokon niekoľko yardov za smejúcou sa, utáranou a hladnou skupinkou išiel pomaly Severus a opatrne niesol v náručí Hermionu zavinutú do svojho čierneho kabátca (pre prípad, že by sa večer ochladilo), jej kučeravá hlava spočívala na jeho ľavom pleci odetom v bielej košeli, keďže sa ľavou rukou sťažka opieral o palicu. Molly predpokladala, že na dievčinu zoslal hmotnosť znižujúce kúzlo – nemohla vidieť, že ju hore kopcom levitoval za sebou.

Na tvári mal výraz neurčitého sústredenia.

Severus Snape niečo skrýval. Minerva sa v tom nemýlila. Ale nech už boli jeho pohnútky akékoľvek, jeho náklonnosť k dievčine bola úprimná. Molly si odpila ďalší dúšok sherry – druhého či tretieho v poradí? Na tom nezáležalo, nikto si to nevšimne. Nie dokiaľ bude jedlo na stole a dom stále na svojom mieste.

A to jej zmiernilo bolesť v srdci.

„Len tu pokojne zostaň, Severus,“ povedala mužovi v čiernom, keď sa priblížil. „Winky pripravila dosť jedla pre celú armádu.“

Tvárou mu preletel ľahký úsmev, keď si posunul svoje bremeno.

„Ďakujem, Molly,“ povedal predtým, než prekročil prah. „Som vďačný za možnosť poradiť sa s Billom.“

„Zostaň aj na večeru,“ zamrmlala za jeho chrbtom. Niektoré veci sa nemenia, povšimla si. Ten muž bol stále taký nepríjemný ako strašidelný netopier.

 

*****

 

Hermiona sa strhla zo spánku, sníval sa jej ten najúžasnejší sen o poli s rozložitým dubom a mužovi, ktorý jej zamatovým hlasom čítal o rušení kliatob pred tým, než sa pri nich zastavil chlapec so škoricovými vlasmi a trochu neohrabane ich pozdravil.

„Ron,“ zašepkala do tmy vo svojej izbe.

Prevrátila sa na posteli a žmúrila na muklovské hodiny, nie, sú to iba hodiny, videla, že sú takmer dve hodiny po polnoci.

„Doparoma,“ zahundrala. „Bol to taký pekný sen.“

Doktor Gupta ju varoval, že by sa jej teraz, keď začala rozlišovať čo je skutočné a čo nie, mohlo snívať o svete fantázie.

„Pomôže ti,“ povedal jej, „ak si svoje sny zapíšeš, kým si ich pamätáš. Takisto aj svoje reakcie na ne. Uľahčí nám to zdokumentovanie tvojho stavu a umožní ti to rýchlejšie sa vyliečiť.“

Vždy svedomitá Hermiona odtisla paplón a zapla nočnú lampu. V miestnosti sa znovu objavili tiene. Hryzúc si spodnú peru sa natiahla za notesom a ceruzkou, ktoré ležali vedľa postele.

Brloh, napísala. Letné popoludnie – možno august?

Priniesol ma tam Severus.

Bola tam aj Minerva – je naňho stále nahnevaná kvôli jeho konaniu počas jari. Neverí mu.

Hermiona prestala písať. Matne si spomínala na hádku, ktorá bola spojená s jej príchodom do Brlohu, ale niečo jej vŕtalo v hlave: niečo, čo sa vôbec netýkalo Severusa, napriek tomu, že tam bol. Pokračovala v písaní.

Ronald a ostatní hrali metlobal, ale po tom, čo ma usadili, sa zniesol dole, aby ma videl.

Hovoril, že mi musí niečo povedať.

Potom vyhlásil, že mu je ľúto, že nám to spolu neklape. Že bol dlhý čas na pochybách a chce, aby sme zostali priateľmi, ak sa vôbec niekedy vyliečim.

Myslím, že sa červenal. Nevidela som naňho – domnievam sa, že urobil všetko pre to, aby stál na mieste, kde som naňho nemohla vidieť.

Povedal, že si je istý, že od neho nechcem, aby čakal na moje vyliečenie a že by to nebolo fér ani pre jedného z nás.

Severus nepovedal nič, ale takmer som cítila, ako to v ňom vrie.

Chcela som vyskočiť z kresla a prekliať ho, myslím tým Ronalda. Sedem rokov sme boli priateľmi. Sedem rokov sme chodili jeden okolo druhého a teraz toto!

Som rada, že nie je skutočný, napísala zlomyseľne, lebo ak by bol, postarala by som sa o to, že si nebude schopný minimálne týždeň sadnúť či postaviť sa!

Zrazu zacítila, ako by jej spadla z pliec obrovská ťarcha. Zažmurkala a pozrela dolu na papier.

Som rada, že nie je skutočný.

A je po všetkom. Zdalo sa, že rozhodnutie napísať tie slová mu uľahčilo od nej odísť. Tam, kde bol predtým vytiahnutý chlapec s dlhým nosom, bledomodrými očami a širokým úsmevom, bola teraz len spomienka, ktorá sa strácala rýchlo ako spomienka na príjemnú predstavu z detstva.

Urobila som to. Ron nie je skutočný. Nie som blázon, liečim sa. Je to maličký krok. Ale krok bližšie.

 

*****

 

„Ďakujem, Bill, je to veľmi prospešná informácia.“

„Kedykoľvek, Severus, som rád, že sme to vypátrali. Kliatba Unde Orieris nebola použitá stosedemdesiat rokov, ale zdá sa, že má účinky, ktoré sme hľadali.“

„Nie je to veľa,“ povedal Snape a opatrne sa spustil do kresla pri práve odpratanom stole. V hrdle a nohe cítil pulzovanie.

„Myslím, že sme o krok bližšie,“ zdôraznil Bill. „O jeden krok bližšie k poznaniu.“

Vzduch neočakávane preťal výkrik.

„Ronald! Čo... Minerva! Arthur! Poďte rýchlo! Ron zmizol!“


Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 10.05. 2023
|
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: 7. kapitola Od: adelina - 20.03. 2013
Tak jsem si našla chvíli a dočetla se až sem a ....spousta otázek, žádná odpověď a na nervy jdoucí Minerva. Zmizení Rona je opravdu zajímavé. Představa, že si o někom pomyslíš, že není skutečný a on zmizí je svým způsobem pěkná:) Znám dost lidí, na které bych to aplikovala:)
Re: 7. kapitola Od: solace - 21.03. 2013
V reálnom svete by sa občas hodilo vytesňovať takýmto spôsobom nepríjemných ľudí. Človek by si razom predĺžil život aj bez Flamelovho elixíru :-)) Ďakujem za komentár, adelino. Dúfam, že na niektoré otázky odpovedia nasledujúce kapitoly. Osmička je už vonku;-)

Re: 7. kapitola Od: Snapea - 18.03. 2013
Ta Minerva mne neskutečně štve, uprskaná, prothvná kočka! Severus má snahu, je milý a ona?! Grrr! Tak Ron zmizel, aby nám tak pomalu mizeli všichni... Minerva může kdykoli, mileráda ji zabalím. Hermiony je mi líto:-| A Molly co nasává Cherry? Rozuměla bysi se Sibylou:-DDD Povídka je zajímavá, čtivá a snad bude konec dobrý;-)
Re: 7. kapitola Od: solace - 21.03. 2013
Minerva už v neobľúbenosti pomaly konkuruje Dumbledorovi:-) A Severus sa tak snaží... i keď si z času na čas popod nos zanadáva. Ale nikto sa mu nečuduje. Takže, hovoríš, že k Ronovi rada pribalíš aj Minervu? Určite by si nejaký kratší pobyt zaslúžila. Molly síce nasáva, ale pôsobí o dosť rozumnejšie než Sibyla. Ďakujem za odozvu, Snapeo. Teším sa, že ťa poviedka zaujala;-)

Re: 7. kapitola Od: zuzule - 18.03. 2013
A kruciš! Měli by si pospíšit, aby Hermiona nevyzmizíkovala někoho dalšího. Díky za kapitolu.
Re: 7. kapitola Od: solace - 21.03. 2013
Presne tak, takéto "zmizíkovacie" schopnosti sú veľmi nebezpečné. Populácia čarodejníckeho sveta by mohla začať rapídne ubúdať. Díky, zuzule.

Re: 7. kapitola Od: FlorenceMabel - 17.03. 2013
Ahoj solace! V první řadě bych se ti chtěla omluvit, že jsem nekomentovala minulé kapitoly, ale nějak jsem musela hledat čas miskroskopem . Takže, když jsem měla nádhernou vidinu dvou hodin strávených v čekárně u zubaře, rozhodla jsem se jich využít a pustit se na tvůj úžasný překlad. Jsem napnutá jako kšandy - Co se stalo s Ronem? Dost mě mate, už jsem si myslela, že svět Severuse je ten skutečný, ale zmizením Rona se mi to v hlavě zase dost zamotalo, i když si zmizet teda zasloužil, to jo. A vypadá to, že Atlanta nakonec žila v obouch světech. A další poznatek - nemám ráda Minervu. Moc ti děkuji za tenhle suprový překlad, solace!
Re: 7. kapitola Od: solace - 21.03. 2013
Dúfam, že ti to čakanie u zubára ubehlo pri čítaní rýchlo. Z duše ho neznášam. Ako vidíš, stále nie je isté, ktorý svet je ten pravý. Atalanta existuje v oboch a Ron zmizol nevedno kam. Minervu všetci svorne neznášame, ale časom sa to možno poddá. Díky za reakciu, Flo:-)

Re: 7. kapitola Od: teriisek - 14.03. 2013
Teda ten konec! Copak Hermiona může ovládat kouzelnickou realitu jen tím, že se rozhodne, že někdo není skutečný? Zajímalo by mě, kam Ron zmizel a co bude dál... každopádně trochu nepříjemností bych mu jedině přála, způsob, jakým se s Hermionou rozešel, byl pěkně svinský! A Minerva by měla začít trochu uvažovat, zatím se řídí jen emocemi a je pěkně nespravedlivá. Díky za překlad, budu se těšit na další kapitolu!
Re: 7. kapitola Od: solace - 15.03. 2013
Ak by bola muklovská realita skutočnosťou a čarodejnícka iba fantáziou, Hermiona môže prijímať takéto rozhodnutia. Ron sa zachoval tak hnusne a zbabelo, že ešte môže byť rád, že "len" zmizol. Minerva nám zatiaľ pekne pije krv. Nepomohlo ani dohováranie od Molly. Ďakujem za reakciu, teriisku. Ďalšia kapitola opäť vo štvrtok.

Re: 7. kapitola Od: Gift - 14.03. 2013
Tak! Jen ho vygumuj! A pridej k nemu i tu starou otravnou kocku! Ehm... no, rikam to kazdou kapitolu, ale je to cim dal tim vic zamotanejsi. Ale vzhledem k tomu, ze jsi mi v minulem komentari slibila brzke rozmotavani, opet se kousnu do prstu a pockam si na tvuj preklad:-). Opravdu krasne se to cte, diky!
Re: 7. kapitola Od: solace - 15.03. 2013
Viem, že som s ôsmou kapitolou sľúbila objasnenie niektorých vecí, ale tiež som naznačila, že na konci budeme možno ešte väčšmi napätí ako predtým. Takže si svoje pršteky šanuj a chráň! Som rada, že máš takú pevnú vôľu a trpezlivo čakáš;-) Ďakujem za odozvu, Gift.

Re: 7. kapitola Od: larkinh - 14.03. 2013
Hermiona napíše "Ron není skutečný" a on doopravdy zmizí? To je teda drsný...
Re: 7. kapitola Od: solace - 14.03. 2013
To veru je. Nechcela by som byť v Ronovej koži. Ďakujem, larkinh.

Re: 7. kapitola Od: Julie - 14.03. 2013
Povídka mi připadá lepší a lepší s každou kapitolou. Díky moc za překlad.
Re: 7. kapitola Od: solace - 14.03. 2013
Tak to ma naozaj teší:-) Ďakujem, Julie.

Re: 7. kapitola Od: GwenLoguir - 14.03. 2013
zízam s otvorenými ústami... to je... prúšvih! je to vôbec možné? nie, ž enie? len somt o zle pochopila! ale Hemriona je v kýbli. AK sa rýchlo do Seva nezamiluje a nebude túžiť, aby bol skutočný, hádam, že ej stratená....
Re: 7. kapitola Od: solace - 14.03. 2013
Hemiona nie, ale všetci okolo nej áno, ak ju naštvú:-) Takže fakt prúser! No ešte tam je Severus - a kde je on, je aj nádej :-)) Díky za reakciu, Gwen.

Re: 7. kapitola Od: Zuzana - 14.03. 2013
Keďže Ron zmizol práve keď si hermiona želala pre neho trest, môže byť, že ho preniesla do toho iného sveta? Alebo ho len vymazala z tej reality? Keď si napísala, že nie je skutočný? Len aby nám náhodou nevymazala Severusa... O čom budem čítať, keď ho vymaže zo všetkých poviedok Ja som tak neskutočne zvedavá na výsledok tejto poviedky... Keby som vedela anglicky, tak toto už nevydržím a nakuknem do originálu ako to celé končí. Ďakujem za preklad.
Re: 7. kapitola Od: solace - 14.03. 2013
Vymazala ho, keď si zapísala a vsugerovala, že nie je skutočný. Takže to bude naozaj vážna hrozba pre všetkých čarodejníkov a čarodejnice v jej okolí. Severus dávaj bacha, lebo sa môže stať, že nebudeš!:-) Ďakujem za komentár, Zuzka. Sľubujem ti, že to celé skončí :-))
Re: 7. kapitola Od: Zuzana - 15.03. 2013
No tak to, že skončí mi bolo jasné :D Ďakujem :D ja si počkám som zvedavá tak ako na máloktorú poviedku. Tu totiž nič nie je predvídateľné.
Re: 7. kapitola Od: solace - 15.03. 2013
Bude to dobré, neboj;-) No rozuzlenie príde až s poslednou kapitolou, dovtedy napätie nepoľaví.
Re: 7. kapitola Od: Zuzana - 15.03. 2013
Ďakujem to znie dobre. Teda hlavne to, že to bude dobré. To napätie vydržím tiež

Re: 7. kapitola Od: marci - 14.03. 2013
Ach můj bože - ta povídka je kapitolu od kapitoly lepší! Nádhera! Ve většině povídek mám Minervu velice ráda, ale tady jí opravdu velice nesnáším! Ale v tom asi nebudu sama. překrásnou povídku jsi našla, opravdu - veliké díky :)
Re: 7. kapitola Od: solace - 14.03. 2013
Minerva si to u teba bude musieť vyžehliť Snáď ju osvieti, babu jednu - inak do nej nalejeme lekvar procitnutí Teším sa, že sa ti poviedka páči. Patrí medzi moje obľúbené a o napätie v nej nie je núdza. Díky, marci.

Re: 7. kapitola Od: Eily - 14.03. 2013
Zajímavé. Většinou je Minerva kladná až hrůza, ale tentokrát ji její inteligence vede špatným směrem. Říct o Molly, že není bystrá je... hloupé. Možná nemá pronikavý intelekt, jako Minerva či Hermiona, nenaučí se přísady do lektvarů nazpaměť. Má ale vnitřní intuici a selský rozum. Matka jako ona, se musela naučit odhalit lumpárnu pouhým pohledem na svoje dítka. McGonagallka dělá špatně, že nedůvěřuje její intuici. Co se Ronalda týče... odklela bych mu zadek, zbabělci jednomu. Chápala bych, kdyby jí to řekl do očí, když by byla při vědomí. Aspoň by se na něj mohla rozzlobit. Ale to, co udělal bylo zbabělé. Nemá žádnou kuráž. Po těch sedmi letech si snad Mia zasloužila trochu víc, no ne? A ten konec... Neodolala jsem a hledala, co Unde Orieris znamená. Velmi volně je to Odkud pocházíš, Odkud jsi zrozená (což mám pocit, se už rozebíralo někde na začátku, ale nevím jistě). Hm... Takový zvrat jsem nečekala, působí to na mě dojmem, že se Dolohov chtěl zbavit půlky kouzelnického světa tím, že je vymaže přes mysl nejbystřejší čarodějky své doby... Jediné, co mě napadlo, je, že se Ron objeví u Hermiony v mudlovském světě. Ale aby kletba seslaná na jednotlivce takhle ovlivňovala okolí? Teď jsem velmi zvědavá, jak si s tím autorka poradí. Díky za překlad
Re: 7. kapitola Od: solace - 14.03. 2013
Mne sa páči, že tu Minerva nie je kladná. Dokonca je až paranoidne podozrievavá. Ešte šťastie, že sa aspoň kvôli Dumbledorovmu portrétu krotí - malé plus pre toho starého intrigána;-) Molly má nad ňou jasne navrch. Ronald to klasicky pohnojil. Tá pravá chrabromilská odvaha mu odjakživa chýbala. Hermiona by si určite zaslúžila niečo iné. Áno, Unde Orieris je tá kliatba, ktorou Dolohov zasiahol Hermionu. Lenže za všetko, čo sa s ňou deje, nemôže len kliatba. Pôsobia tam aj iné faktory - ale viac o nich až v ďalšej kapitole. Veľmi pekne ďakujem, Eily.

Re: 7. kapitola Od: Lupina - 14.03. 2013
Hu, no Minervo!!! Že Severuse chtějí k výslechu, to se asi dalo čekat. A ne, Molly není hloupá. Kruci, ale to se nám to zamotává. Už jsem chtěla jásat, že snad Severus začíná k Hermioně něco cítit. A že si Hermi uvědomila, že Ron není dobrý přítel. Ale ten konec? Jsem napnutá. Panečku, autorka to umí zamotávat :-) Děkuji za skvělý překlad :-)
Re: 7. kapitola Od: solace - 14.03. 2013
Jasné, že Molly nie je hlúpa. Je to žena s bohatými skúsenosťami, zdravým sedliackym rozumom a dobrou intuíciou. A Minerva má asi riadne klapky na očiach, keď nevidí očividné. U Severusa je to myslím jasné, (aj keď by to nepriznal, ani keby ho mučili) keď si to už všimla aj Molly. Ale aby to nebolo všetko také jednoduché, autorka nám to opäť riadne skomplikovala a to ešte nie sme ani v polovici. Díky za reakciu, Lupino.

Re: 7. kapitola Od: denice - 14.03. 2013
Příběh je čím dál víc zamotanější. Tak teď se Hermioně o kouzelnickém světě zdá. A dokáže ovládat (nebo spíš ta kletba) dění tam, i když je ve své posteli doma. Přiznám se, že by mi Ron ani nechyběl. Minervu by mohla odeslat za ním. Hermionino odpoledne bylo opravdu krásné, dokud byla se Severusem, to se moc dobře četlo. Teď jen doufám, že Bill našel tu správnou kletbu. Díky.
Re: 7. kapitola Od: solace - 14.03. 2013
Myslím, že Minerva si o pobyt "nevedno kde" riadne koleduje. Stále nie je jasné, ktorá realita je pravá, ale v tej muklovskej sa Hermione o čarodejníckom svete sníva. A zrejme môže vôľou ovplyvniť, koho v tých snoch chce mať a koho nie. Vzťah medzi Hermionou a Severusom je pekný - niečo sa tam už rysuje, aj keď si to ešte ani jeden z nich neuvedomuje. A Bill tú správnu kliatbu našiel, no veci sa čoraz viac komplikujú. Ďakujem za reakciu, denice.

Re: 7. kapitola Od: soraki - 14.03. 2013
sedmá kapitola, stále ani jedna odpověď, místo milonu otázek už je jich alespoň bžilion , co se to, do Merlinových gatí, děje!!! Já se zblázním... nevím, jestli vydržím čekat další týden... ne, že by mi vadilo, že Ron zmizel, vadí mi hloupá Minerva a Molly skrytý alkoholik a vůbec... to nakonec zůstane jen Hermiona a Severus? Merline... no, budu si muset přečít všechny kapitoly znovu, třeba na něco narazím, ale už teď se těším, až tohle budu moct mít ve čtečce a vrtet se v tom zprava zlava   Díky  moc
Re: 7. kapitola Od: solace - 14.03. 2013
Áno, ani jedna odpoveď, ale aspoň už vypátrali tú kliatbu... i keď to, samozrejme, neznamená, že aj spôsob, ako ju zrušiť. Pre tvoju nedočkavosť mám absolútne pochopenie :-) Ale nesľubujem, že to o týždeň bude lepšie. Opäť nás čaká riadny cliffhanger v závere kapitoly. Takže Minerva a Molly ťa iritujú? Dúfajme, že Hermionu nie, lebo počet obyvateľov čarodejníckej Británie sa začne riadne scvrkávať :-) Veľká vďaka za komentík, soraki. Tak opäť vo štvrtok...;-)

Re: 7. kapitola Od: Neprihlásený - 14.03. 2013
Toto bola velmi dobra kapitola, ale ako mne tu lezie na nervy ta Minerva!!!! Uplne odporna baba. Ako moze Severusa taktro posudzovat? Ved pri ich suboji tesne pred poslednou bitkou ju mohol pokojne zabit keby chcel... Severus je taky zvlastne pokorny, predstavit si ho v Brlohu je zaujimave, nemyslim, ze nemozne. Sala mi z celej tejto jeho poviedkovej existencie uzasny klud. Zmiznutie Rona??? To je dobreee, ked Hermiona niekoho zrusi v mudlovskej realite on zmizne medzi carodejnikmi?
Re: 7. kapitola Od: arkama - 14.03. 2013
ved naco sa prihlasovat, ze? Clovek zacne citat a zabudne co sa patri :)
Re: 7. kapitola Od: arkama - 14.03. 2013Re: 7. kapitola Od: solace - 14.03. 2013
Nuž, Minerva vie v tomto príbehu pekne zahýbať žlčou čitateľov. Pošleme ju za Ronom, či dáme ešte šancu na prevýchovu?:-) Máš pravdu, vôbec si neuvedomuje, že keby bol Severus zlý, už by od mája voňala fialky odspodu. Inak tiež tu mám zo Severusa rovnaký pocit - pokora, vyrovnanosť, sebaistota a absolútny pokoj - a takého ho papkám aj s navijákom :-D Odpoveď na poslednú otázku: áno. Ďakujem ti za odozvu, arkama. Teším sa nabudúce.

Re: 7. kapitola Od: tigy - 14.03. 2013
Čože? Ron zmizol, lebo sa Hermiona v "reálnom" svete rozhodla, že nie je skutočný? No, nie že by si to trochu aj nezaslúžil, za to, ako zbabelo sa zachoval, ale som zvedavá, kam vlastne zmizol a či sa bude vedieť vrátiť. Tá kliatba vyzerá byť ešte väčšia mrcha ako si mysleli... Vďaka, solace, za výborný preklad a teším sa na ďalšiu kapitolu (pokúsim sa odolať originálu) 
Re: 7. kapitola Od: solace - 14.03. 2013
Pokiaľ by bol Hermionin "reálny" svet tým pravým a čarodejnícky iba výplodom jej fantázie, mohlo by to celkom dobre fungovať. Stačí pevné rozhodnutie. V opačnom prípade by mohol byť príčinou následok kliatby v kombinácii s niečím iným... Hádam sa im podarí Rona dostať späť skôr, ako Hermiona "vymaže" niekoho ďalšieho:-)) Tigy, verím v tvoju pevnú vôľu, že originálu odoláš;-) Vďaka za reakciu.

Prehľad článkov k tejto téme:

sc010f: ( solace )23.05. 201317. kapitola
sc010f: ( solace )16.05. 201316. kapitola
sc010f: ( solace )09.05. 201315. kapitola
sc010f: ( solace )02.05. 201314. kapitola
sc010f: ( solace )25.04. 201313. kapitola
sc010f: ( solace )18.04. 201312. kapitola
sc010f: ( solace )11.04. 201311. kapitola
sc010f: ( solace )04.04. 201310. kapitola
sc010f: ( solace )28.03. 20139. kapitola
sc010f: ( solace )21.03. 20138. kapitola
sc010f: ( solace )14.03. 20137. kapitola
sc010f: ( solace )07.03. 20136. kapitola
sc010f: ( solace )28.02. 20135. kapitola
sc010f: ( solace )21.02. 20134. kapitola
sc010f: ( solace )15.02. 20133. kapitola
sc010f: ( solace )07.02. 20132. kapitola
sc010f: ( solace )31.01. 20131. kapitola
. Úvod k poviedkam: ( solace )24.01. 2013Úvod