Preklady fanfiction Harryho Pottera

Riziká jednania s chrabromilčanmi

Hermiona sa nervózne prechádzala pred pracovňou profesorky McGonagallovej. Vážne mala dva názory na to, čo urobiť. Pred štyrmi dňami, keď sa s Malfoyom v jej klubovni vzájomne otvorili, bola pripravená ísť za riaditeľkou a porozprávať sa s ňou o Dracových plánoch stať sa liečiteľom. Ale odvtedy sa jej od neho dostávalo chladnej sprchy a ona sa divila, či neurobila niečo zle. Vyzeral dokonale v pohode, keď opúšťal jej izbu. Dobre, tak v podstate z nej utiekol, ale to pripísala jeho zmätku z toho, že ju pobozkal na líce. Nevidela, že by Draco dával najavo spontánnu náklonnosť, dokonca ani k jeho vlastnej matke nie. Ale teraz ju ignoroval, ale nie tak ako to robil predtým. Tentoraz to bol návrat k jeho chladnému správaniu z predchádzajúcich rokov. Neuškŕňal sa, ani nerobil žiadne sarkastické poznámky, ale pozeral skrz ňu, ako keby neexistovala a to bolelo. Kvôli jeho správaniu jej jedna či dve slzičky utiekli.

Ale na rozhovor, ktorý viedli, nezabudla a ani na to, ako sa jej zveril so svojimi najtajnejšími túžbami a ambíciami a chcela, aby sa mu splnili. Nechcela, aby nasledoval rovnakú cestu ako jeho otec a stal sa nešťastnou, chladnou schránkou človeka. Ešte raz si vzdychla, pretože vážne chcela byť tou, kto mu pomôže, ale nebola si istá, či to prijme pri tom odstupe, ktorý si práve teraz od nej udržiaval.

Aspoň sa nevrátil k svojmu zničujúcemu zlozvyku piť. V skutočnosti mala Hermiona zásobu prebytočných fliaš, ktoré si neprišiel vyzdvihnúť a Noktok už do kuchyne nedoručoval žiadne nové. Malfoyova kontrola bola späť, ale Hermiona si priala, aby nebola. Draco mimo kontroly potreboval jej pomoc a na oplátku pomohol aj on jej.

Takže teraz Hermiona nevedela, čo robiť. Celý týždeň váhala nad tým, či by jednako nemala ísť za McGonagallovou alebo nie. Niekoľkokrát sa ocitla prešľapujúc pred riaditeľkinou pracovňou a teraz tu bola opäť.

Hermiona nadskočila, keď sa chrlič odsunul nabok a objavila sa profesorka McGonagallová. „Hermiona, toto je tretí raz za dva dni, čo si sa ukázala vonku pred mojou pracovňou. Stalo sa niečo?“

Hermiona si neuvedomila, že sa riaditeľka dozvie, ak niekto vyzerá, že chce získať prístup do jej pracovne, hoci sa domnievala, že to dávalo zmysel. Tiež sa zdalo, že jej rozhodnutie, či hovoriť s McGonagallovou o Dracovi, urobil za ňu niekto iný. Vystrela plecia a zhlboka sa nadýchla.  Miešala sa do cudzích vecí, ale bolo to s dobrým úmyslom. V jej očiach to bol poriadny rozdiel. „Mohla by som s vami o niečom hovoriť?“

McGonagalová prikývla a naznačila Hermione, aby ju nasledovala do jej pracovne. Keď tam bola, Hermiona sa usmiala na portrét Dumbledora, ktorý na ňu žmurkol. Bez jeho vedenia nebol Rokfort Rokfortom. Krátko sa pozrela na portrét Severusa Snapa vedľa neho, ale bývalý profesor Elixírov ju ignoroval.

„Takže je všetko v poriadku?“ spýtala sa riaditeľka.

„Chcela som s vami hovoriť o Dracovi Malfoyovi.“

McGonagallová sa prehŕňala nejakými papiermi na stole. „Vedela som, že rozhodnutie dovoliť mu vrátiť sa bolo nesprávne, ale ministerstvo ma prinútilo,“ mrmlala si pod nosom.

„Nie, zle ste ma pochopili, profesorka. Neurobil nič zlé.“

McGonagallová sa prestala listovať papiermi a zvedavo sa na ňu pozrela. „Ak ťa neobťažuje, tak čo teda?“

Hermiona si nervózne zahryzla do pery. Vážne nevedela, ako toto vysvetliť, hlavne keď nechcela ani Draca či Pansy dostať do problémov. Nemohla prezradiť nič o Dracovom pití alebo o jeho neskorých nočných výletoch a vlastne ani o Pansyinej prosbe, aby mu s ním pomohla. Možno by sa mala držať len základných informácii: faktu, že sa rozprávali. „Mala som s ním niekoľko rozhovorov.“

McGonagallová sa na ňu pozrela trochu zmätene. „Draco Malfoy sa s tebou rozpráva?“

Vynaložila maximálne úsilie, aby sa nezačervenala; znelo to čudne, keď to riaditeľka povedala. „Áno, aj keď je tomu ťažké uveriť.“

„O čom?“

„Vlastne o mnohých veciach. Má veľa potlačovaných pocitov.“

McGonagallová len prekvapene zažmurkala, ale Hermiona ju upokojila úsmevom. Bola to pravda: keď ste sa na neho pozerali, vôbec sa nezdalo, že by mal v sebe ukryté nejaké hĺbky. Keby za ňou prišiel za podobných okolností niekto v januári, odmietla by ho. Vlastne ona to s Pansy urobila.

„Takže... ehm... pán Malfoy sa ti otvára?“

„Áno, ale chcela som s vami hovoriť o niečom konkrétnom.“
„Pokračuj.“

„Je to ohľadne jeho túžby mať kariéru.“

„On chce kariéru?“

Hermiona prikývla. „Áno, chce. Chce využiť svoje schopnosti a nie len sedieť doma a počítať peniaze.“

„Akú kariéru chce?“

„Chce byť liečiteľom.“

McGonagallová vyzerala, že ju to úplne zaskočilo. Hermiona tipovala, že očakávala, že Draco bude chcieť byť niečím žiarivejším, možno metlobalovým hráčom alebo niečím podobným a Hermiona jej nekládla za vinu, že si to myslela. Keby sa jej na to spýtali pred rozhovorom s Dracom, asi by si myslela to isté. Draco rád býval v centre pozornosti a keby sa stal liečiteľom, bolo by to zdržanlivejšie a tiež by to znamenalo množstvo tvrdej práce.

„Liečiteľom?“

„Áno, profesorka.“

McGonagallová sa zaklonila dozadu. „To nie je niečo, čo by som od neho očakávala.“

Hermiona uvoľnila úsmev, s ktorým bojovala. „Nie, nemyslím, že je to povolanie, ktoré by ste k nemu priradili. Na začiatok, vyžaduje istý takt a toto je Draco.“

McGonagallová sa na ňu zadívala a ona sa začervenala, keď si uvedomila, že tá veta prezradila, ako dôverne sa s ním zblížila. Potom pokrčila plecami; celý tento rozhovor smeroval k tomu, že odhalí, ako si dvojica bola teraz blízko, ale bolo to nevyhnutné, ak chcela pomôcť Dracovi s jeho ambíciami. „Ale, ako viete, potrebuje od vás odporúčací list, aby ho do školiaceho programu u Sv. Munga prijali.“

„To preto ťa poslal, aby si sa so mnou porozprávala?“

„Ach nie, Draco nevie, že som tu, ale prišla som, pretože mi je jasné, že by za vami sám nikdy neprišiel.“

„Prečo by so mnou nechcel hovoriť?“

Hermiona sa zamračila, keď si uvedomila, že bude musieť použiť všetku svoju diplomaciu. Bolo trápne pripomenúť riaditeľke, niekomu, koho rešpektovala, odkedy nastúpila na Rokfort, ako zle s Dracom zaobchádzali profesori, vrátane samotnej profesorky McGonagallovej. „Myslím, že si myslí, že by v tejto pracovni nebol vítaný.“

McGonagallová si vzdychla a pretrela si spánky. „Domnievam sa, že má asi pravdu. Považujem za náročné prehliadnuť jeho predchádzajúce činy, kým bol študentom tejto školy, ale to neznamená, že si nebudem plniť svoje povinnosti ako jeho riaditeľka. Ak je toto skutočne to, čo chce robiť, potom mu, samozrejme, pomôžem.“

Hermiona sa na staršiu čarodejnicu usmiala ako slniečko. Vedela, že McGonagallová, hoci prísna, bola absurdne fér v jednaniach s ostatnými. Brala svoju pozíciu riaditeľky veľmi vážne a urobila by všetko, čo mohla, aby zlepšila šance svojich študentov. „Bude si musieť drasticky zmeniť známky. Neuniklo mojej pozornosti, že sa mu zhoršujú.“
Hermiona prikývla. „To už vie a myslím, že ak bude mať nádej, tak sa do toho pustí a bude sa poriadne učiť. V tejto chvíli mu na tom nezáleží, pretože si nemyslí, že na niečo svoje vzdelanie využije.“

„Dobre, môžeš povedať pánovi Malfoyovi, že ohľadne tohto môže prísť za mnou.“

Hermiona si znova zahryzla do pery. „Ehm... on vlastne nevie, že som tu. Prirodzene, keď s vami bude o tom hovoriť, bude zrejmé, že som vás kvôli tomu oslovila, ale keby ste ho mohli sama požiadať, aby za vami prišiel, myslím, že to by bolo najlepšie.“

McGonagallová sa na hlavnú prefektku usmiala. „V poriadku. Dohodnem si s ním schôdzku. Ďakujem ti, že si s týmto za mnou prišla. Som si istá, že urobiť to nebolo ľahké.“

„Ďakujem vám, profesorka,“ povedala Hermiona, než sa vydala preč. Pred McGonagallovej pracovňou sa Hermiona oprela o stenu. Cítila sa šťastnejšie, že urobila niečo s tým, aby Dracovi získala pomoc, ktorú potreboval, ale tiež trochu pociťovala vinu, ako keby zradila jeho dôveru. Nerada sa miešala do cudzích vecí a robila to len vtedy, keď to bolo nevyhnutné, ale jej svedomie nebolo celkom pokojné. Vedela, aká veľká vec to pre Draca bola, keď sa jej trochu otvoril. Nebude z toho šťastný, keď si uvedomí, čo urobila.

***

Draco sedel v slizolinskej klubovni obklopený knihami z Kúziel a snažil sa sústrediť na svoju esej a nie na bolesť, ktorá vyžarovala z Grangerovej očí zakaždým, keď ho uvidela. Vedel, že bude ťažké ignorovať ju, ale tiež si uvedomoval, že to bude pre ňu tak najlepšie. Vypočutie si rozhovoru Pansy s Blaisom opätovne zdôraznilo akou veľkou záťažou by pre ňu bol, keby povzbudzoval ich priateľstvo. Či chcela, aby boli len priateľmi alebo dúfala, že sa to vyvinie do niečoho viac, on pre ňu nebol dobrý. Bol príliš zatrpknutý, príliš deformovaný a v príliš veľkom zmätku, a aby toho nebolo málo, tak ešte nebral do úvahy, čo si o ňom aktuálne myslel zvyšok komunity.

Draco si vzdychol a vzhliadol, keď na neho Harper, súčasný šiestacky metlobalový kapitán, zavolal. Musel prestať byť posadnutý myslením na ňu.

„Kamoš, McGonagallová ma práve požiadala, aby som ti dal toto,“ riekol Harper, keď mu pustil poskladaný kúsok pergamenu do ruky.

Draco poďakoval prikývnutím a bezstarostne odložil odkaz na vrch kopy svojich učebníc. Nikdy nebolo múdre pred ostatnými slizolinčanmi vyzerať viac než priemerne zaujatý odkazmi od učiteľov. Znova zdvihol brko, pripravený pokúsiť sa dokončiť tú prekliatu esej.

„Počúvaj, premýšľal si o tom, čo som ti povedal?“ spýtal sa Harper, netváril sa v pohode.

Draco sa zamračil, keď sa snažil spomenúť na to, kedy naposledy hovoril so svojim spolužiakom. Potom mu to došlo. Harper k nemu prišiel počas jeho prvých týždňov na Rokforte a spýtal sa ho, či sa nepripojí k slizolinskému tímu. Pravdupovediac, prakticky žobral a odkedy Draco videl zápas proti Bifľomoru, bolo mu jasné prečo. Tím bol hrozný a zostavený z prílišného množstva mladých hráčov.

„Prepáč, nemyslím, že by som tímu prospel, kebyže som v ňom.“

Harper sklamane pokrútil hlavou. „Len o tom premýšľaj, Draco. Musíme nabiť Bystrohlav, ak nechceme skončiť na konci. Už je to viac než dve storočia, čo slizolinský tím skončil posledný a ja nechcem byť kapitánom, čo je za to zodpovedný.“

„Skúsil si to s Blaisom či Theom?“

„Áno, ani jeden nemá záujem. Ocenil by som, keby si skúsil na nich popracovať. Musíme ďalšiu hru vyhrať.“

Draco prikývol. Bolo mu Harpera ľúto. Nebolo ľahké snažiť sa dať tento rok dokopy metlobalový tím pri tom, ako sa zvyšok školy pozeral na vašu fakultu.

Počkal, až Harper odíde k svojim priateľom, než otvoril lístok od McGonagallovej.

Vážený pán Malfoy,

Ocenila by som, keby ste sa zastavili v mojej pracovni zajtra o tretej popoludní.

Heslo je: brkomenič

Profesorka McGonagallová

Draco sa na lístok zamračil. Byť povolaný McGonagallovou nikdy nič dobrého neveštilo a trochu ho miatlo jeho načasovanie. Obrovsky sa upokojil, odkedy na ňom popracovali Grangerová s Pansy. Podarilo sa mu zbaviť sa problému s alkoholom a skutočne usilovne pracoval na vyučovaní a odovzdával eseje. Tiež sa vzdal svojich nočných vychádzok, hoci si občas myslel, že sa zblázni, keď bol zavretý v slizolinských žalároch. Dokázalo ho napadnúť len to, že by ho prezradila Grangerová, ale to bolo nepravdepodobné, pretože ak by chcela urobiť niečo také, bola by to urobila vtedy v januári, keď na neho prvý raz narazila v opitom stave.

***

Nasledujúce popoludnie kráčal Draco k McGonagallovej pracovni s istou nervozitou. Nebol si istý, čo očakávať, pretože McGonagallová nikdy nevynaložila úsilie zatajiť svoje pohŕdanie k nemu. Bola skutočnou chrabromilčankou a mala veľmi rada Pottera, Weasleyho a Grangerovú. On, na druhej strane, bol typickým slizolinčanom a ako taký sa nikdy nechystal získať obľubu u riaditeľky. Vyslovil heslo a čoskoro sa ocitol na špirálovitom schodisku. Niekoľkokrát sa zhlboka nadýchol, než nasadil tvár, ktorá nedávala najavo žiadnu úzkosť a zaklopal na dvere.

„Ďalej,“ zavolal prísny hlas McGonagallovej.

Otvoril dvere a vošiel do pracovne.

„Ach, pán Malfoy, prosím, sadnite si,“ povedala riaditeľka.

Draco sa posadil; ignoroval pohľad riaditeľa, ktorého sa pokúsil zabiť. Vážne nechcel vidieť portrét s iskrivými modrými očami, ako na neho zhora hľadí s pochopením.

„Pán Malfoy, asi ste trochu zmätený tým, prečo som toto stretnutie zorganizovala.“

Len prikývol. Verný svojej slizolinskej povahe nechcel prezradiť príliš veľa alebo sa javiť zaujatý dosť na to, aby kládol nejaké otázky.

McGonagallová to zjavne očakávala a pokračovala. „Donieslo sa mojej pozornosti, že potrebujete moju pomoc v uskutočnení vašich cieľov ohľadne porokfortskej kariéry.“

Zamračil sa, keď si uvedomil, o čom to bolo. Mal vedieť, že tá prekliata chrabromilčanka nedokáže nepchať nos do jeho vecí. Nechápal, prečo si myslel, že sa jej môže zveriť so svojimi ambíciami. Bola typom, ktorý dozrie, aby sa podľa nich choval, či to od nej chcel alebo nie.

„Nie som si istý, o čom hovoríte, profesorka,“ zanovito povedal.

McGonagallová si vzdychla nad rozčuľujúcim chalanom pred ňou. Ten drzý výraz mu nikdy nezmizol z tváre, keď ho konfrontoval ktorýkoľvek z rokfortských učiteľov, okrem zosnulého Severusa Snapa. „Pán Malfoy, môžeme hrať túto hru alebo jednoducho dospejeme k dohode, kde vám za istých podmienok napíšem odporúčací list.“

„Nemôžem povedať, že ma neohromilo, že sa hlavná prefektka s vami prišla o tomto porozprávať, ale je to Grangerová, takže som to mal očakávať. Vypočujme si tú dohodu.“

McGonagallová sa rozhodla ignorovať jeho drzý tón. Ak by sa urazila, asi by to viedlo k hádke, ktorá by skončila tým, že by Malfoy opustil hrad nadobro, kvôli čomu by skončil nazad v Azkabane. Hoci sa zo všetkých síl snažila ignorovať ho, odkedy sa vrátil, stále chcela to najlepšie pre všetkých svojich študentov, či to boli nafúkaní slizolinčania alebo nie.

„Chcem od vás uistenie, že si zlepšíte svoje známky. V tejto chvíli sa do školiaceho programu Sv. Munga nedostanete. Viem, že máte schopnosť zlepšiť sa a vždy ste bývali na špici triedy. Ale ak tento list pre vás napíšem a vaše známky sa nezlepšia, bude to škvrna na mojej reputácii ako riaditeľky a Sv. Mungo si dvakrát rozmyslí akýkoľvek môj budúci list v prospech študenta.“

Draco nebol blázon. Grangerová ukecala McGonagallovú, aby urobila niečo, čo by inak neurobila a on by si pílil pod sebou konár, keby túto príležitosť odmietol. Mať list od McGonagallovej, oslavovanej vojnovej hrdinky a pôvodného člena Fénixovho rádu by mu poskytlo oveľa lepšiu šancu dostať sa tam, a rovnako by mu to poskytlo aj istú dôveryhodnosť.

Prikývol. „Už som sa začal usilovne učiť a nesklamem vás, ak to pre mňa urobíte.“

McGonagallová našpúlila pery. „Dozriem na to, pán Malfoy. Za posledných pár rokov sa vám podarilo sklamať pomerne veľa ľudí. Bolo by milé, keby ste ma pre zmenu prekvapili.“

Zaťal čeľusť, nenávidel, keď ho poučovali dobrácki chrabromilčania. Šlo to proti jeho osobnému kódu a prechádzalo to len Grangerovej, ale prehltol svoj hnev a vydal sa preč z kancelárie skôr, než vybuchne. To, že pohľadom zachytil obraz Severusa Snapa, mu v tom značne pomohlo. Snape sa počas rokov musel vyrovnávať s poriadnou dávkou škodoradostných poznámok a ak to dokázal on, tak to dokáže aj Draco. Ale to neznamenalo, že Grangerovej prejde to, že strkala nos do jeho vecí. Nebude ťažké ju vystopovať, keďže trávila väčšinu veľkonočných sviatkov v knižnici a tak zamieril rovno tam.

***

„Hermiona, čo sa s tebou deje?“ spýtal sa podráždený Ron. „Ustavične sa ošívaš a pozeráš na hodiny.“

Harry sa zaškeril. „To je normálne správanie vyhradené pre takých ako my,“ povedal a ukázal na seba a Rona.

„Nič,“ durdila sa. „Len som dnes trochu unavená.“

Ronovi sa rozžiarili oči. „Prečo si nedáme na zvyšok popoludnia voľno?“ Hermiona našpúlila pery a nesúhlasne sa pozrela na svojho červenovlasého priateľa. „No tak, Hermiona,“ skučal. „Už sme tu celé hodiny a pozri, podarilo sa mi dokončiť dve celé eseje.“

Hermiona zachytila pohľadom nad Ronovým plecom záblesk blonďavých vlasov a zazrela nahnevanú tvár Draca Malfoya. Vedela, že bude naštvaný, ale nemyslela si, že sem príde rovno zo stretnutia, aby ju vyhľadal. Včera jej McGonagallová poslala odkaz, aby ju informovala, že si o tretej popoludní dohodla schôdzku s Dracom. Asi mala pocit, že Hermionu treba varovať.

„Vieš čo? Máš pravdu, Ron. Vážne sme sa tvrdo učili. Myslím, že by sme si mali dať na zvyšok popoludnia voľno. Čo keby sme tak išli pozrieť Hagrida?“

Obaja chalani na ňu zízali v omráčenom tichu, než vyskočili a schmatli svoje tašky skôr, než si to rozmyslí a prinúti ich začať s náročnou esejou na Kúzla, na ktorú sa pripravili. Hermiona sa uistila, že bude mať z každej strany Harryho a Rona, keď vychádzali z knižnice. Krátko zachytila Dracove oči, keď jej smerom vrhol podráždený pohľad. Áno, bola zbabelcom a utekala preč, ale dúfala, že nebude rovnako naštvaný, keď ju konečne dostihne. V nejakej chvíli mu bude musieť čeliť.

***

Hermiona vydýchla úľavou, keď vykukla z diery za chrabromilským portrétom a nevidela žiadneho nahnevaného blonďavého slizolinčana, ktorý by na ňu čakal pred klubovňou. Zvyšok dňa strávila v Hagridovej chatrči, skôr než utekala na večeru do Veľkej siene s Ronom a Harrym, kde sa posadila chrbtom k slizolinčanom, pretože nechcela mať s Dracom očný kontakt. Vedela, že je u neho poriadne zle zapísaná a nechcela ho povzbudzovať v myslení si, že ju môže vyhľadať neskôr. Potom strávila večer v chrabromilskej veži, ale pretože začínalo byť neskoro, chcela sa vrátiť do svojej vlastnej izby. Vyslovila heslo, aby sa dostala dnu a už bola v polovici dverí, keď zacítila, ako ju niekto vtlačil celou cestou dnu. Vytiahla prútik a otočila sa, aby videla, ako Draco ruší zo seba splývacie zaklínadlo. V duchu zanadávala. Čo za idiota bola; samozrejme, že na ňu čakal, len použil splývacie zaklínadlo. Bola to prakticky slizolinská značka.

Draco zlovestne nakráčal k nej, než jej fyzicky vykrútil prútik z ruky a odhodil ho cez izbu. Zazrel na ňu a ju šokovalo to slabé vzrušenie z očakávania, ktoré jej prebehlo po chrbtici. Draco vyzeral nebezpečne mimo kontroly a Hermione už chýbal tento jeho výraz v tvári. Posledných pár dní jediné, čo dával najavo, bola ľadová maska.

„Čo ti dáva právo miešať sa do mojich záležitostí?“ vyštekol.

„Niekto musel. Ty by si sa o tom s McGonagallovou porozprávať nešiel.“

„Nebolo na tebe, aby si to urobila!“ vyšplechol.

Hermiona sa nadurdila a dala ruky vbok. „Počúvaj ma, Draco Malfoy: nebudeš ma celé dni ignorovať a potom, keď pre teba urobím niečo pekné, tak mi vrazíš do izby a jačíš na mňa za to.“

„Nie, ty počúvaj, ty neznesiteľná, na nervy lezúca, strapatá chrabromilčanka, nebudeš chodiť a hovoriť o mne s riaditeľkou poza môj chrbát.“

„Ty si to vôbec nechcel urobiť, takže nechápem prečo si na mňa taký naštvaný!“ zajačala Hermiona.

„Pretože je to moje rozhodnutie, či pôjdem za McGonagallovou alebo nie a nie tvoje!“ zakričal Draco naspäť.

Hermiona si zahryzla do pery a pozrela sa na nohy. Hnev ju dramaticky opustil, keď si uvedomila, že má pravdu. Nemala právo sa do toho miešať a nútiť ho do toho, hoci hlboko vo vnútri vedela, že aj tak by v tom pokračovala.

„Máš pravdu. Urobila som chybu. Nebolo na mne, aby som sa šla porozprávať s McGonagallovou.“

Draco na ňu prekvapene zízal. Tipovala, že od nej očakával viacej hádky. Stroho prikývol a stočil sa na päte, aby znova odpochodoval z jej izby.

„Draco, počkaj!“ zavolala, keď sa dostal k dverám.

Otočil sa, ale hľadel niekam nad jej plece. Prišla k nemu. „Prečo si takýto?“ spýtala sa.

„Aký takýto?“

Hermiona netrpezlivo zagestikulovala rukami. „Vieš, čo myslím. Prišiel si ma skontrolovať, vzájomne sme sa otvorili, spali sme v tej istej posteli a teraz sa chováš, ako keby si ma nepoznal.“

Presunul pohľad na ňu. „Mali sme náhodnú noc, kedy sme jeden druhého utešili, Grangerová, to je všetko,“ uškrnul sa.

Mlčky na neho hľadela. Jeho ľahostajné odbitie toho, čo spolu zdieľali, bolelo viac, než si chcela priznať. „A ako vysvetlíš tie ostatné noci, ktoré si strávil v tejto izbe?“

„Nič to nebolo, Grangerová, prekonaj to. Mala si môj alkohol, ja som sa nudil a ty si bola zábavná s tou tvojou patetickou sebaľútosťou,“ kruto povedal.

Hermiona od neho ukročila, ako keby jej dal facku. Bolo to, ako keby sa vrátila v čase a hľadela na Malfoya, ktorý ju šikanoval a ponižoval. Zvesila plecia a odvrátila sa od neho, keď sa jej z oka vykotúľala slzička. To jej patrilo za to, že si začala myslieť, že pre neho niečo znamená, ale keď jej to vrhol naspäť do tváre, bolelo to. Tá bolesť jej vypaľovala dieru v hrudi, ale jej hrdosť vyžadovala, aby sa pokúsila zachovať si dôstojnosť.

„Vypadni!“ vyštekla na neho.

Začula, ako jeho nohy kráčajú znova k dverám a ako kľučka klesá nadol, avšak nedokázala ovládnuť vzlyknutie, ktoré si našlo cestu von z jej hrdla. Nasledujúce, čo vedela, bolo to, že ju objímali jeho ruky a tvár mala pritlačenú na jeho hruď.
„Nemyslel som to vážne,“ mrmlal do jej vlasov.

„Jednako si to povedal.“
„Vieš, že som idiot.“

„Prečo toto robíš? Nedokážem zvládnuť, že raz hovoríš tak a druhý raz tak. Ak ma nechceš vo svojom živote, potom skrátka choď. Prosím, Draco.“

Vzdychol si a Hermiona cítila, ako jej to rozvlnilo vlasy na vrchu hlavy. „Nechcem ti pokašľať život,“ nakoniec povedal.

„Prečo by si mi mal pokašľať život?“

Draco ju pustil a prehrabol si rukou vlasy. Hermiona prehľadávala vrecká, aby našla vreckovku, ktorú by použila, aby si usušila tvár. Pozrel sa na ňu. „Pochop, neviem, čo sa medzi nami deje. Mätie ma to. S tebou cítim veci, ktoré som nikdy predtým necítil. Hovorím ti o veciach, o ktorých sa nebavím dokonca ani s Pansy. Chcem povedať, povedal som ti dokonca, čo chcem urobiť so svojím životom a to nikto okrem teba nevie. Ako keby to nestačilo, si taká srdečná a láskavá a odpúšťajúca, a to ma vyvádza z rovnováhy. Mala by si ma nenávidieť a vrhať po mne vražedné pohľady, ako to robia tvoji priatelia, ale ty to nerobíš. Miesto toho ma pozývaš do svojho osobného priestoru a pomáhaš mi a ja neviem, čo si o tom myslieť.“

V Hermioninej tvári sa zjavil malý úsmev, keď na ňu rečnil. V značnej miere popisoval jej pocity a ona bola rada, že nie je jediná, kto je zmätený vzťahom, ktorý sa medzi nimi rozvíjal.

„Prečo sa usmievaš? Mala by si ma vyhadzovať a vravieť mi, aby som vypadol!“ zajačal Draco, už bol z nej frustrovaný.

„Ale ja ťa nechcem vyhodiť, ja s tebou rada trávim čas.“

„Nemala by si,“ varoval ju. „Nie som pre teba dobrý. Som pokašľaná troska s odpornou povesťou a ešte odpornejšou minulosťou.“

Hermiona nad ním pretočila očami. „Som veľké dievča, Draco. Myslím, že sa dokážem rozhodnúť, kto sú moji priatelia a kto nie.“

„Nepremyslela si si to dôkladne. Ľudia budú mať reči a nebudú vravieť pekné veci. Budú naznačovať, že ťa využívam pre tvoje postavenie.“

„Čo je na tom nové? Už ma ohovárali predtým. Vlastne, ak si správne spomínam, ty si pomohol tej hnusnej malej donášačke, Rite Skeeterovej, aby o mne rozšírila isté nechutné lži.“

„To o tom hovorím, Grangerová. Nie je to normálne. Toto priateľstvo – alebo nech je to čokoľvek – medzi nami nie je správne.“

„Čo je na ňom nesprávne?“

„Som bývalý smrťožrút a ty si muklorodená. Neznie ti to trochu čudne?“

Hermiona pokrčila plecami. „No a, bol si decko, vychovali ťa, aby si uvažoval len jedným spôsobom. Potom si dospel a uvedomil si si, že všetko nie je tak, ako ti hovorili.“

„Úmyselne to zľahčuješ.“

„Čo chceš, aby som povedala, Draco? Áno, pripúšťam všetko, čo hovoríš, ale netrápi ma to. Celý svoj život v čarodejníckom svete som strávila ako nekonvenčná a mračili sa na mňa za to, že som 'iná', ale je mi jedno, čo si ktokoľvek myslí o tom, že sme my dvaja priatelia. Nie je to ich vec.“

„A čo tvoji dvaja priatelia? Hovoríš mi, že ani ich vec to nie je?“

Hermiona sa zamračila. Harry s Ronom budú problém. Boli k nej neuveriteľne ochranárski a hrozitánsky Dracovi nedôverovali, čo znamenalo, že neprijmú, že sa priatelí so slizolinčanom. Budú si myslieť, že ju dajako prekabátil, ale verila si, že ich dokáže zvládnuť. Možno jej budú trochu nadávať, ale nakoniec sa s tým zmieria.

„S Harrym a Ronom si nerob starosti. Porozprávam sa s nimi, keď ten čas nastane.“

„Ak to necháš na dobu, keď už budeme preč z Rokfortu, tak by som to ocenil. Už ma Potter raz takmer zabil, nerád by som mu poskytol šancu, aby to so mnou skoncoval.“

„Dobre, uzavrieme dohodu. Nepoviem Harrymu s Ronom nič, pokiaľ nebudeš v pohode s tým, že to urobím, ak ma prestaneš ignorovať, pretože si tak znepokojený tým, čo si ľudia budú myslieť.“

„Neprestal som sa s tebou rozprávať, pretože som sa bál, čo si budú ľudia myslieť, urobil som tak, aby si sa neocitla v centre nechutných rečí a pohľadov.“

Hermiona vybuchla smiechom. „Ach páni, tebe sa dá veriť, že sa pokúsiš byť šľachetný jediný raz, kedy by si byť nemal.“

Zamračil sa na ňu. „Ja som nebol šľachetný. To je také chrabromilské,“ durdil sa.

Poťapkala ho po pleci a usmiala sa na neho. „Samozrejme,  že si nebol.“

„A prestaň sa mi posmievať.“

Hermiona ignorovala jeho trucovanie. „Takže sme dohodnutí?“

„Čo to vy chrabromilčania máte s dohodami?“ zamrmlal, ale vystrel ruku, aby s ňou mohla akože potriasť.