Fénixovský charakter
Autor: Scattered Logic
Preklad: solace
Beta: arkama
Originál: http://www.fanfiction.net/s/2092153/1/The-Nature-of-a-Phoenix
Krátka poviedočka venovaná Jimmi k dnešným meninám.
„Čo jobíš, stjýčko Sevejus?“
Severus vzhliadol od pergamenov, ktoré známkoval a zamračil sa na malú rozžiarenú tváričku usmievajúcu sa naňho, no nedosiahol žiadnu očividnú reakciu. Bolo deprimujúce, ako sa ním toto dieťa nechcelo nechať zastrašiť. Na okraji ružových ústočiek, ktoré boli teraz spoly naplnené sušienkami, zbadal škvrnku od džemu.
„Ako si sa sem dostal?“ spýtal sa Severus.
Tmavovlasý chlapček si napchal do úst poslednú sušienku a ukázal na dvere učebne. Dvere, ktoré ako si všimol, boli chránené, aj keď len bežným ochranným kúzlom. Zdvihol obočie a premýšľal nad potomkom Weasleyovcov a Potterovcov stojacim pred ním.
„Koľko máš rokov?“
„Dv...tji,“ odvetil chlapček a zodvihol najskôr dva a neskôr tri prsty ulepené od cukru.
„Tri?“ Snapovo obočie vyliezlo ešte vyššie. „A vošiel si cez tie dvere?“
„Uhmm,“ energicky prikývol.
„Nuž, rozhodne sa budem musieť mať v budúcnosti pred tebou na pozore. Hoci vzhľadom na tvoj pôvod, nie je prekvapivé, že si už majstrom vo vlámaní.“
Dieťa sa zadívalo na hromadu pergamenov rozhádzaných po stole. „Je ich veja,“ vyhlásilo a prikývlo desivo vážnym spôsobom.
„Áno,“ odvetil Snape, „Mal by som už vedieť, že nemám zadávať eseje pred vianočnými sviatkami. Budem tráviť čas prácou namiesto odpočinku.“
„James?“ ozval sa v diaľke ustráchaný ženský hlas. „Kde si?“
Hermiona Snapová otvorila dvere učebne elixírov a nakukla dnu. Ruky si dala vbok a prísne pozrela na dieťa. „Tu si! Všade ťa hľadám. Vieš, že sa nemáš túlať.“
„Chcem hovojiť so stjýčkom Sevejusom,“ rozjarene sa ozval otravný anjelik.
Severus si stisol koreň nosa. „Chlapče, už som ti mnohokrát vysvetľoval, že nie som tvoj strýko. Nanajvýš sme veľmi vzdialení bratranci z matkinej strany.“
James Potter II pokrútil hlavou. „Teta Miona,“ ukázal na Hermionu a potom sa huncútsky uškrnul a ukázal na Severusa. „Stjýčko Sevejus.“
Severus prižmúril oči. Mal zvláštny pocit, že sa toto chlapča zámerne robí hlúpe. Utrápene sa pozrel na ženu a povedal: „Myslel som si, že sme sa dohodli, že deti zostanú mimo učební?“
„Áno, no aj pri najlepšej pomoci domácich škriatkov je ich ťažké zvládnuť. Sú to pekné kvietky,“ odpovedala Hermiona. „Ostatné sa hrajú vo Veľkej sieni, ale tento tu sa mi vytratil. Malo ma hneď napadnúť pozrieť sa sem. Zdá sa, že sa mu páčiš, však? Od samého začiatku.“
Severus zazrel na dieťa, ktoré sa teraz naňho žiarivo usmievalo. James sa len smial a tlieskal rúčkami. Severus pokrútil hlavou a povzdychol si. „Ako rýchlo sa ich môžeme zbaviť?“
Hermiona sa urputne snažila, ale nedokázala skryť úsmev. „Ich rodičia sľúbili, že si ich vyzdvihnú hneď, ako sa skončí svadba. Vieš, ak by si súhlasil s účasťou...“
„Nie,“ prerušil ju Severus rozhodne. „Nemal som ani najmenšiu chuť zúčastniť sa na svadbe Colina Creeveyho a Gabriely Delacourovej. Poslali sme im dar – aj keď netuším prečo – a to by malo stačiť. Keby si naozaj chcela, bola by si tam išla aj sama.“
„Poslali sme im dar, lebo sme boli pozvaní a bola to iba slušnosť. A povedala som ti, že tam nechcem ísť sama,“ ozvala sa Hermiona. „Okrem toho, niekto musel dozrieť na deti...“
„Ty si bola tou, ktorá sa dobrovoľne ponúkla, že ich postráži. Tvoji spolužiaci sa rozmnožili ako králiky,“ jemne sa uškrnul. „Spolu s Weasleyovcami – všetkými Weasleyovcami, Potterovcami, Longbottomovcami a Finniganovcami, ich je takmer dvadsať. Aspoň my sme mali dosť rozumu a nepridali sa k nim.“
„A to,“ pokračovala Hermiona bezstarostne ignorujúc, že mu skočila do rečí, „ma stavia do skvelej vyjednávacej pozície. Súhlasil si, že ak sa nezúčastníme svadby, pôjdeš so mnou budúci týždeň na slávnostné odhalenie na Ministerstvo mágie.“
„Tej maľby?“ Odfrkol si Severus. „Aké plytvanie plátnom. Potter zo seba zhodil neviditeľný plášť, Voldemort prekvapene odskočil, Potter vrhol Ava...“ Snape sa úkosom pozrel na znepokojivo mocného chlapčeka dychtivo počúvajúceho ich rozhovor, „tú kliatbu a Voldemort padol mŕtvy. Ostatní sme len sedeli so založenými rukami. V skutočnosti to bolo asi najnudnejšie rozuzlenie nejakej vojny v histórii čarodejníckeho sveta.“
„Nebolo to také jednoduché a ty to vieš,“ povedala Hermiona sucho.
Severus odmietavo mávol rukou. „Ale skoro tak.“
„Artur sa tiež chystá odhaliť Albusovu bustu,“ dodala vľúdne.
Severus pozrel dolu na pergameny na stole a hrudník sa mu náhle zovrel. Strata Albusa Dumbledora bola niečím, čo mal stále problém prijať. Bol jeho priateľom, spovedníkom a občas aj náhradným otcom. Zatiaľ, čo sa zdalo, že sa všetci ostatní pozbierali a pohli ďalej, Albusova smrť ho aj naďalej hlboko zasahovala.
Riaditeľ odišiel v spánku takmer pred štyrmi rokmi, ale trvalo dlho, kým bol Cornelius Fudge konečne zbavený ministerskej funkcie, a ako jeho nástupca zvolený Artur Weasley. Objednávka obrazu a pomníka pre Albusa boli Arthurovými prvými dvomi oficiálnymi nariadeniami.
Severus mykol hlavou pri klapotavom zvuku náhliacich sa krokov na chodbe sprevádzaných prenikavým smiechom a bez slova pozrel na Hermionu.
„Ó, svätý Merlin!“ vzdychla Hermiona. „Stavím sa, že sú to Fredove dvojčatá. Dozri na minútku na Jamesa, kým ich chytím.“
Otvorila dvere učebne a vyšla von. Severus počul jej hlasný krik.
„Ihneď stojte, vy dvaja! Ani sa nehnite!“ Potom jej hlas utíchol, ako šla ďalej po chodbe.
Pocítil zaťahanie za lem habitu a pozrel dolu na chlapca.
„Nebuď smutný.“ Chlapček zašmátral vo vrecku svojho miniatúrneho habitu a vytiahol cukrík pokrytý žmolkami. So znepokojivým zaiskrením v modrých očiach ho podal Severusovi. „Na.“
Ten pozrel dolu na citrónový drops v chlapcovej dlani a potom náhle hore na jeho tvár.
Jamesove oči zaiskrili ešte väčšmi a znenazdania objal Severusovu nohu. „Vieš, je to dobjé. Nebuď smutný,“ šepkal chlapček. „Je to dobjé.“
Severusov výraz sa zmenil z prekvapene neveriaceho na šokovane nedôverčivý. Nesmelo natiahol ruku, aby pohladil chlapcove strapaté čierne vlasy.
„Keby som nevedel... Ako sa voláš, chlapče?“ šepol Severus. „Aké je tvoje pravé meno?“
Dieťa sa len zachichotalo a zaborilo tvár do Severusovho habitu. „Júbim ťa, Sevejus. Júbim.“
A/N: To bol výsledok výzvy vyhlásenej 30minutefics komunitou na LiveJournale, ktorá mala nasledovné pokyny: „Napíš epilóg knihy, aby čitatelia vedeli, čo robí každá postava desať rokov po páde Voldemorta, ktorý žije, či je mŕtvy? Všetko je v tvojich rukách.“