Preklady fanfiction Harryho Pottera

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí: pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Strega Brava.

Pre Jimmi

Všetko najlepšie

Stačí mi len pohľad na ňu, keď spí. Sledovať, ako sa jej hruď jemne dvíha a klesá. Počúvať ten sotva čuteľný zvuk jej dýchania... každý vdych ako mierny povzdych a každý výdych sťa teplý vánok, ktorý ma šteklí na líci.

Toľké teplo.

Predtým som cítil taký chlad... láska bola neznámou existenciou, ktorá nebola súčasťou môjho života. Bola nedôležitá. Láska bola slabosťou. Láska bola klamlivá. Láska bola vrtkavá a nepredvídateľná. Láska robila človeka zraniteľným, opantala jeho pozornosť a spôsobila, že začal spochybňovať svoju oddanosť.

Jedine moc bola večná.

Ako som sa len mýlil.

Jemne pohladím jej líce. Otočí sa smerom ku mne a v spánku sa usmeje.

Ak by sa zobudila práve teraz, bezpochyby by bola udivená nad spôsobom, akým sa na ňu pozerám, ako sa opájam faktom, že leží vedľa mňa... hľadá vo mne teplo, práve tak, ako ja cítim útočisko v tom jej. V tomto momente nepotrebujem nič iné, útrapy môjho predošlého života sú nepodstatné. Neexistujú.

Stále nemôžem uveriť, ako sme k sebe prišli. Zdá sa to byť zázrakom - keby som na také veci veril. Možno by sa to dalo vysvetliť ako výsledok určitého postavenia planét, no do Veštenia som nikdy veľkú vieru nevkladal. Urobil som isté rozhodnutia. Niektoré boli zlé – to prekliate znamenie na mojej ruke je svedectvom toho, aké nešťastné môže také rozhodnutie byť. A iné... ako napríklad žena v mojom náručí... hovoria o tom, že aj ja sa dokážem poučiť.

Pri pomyslení, že som ju niekedy pokladal za niečo pod moju úroveň...

Akým som len býval arogantným bastardom.

No podarilo sa mi dokázať jej, že som sa zmenil. Tú noc, keď sa môj takzvaný otec rozhodol, že si zaobstará novú hračku...

Vtedy som si uvedomil, že všetko, čo ma otec učil, bolo klamstvom. Moc nebola večná. Boje o moc boli večné. A pochopil som, že môj otec zneužíval moc na to, aby ukájal svoje vlastné potreby a túžby.

Dalo by sa povedať, že mi to trvalo vcelku dlho. Tí veľkorysejší by to povedali.

Tak či onak, otec je už mŕtvy a ja som ho veru nikdy neoplakával. Nech ho červy zožerú až na kosť... a nech z toho, premňa-zamňa, aj prasknú.

Našiel som šťastie tam, kde som ho neočakával.

Prišiel som na to, že vykúpenie je možné dosiahnuť – keď je prítomná láska ako ukazovateľ cesty.

A zistil som, že pokým budem žiť, táto neskutočná žena bude všetkým, čo budem k tomu potrebovať.

Pritúlim sa k nej bližšie a ona mi odpovie tým, že okolo mňa ospalo ovinie ruky a zašepká moje meno. Pobozkám ju na čelo a nechám sa unášať spánkom, šťastný, že sme spolu.