O trolloch a čarodejníckych deťoch
Originál: Of Trolls and Wizard Kids
Autor: LLALVA; Preklad: GwenLoguir; Betaread: Eggy; Banner: GwenLoguir
Stav: dokončená, súhlas s prekladom
Dĺžka: 80 tisíc slov v dvadsiatich dvoch kapitolách
Prístupnosť: K (pre všetkých)
Žáner: severitus*
A/N: Táto kapitola je trochu odlišná. Je o Eileen Princovej. Verím, že sa vám bude páčiť.
LL
12. kapitola
Severus sa zobudil, ale oči nechával zatvorené. Rád okolo seba cítil hrejivosť prikrývok... Našiel prútik na mieste, kde ho položil - pod vankúšom, a kúzlom si zistil čas...
5:23. Ešte stále mohol spať viac než hodinu... až potom si spomenul... Bola sobota... dnes mohol zostať v posteli do ôsmej... A musí niečo urobiť s dieťaťom, ktoré spalo v jeho posteli...
To dieťa potrebovalo tak málo a tak veľa. Bol schopný mu to poskytnúť?
Potter... počkať, ak naozaj chce byť rodičom tohto dieťaťa, potrebuje sa na neho začať pozerať odlišne... Harry.
Harry reagoval na jeho starostlivosť ako vyprahnutá rastlinka, to dieťa... Harry bol slušný a túžil potešiť... Nebol odlišný od dieťaťa, ktoré stretlo Lily na hojdačkách. Ak by mal Severus lepšie detstvo... ak by sa naučil, ako vychádzať s inými deťmi... ak by sa tak nedesil svojho vlastného otca... keby tak horlivo nechcel zabudnúť na svoj život... Možno by žil s matkou toho dieťaťa.
Jeho matka mu rozprávala, že jeho otec nebol vždy taký. Nie že by bol Severus schopný si na to rozpomenúť . Najprv, boli to ako rozprávky pred spaním, veci, ktoré sa stali veľmi dávno v mieste, veľmi, veľmi ďaleko. Neskôr... keď Eileen zomrela, nechala svojmu synovi mysľomisu a svoje spomienky.
Prisahal si, že ten život nechá tak, tak ich iba ukryl. Pozrel si ich až po tom, ako zomrela Lily. Po tom, ako všetky osoby, ktorých sa to týkalo, už boli mŕtve. Prezrel si ich, keď potreboval byť blízko svojej matke, a porozumieť ich životom.
~*~
Keď ho mladá čarodejnica stretla, Tobias Snape bol pohľadný mladík. Nežný a slušný k dievčaťu, ktoré sa do neho zamilovalo.
Eileen bola plaché dievča, vyrastala v tieni mŕtveho brata, ktorého nikdy nevidela. Jej rodičia boli čistokrvní, ožobráčení dlhou líniou neschopných správcov. Stále mali aspoň niekoľko nehnuteľností. Manželia Princovci trávili svoj čas trúchlením za synom, ktorý zomrel v rannom detstve. Bol taký krásny a taký múdry, a jeho mágia taká rýdza. Ak by to dieťa žilo, zdedilo by rodinné miesto vo Winzegamote a pracovalo by na ministerstve, a znásobilo by rodinný majetok... Úbohá Eileen sa nikdy nemohla vyrovnať mŕtvemu súrodencovi. Nie, keď mŕtvy brat vyčerpal rodičom schopnosť milovať, tým, že zomrel. Keby tak bola chlapec... keby tak bola múdrejšia... keby tak bola krajšia... keby tak jej brat žil...
Bola obyčajná dievčina. Bledá pleť, tmavé vlasy , čierne oči... oči, ktoré mali hĺbku... bola dievčaťom, s ktorou ste sa chceli rozprávať...
Eileen mala striedme detstvo. Bola vzdelávaná doma, kým jej neprišiel list z Rokfortu. Jej rodičia sa pohádali a bola to jedna zo vzácnych chvíľ, kedy si jej matka dupla.
Eileenin otec prehlásil, že je iba dievča a nepotrebuje viac vzdelania... nakoniec, musí sa iba vydať. Aspoň mala čistú krv. To jej zabezpečí manžela... možno dobre situovaného... alebo dokonca aj bohatého, ktorý pomôže pozdvihnúť rodinné pomery - a nie jej výzor.
Jej matka nebola taký optimista. Myslela si, že Eileen svoj vzhľad nezušľachtí a s ohľadom na ich situáciu, by bolo lepšie, ak sa naučí niečo, čo jej pomôže uživiť sa...
Eileen bola poslaná do Rokfortu so skromnou garderóbou a hŕbou zlých názorov. Našla si pár priateľov, ale museli byť čistokrvní ako ona. Bola dobrý študent a objavila svoje výnimočné nadanie na elixíry. Po VČÚ presvedčila svojich rodičov, aby jej dovolili vrátiť sa do šiesteho a siedmeho ročníka a chystala sa zamerať sa na elixíry...
Rodičia jej našli pytača okolo polroku siedmeho ročníka.
Bol syn bratranca, z druhého či tretieho kolena Blackovcov z Londýna. Ale mal ich priezvisko...
Záujem o ňu mal bezdetný štyridsaťročný vdovec, ktorý chcel čistokrvnú nevestu, ktorá by mu dala kopu detí. Bol zámožný a investície mal v niekoľkých častiach sveta...
Pre Princeovský pár to bol splnený sen o bohatstve, ktoré príde k Eileen... budú žiť, ako ich stav vyžadoval...
Eileenina matka objednala svadobné šaty, kompletný šatník pre seba a svoju dcéru... Áno, to bolo to, čo potrebovali.
Počas jarných prázdnin oznámili novinky Eileen... nebolo nutné, aby dokončila posledný ročník alebo si hľadala učedníctvo... nepotrebovala sa vrátiť do školy... bude jej dovolené nosiť rodinné šperky... a krásne nové šaty, ktoré pre ňu kúpil jej snúbenec...
Eileen vedela, že v tejto záležitosti nemala žiadne slovo... už za ňu bolo zaplatené... mohla to rozoznať na novom nábytku skrášľujúcom panstvo... Ani nevedela meno svojho budúceho manžela.
Bola oblečená ako bábika, a stretla sa s ním pri čaji.
Muž mal krutú tvár. Jeho pokožka bola čistá, ale opálená. Jazva na ľavom líci, ktorá mu končila tesne pod oknom mu dodávala skoro neľudský vzhľad... Mal modré ľadové oči a takmer biele vlasy. Jeho hlas hrmel pod klenbou vysokých stropov Princovského panstva... Bol to viking.
Jeho prvé slová k jeho budúcemu svokrovi po tom, ako bol predstavený Eileen, boli: „Mali ste pravdu, že nie je pekná... našťastie v posteli nemusím vidieť jej tvár...“
Vlastnícky sa dotkol jej pása. Priala si, aby sa mohla odmiestniť, jeho ruka jej pripadala špinavá ešte aj cez mnohé vrstvy šiat.
Posadili ju k nemu a musela mu ponúknuť čaj a cukrovinky. Nebola schopná slova, dokonca si ani nedokázala odpiť z čaju. Bolo jej zle z toho, ako jej rodičia tomu mužovi nadbiehali.
„Áno, má perfektné vzdelanie... vie hrať na klavír a vyšívať...“
„Má tichú a poslušnú povahu.“
„Vždy bola odolnou zdravou dievčinou...“
„Som si istý, že bude tehotná ešte tohto roku...“
„Samozrejme, že svadba môže byť tak skoro, ako si prajete, naozaj nemáme veľkú rodinu a nebudeme sa vám vnucovať...“
„Samozrejme, ste vítaný ostať tu kedykoľvek chcete...“
„No, je jedináčik, svetlo našich očí... radi by sme ju často videli a... dobre, áno, bolo by to skvelé, ak by sme vás navštevovali...“
Eileen si opäť priala, aby mohla zmiznúť... Teraz bola najväčšmi milovanou dcérou...
Keď jej vychladol čaj, ospravedlnili ju z ich prítomnosti a dovolili jej ísť prejsť sa do záhrady. Vyšla von hľadajúc únikovú cestu.
Statok bol v lese, blízko muklovskej dediny... bola tam vlaková stanica. Nemala dosť peňazí... potrebovala si nájsť prácu... bola dosť odvážna, aby odstrihla všetky putá so svojimi rodičmi? Nakoniec, mala voči nim povinnosti, bola ich jediná dcéra... Bolo desivé ísť sama do sveta... Rozhodla sa o hodinu a pol neskôr, keď sedela na stromovej lavičke a našiel ju jej snúbenec.
Že by sa mala vydať za to monštrum, ju desilo oveľa viac!
Eridanus Oswald Black nebol mužom, ktorý by bral nie ako odpoveď... zaplatil poriadne peniaze za túto pôvabnú dievčinku, aspoň by rád okúsil mäska, ktoré kupoval.
Eileen nebola taká nevinná, ako ju jej rodičia prezentovali. Zdieľala internátnu izbu s ďalšími šiestimi dievčatami šesť a pol roka, a počula o zdieľaní lásky, a príbehy rozkoše... Dokonca mala niekoľko priateľov... s posledným sa bozkávala a objímala... pred prázdninami ich skoro prichytil školník Filch... Ak by sa vrátila do Rokfortu, bola si istá, že ten sladký bifľomorčan by bol jej prvý...
Eridanus si k nej prisadol a ruku jej položil za chrbát, nemala kam utiecť... potom začal mágať jej telo silnou drsnou rukou, nedbajúc, že zamrzla hneď, ako sa jej dotkol. Druhá ruka vošla bez ďalšieho úvodu pod jej šaty, a keď chcela namietať, pobozkal ju... Eileen úplne zmeraveli ruky... Ubližoval jej... jedna ruka zvierala jej prsia, kým druhá šmátrala medzi nohami... a dusila sa tým jazykom v jej ústach a ich zuby búchali o seba! Stisla nohy, zahryzla do jazyka a odtlačila ho. Aj keď nebola taká silná, zbavila sa ho natoľko, aby sa mohla postaviť. Mala roztrhnutú sukňu...
Jazyk a pery Eridanusa krvácali, kde ho uhryzla... náhlosť bolesti mu zabránila mlátiť okolo seba a to prekliate dievča ušlo do domu...
Eileen utekala do izby a zamkla dvere.
Jej snúbenca musel chlácholiť otec, kým matka sa vrútila do jej izby a vylepila jej facku.
„Si šialená... ten muž bude tvojím manželom!“
„Ubližoval mi... zvieral ma... On... pozri sa na moje šaty...!“
„Dcéra, budeš jeho manželkou, budeš s ním zdieľať posteľ... budeš rodiť jeho deti... nie je čas byť prudérna.“
„Ale matka...“
„Vieš, čo sa deje medzi mužom a ženou. Tento rozhovor sme mali už dávno...“
„Ale je príliš starý a...“ Eileen dostala ďalšiu facku.
„Musíš rešpektovať svojho manžela...“ Eileenina matka šla k jej šatníku a vybrala ľahké letné šaty. „Anjelik, to je tvoja šanca, spraviť niečo dobré pre svoju rodinu... Ak by tvoj brat žil, mohla by si si robiť, čo by si chcela a vydať sa z lásky. Viem, že to vyzerá ako obchod... ale všetci musíme prinášať obete... Musíš si zvyknúť na svoj nový život a nájdeš samú seba vo vedomí, čo si spravila pre svojich rodičov a pre rodinné meno... Rozumieš mi, dievča?“
„Áno, matka. Rozumiem.“
Vďaka mysľomise Severus uvidel rozhodnutie v matkiných očiach. Už vedela, čo robiť.
Obliekla si šaty podávané matkou, a vyšla von s pohľadom mučeníka, aby ňou mohol hrubo zaobchádzať jej budúci manžel. Hrdličky boli nakoniec nechané osamote....
~*~
Tú noc Eileen vypila elixír na bolesť, ktorú cítila... na rukách boli viditeľné malé modriny, ktoré ukazovali, kde ju držal jej budúci manžel... Zbalila si oblečenie do malého lodného vreca, zobrala prútik a opustila panstvo, neplánujúc sa ešte niekedy vrátiť späť.
Eileen kráčala lesom až prišla do muklovskej dediny, akurát keď vychádzalo slnko. Nikto nevidel, ako nasadla na prvý vlak toho dňa. Prišla do Londýna a prechádzala sa sem a tam. Vyhýbala sa Šikmej uličke, keďže jej rodičia by ju tam určite hľadali... Mala by ostať v muklovskom Londýne... Mala iba sedemnásť...
Eileen zbadala obchod, v ktorom hľadali výpomoc. Najprv jej platili jedlom a ubytovaním...Bola múdre dievča, ktoré čoskoro samé zvládalo celý obchod.
Dostala pár listov... sovy ju dokázali nájsť.
Prvý list od jej rodičov jej prikazoval, aby sa vrátila. Ako čas ubiehal, začali prosiť a posledný ju informoval, že bola vydedená rodinou a jej meno vyškrtnuté z rodokmeňu...
Bolo ťažké uvedomiť si, že nikdy nebola milovaná. Ale to podozrenie mala ešte predtým, než sa naučila chodiť...
Eileen stretla Tobiasa Snapea po troch mesiacoch jej nového života... Bol pohľadný a slušný. Pomohol jej z autobusu a zároveň sa jej spýtal na adresu. Na ďalšie ráno ju zobral na čaj a na večeru...
Chystal sa byť inžinierom... Staval by stroje a mal niekoľko nápadov, ktoré by si chcel patentovať...
Žil s matkou v Pradiarenskej uličke. Pani Snapeová bola stará krehká žena, ktorá žila očami jej syna. Otvorila náruč tmavo-oblečenej dievčine a čoskoro ju volala dcérou, a chcela plánovať svadbu...
Eileen stále potrebovala povedať jej priateľovi o jej špeciálnom dedičstve... Ale roztápala sa mu v rukách. Keď ju pobozkal, cítila sa vďaka nemu viac ako kus mäsa. Cítila, ako ich jej mágia obklopovala a každý božtek a dotyk bol čarovný!
Dovolila si snívať.
Tobiasova matka zomrela v posteli ešte než prišla ďalšia jar. Povedala Eileen, že jej zveruje starostlivosť o syna. Bola tá pravá pre Tobiasa a mali by sa oženiť tak skoro, ako je možné. Ledva osemnásťročná Eileen sa vydala a šla žiť do Pradiarskej uličky. Tobias sa za dva roky vypracoval a potom by to predali, a našli si iné...
Než prijala ponuku na sobáš, Eileen priznala Tobiasovi, že je čarodejnica... existovalo veľa tragických príbehov, kedy sa čarodejnica a mukel zosobášili, ale tajomstvo o mágii zostalo skryté. Tobias bol nadšený mágiou, rád popýtal ženu, aby mu zohriala kávu alebo posteľ... boli šťastný pár...
Eileen udržiavala domácnosť a priala si byť matkou.
Tobias mal prácu v továrni a svoje štúdium. Boli mladý vydatý pár raziaci si cestu k úspechu a užívajúci si každý krok.
Potom Eileen zistila, že je tehotná a pomyslela si, že jej šťastie je úplné.
Tehotenstvo jej prospievalo. Keďže bola dobrá v elixíroch, namiešala si lieky na rannú nevoľnosť a bola naozaj šťastná. Dokonca našla obchod, kde predávala svoje varenie a dodávala ďalším, pracujúc doma.
Potom dostala list od priateľa. Jej matka zomierala a chcela ju vidieť.
Eileen vedela, že je to jej povinnosť. Tá žena bola jej matka. Povedala to Tobiasovi a on ju zobral na vlakovú stanicu. Dohodli sa, že mu Eileen napíše, keď uvidí matku.
Panstvo stále stálo, ale Eileen vedela, že všetky opravy boli spravené mágiou. Jej matka bola v posteli. Vyzerala krehko. Jej otec sa s ňou nerozprával. Iba povedal, že stav jeho ženy bola Eileenina práca, že jej puklo srdce, keď Eileen odišla a ušla pred záväzkom.
Eileen si sadla k matke a zobrala ju za ruku. Prísna čarodejnica otvorila oči a pozrela na Eileen...
„Dcéra... prišla si...“
„Je to moja povinnosť, matka.“
„Tvojou povinnosťou bolo zobrať si Eridanusa, dcéra.“
„Ospravedlňujem sa, matka, ale to manželstvo by ma zabilo...“
„Tvoje rozhodnutie ho veľmi rozzúrilo. Zlostil sa ako veľké dieťa, ktorým aj je. Nie je zlý človek. Občas trochu impulzívny... Potrebuje manželku... zatiaľ si žiadnu nenašiel... a... povedal, že... stále sa mu páčiš, Eileen. Viem, že pre teba nebolo ľahké nájsť si život mimo nás. Ale stále je tu. Možno ti odpustí a... Môžeš sa ho spýtať a....“
„Matka, nechystám sa ospravedlňovať a nechystám sa zobrať si ho... Mám život... Už som vydatá a...“
„Čo!“ Stará pani sa posadila na posteli... „Si vydatá? Za koho?“
„Volá sa Tobias, matka, Tobias Snape.“
Žena sa na ňu pozrela pichľavými očami...
„To nie je čistokrvné meno... ako dlho je v jeho rodine mágia?“ Možno všetko nebolo stratené. Ak sa táto nevďačná dcéra rozhodla vydať, ich rodina mala šancu...
Eileen vedela, že nasledujúce slová ju potešia ešte menej.
„Nevie čarovať, matka... Je to mukel.“
„Mukel! Ty...! Ty pobehlica!“
„Matka, prosím ťa. Je to slušný muž... žijeme si spokojne a som šťastná. Po prvýkrát vo svojom živote...“
„Nezmysel. Musíš anulovať to manželstvo. Eridanus Black to môže prehliadnuť, nakoniec to bola iba muklovská svadba! A on... bol tvoj prvý, však?“
„Áno, matka... bol... nie, že by som ti musela niečo vysvetľovať... ale dosť už o tom, matka. Prišla som, aby som ťa videla na tvojej smrteľnej posteli... to je moja povinnosť ako tvojej dcéry, ale nevraciam sa...Teraz mám vlastný život!“
„Žiješ s muklami!“ skríkla, akoby jej dcéra žila v džungli s tlupou opíc!
„Áno, žijem. Ale to je život, ktorý som si vybrala. On vie, že mám magické nadanie a predávam elixíry v Šikmej uličke... Nevrátim sa späť sem ani nezruším svoje manželstvo... Som tehotná... Matka, čakám Tobiasovo dieťa... musíš porozumieť... Toto je teraz môj život!“
„Tehotná! Nevyzeráš tehotne. Ako dlho si v druhom stave?“
„Osem týždňov, budem matkou v januári...“
Stará dáma si ľahla späť do postele... potom začala kašľať... suchým chrapľavým kašľom. Eileen si pomyslela, že si každú chvíľu vykašle pľúca. Eileen ju držala a dala jej napiť sa vody. Mohla vidieť, že sú v nej nasekané mätové listy... Po chvíli bola stará pani zase schopná prehovárať dcéru...
„Musíš namiešať elixír, Eileen...“
„Elixír, matka? Na čo...?“ Eileen vedela, že pre jej matku už neexistuje liek.
„Nie je príliš neskoro... Mám pokyny v malej šperkovničke v mojom šatníku... Je to užitočný elixír... Musíš ho vypiť pred desiatym týždňom... áno... stále sa môžeš zachrániť...“
Eileen zabralo len chvíľku uvedomiť si, čo matka navrhovala, aby urobila... Úplne zdesená sa postavila.
„Matka, nechám si ho...“
Eileenina matka bola purpurová hnevom. Jej sinavá priesvitná koža ozelenela a výkrik jej zamrel v hrdle... už nedokázala dýchať. O chvíľu prestala bojovať. Zomrela.
„Pozri, čo si urobila! Nevďačná čarodejnica! Zabila si svoju vlastnú matku!“
Eileen nevedela, ako dlho stál jej otec vo dverách. Ale na tom nezáležalo...
„Bola veľmi chorá!“ Eileen sa zase postavila... Toto nemalo zmysel. Nijako nepresvedčí svojho otca, aby pochopil... musí ísť domov. Starý muž šiel objať svoju mŕtvu ženu.
Eileen vyšla z izby. Už tu pre ňu viacej ničoho nebolo. Použila prútik, aby okolo seba vytvorila splývacie kúzlo a zišla zo schodov... Bol to dobrý nápad. V knižnici jej opovrhnutia hodný ex-snúbenec pil a podopieral sa s jeho bratrancom, ďalším Blackom.
Eileen otvorila dvere a utekala celou cestou do dediny.
Plakala celou cestou domov. Jej matka bola mŕtva!
Tobias nebol doma, keď prišla. Neočakával ju tak skoro. Vykúpala sa a snažila sa oddychovať. Boleli ju nohy.
Keď sa Tobias vrátil, bol veľmi šťastný, že bola späť. Nepovedala mu, čo od nej matka chcela, aby urobila. Zase sa udomácnila vo svojom novom živote a tešila sa na dieťa, ktoré čakala.
Severus sa narodil deviateho januára. Eileen pomáhala pôrodná babica v ich dome. Porodila bez komplikácií. Narodil sa jej zdravý viac ako dvojkilový chlapček. Spýtala sa Tobiasa na meno dieťaťa. V jeho rodine bolo tradíciou pomenovať dieťa menom svätého, v deň ktorý sa narodili. Toho dňa bol svätý Severus... a pridali Tobias, keďže prvorodení dostávali mená otcov.
Eileen dostala ďalší list od jej otca... bola informovaná, že jej matka bola pochovaná na panstve...
Keď sa Severus narodil, oznámila to rodinnému právnikovi. Vedela, že jej otec pohrdne nečistokrvným vnúčaťom, ale jej syn mal právo na jej meno... Severus Tobias Snape Prince.
Severus videl spomienky na šťastné dni. Bol príliš malý, aby si to pamätal...
Ale malá rodina mala výlety do parku a návštevy v ZOO, dokonca dlhé prechádzky Londýnom... potom udrela tragédia...
PP: Ospravedlňujem sa za dlhú prestávku, ale jednak ma plne zamestnali zápočty a potom skúškové... ale aj počas prázdnin, bude asi úspech, keď tu budú kapitoly raz za dva týždne, pretože od začiatku roka sa pomenilo pár vecí. Som proste máločo doma.
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 26.10. 2014 | 22. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 12.09. 2014 | 21. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 08.07. 2014 | 20. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 15.05. 2014 | 19. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 22.03. 2014 | 18. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 08.03. 2014 | 17. kapitola 2/2 | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 18.02. 2014 | 17. kapitola 1/2 | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 06.02. 2014 | 16. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 03.10. 2013 | 15.kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 16.09. 2013 | 14.kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 19.08. 2013 | 13.kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 09.07. 2013 | 12. kapitola - 2. časť | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 10.06. 2013 | 12. kapitola - 1. časť | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 29.04. 2013 | 11. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 09.04. 2013 | 10. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 25.03. 2013 | 9. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 11.03. 2013 | 8. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 04.03. 2013 | 7. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 25.02. 2013 | 6. kapitola (časť druhá) | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 18.02. 2013 | 6. kapitola (časť prvá) | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 11.02. 2013 | 5. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 04.02. 2013 | 4. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 28.01. 2013 | 3. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 14.01. 2013 | 2. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 07.01. 2013 | 1. kapitola | |
. Úvod k poviedkam: ( GwenLoguir ) | 02.01. 2013 | Úvod - O trolloch a čarodejníckych deťoch | |