Preklady fanfiction Harryho Pottera

9. kapitola

Na ďalší deň sa Harry po metlobalovom zápase vrátil do chrabromilskej veže. Ťažko povedať, ktorá strana vyhrala. Stavil by sa, že to nevie nikto. Ale bolo to šialené a zábavné!

Včerajšia Vianočná hostina bola fantastická. Veľa jedla a smiechu. Všetci učitelia rozprávali vtipy a komické príbehy... Metlobalový zápas bol pred večerou prerušený západom slnka, ale všetci zapojení súhlasili, že ho dokončia na ďalší deň po obede.

Harry zbadal, že má na posteli našuchorenú kôpku. Priblížil sa a rozoznal Elvíru, sovu rodiny Weasleyovcov. Úbohý vták chrápal na Harryho vankúši. Harry videl, že k nohám mala priviazané listy. Odviazal ich bez toho, aby ju prebudil.

Jeden bol od Rona a bol veľmi vtipný. Ron prezradil Harrymu, že na Štedrý večer George a Fred spustili ohňostrojovú šou, ale poriadne sa pokazila. Namiesto zábavných lietajúcich svetiel bol výsledkom veľký výbuch! Všetkým dospelým členom rodiny zabralo takmer hodinu, kým odstránili dym a napravili škody. Po tomto poslala pani Weasleyová všetkých do postele. Ron dokonca aj nakreslil malý obrázok explózie. Veľmi ho to pobavilo!

Harry otvoril ďalší list. Bol od dvojičiek a tak, ako vždy hovorili dopĺňajúc jeden druhého, tak aj písali podobným písmom, jeden dopĺňajúc myšlienky toho druhého.

Milý Harry!

Teraz už musíš vedieť o našom nepodarenom pokuse. Ron ti o ňom určite napísal. ’Pripomeň mi, aby som zavesil balón s vodou nad jeho posteľ.‘

Pripomeniem, George.

No, Harry, potrebujeme, aby si nám spravil láskavosť. Chápeš. Umiestnili sme podobné ohňostroje v Rokforte na Novoročnú zábavu.

A bojíme sa, že to odstrelí stenu z hradu.

Aj keď by bolo fajn mať veľké okno...

Bude to tiež znamenať, že už naďalej na hrade nebudeme vítaní...

Myslíme si, že bude lepšie dať ho preč.

Má to časovač a je nastavený aby vybuchol presne minútu po polnoci na Nový rok.

Nie celkom presne, tvoje hodinky zaostávajú...

Tak potom zhruba okolo polnoci. Musíš nám pomôcť, Harry.

Je umiestnený v OPČM učebni, okolo okna...

Ale rozbuška je za obrazom Zlomyseľnej čarodejnice západu.*

Nie je tam taká čarodejnica, Fred. Je za obrazom upíra.

Vyzerá ako Zlomyseľná čarodejnica Západu.*

To je jedno... rozbuška je za jedným z obrazov. A budeš potrebovať prerezať drôt.

Nepouži mágiu. Radšej nožnice alebo niečo také...

Ani nôž.

Iba prestrihni drôty. Odstránime výbušniny, keď sa vrátime.

Harry je na to možno príliš mladý, kamoš...

To je pravda. Môžeš požiadať o pomoc Wooda alebo iného chrabromilčana, ak ho donútiš dodržať tajomstvo...

Wood nebude vhodný... Je to dobrý chlapec.

Dieťa potrebuje pomoc.

Pozor na prsty.

Napíš nám, že si to zvládol.

Nezabudni to urobiť pred Novým rokom.

Verím, že sa čoskoro uvidíme. So všetkými tvojimi prstami...

Fred a George alebo Gred a Force.

Harry si zase prečítal list. Raz. Dvakrát. Boli šialení! A on musí zneškodniť bombu!

Položil list na svoj nočný stolík. Mal by sa na ten problém vyspať a uvidí, či ráno dostane nejaký nápad.

Presunul Elvíru na Ronovu posteľ a pokúšal sa pospať si. Snívalo sa mu o ohňostroji a lietajúcich prstoch. Zobudil sa a vypil trochu vody.

Aké ťažké bude preštiknúť pár káblov? Mal nejaké kliešte v kufri. Ležali v jeho komore pod schodmi odjakživa, tak si ich zabalil. Vedel, ako ich používať. Jeho príbuzní ho využívali ako svojho údržbára. Potreboval sa dostať do učebne OPČM. Vedel, že profesor Quirrell spal v priľahlých miestnostiach...  Ale s tým turbanom na hlave určite dobre počuje... Použije svoj plášť. Započul svojich spolubývajúcich rozprávať sa o tom, že učitelia v tieto dni nehliadkujú na chodbách. Snape povedal, že nesmie použiť plášť na žiadne darebáctvo... Ale toto bola záchranná misia... Na ďalší deň sa obzrie po triede a rozhodne, či potrebuje nejakú pomoc, aby ten obraz zložil... O svoje prsty sa bude obávať neskôr...

~*~

Snape končil so známkovaním esejí svojej siedmackej  triedy. Musel uznať, že neboli také zlé. Položil ich na svoj stôl k zvyšku esejí, ktoré sa mu podarilo prezrieť počas prázdnin. Ešte stále sa musí pustiť do prvého a druhého ročníka... Najväčšiu zábavu si nechal na koniec...

Ako položil kopu papierov na katedru, zbadal pod nimi kus jasnozelénoho papiera. Bola to Potterova vianočná pohľadnica. Čítal si to jednoduché prianie šťastia už niekoľkokrát. Písmenká boli rozhodne iné, aj keď písal ‚o‘ rovnako ako jeho matka. Ale spôsob, akým vyfarbil krabice a strom... Ako...? Lily nemala čas, aby naučila svoje dieťa písať... ani maľovať. Chlapec mal sotva rok...  Zdvihol kartu a položil ho k Lilinej fotke vo svojej spálni. Usmievajúca Lily sa na neho pozrela tak šťastne...

„Spravil ju tvoj syn. Má tvoje oči, tvoj úsmev a tvoje ‚o‘.“

Potreboval šálku kávy a možno aj s trochou brandy. Nemal rád, keď sa cítil takto... On bol dôvodom, že... Mal by myslieť na niečo iné.

Novoročná hostina bude zajtra večer. Mal by sa dnes pokúsiť ísť spať trochu skôr, aby bol schopný vystáť svojich oslavujúcich kolegov. Potreboval sa prejsť. Hliadkovanie na chodbách mali na starosti profesori a vedúci fakúlt. Pre niektorých to bolo utrpenie, ale Severus si užíval prechádzky. A najmä chytanie výtržníkov! Rád počúval, ako portréty klebetia a ako k nemu šepkajú steny... Myslel si, že túto noc malí diablici budú chcieť zostať vo svojich posteliach. Bola naozaj zima... Prešiel sa na siedme poschodie a odtiaľ dole. Dvere na treťom poschodí boli zamknuté a ‚Chlpáčik‘ spal.

Udržiaval tempo. Ako chodil, mal pocit, akoby bol schopný rozoberať svoje pocity k Potterovmu chlapcovi... Nie... Už nie Potterovmu. Bol Lilino dieťa. Harry.

Harry. Jeho zodpovednosť. Ten chlapec sa zlepšil, mal dobré známky a dokonca zvládal úspešne variť elixíry...

Pokračoval v kráčaní, približoval sa k triede OPČM a učiteľským bytom.

Zbadal nejasné svetlo a začul nejaký hluk z učebne. Dúfal, že Quirrell spal, lebo nemal náladu rozprávať sa o kameni...

Ako sa priblížil, mohol jasne počuť...

~*~

Noc po Vianociach Harry použil plášť. Prešiel knižnicou i tretím poschodím. A našiel to najnezvyčajnejšie zrkadlo. Na ďalšiu aj tú nasledujúcu noc sa vrátil do miestnosti so zrkadlom. Šiel by tam opäť, ak by s ním nerozprával Dumbledore.

Harry bol prekvapený, keď si uvedomil, že do Nového roka a explózie ostávajú už iba dve noci. A na ďalšiu bude Silvester. Príliš blízko, aby zostal pokojný. Zase zobral plášť a vkradol sa do učebne OPČM. Všimol si, ako veľmi príjemné bolo prechádzať sa tmavými chodbami. Boli priateľskejšie, než keď boli plné ľudí...

Harry vošiel do učebne. Vedel, že potrebuje svetlo. Zapálil prútik, ale potreboval voľné ruky... Obzrel sa okolo a zbadal lampu. Vyzerala, akoby v nej bol olej, tak použil drobné kúzlo, ktoré ho Hermiona naučila. Zapálil lampu a položil ju na jeden zo stolov.

Teraz, kde bol obraz vlkolaka? Alebo to bola čarodejnica? Niekedy ho dvojičky miatli...

Obzrel sa okolo seba a našiel veľké zrkadlo s desivým obrázkom. Zabralo mu chvíľu uvedomiť si, že videl seba. Ale iba svoju hlavu! Toto bola sranda.

Harry sa ďalej rozhliadal, až kým neuvidel stenu blízko dverí, na ktorej bolo niekoľko portrétov a obrazov. Prišiel k nim, ale narazil do lavice.

„Au!“ Musí si pamätať, že bol neviditeľný, nie nehmotný. Neviditeľná noha začínala bolieť. Ako sa postavil, zacítil ruku na svojom krku.

„K-kto s-si a č-čo t-tu r-rob-bíš?“

„Profesor!“ Harry sa pohol a plášť spadol na podlahu, stál zoči voči profesorovi Quirellovi so sviečkou v ruke, v tmavom plášti a turbanom nakrivo...

„Č-č-čo t-t-tu r-r-rob-íš? N-nes-stačí r-ruš-šiť mmm-ma v-v trie-de? Pozri-me sa, č-čo na to p-po-vie t-tvoja ve-vedúca fakul-lty!“

„Prosím, nechajte ma to vysvetliť, profesor, potrebujem....!“

„Sklapni! H-Harry P-p-potter!“ Harry vedel, že bol chytený. Mal by povedať McGonagallovej o ohňostroji? Dozvie sa o tom Snape...?

Harry sa pozrel na divného muža. Bol možno unavený, ale zakaždým, keď sa mu pozrel priamo do očí, cítil sa, akoby jeho hlava... Nie, jeho jazva... bolela...

Nepočul, čo koktajúci muž povedal. Koľko je hodín?

„...H-hádam, že by s-sme sa m-mohli d-d-dohodnúť, pán Potter. Poďte so mnou...“

Muž sa ho chystal schmatnúť za ruku, z čoho sa Harry poriadne vydesil! Ustúpil.

„Nie, pane. Pôjdem radšej za profesorkou McGonagallovou.“

„Povedal som, poď so mnou!“ tentokrát už neznel ako Quirrell. Harry sa otočil a utekal. Dvere boli otvorené. Zatvoril ich... Čo...? Pokúsil sa zabrzdiť, ale do niekoho narazil. Zacítil známu vôňu. Bol v bezpečí. Bol to profesor Snape.

„S-Severus!“

„Ahoj, Quirinus. Vidím, že si našiel tuláka... Pán Potter. Choďte do mojej kancelárie. Utekajte, hneď!“

„Pane. Prosím. Ja viem... Prosím. Viem, že by som mal byť v posteli, ale... sú tu výbušniny a čoskoro vybuchnú!“

„Vysvetľujte.“

„Za portrétmi...“

„Aký druh výbušniny?“

„Neviem. Ale musím prestrihnúť káble, inak to zajtra vybuchne.“

„Pán Potter, je to nejaká hlúpa výzva niektorého z vašich spolužiakov?“

„Nie, pane. Prosím. Iba potrebujem... za portrétom.“

Snape sa rozhodol dieťaťu vyhovieť. Nakoniec, zaberie to iba minútku skontrolovať to. Zobral portrét do rúk a zložil ho zo steny. Portrét bol ťažký. Oprel ho na dlážku o stoličku. Potom zbadal stenu. Boli tam malé hodinky a tenký kábel.

Snape sa pozrel na Harryho. Harry pokrčil ramenami a povedal: „Hovoril som vám... Potrebujete ich prestrihnúť...“ a podal Snapeovi nástroj. Snape prerezal kábliky a hodinky podal Harrymu. Káble zobral do ruky a nasledoval ich k oknu.

Dookola celého okna zbadal niečo, čo vyzeralo ako malé loptičky. Zdvihol jednu a ovoňal ju. Mala silu...

„Kto to sem umiestnil, Potter?“

„Mali to byť iba ohňostroje.... Pane, ale... niečo nevyšlo a... Musel som ich zneškodniť, inak by na Nový rok nastala veľká explózia.“

„Ukážte mi ruky.“

Harry poslúchol. Snape ich prútikom otestoval. Keby Harry držal výbušniny, ruky by mu sfialoveli. Ale ruky mu ostali biele. Triasli sa.

„V poriadku. Je pravda, že ste ich nenastražili. Ale viete kto to bol a poviete mi to...“ Snape zase použil prútik, aby guličky na okne postriekal vodou. Vypustili trochu dymu. „Ale nie tu...“

„Už je to bezpečné, Quirinus. Informujem Filcha o najlepšom spôsobe, ako ich odstrániť. S pánom Potterom to zvládnem. Už ťa zase nevyruší zo spánku. Poďte so mnou, Potter.“

„Áno, pane,“ Harry zdvihol plášť z miesta, kam spadol z jeho ramien, a utekal k Snapeovi.

Harry na sebe cítil Quirrellove oči, ako vyšiel z dverí. Vedel, že muž bol slabý a neškodný... ale aj tak mu z neho po chrbte behali zimomriavky. Možno kvôli tomu turbanu... teraz by sa skôr mal báť tmavo-oblečeného muža, ktorý pred ním kráčal.

„Takže ste naozaj plánovali ukončiť rok výtržníctvom, však, pán Potter? Vykradnutie sa z ubytovní po večierke, chodenie po hrade v noci, vstup do zatvorených učební, manipulácia so zakázanými artefaktmi... Odvážite sa ešte niečo pridať na zoznam?“

„Nie, pane.“

„Postavte sa tvárou do kúta a prejdite si udalosťami dnešnej noci, aby ste vedeli, či som niečo nezabudol.“

Harry vedel, že tu nebol spôsob, ako sa z toho dostať. Keby ho tak strašne nebolela hlava... Oprel si čelo o studenú stenu a pocítil slabú úľavu.

„Stojte rovno, Potter, nedotýkajte sa steny.“

„Bolí má hlava.“

„Poďte sem.“ Chlapec opustil kút a postavil sa k Snapeovi.

„Takže ste opustili posteľ a teraz vás bolí hlava? Kedy to začalo? Prečo ste nešli za madam Pomfreyovou?“

Harry zostával ticho.

„Zdá sa, že sa moja zbierka špinavých kotlíkov zmenší.“

Harry pozeral na prísneho muža a vedel, že mu to môže povedať: „Nebolela ma, keď som odišiel z postele. Musel som zabrániť explózií...“

„Kedy teda začala? Mohli ste prechladnúť...“

Snape určil diagnózu niekoľkými pohybmi prútika. Bolesť vychádzala z hlavy, ale zdalo sa, že všetko ostatné je v poriadku.

„Začala v učebni OPČM... keď ma Q... profesor Quirrell chytil. Začala v mojej jazve a... potom prešla do zvyšku mojej hlavy.“

To bolo divné... Iba ak... „Už sa to stalo aj predtým?“

Harry sa musel sústrediť na rozhovor: „Áno, pane. Občas sa to stáva v triede, keď sa pozriem profesorovi Quirrellovi do očí, myslel som si, že mi chce ublížiť...“

„Učitelia nemajú dovolené biť študentov, pán Potter. Iba vedúci fakúlt a...“

„Nemyslel som to tak, on... na začiatku hovoril, že ma vezme k profesorke McGonagallovej, ale potom povedal... jeho hlas sa nejako zmenil, už ďalej nekoktal, rozprával inak, a potom sa ma pokúsil chytiť za ruku a ja som sa pokúsil utiecť... Ospravedlňujem sa, že som do vás narazil...“

„Ale vôbec sa vás nedotkol, alebo nie?“

„Chytil ma za krk, ale iba na chvíľu a potom ma chcel odtiahnuť... možno trochu zveličujem... hlava ma už vtedy bolela a ja som si myslel, že sa mi chystá ublížiť. Ďakujem, že ste ma zachránili...“

„Pán Potter. Nemali by ste potrebovať byť zachránený uprostred noci,“ Snape si vzdychol, „zostaňte tu.“

Snape šiel do kúpeľne a o chvíľku vyšiel s malou červenou ampulkou a mokrým uterákom v rukách.

„Posaďte sa.“ Harry si sadol na gauč, ktorý bol za ním. „Vypite to.“ Harry otvoril ampulku a vypil ju, potom zatvoril oči. Bolesť sa začínala strácať... „Teraz si ľahnite.“ Snape položil mokrý uterák na čelo dieťaťa. „Zhlboka dýchajte. Podržte vzduch v pľúcach a napočítajte do piatich, než ho vydýchnete... tak, pokračujte v tom. Informujem vašu vedúcu fakulty, že tu strávite noc.“ Harry otvoril oči a pozrel sa na Snapea pýtajúc sa: „Chystáte sa mi dať bitku, pane?“

„Áno, pán Potter. Ale nie dnes v noci.“

~*~

Snape sa vrátil o pár minút s pohárom teplého mlieka. Krbom zavolal Minerve a povedal jej o dobrodružnom prvákovi. Chystal sa jej povedať o výbušninách, ale potom mu došlo, že o nich potrebuje viac informácií. Keď prišiel do izby, všimol si, že Harry zaspal. Snape nechal pohár na stole a sadol si k dieťaťu. Vyzul Harryho topánky a ponožky a  prikryl ho dekou. Mohol by premeniť oblečenie mladého čarodejníka do niečoho pohodlnejšieho, ale dieťa nedávno bolela hlava, použitie mágie by ju mohlo zase spustiť. Harryho okuliare položil na konferenčný stolík a zbadal, že na ňom bol pokrčený nepremožiteľný plášť. Rozprestrel ho a postrehol, že je to krásny kúsok – hotové umenie. Bola to tkanina z rozprávok. Napadlo mu prehodiť si ju cez ramená, ale uvedomil si, že by to bolo priveľké pokušenie. Poskladal ho a položil k okuliarom. Možno sa mu podarí nájsť knihu alebo šál, ktorý patril prekliatemu Jamesovi Potterovi. Rozumel potrebe dieťaťa mať spojenie so svojimi rodičmi, ale šál by mu neumožňoval dostať sa do problémov.

Snape si uvedomil, že iba sedí a sleduje spiaceho chlapca.  Povedal si, že iba dáva pozor, či chlapca nič nebolí... ale mladý chlapec vyzeral tak mierumilovne. Napriek tomu, že ešte nečelil následkom svojej pojašenosti. Snape sa dotkol prikrývok okolo chlapca a zastrčil ich. Bola studená noc. Harry zacítil tlak a otvoril oči...

„Sssh. Spi ďalej, dieťa. Všetko je v poriadku.“ Harry zatvoril oči a pritúlil sa k deke. Zrazu sa Harry zdal byť taký malý. Snape sa dotkol Harryho čela urovnávajúc mu vlasy, vzdychol si. Táto nanútená súhra s chlapcom vyniesla na svetlo časti jeho osobnosti, ktoré v ňom nečinne ležali roky ladom... pravdepodobne po celý jeho život.

* Wicked Witch of the West (podľa Eggy je to z knihy Čarodejník zo zeme Oz. Nečítala som…)

PP: Prepáčte za neplánovanú prestávku minulý týždeň, ale neviem, kde mi hlava stojí poriadne ešte stále...