Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 20. Fiasko

Hermiona si oprela líce o zábradlie starého schodiska na Grimauldovom námestí č. 12. Úzkostlivo sledovala hodinky, ubíjaná zábleskom obáv, ktoré jej svojím spôsobom zadrapili pazúry do hlavy. Čakala, že sa Draco a Harry vrátia už skôr. Lupin sa do postele  odobral onedlho potom, čo odišli, nerád prijal pohár posilňujúceho elixíru, ktorý mu Hermiona vtlačila do rúk. Robila si o toho vlkodlaka starosti, a rozhodla sa v duchu, že pre neho namieša veľkú zásobu vlkodlačieho elixíru čo najskôr ako to bude možné. Odkedy stratil vo vojne Tonksovú, upadal Lupin do hlbokej depresie a Hermiona si uvedomovala, že sa o seba poriadne nestará. Otvorili sa kuchynské dvere a vynorili sa Ron s Lavender, ruka v ruke. Zastali, keď si všimli sedieť Hermionu na spodku schodov pritlačenú o zábradlie. Ronova tvár zvráskavela zamračením a vzdychol si.

"Hermiona, choď si odpočinúť. Nemôžeš tu sedieť celú noc," povedal jemne, ale ona pokrútila hlavou. "Boli by nás informovali, keby niečo šlo zle," dodal Ron, pustil Lavenderinu ruku a vykročil bližšie k Hermione. "Prosím, Miona. Choď do postele."

"Som v poriadku, Ron," povedala unaveno Hermiona, keď si trela spánky. "Počkám."

"Potom poď aspoň s nami do obývačky," mierne navrhla Lavender. "Tu vonku mrzne."

Hermiona venovala svetlovláske chabý úsmev. "Nie, je to v poriadku, Lavender. Naozaj. Vy dvaja choďte napred," povedala rozhodne a definitívne zatvorila oči. Začula ako si Ron znova vzdychol predtým než sa on a Lavender vzdialili z chodby. Hermiona začula cvaknutie otvárania sa dverí na obývacej izbe, ktoré nasledovalo tlmené zatvorenie. Otvorila oči a odhodlane ich uprela na predné dvere. Žula si spodnú peru a odolávala nutkaniu pozrieť sa znova na hodinky. Všehodžús musel vyprchať už pred hodinou a pol, rovnako ako Harryho splývacie kúzlo (zastírací kouzlo) a predsa sa stále nevrátili. Hermiona sa znova posadila, rozhodnutá počkať. Vedela, že by asi mala urobiť to, čo navrhol Ron a ísť do postele, ale nezaspala by kým by sa nevrátil Draco a ono ho znova nemohla objať v náručí. Hermiona zatvorila oči a striasla sa. Lavender mala pravdu. Chodba bola mrazivá. Hermiona si pritiahla kabát tuhšie k telu, snažila sa chrániť pred chladom, ale ten prenikol cez jej odev a presiakol do jej kostí. Trasúca sa vyštverala na nohy, šúchala si ruky a hrozivo sa mračiac sa vliekla smerom ku obývacej izbe.

Pri burácajúcom ohni sa Lavender chúlila v kresle, Ron sedel na podlahe pri jej nohách, na ktorých odpočívala jeho hlava. Zdvihla zrak, keď vošla Hermiona a venovala jej neistý úsmev. Odkedy odišli Draco a Harry, mala Hermiona pocit, že s ňou chce Lavender hovoriť, asi o Ronovi, ale Hermiona druhú ženu ignorovala. Urobila tak opäť, klesla do kresla a demonštratívne zatvorila oči. Nechcela sa s Lavender rozprávať o Ronovi, nie teraz. Nie preto, že by žiarlila či bola naštvaná; naopak. Možno sa Ron teraz úplne uvoľní ohľadne jej vzťahu s Dracom. Hermiona vedela, bez ohľadu na to, čo jej ryšavec povedal, že sa stále cíti nepríjemne, keď ich vidí spolu.

Dotyk na líci Hermionu vyľakal a oči sa jej rozleteli. Ruka sa okamžite vnorila do vrecka kabáta a vytiahla bleskovo prútik. Pevná ruka ju jemne schmatla za zápästie, stiahla nadol ruku s prútikom a Hermiona si vydýchla úľavou, keď si dlhé prsty našli cestu do jej vlasov. Usmiala sa.

"Povedal som ti, že budem v poriadku," zašepkal Draco, usmial sa na ňu, hoci si Hermiona pomyslela, že ten úsmev bol strojený. Jeho pokožka bola mliečne biela a studená ako ľad, ale jeho oči boli tmavé a nepokojné. Spýtavo po ňom bleskla pohľadom, ale on pokrútil hlavou a zhlboka si vzdychol. Draco sa sklonil, nabral ju do náručia a zdvihol z kresla. Posadil sa na jej miesto, stiahol ju so sebou a ona sa usalašila v jeho lone a oprela si hlavu o jeho krk. Draco ju rukami ovinul a pevne ju objal, trochu sa chvel. Hermiona umiestnila láskavý bozk na mäkkú pokožku jeho krku.

"Kde je Harry?" zašepkala.

"Robí nám pitie," odpovedal Draco, jeho hlas pevný a napätý.

"Čo sa stalo, Malfoy?" spýtal sa Ron, keď sa odtiahol od Lavenderininých nôh, na jeho tvári slabé zamračenie. Draco si vzdychol a pretrel si spánky, tvár zvráskavená starosťami.

"Počkám na Pottera," povedal rozhodne, keď zohol hlavu, aby zachytil Hermionine pery svojimi vlastnými a jemne a láskyplne ju pobozkal. Hermiona si oproti jeho ústam vzdychla, mala pocit, že sa jej telo rozpustilo v jeho. Na chrbte vycítila Ronov pohľad, ktorý ich podráždený sledoval. Odtrhla sa od Dracovho bozku, otočila sa a vrhla na svojho bývalého milenca nevraživý pohľad. Ron pochopil, zamrmlal si niečo pod nosom a odvrátil sa k ohňu. Dvere na obývacej izbe sa rozkývaním otvorili, aby vpustili dnu Harryho, ktorý vyzeral bledo a nasledovala ho tesne Ginny. Hermiona trochu odfúkla, vymotala sa od Draca a ponáhľala sa vrelo objať svojho priateľa. Spýtavo sa pozrela na Ginny.

"Nenávidím čakanie," pokrčila plecami Ginny a Hermiona prikývla. Vedela presne ako sa cítila. Harry klesol do kresla pri ohni, Ginny sa presunula k jeho boku a prešla prstami cez spleť vlasov skôr než si sadla vedľa neho so znepokojenou tvárou. Ron sa posadil vzpriamene, odtiahol Lavenderinu ruku preč zo svojej hlavy a jeho oči sa presúvali medzi Harrym a Dracom. Hermiona znova klesla do Dracovho lona, jeho pevné ruky ju okamžite znova ovinuli. Harry vrhol na blondína ostrý pohľad a Hermiona zacítila ako jej strach zovrel žalúdok.

"Takže?" spýtal sa Ron, keď sa snažil nemať v hlase podráždenie. Bol nahnevaný, že mu Harry nedovolil zúčastniť sa tejto akcie a rečnil a mračil sa dobrých dvadsať minút potom, čo Harry a Draco odišli až kým obe, Hermiona aj Lavender, mu nepovedali, aby sklapol.

"Stretol som sa so Zabinim ako bolo dohodnuté," začal Draco pevným hlasom. "Povedal mi, že našiel kúzlo, nejakú čiernu mágiu, ktorá mu umožní získať Voldemordovu moc napriek tomu, že je Temný pán mŕtvy. Neviem, čo je to za kúzlo a nepovedal mi to. Nemohol som celkom dobre spýtať, Weasley," vyprskol, keď si preložil Ronov temný pohľad ako kritiku, o čom si Hermiona pomyslela, že asi aj bola. "Keby som to urobil, prasklo by to. Snape podľa všetkého o tom kúzle vie. Každopádne mi neposkytol oveľa viac, okrem zvyčajných kecov o tom, že je verný nasledovník Temného pána; naozaj dosť typická smrťožrútska filozofia."

V izbe vládlo mlčanie, keď každý vstrebával Dracove slová.

"Čo by to mohlo byť za kúzlo?" uvažovala Lavender a Harry pokrútil hlavou.

"Nemám tušenia. Niekto bude musieť ísť na Rokfort, skontrolovať knižnicu, popýtať sa, hocičo, čo je treba urobiť. Zajtra sa spýtam Pošuka, ak ho dokážem nájsť. Lupin spomenul, že sa zase presunul," vzdychol Harry a prešiel si cez vlasy. Pozrel sa na Draca, jeho výraz intenzívny. "Povedz im všetko, Malfoy."

Draco sa zamračil, hodil po Harrym temným, zamysleným pohľadom. "Ukázala sa Pansy," povedal prosto, jeho poznámka sa stretla s zalapaním po dychu od hrôzy od Lavender a Hermiony. Ginny mala ruky na ústach a Ron sa mračil.

"Myslel som, že si vravel..."

"Viem, čo som vravel, Weasley. Posral som to, že?" vyprskol Draco. "Ukázala sa v uličke, popísala moju návštevu vo svojom dome Zabinimu, ktorý sa tváril ako keby skôr prišli Vianoce. Netušil som, že ma tak veľmi nenávidí. Keby som niečo tušil, bol by som..."

"Čo, Malfoy? Zabil ju? To je to, čo robia smrťožrúti, že?"

"Ron!" skríkli Hermiona aj Ginny a Ron mal aspoň toľko cti, že sa zatváril zahanbene sám nad sebou. Draco prudko pokrútil hlavou, jeho oči temné a studené. Upriamil na Rona ľadový pohľad, čo prinútilo Hermionu striasť sa.

"Bol by som ju priviedol sem," povedal Draco pokojne, hoci jeho tvár bola ako kameň. "Nasilu, keby som musel, ale nemohla by bežať za Zabinim. Som teraz za riadneho vola."

"Nie, nie si," odpovedal potichu Harry. "Nepovedala nič o tom, že by Rád poznal ich plány, pretože ako by mohla. Stále si s nami v bezpečí, Malfoy."

"Ale Zabinimu nebude trvať dlho, kým mu to dôjde. Vie, že je Draco s nami," zamrmlala Hermiona a Draco súhlasne prikývol, pritiahol si ju bližšie. Otočila sa a schovala hlavu v jeho krku, nadychujúc jeho lahodnú vôňu. "Môžeme ísť teraz domov?" spýtala sa a vycítila ako prikývol a pobozkal ju na hlavu.

"Nie je nič, čo by som chcel viac v tejto chvíli," zašepkal jej do ucha a pevne ju stisol. "Možno je niečo, čo chcem viac..."

Hermiona sa zachichotala a štipla ho hravo do ruky, jej hlava a telo súhlasne kričali. Draco sa postavil, ten náhly pohyb ju prekvapil, tak zvrieskla, hodila sa mu pevne okolo krku. Pevne ju o seba opieral, choval v náručí.

"Potter, ďakujem za dnešný večer," povedal potichu Draco. "Teraz, ak vám to nevadí, pôjdeme domov."

"To by som neradil, Malfoy," povedal rýchlo Harry. "Mali by ste zostať tu. Manor nebude bezpečný, teraz keď Pansy..."

"Potom pôjdeme do Hermioninho bytu," zafrflal otrávene Draco.

Harry si vzdychol. "Nemyslím si, že..."

"Budeme v poriadku, Harry. Nerob si starosti, prosím. Po celom dome umiestnim bezpečnostné kúzla," povedala mierne Hermiona, keď sa otočila, aby sa pozrela na svojho priateľa. "Proste chcem ísť domov."

Harry si prešiel rukou cez vlasy, jeho tvár jasne nepokojná. "Nepáči sa mi to, Miona. Zavolám Fredovi a Angeline. Môžu byť vonku, len pre istotu."

"Oh, pre Merlina, Potter!" vyprskol Draco, keď jemne spustil Hermionu a zamračil sa na Harryho. "Už som chorý z toho byť tebou opatrovaný ako decko."

"Vlastne je to Hermiona, o ktorú si robím starosti. V tejto chvíli si mi srdečne ukradnutý," jedoval sa Harry, keď sa postavil a jeho tvár pomaly sčervenela. Ginny sa načiahla a položila mu ruka na plece, ale on ju odstrčil. "Keby si bol vtedy urobil svoju prácu s Pansy poriadne, nič z tohto by sa teraz nestalo!"

"Oh, takže je to moja chyba, že tu Zabini pobehuje prezlečený v hábite Temného pána, že?" jačal Draco, vykročil bližšie k Harrymu,  tvár skrútená v hneve. Ron vyskočil na nohy, prstami zavadil o prútik vo vrecku, tvár pevná a odhodlaná. Hermiona si vložila hlavu do rúk, znova mala pocit, že sa už-už rozplače. Ginny jačala na Harryho, aby čušal a Harry jačal na Draca. Hermiona začula ako Lavender prosí Rona, aby sa posadil a vedela, že je to len záležitosť sekúnd, kým tí muži zaútočia päsťami alebo sa vzájomne neprekľajú. Vo frustrácii dupla nohami, vytiahla prútik a vykríkla, "Silencio!". Miestnosť okamžite stíchla, Harry, Ron a Draco s ústami stále otvorenými jačali mlčky jeden na druhého. Jeden po druhom sa otočili, aby sa pozreli na Hermionu.

"Takto je to lepšie," povedala pokojne a prešla do stredu izby. "Viem, že sme všetci napätí a nesvoji, ale vážne chlapci, toto je smiešne! V tejto izbe je v tejto chvíli tak veľa testosterónu, že som prekvapená, že mi ešte nerastie brada. Prestaňte sa správať tak hlúpo! Harry," otočila nahnevané oči na Harryho, ktorý sa stretol s jej pohľadom. "Prestaň obviňovať Draca, že to pokašľal. Nebola to jeho chyba. Ron... proste prestaň," naliehala, keď sa mu pozrela do očí. Ron sa nahnevane nadýchol a otočil sa preč, chrtom k Hermione. Zobrala Draca za ruku. "A ty.  Len ma chcú udržať v bezpečí, To je všetko. Nie je to o tom, kto ma dokáže lepšie ochrániť, ty či oni. Úprimne, v tejto chvíli, by som radšej bola bez kohokoľvek z vás"."

Draco na ňu chvíľu civel, skôr než uvidela ako sa jeho tvár a telo uvoľnilo, jeho plecia trochu poklesli a jeho chrbtica povolila svoje napnutie. Prikývol a ona sa usmiala. "Dobrí chlapci." Hermiona mávla prútikom a kúzlo zmizlo. Draco sa načiahol a pritiahol si ju k sebe, kým hlboko vo svojom hrdle zavrčal.

"Máš pravdu," priznal. "Prepáč, Potter," povedal ostro, Hermiona si vzdychla a prevrátila oči, keď Harry zamrmlal na oplátku, "prepáč, Malfoy." Ron nepovedal nikomu nič. Lavender mu zasyčala do ucha, ale ignoroval ju.

"Môžeme ísť?" vyprskol Draco na nikoho konkrétneho, skôr než trhol Hermionu za ruku a ťahal ju z izby.

***

"To si naozaj nemusela urobiť, Hermiona," reptal Draco, keď stáli pred vchodovými dverami jej bytu. "Potter to prehnal."

Vzdychla si, keď prehľadávala vrecká kvôli kľúču. "Prosím, Draco, nezačínaj," prosila unaveným a napnutým hlasom. Draco prekrížil ruky na hrudi s pocit urazenia. Už dlhú dobu nebol takýto nahnevaný. Potter a Weasley, zvlášť Potter, ho privádzali do šialenstva dostatočného na to, aby ich chcel prekliať temnými kúzlami, na ktorých použitie už roky nepomyslel. Vedel ako chybne ohodnotil Pansy; vedel to v tej chvíli, keď sa zjavila v Zašitej uličke s úsmevom hnusného triumfu na jej červených perách. Ale keď bol jej malom dome v Walese, budila dojem, že jej hnev na neho vznikol prosto z toho, že ju odmietol. Nemal tušenie, že je stále tak tesne spojená so Zabinim. Ak niečo, pomyslel si, cítiac sa dotknuto, Potter by mal jačať na Angelinu. Bol to jej zdroj, ktorý povedal, že Pansy a Zabini sa nevideli už roky.

Pozrel sa na Hermionu. Stále si prehmatávala vrecká a mrmlala si pod nosom.

"Nemôžem ho nájsť," zanadávala, dupla nohou a Draco nadvihol obočie.

"Nemám v úmysle znieť povýšene, moja láska, ale nie si náhodou čarodejnica? Použi prútik," povedal znudeným hlasom. Otočila nahnevané oči na neho a on sa uškrnul, mal náladu na hádku. Nechcel sa hádať s ňou, miloval ju, ale Potter ho niekoľkokrát vážne naštval. Celá táto noc ho štvala. Draco mal pocit, že mu zlieza koža z tela, bol taký rozrušený. (Draco felt his skin was crawling from his body he was so restless). Pansyina prítomnosť ho vytočila, ale vedel, že premrhal drahocenný čas, keď bol šokovaný, zatiaľ čo mohol vytiahnuť viac informácii zo Zabiniho.

Hermiona vytiahla svoj prútik, hodila po Dracovi zúrivým pohľadom, a keď to urobila, okamžite otvorila dvere. Ihneď sa zacítil vinne za to, že ju vydráždil. Nechcel ju rozrušiť, nie, tak rozčúliť, aby sa ním nevyspala. Zamrmlal kajúcne, "prepáč," skôr než ju hravo potiahol za vlasy. Odrazila jeho ruku s podráždeným povzdychom.

"Draco," začala, otočila sa, jej tvár červená. Držala svoju podráždenosť pod kontrolou, ale vedel, že pod povrchom sa na neho paprčí. "Nemám náladu na hry."

"To je škoda, Humusáčka, pretože ja mám."

Draco zacítil ako mu stuhla krv na ľad, chladný hlas mu rezonoval v ušiach. Začul ako Hermiona zalapala po dychu a pozrela sa ponad jeho plece. Pomaly sa otočil, aby našiel špičku prútika pritisnutú o svoju tvár. Zabini, v jeho plnej smrťožrútskej nádhere, stál hneď za Dracom. Jeho pery sa skrivili do úsmevu, keď vzduch okolo nich rozrazilo niekoľko tlmených 'puknutí' a nie menej než šiesti smrťožrúti sa zjavili za Zabiniho zadkom. Stáli s namierenými prútikmi na Draca a Hermionu. Prekliaty Potter, pomyslel si mrzuto Draco, vždy musí mať pravdu.

Zabiniho úsmev sa roztiahol, keď Draco nechcene urobil krok späť. Jeho prvá myšlienka bola zatlačiť Hermionu dovnútra, ale jeho srdce pokleslo, keď sa postavila vedľa neho, jej vlastný prútik zdvihnutý, jej tvár bledá a odhodlaná. V duši si vzdychol. Raz Chrabromilčan,...

"Milé ťa znova vidieť, Draco," zaznel Pansyin hlas, a on sa nemou hrôzou díval ako nadvihla kapucňu a stiahla si ju z hlavy. Jej ruky sa presunuli, aby si stiahla masku, ktorú mala na sebe, ale Zabini vykríkol krátky príkaz, aby jej činnosť prekazil.

"Spomínať môžeš neskôr, Parkinsonová. Ale práve teraz, ty," povedal chladne, keď stočil svoje oči na Hermionu, "a ja sa musíme trocha porozprávať, Humusáčka."

"Daj jej pokoj, Blaise," prerušil ho Draco varovne a zovrel pevnejšie svoj prútik. "Čokoľvek chceš, urobím to, ale ju z toho vynechaj."

"Nie," vydýchla Hermiona. "Draco, nie."

Smrťožrúti sa zasmiali a Draco za zachvel, keď ich posmešný smiech tancoval po jeho chrbtici.

"Nie, Malfoy. Už nás viac nezaujímaš," povedal Zabini a zdvihol svoj prútik. "Avada..."

"Nie!" vykríkla Hermiona a vystrelila "Stunner" priamo na Blaisove srdce. Zasiahlo ho do hrude a on sa zrútil ako domček z karát, klesol na zem do hromady tela a čierneho hábitu.  Pansy zvrieskla a príval kúziel vystrelil zo špičky jej prútika. Draco zatlačil Hermionu na zem, skôr než seba hodil bokom. Otočil sa, aby sa na ňu pozrel, sledoval s hrôzou ako sa k nej pohli dvaja smrťožrúti. Jedného omráčila a prekliala ďalšieho, skôr než sa k nim pridal tretí, zdvihol hrozivo svoju päsť a zdrvujúco ju zasiahol do lebky. Draco zaskučal od zúrivosti a preletel k jeho nohám, zabudol na vlastný prútik, vrhol sa cez neveľký pestovaný trávnik, vrazil svojím telom do smrťožrúta a stiahol ich oboch prevaľujúcich sa k zemi. Tesne sa vyhol kliatbe, ktorá letela na jeho hlavu od Pansy, prevalil sa na chrbát a použil smrťožrúta ako štít. Ten muž sa zvalil na neho a vyrazil mu dych z tela. Draco ho so zavrčaním odhodil.

Zadýchaný ležal zovierajúc si svoje rebrá a ťažko zrýchlene dýchal. Matne videl Hermionu neisto sa posadiť, a jeho srdce zaplesalo, keď zbadal, že nie je vážne zranená. Po líci jej stekal pramienok krvi, pri hrudi si držala zápästie a na tvári mala bolestivý výraz. Hermionin prútik vystrelil z jej ruky a ona sa s prekvapením pozrela, aby zistila, že sa k nej blíži Pansy, jej prútik odhodlane zdvihnutý a namierený na Hermionino srdce.

"Neopovažuj sa, Pansy!" zajačal Draco, posadil sa a zúfalo hľadal svoj vlastný prútik. Pansy sa ostro zasmiala, čo znelo ako šialenec a Draco sa prikrčil. Čo sa jej do pekla stalo? Na chvíľu uvažoval, či ju Zabini nemá pod kliatbou Imperius. Pansy cez plece zakričala na ostatných, aby odišli, kým sa tu ukáže Rád a oni sa rýchlo odmiestnili, schmatli Zabiniho a svojich stuhnutých kolegov kým odišli. Pansy zdvihla prútik, ochromila Hermionu, ktorá spadla znova na trávnik a vyzerala akoby spala.

"Pansy, prečo to robíš?" spýtal sa Draco, jeho hlas šepkaná prosba. Srdce sa mu v jeho hrudi rozlomilo na milión kúskov. Snažil sa dostať na nohy, keď sa chcel dostať k Hermione. Pansy sa otočila, aby sa na neho pozrela, jej tvár bledá a oči smutné.

"Je mi to ľúto, že to musí byť takto, Draco." povedala polohlasne skôr než na neho namierila svoj prútik.

Som mŕtvy, pomyslel si Draco. Kým svet explodoval, videl Pansy schmatnúť Hermioninu ruku skôr než vystrelila kúzlo priamo na jeho srdce. Zmizla v temnote a tiahla Hermionu so sebou. Zo zastonaním nechal Draco klesnúť svoju hlavu späť, Hermioninino meno mu uniklo z pier a v ušiach mu zvonil Pansyin smiech.