Preklady fanfiction Harryho Pottera

Pozn. prekl.: Možno ste si v perexe všimli, že tento preklad betuje arkama. Chcem sa jej hneď na začiatku poďakovať za ochotu a pomoc a popriať jej veľa elánu a trpezlivosti:-)

Časť prvá: Diagnóza

Keď vošli do izby, práve utieral výkaly z Lockhartovej ľavej polovice zadku.

„Dokonca aj tie najjednoduchšie čistiace kúzla,“ riekla liečiteľka Babcocková, „sú potenciálne schopné narušiť našu liečbu. Takže tu máme sanitárov, aby sa zaoberali týmito nevyhnutnosťami.“

Tentoraz ich bolo sedemnásť, ich habity boli také biele, až sa zdalo, že žiaria v mdlom svetle lámp, ktoré lemovali steny. Práve tak, ako Snape očakával, každý z praktikantov sa otočil, aby sa pozeral na niečo iné, čokoľvek okrem polonahého pacienta a ošetrovateľa čistiaceho mu zadok. Niekoľkí si skúmali nohy (spozorovali švába cupkajúceho po podlahe?); jeden vrhol letmý pohľad na hodinky (už len hodina do obeda); a väčšina z nich zízala na strop, kde fľaky od vody pripomínali zdeformovaných motýľov.

Snape sa chystal vrátiť k utieraniu, keď si vzadu všimol zdvihnutú ruku. Nechty boli ohryzené a ruka sa triasla, akoby sa bála, že si ju nevšimnú. Keď liečiteľka Babcocková tú obavu naplnila, majiteľka ruky si prerazila cestičku na čelo skupiny.

Snape nepotreboval vidieť kučeravé vlasy, aby ju spoznal.

„Ale liečiteľka Babcocková,“ ozvala sa Hermiona Grangerová, „prečo je táto izba ponechaná v takom...“

A potom si ho všimla a ich pohľady sa stretli.

Babcocková si povzdychla. „Ponechaná v takom čom, praktikantka Grangerová?“

„Ehm, v takom hroznom stave,“ odvetila Hermiona. Prehltla a otočila sa späť k svojej inštruktorke.

„Máte výhrady voči ubytovaniu pacientov, praktikantka? Myslíte, že pánovi... pánovi... och, ako sa...“ Liečiteľka mávla prútikom a zošpúlila pery, keď sa nad pacientovým lôžkom zjavilo osem dymových písmen. „...Lockhart. Myslíte, že tu pánovi Lockhartovi veľmi záleží na vzhľade?“

Lockhart kýchol, ako sa dym rozplynul.

„Mala som skôr na mysli hygienické podmienky...“

„Myslíte,“ pokračovala Babcocková smerujúc k dverám a mávajúc na ostatných, aby ju nasledovali, „že nemocnica má po tom všetkom, čím sme prešli počas vojny, vynakladať galeóny na estetiku?“

Grangerovej pery sa zachveli a Snape čakal na slová, ktoré sa z nich vyhrnú. Ako sa opovažujete, povedala by. Ako sa opovažujete hovoriť mi o cene vojny?!

Ale zostala ticho, pery prísne zovreté v zamračení.

„Poponáhľajte sa. Ďalej si prezrieme poschodie s oddelením Otrava elixírmi a rastlinami.“

Ostatní praktikanti nasledovali Babcockovú v rade za sebou ako káčatá vlečúce sa za kvákajúcou matkou. Grangerová sa zaradila na koniec zástupu, ale keď došla k dverám, otočila sa.

Hľadeli jeden na druhého, kým sa Babcockovej hlas nestal len ďalším zvukom uprostred nemocničného zhonu.

„Ako sa máte?“ spýtala sa, hryzúc si spodnú peru.

„Vyťažený.“

„Jasne.“

Pohľadom sa vrátil k Lockhartovmu zadku a znovu vzhliadol, len keď počul, že sa dvere na izbe s cvaknutím zavreli.

*****

Stála uprostred jedálne u Svätého Munga a stískala tácku. Jedna kvapka, druhá, tretia... zavrela oči, keď jej pot stekal po rebrách. Nie tu, nie znovu.

„Joj! Mrzí ma to!“

Hermiona otvorila oči a zbadala muža v bielom habite, práve takom ako ten jej, ako sa ponáhľa k jednému zo stolov. Až keď sa pozrela dole na tácku, zistila, že do nej musel vraziť; pohár s vodou sa vylial do už zvädnutého šalátu.

Zhlboka sa nadýchla, kládla jednu nohu pred druhú a potom sa zastavila. Liečitelia v tmavozelených habitoch sedeli spolu v ľavej časti haly; čaromedičky sedeli úplne napravo, ich červené habity sa bili s oranžovými transparentmi, ktoré viseli z trámov: Liečenie... v mieri. V strede miestnosti sedeli praktikanti v desivo bielych habitoch a ošetrovatelia, ich uniformy boli také sivé, ako farba na stenách.

Štyri stoly, presne ako v Rokforte, uvedomila si. Dych sa jej zrýchlil.

Trielila k východu, zastavila sa len, aby vyhodila svoj zničený obed do koša.

*****

Našiel si to miesto čoskoro po tom, čo bol najatý; veď v jedálni nebola žiadna možnosť stravovania. Štyri farebne odlíšené stoly? Nie, mal toho dosť na celý život.

Nebolo to práve malebné zákutie s kamennými schodmi rozpadávajúcimi sa o trochu viac zakaždým, keď sa na ne posadil, a hrdzavým kontajnerom na opačnej strane nádvoria vydávajúcim, dokonca aj v chladnom zimnom vzduchu, zápach hnijúceho mäsa a prezretého ovocia. Ale bolo to jeho miesto, ľudoprázdne a tiché.

Až pokým sa neobjavila.

Rozrazila dvere na nádvorie a bežala ku kontajneru. Bola ešte pár krokov od neho, keď si ovracala topánky.

Jeho ruka okamžite namierila prútik a skôr, než si to stačil rozmyslieť, zamrmlal: „Evanesco.“

Pozrela naňho a on pokrčil plecami.

„Je ťažké zbaviť sa zvyku,“ povedal skôr, ako sa vrátil k sendviču.

Chvíľu, práve keď zahryzol do obzvlášť premočenej paradajky, bolo ticho a on dúfal, že azda jednoducho zmizla – alebo prinajmenšom utiekla späť do nemocnice.

Namiesto toho sa hrubo a zúfalo rozosmiala. Vari mohol pri tom zvuku nevzhliadnuť?

„Z vašich smrťožrútskych čias?“ spýtala sa a podišla bližšie, aby si sadla vedľa neho. S naklonenou hlavou sa stretla s jeho pohľadom a on premýšľal, ako mohla zrazu vyzerať staro aj mlado. Zrejme za to mohli tie tmavé kruhy, sivočierne fľaky pod jej priveľmi lesklými očami.

„O čom to hovoríte?“ Zdvihol zo zeme pokrčený kus pergamenu, potom ho rozložil a vyhladil na ňom rohy, pokým mu neležal vystretý na kolenách.

„Povedali ste, že je ťažké zbaviť sa zvyku odpratať zvratky.“ Lakte si oprela o kolená a bradu o ruky. „Predpokladám, že to bolo u smrťožrútov časté.“

„Vlastne,“ ozval sa a položil zvyšky sendviča do stredu pergamenu, „nie. Viacej krvi než zvratkov.“

„Ach, áno, mala som si to uvedomiť.“ Pozorovala ho, ako prehol papier okolo zvyškov obeda a usmiala sa. „Vážne jete sendviče s paradajkami a lupienkami?“^[1]

„Nie, nosím si ich len pre prípad, že narazím na bývalých študentov, ktorí ovracajú všetko vôkol seba, a potrebujú tému na rozhovor.“

„A nerozmočia sa tie lupienky ? Alebo na ne zošlete kúzlo, aby ich chránilo pred paradajkovou šťavou?“

S povzdychom k nej natiahol ruku so zabaleným sendvičom.

„Nie, ďakujem. Strašne nerada by som vám tiež ovracala topánky, pán profesor.“

Zaškľabil sa na oslovenie, ale nemal chuť ju opraviť. Namiesto toho povedal: „Tam ten zvyk vznikol.“

„Hmm?“ Vrátila bradu do dlaní a zahľadela sa na oceľovosivé nebo. Jeden nebojácny slnečný lúč si prerazil cestu cez oblaky.

„Rokfort. Tam neprešiel týždeň bez vracania.“

Zasmiala sa a povedala. „Áno, pamätám sa, keď George a...“

Chvíľu sedeli mlčky. Potom povedal: „Prečo ste tu, Grangerová?“

Kútiky pier sa jej zdvihli, i keď sa jej oči naplnili slzami. „Celkom sa mi to páči. Grangerová. Je to dospelé, profesionálne. Myslím, že oveľa lepšie ako slečna Grangerová.“

„A to som mal v úmysle uraziť vás vynechaním oslovenia praktikantka.“

„Strácate prehľad, profesor Snape.“

„Ošetrovateľ Snape.“

Zasmiala sa, potom potiahla nosom a rukou si prešla po tvári, čo spôsobilo, že červené stopy po slzách boli ešte viditeľnejšie.

„Viete, predtým som si myslela, že ste poriadkumilovný, až do tej noci presne na konci šiesteho ročníka, kedy sme s Lunou vošli do vášho kabinetu. Viete, tej noci, kedy ste zabili Dumbledora? V kabinete ste mali neporiadok.“

„Upratovanie stola,“ povedal a prstami pevne zovrel zvyšky sendviča, „nebolo v ten večer mojou najdôležitejšou prioritou.“ Vstal. „Moja obedná pauza je takmer...“

„Nechcela som vracať v jedálni, nie pred všetkými, nie v prvý deň a nevedela som, že tu budete. Vracať pred vami bolo ešte horšie,“ povedala a vzhliadla naňho. „Prečo ste tu?“

„Mal som na mysli nemocnicu, nie toto nádvorie,“ povedal a pozrel smerom ku kontajneru. Premýšľal, či by dokázal odhodiť sendvič tak ďaleko.

„Toto je nádvorie? Nie, na nádvorí sú fontány a kvety. Vyzerá to skôr ako ulička.“

„Uličky sú menej otvorené, menej priestranné.“

„Nuž, nech je to čokoľvek, iba som sa chcela dostať preč. Skryť sa.“

„Aké dospelé od vás, slečna Grangerová. Koľko máte teraz – dvadsaťdva, dvadsaťtri? Ste o štyri či päť rokov staršia od ostatných praktikantov a máte z nich strach? Čo sa stalo s vašou vychválenou chrabromilskou odvahou?“

„Už nečítate Denného Proroka? Som zmenená žena. Rok som strávila potulovaním sa okolo sveta, zlomila srdce Rona Weasleyho – alebo on zlomil moje, podľa toho, ktoré číslo ste čítali – potom premárnených dva a pol roka na Čarodejníckom práve skôr, ako som bola prepustená kvôli hrubej nekompetentnosti. Neskôr to bola stáž v kancelárii pre styk s muklami, ale odišla som, pretože Artur sa ma aj tak chystal vyhodiť.“

„Nesledujem v novinách každý váš pohyb,“ povedal pozorujúc, ako si dva holuby vyzobkávali cestičku okolo kontajnera. Uvoľnil päsť, kúsky chleba a paradajok vytekali cez dieru v pergamene. „Ale musím priznať, že som prekvapený.“

„Nuž, neprekvapuje ma, že ste prekvapený.“ S námahou sa postavila na nohy. „Všetkých to prekvapilo. Mysleli si, že v tomto veku budem na ceste k ministerskému kreslu.“

„No, nie som prekvapený, že ste neschopná, Grangerová. Prekvapuje ma, že vás preto vyhodili. Ministerstvo má viac hlúpejších byrokratov, než ste vy.“

„To je kompliment?“ spýtala sa a usmiala naňho.

Roztrhol sendvič spolu s pergamenom na dve časti a potom ich hodil holubom. Tie sa rozbehli a zatrepotali krídlami skôr, ako sa otočili a vydali k zvyškom sendviča.

„To nemôže byť pre ne dobré,“ povedala, pozorujúc hodujúce holuby.

Nemohol si pomôcť a pousmial sa. „Stále ste si istá, že viete, čo je najlepšie. Som rád, Grangerová, že nezdar nepotlačil vašu charakternosť.“

Vežové hodiny odbili raz.

„Ak nechcete byť znovu vyhodená,“ povedal a otočil sa k nemocničným dverám, „radšej si pohnite.“

„Och, nevrátim sa,“ ozvala sa s pohľadom upreným na holuby. „Bola to chyba. Prihlásila som sa do programu, pretože Ginny si myslela, že by som mohla byť dobrou... no nemôžem sa tomu venovať, už sa nedokážem sústrediť, nie som schopná... neviem. Niečo sa so mnou deje.“ Prenikavo sa zasmiala. „Asi by som mala byť tam, medzi vašimi pacientmi.“

Díval sa na jej zátylok; spleť vlasov jej posievali žmolky z praktikantského habitu. „Tak je to vždy, nie?“

„Čo?“ spýtala sa a ponad plece po ňom strelila pohľadom. „Čo je tak vždy?“

„Najbystrejšia v triede, vynikajúce MLOKy, schopná zapamätať si každé kúzlo v knihe... a potom, tvárou v tvár troške bolesti, len maličkým problémom, iba kúsku skutočného života a úplný kolaps.“

„Choďte do riti!“ Otočila sa na päte, vykročila k dverám, ale potom sa zastavila. „Neodpovedali ste mi na otázku. Prečo ste tu, pán riaditeľ?“

„Pretože vy a Longbottom ste boli priveľmi hlúpi, aby ste ma nechali zomrieť,“ povedal, pretlačiac sa povedľa nej.

Keď sa vrátil do izby, čaromedička Crowleyová mu povedala: „Meškáte, Snape.“

„Meškáte! Meškáte! Meškáte!“ zaspievalo niekoľko pacientov.

„Ó, nie!“ vykríkol Lockhart, teraz oblečený vo svojom obľúbenom fialovom habite. „Takto to vôbec nepôjde, veľmi falošné!“ Vydriapal sa na posteľ, odkašľal si a začal mávať brkom ako dirigentskou paličkou.

Zbor spieval stále falošne, ale Snapovi tá kakofónia pripadala upokojujúca. Po štrnástom: „Meškáte!“ si sotva dokázal spomenúť na Grangerovej hlas.

*****

Nevidela ho už niekoľko mesiacov; mala prednášky, semináre a služby v iných oddeleniach. Každý deň počas obeda sa prinútila sadnúť si k ostatným praktikantom a počúvať, ako uchvátene diskutovali o známkach, nadriadených a o tom, kto bol s kým v piatok večer na rande.

„Takže, čo si si vybrala, Hermiona?“

„Hmm?“ Vzhliadla na Janice, alebo sa volala Jocelyn? Niečo na J. „Ach, dám si len šalát,“ povedala a zdvihla plnú vidličku.

Ostatní praktikanti sa pozreli na seba a niektorí z nich sa rozosmiali.

Hermiona nabodla pár kúskov mrkvy.

„Mala som na mysli,“ povedala dievčina J, „čo si si vybrala pre prax?“

„Ach! Nuž, uvažovala som, azda...“

„Myslím, že na oddelení Nehôd spôsobených ľudskými výtvormi je len pár miest, takže konkurencia bude veľká.“

Hermiona pozorovala spolužiačku a premýšľala, či jej tvár vždy vyzerala tak napäto, s tvrdým pohľadom, pevne zovretými perami a horko-ťažko premáhanou nedočkavosťou.

„Uvažujem nad izbou štyridsaťdeväť.“

Ešte niekoľko vymenených pohľadov a smiech.

„Izba Janusa Thickeyho?“ spýtal sa niekto iný. John? Jasper? Vari sa aj mená všetkých ostatných praktikantov začínali na J? „To je slepá ulička! Na tom oddelení sotva potrebujú nejakých liečiteľov. Sú to stratené prípady.“

„Myslím, že je to šľachetné,“ povedala Janice/Jocelyn predtým, než obrátila reč na zásadnú a toľko diskutovanú otázku Babcockovej sexuálnej orientácie.

Hermiona pocítila, ako jej na tele vystupuje obávaný pot, uvedomila si rastúcu nevoľnosť a odsunula stoličku od stola. Ponáhľala sa na nádvorie s kontajnerom, ale nebol tam (vďaka bohu) nikto okrem holubov, kto by ju videl vracať. Oznámila im (šeptom), že bez ohľadu na veľkú konkurenciu na to miesto, sa chystá na oddelenie Nehôd spôsobených ľudskými výtvormi, pretože je stále dosť dobrá, aby získala najvyššiu pozíciu, čert to ber! A zajtra na obed si dá niečo iné než šalát, lebo bola otrávená z pozerania sa na to, čo jedla, čert to ber!

O dvadsaťpäť hodín neskôr, sediac pred Babcockovej písacím stolom, povedala: „Uchádzam sa o miesto na oddelení Škôd spôsobených kúzlami v izbe Janusa Thickeyho, madam.“

Babcocková sa usmiala. „Aké šľachetné! Skúsenosť s vašimi rodičmi...“

„Už som sa vyjadrila.“ Hermiona vstala.

„Slečna praktikantka, ešte jedna vec skôr, ako sa vrátite na kliniku.“

Nedočkavo sa zahľadela na inštruktorku. Premýšľa Babcocková nad jej návrhom, aby doplnila výskumnú zložku programu, pretože v skutočnosti to možno chcela urobiť?

„Máte v zuboch kúsok šalátu, drahá.“

Pozn. prekl.: [1] http://en.wikipedia.org/wiki/Crisp_sandwich