O trolloch a čarodejníckych deťoch
Originál: Of Trolls and Wizard Kids
Autor: LLALVA; Preklad: GwenLoguir; Betaread: Eggy; Banner: GwenLoguir
Stav: dokončená, súhlas s prekladom
Dĺžka: 80 tisíc slov v dvadsiatich dvoch kapitolách
Prístupnosť: K (pre všetkých)
Žáner: severitus*
14. kapitola
„Severus, môžeš na slovíčko?“ Snape práve vyšiel z pracovne, keď ho oslovil drobný profesor.
„Isteže, Filius, mám desať minút pred ďalšou hodinou. Alebo sa ku mne chceš pripojiť dnes večer na čaj?“
„Čaj bude skvelý, ďakujem, Severus. Uvidíme sa neskôr.“
Snape sledoval, ako drobný muž kráča chodbou k Bystrohlavskej veži. Nemusel rozmýšľať, čo budú preberať. V poslednej dobe sa myšlienky učiteľského zboru, a aj jeho, točili okolo Harryho adopcie. Severus si prial, aby to už skončilo. Bolo to príliš znepokojujúce. Po odoslaní papierov na Úrad sociálnych vecí a rodiny*, mu späť doručili potvrdenie o prijatí, ale odvtedy sa mu neozvali. A to prešli tri týždne. Albus mu oznámil, že bol informovaný, a že všetko zatiaľ prebiehalo hladko. Severus nemal dobrý pocit a čakal na pohromu. Chcel sa poponáhľať s pokrvnou adopciou. Ako náhle vykonajú obrad, ministerstvo musí adopciu iba papierovo potvrdiť. Ale medzitým bola budúcnosť neistá. Dúfal, že Filius konečne našiel vhodný rituál.
Harry vyzeral, že si na tú myšlienku zvykol. Bol zhovorčivejší než zvyčajne, cez hodiny na nejako premotával, ale už si viedol lepšie. Dvakrát do týždňa sa stretávali, aby spolu prebrali jeho pokroky v škole a sobotu spolu raňajkovali. Harry potom strávil celý deň v Severusovom byte, než sa vrátil spať do veže.
Izba bola skoro hotová. Severus na ňu umiestnil ohrievacie kúzla a zmenil farby stien a zostavil nábytok. Harry vybalil plachty a prikrývky, a knihy, a hračky, ale nepýtal sa, či tam môže prespať a Severus nechcel naliehať, kým nebude dokončená adopcia, alebo aspoň pokrvná adopcia.
~*~
Filius Flitwick prišiel na čaj o piatej.
Až keď mali obaja šálky v rukách, začal rozprávať.
„Dobre, Severus,“ Flitwick si odkašľal, „dokončil som svoj výskum. Myslím si, že to musíme urobiť tak jednoducho ako sa len dá. Chcel som to najprv prediskutovať s tebou, pretože s našimi kolegyňami to môže byť trochu komplikovanejšie.
Komplikovanejšie nebolo slovo, ktoré by použil Severus, ale nechal to tak.
„Čo to obnáša?“ spýtal sa obávajúc sa najhoršieho.
„Mohli by sme proces rozdeliť na tri časti, Severus. Príprava, oslava a pokrvná adopcia sama, ale každá časť je veľmi dôležitá, chápeš? Splnenie jednej časti bude podporovať ostatné. Rituály poskytujú spôsob pre ľudí, aby vyjadrili svoje pocity a ocenili prerod. Ohlasujú zmenu, zmenu, ktorá sa uskutoční u teba doma a v tvojom živote.“
Zmenu? Malé desivé slovíčko. Severus si vzdychol: „Čo by sme mali spraviť?“
„Prvá časť zahŕňa iba teba.“ Severus sústredene počúval. Šálku položil pred seba na stolík. Flitwick pokračoval: „Toto budeme volať pred-adopčný rituál. Vyžaduje, aby si sa pripravil na prijatie/uvítanie dieťaťa. Znamená to, že Harrymu pripravíš priestor.“
„Izba je takmer hotová,“ Severus ukázal na dvere hlbšie do chodby.
„Dobre. Potom môžeme pokračovať. Musíš byť presvedčený, že tá izba bude patriť tvojmu synovi, nie synovi tvojej najlepšej priateľky, alebo synovi Jamesa Pottera, dokonca ani synovi tvojej životnej lásky...“
Severus sebou trhol.
„Áno, Severus, viem. Ale izba musí byť pre Harryho. Tvojho syna. Nič viac, nič menej.“
„Ale ja od neho nechcem, aby roz/trhol putá, ktoré ho spájajú s jeho rodičmi... nezabúdaj, že sa snažíme udržať pokrvné ochrany, aby bol v bezpečí...“
„Dieťa nemusí prerušiť tieto spojenia, aby si vytvorilo puto s tebou. Ale ty si budeš musieť vytvoriť nové, musíš si uvedomiť, že On je tvoj. Ty si ten, ktorý si musí uvedomiť že je naozaj tvoj. Pamätaj, že jednáme so starovekou mágiou, to je surová mágia, ktorá pracuje s úmyslom, v mysli nesmieš mať ani kúštik pochybností.“
„Zahŕňa to nejaké kúzlo?“
„Ani nie kúzlo, je to skôr ako cvičenie vôle. Budeš potrebovať sviečky...Štyri, aby sme boli presní. Dokončuješ izbu pre Harryho. Keď bude každý detail hotový, zapáliš sviečku a povieš: To je posteľ môjho dieťaťa alebo To je šatník môjho dieťaťa, a podobne To je miesto pre sny môjho dieťaťa. Potom, pri tvojom stole, povieš, že tu bude vždy miesto na sedenie pre tvoje dieťa v tvojich rukách pre útechu. Neexistuje fráza, ako to máš to sformulovať. Hovor čo najprirodzenejšie. Vyslov to, čo v tej chvíli cítiš srdcom. Nakoniec zapáliš poslednú sviečku, a povieš: Som pripravený, aby dieťa prišlo a bolo moje. Budeš to robiť tri po sebe nasledujúce noci. Ak začneš dnes, skončíš vo štvrtok.“
„To zvládnem. Začnem dnes v noci.“
Flitwick prehmatal habit a vytiahol odtiaľ krabicu veľkú asi ako kniha. Otvoril ju a podal Severusovi: „Tu sú sviečky.“
„Čo ďalej?“
Zatiaľ to nie je také ťažké, pomyslel si Severus.
„Oslava.“
Severusovi sa nepáčilo, ako to znelo. Flitwick si všimol jeho výraz tváre a pokračoval. „Preto som s tebou chcel rozprávať osamote, môj priateľu. Vieš, akoby to slovo rozžiarilo oči Minerve, Pomone, Poppy a Albusovi. Rituály poskytujú zámerný most von z tajností a ostychu. Musíš to oznámiť svetu! V piatok alebo sobotu by si mal mať oslavu, ktorá informuje tvojich priateľov, že si pripravený na príchod dieťaťa.“
Filius videl, že Severus je stále na pochybách.
„Rituály oslavované s otvorenosťou, láskou a hrdosťou vyšlú silnú správu potvrdenia tým okolo teba, a, ešte dôležitejšie, dieťaťu.“
Severusovi v mysli vyskočili dve veci, jednou bola Harry bude ako darček? a Nie som dobrý v príprave večierkov.
Filius takmer počul jeho myšlienky: „Môžeš to nechať na Minervu alebo Pomonu...“ Severusovi sa v očiach zráčilo pravé zdesenie, „ale najjednoduchšie by bolo, ak povieš škriatkom, koľko ľudí príde a oni pripravia jedlo a pitie. Nepotrebuješ urobiť nič ďalšie.“
„Nemám priateľov, Filius.“
„Nezmysel, Severus, nie sme iba kolegovia. Vieš, že ťa v tomto plne podporujeme.“
„Takže musím informovať celú školu?“
„Rozumiem, že to chceš držať v tajnosti. Zbor to bude vedieť tak či tak, ale všeobecná verejnosť nie. Je dôležité, aby Harry rozumel, že to chceš utajiť kvôli jeho bezpečnosti. Nie, preto, že sa z toho netešíš alebo preto, že nie si dosť hrdý na to, že budeš jeho otcom. Nebude na tomto stretnutí, ale mal by o tom vedieť.“
„Môžeme to deťoslávenie spraviť v zborovni?“ Severus naozaj nechcel mať ľudí vo svojom byte.
„Je to možné, ale odporúčam, aby to bolo tu, keďže všetci zúčastnení donesú darčeky na privítanie a je lepšie, ak im bude dovolené odložiť ich v Harryho izbe. Tak tá izba bude plná dobrých prianí.“
„Aký druh darov?“ Sviečky, darčeky, večierky, nebudú od neho čakať, že upečie aj tortu?
„Symbolické. Vhodné pre jedenásťročného. Možno niečo sladké, niečo teplé, oblečenie alebo hračky.“
„Čo ďalej?“
„V utorok je spln, to nepochybne posilní obrad, musíš si vybrať štyroch svedkov. Myslím, že Pomona, Poppy, Minerva a Albus to radi urobia. Ja budem viesť obrad. Budeme potrebovať presne tie isté štyri sviečky a obrázok Harryho rodičov. Zúčastniť sa toho musíte obaja. A tu budeme potrebovať krv.“
~*~
„Harry, zapáľ túto sviečku pre svojich rodičov a povedz im, najprv v duchu, že ich neprestaneš milovať, alebo byť ich synom, ale chystáš sa stať Severusovým synom.“
Harry zažal sviečku a položil ju pred obrázok svojich rodičov.
Kľakol si na vankúš pred stolom. Chrbtom sa dotýkal Severusových kolien.
„Teraz, povedz slová, ktoré si si cvičil,“ Flitwick bol usadený bokom a riadil obrad.
„Mamka, ocko, vždy budem vašim synom a budem vás ľúbiť, ale teraz sa stanem aj synom Severusa Snapea.“
Plameň sviečky zjasnel a potom zhasol.
Všetci prítomní okolo seba zacítili jemný závan.
„Teraz, Severus, opäť zapáľ sviečku a povedz im, že považuješ dieťa za svoje. Že ho k sebe pútaš, nedbajúc na hocijakú minulosť alebo budúcnosť, že JE tvoje dieťa a budeš ho milovať.“
Severus cítil, ako sa mu trasie ruka, ako zapaľoval zápalku. Ale v momente, keď sa oheň dotkol knôtu sviečky, zacítil okolo seba teplo. Vrúcnosť, ktorú si spájal s matkou a neskôr s Lily. Vedel, že to znamená, že Harry je už jeho časťou.
Hovoril slová, ale počul ich, akoby ich vyslovoval niekto iný.
Sviečka nezhasla. Filius na to pozrel so spokojnosťou. Obrad šiel veľmi dobre.
„Teraz, moji priatelia, vy, ktorí ste svedkami, zapálite ďalšie dve sviečky a ja zapálim ďalšiu. Pretože oheň, ktorý reprezentujú, nás zaväzuje pamätať si a zaväzuje nás naplniť tento rituál. Sme svedkami tomuto začiatku a prinášame našu spoločnú mágiu na upevnenie puta.
Severus, prosím, bodni sa do prsta a kvapku krvi umiestni na plátno... Teraz s tým pomôž Harrymu. Spojte prsty a nechajte krv sa premiešať...“
Harry cítil mravčenie, ktoré začalo v prste a prešlo celým jeho telom, pozeral sa na Severusa a tušil, že muž cíti to isté. Flitwick pokračoval. „Preložte plátno... teraz je vaša krv spoločná. Podržte zložené plátno nad sviečkou...“
Plátno v momente zhorelo, tak rýchlo ako sa roztopí snehová vločka v horúcom stisku.
Obklopil ich ďalší teplý vánok a sviečky naraz zhasli. Všetci zostali potichu.
Severus obomi rukami držal Harryho za ramená.
„Dobre, zdá sa, že to fungovalo. Harry, máš otca, Severus, máš syna. Odteraz ste rodina!“
Harry sa postavil a nechal sa objať otcom. Posadili sa do rovnakého kresla.
Všetci prítomní si s nimi potriasli rukami. Harry si všimol, že jeho ranka na ukazováku sa uzavrela. Mal pocit, že sa rozplače, ale nechcel to spraviť pred svojimi profesormi...
Odišli o pár minút neskôr. Chápali, že malá rodinka potrebuje čas byť spolu. To bola oslava pre dvoch.
Harry stál pri Severusovi, ako sa lúčil s hosťami. Obaja boli vďační, keď sa za posledným zatvorili dvere.
„Hotovo?“ spýtal sa chlapec. Cítil sa plný emócií a vôbec netušil, ako ich vyjadriť.
„Áno, Harry. Teraz si môžeš otvoriť darčeky.“
„Darčeky?“
„Áno, doniesli ti ich v deň večierka, ber to ako priania všetkého dobrého.“
„Darčeky pre mňa?“ Harry bol stále ohromený z obradu. Severus sa to pokúsil vysvetliť: „Tak, sú pre môjho syna, nepoznáš ho náhodou?“
„Ja som tvoj syn.“
„Potom si myslím, že sú pre teba, synak.“ Harry pribehol a objal svojho otca.
~*~
Severus požiadal, aby bol rozhodcom počas ďalšej metlobalovej hry. Po tom, čo sa stalo počas prvého zápasu, nechcel, aby niečo ohrozilo Harryho , ale nemohol mu zabrániť hrať. hcel byť nablízku, ak by sa prihodila nehoda.
Harry bol taký nadšený, že má nablízku otca, že chytil strelu takmer hneď, ako hra začala. Spravil tým zo zápasu jeden z najkratších v Rokfortskej histórii!
Keďže Chrabromil vyhral, oslavovali vo veži.
~*~
Nasledujúci pondelok Severus obdržil predvolanie, aby sa v to popoludnie dostavil na Ministerstvo mágie. Informoval riaditeľa a rozhodli sa, že by nemal ísť sám. Pôjde spolu s Filiusom Flitwickom a Albusom Dumbledorom.
Spred školských pozemkov sa premiestnili do hlavného vestibulu Ministerstva mágie. Odtiaľ nasadli na výťah, ktorý ich odviezol k Úradu sociálnych vecí a rodiny.
Nechali ich čakať v malej zasadacej miestnosti. Stará čarodejnica z oddelenia im ponúkla kávu a čaj a odišla. O desať minút sa vrátila v spoločnosti Korneliusa Fudgea. Muž na nich nahnevane pozeral.
„Dumbledore, bol som informovaný o nelegálnom adopčnom rituáli, ktorý bol minulý utorok vykonaný v Rokforte!“
„Nebol nelegálny, Kornelius. Adopčné rituály nie sú zakázané.“
„Adopcie musia byť povolené ministerstvom!“
„Chápali sme to tak, že administratíva sa vybavuje, Kornelius,“ otočil sa, aby sa pozrel na čarodejnicu vedľa neho.
„Vybavuje, ale povolenie vám nebolo udelené!“ zamietol to minister.
„Ku dnešku, Kornelius, prešlo päť týždňov, odkedy Úrad sociálnych vecí a rodiny prijal žiadosť. Podľa legislatívy má byť administratíva dokončená do jedného mesiaca. Takže všetko by už malo byť dokončené.“
„Zatiaľ sme to nedokončili. Sú tu záležitosti, ktoré stále zvažujeme,“ ledva vládal hovoriť.
„O akých záležitostiach hovoríte?“ pokojne sa spýtal Albus Dumbledore.
„Napríklad fakt, že dieťa, ktoré má byť adoptované, je Harry Potter! A osoba, ktorá sa ho chystá adoptovať, je smrťožrút!“
„Viete, že obvinenia boli stiahnuté. Severus Snape bol očistený pred viac ako desiatimi rokmi a ako taký si môže adoptovať hocijaké dieťa.“
„Hocijaké dieťa áno, ale nie Harryho Pottera...“
„Prečo nie?“
„Pretože to dieťa potrebuje špeciálnu pozornosť a... Nemá na to žiadne právo.“
„Kornelius, s potrebnými papiermi sme vám doručili listy od matky dieťaťa dosvedčujúce, že bola priateľka Severusa a že chcela, aby sa postaral o jej syna.“
„Dieťa má príbuzných...“
„Má, ale jeho príbuzní... Jeho strýkovi bola ponúknutá pozícia mimo krajiny. Nechcú Harryho oddeliť od sveta jeho rodičov, navrhli, aby bol dieťaťu určený opatrovník.“
„Opatrovník, nie rodič, to je príliš... konečné!“
„Severus Snape bol Harryho opatrovníkom od začiatku školského roka, takže ďalší logický krok bolo požiadať o adopciu.“
„Ale nebol schválený ministerstvom.“
„Bol schválený ministerstvom, než začal učiť na Rokforte.“
„Ak dovolíte, Albus...“
„Samozrejme, Filius.“
„Minister, keď ste sa dozvedeli o adopčnom rituáli, bol dokončený, nie?“
„Áno.“
„To znamená, že bol úspešný a potrebujete to iba potvrdiť odovzdaním správneho papiera pánu Snapeovi.“
„To neurobíme.“
„Naozaj chcete oponovať starovekej mágii?“ spýtal sa Flitwick. V tej chvíli sa svetlá v malej miestnosti vypli a okolo nich sa zdvihol silný vietor .
Všetci prítomní ostali neschopný slova. Dumbledore zapálil prútik a povedal:
„Plánujete ísť proti starovekej mágií, Kornelius? Ste na to pripravený? Táto mágia je taká silná ako Neporušiteľný sľub.“
Vo svetle Dumbledorovho prútika sa cítil Kornelius Fudge naozaj malý. A nikdy nebol dobrý v starovekej mágií...
„Samozrejme, že nie, Albus. Poznáme silu týchto sľubov a... To je dôvod, prečo by mali byť kontrolované ministerstvom, ak by boli urobené zle...“
„Tento rituál pozostáva iba z lásky a nádeje, Kornelius, zo začiatku rodiny.“
„Takže,“ ozval sa Severus hlasom, ktorý používal, aby roztriasol všetkých študentov, „chystáte sa mi dať tie papiere?“
„Zaiste, ale zaznamenáme námietku...“
Svetlá zase zhasli po zaznení hrmotného zvuku ako hrom. Svetlá sa vrátili po malom bliknutí.
„Dáme vám vaše adopčné papiere,“ prehlásila poblednutá čarodejnica. Kornelius Fudge, príliš vydesený, aby sám hovoril, iba súhlasne kývol a podpísal pergamen, ktorý bol pred neho položený. Rozlúčil sa a vyšiel von. Minister mágie bežal celou cestou do svojej kancelárie, kde požiadal svoju sekretárku, aby zrušila všetky jeho stretnutia na toto poobedie a doniesla mu upokojujúci elixír.
Po stretnutí si traja čarodejníci vyšli na pohárik do Deravého kotla. Usadili sa do súkromného salónika a objednali si.
Severus vyzeral trochu roztrasený. Mal poskladané pergameny vo vnútornom vrecku svojho habitu každú chvíľu sa ich rukou dotýkal uisťujúc sa, že tam naozaj sú. Počul o sile starovekej mágie a to bol dôvod, prečo chcel, aby chránila Harryho, ale nikdy nepočul o tom, že by sa takto prejavovala.
Filius sa posadil na vysokú stoličku. Ako sa usádzal, vytiahol z vrecka loptičky veľkosti guľôčok na hranie. Niektoré boli čierne a niektoré namaľované na strieborno. Položil ich pred riaditeľa.
„Vynaliezavosť mladých myslí ma vždy prekvapovala. Kto by tomu bol veril...?“
Severus pozrel na loptičky, ale nevedel, čo sú zač.
„Budeš musieť udeliť body Chrabromilu, môj priateľu.“
„Dám im desať bodov za každú guľu, ktorú som použil a tiež ospravedlnenku z ďalšieho trestu, ktorý si vyslúžia v mojej triede.“
„Mali by sa naučiť používať ich mozgy konštruktívnejšou cestou. Aj keď, podľa mňa, tieto vecičky sú geniálne.“
„Prajem si, aby som mal fotku Fudgovej tváre po tom hrome...“ malý muž takmer spadol od smiechu zo stoličky.
„O čom to rozprávate?“ Severus sa snažil porozumieť rozhovoru.
„Weasleyovské dvojičky. Podarilo sa im vyrobiť tieto nezvyčajné guľôčky...“
„Tieto loptičky?“
„Áno, Severus, čierne zhasnú svetlá a strieborné vytvárajú zvuk veľmi podobný hromu...“ Malý mužík vynakladal veľkú snahu, aby nespadol zo stoličky... „Napadlo mi, že budú nápomocné.“
„Myslel som si, že si to pri druhom zahrmení prehnal, Filius!“ smial sa Dumbledore.
„Moja chyba, použil som dve loptičky.“
„Stavím sa, že Fudge si dvakrát rozmyslí, než sa zase bude snažiť ísť proti starovekým rituálom!“
V tej chvíli prišlo pitie a Severus pripil svojim priateľom. A sľúbil si, že v budúcnosti na dvojičky nebude taký tvrdý.
~*~
Tej noci Severus zavolal Harryho do svojho bytu a ukázal mu pergamen. Vedel, že to medzi nimi už nič nezmenilo, ale zarámovali si kópiu a zavesili ju do Harryho izby.
Nakoniec boli rodina s ministerským povolením!
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 26.10. 2014 | 22. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 12.09. 2014 | 21. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 08.07. 2014 | 20. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 15.05. 2014 | 19. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 22.03. 2014 | 18. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 08.03. 2014 | 17. kapitola 2/2 | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 18.02. 2014 | 17. kapitola 1/2 | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 06.02. 2014 | 16. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 03.10. 2013 | 15.kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 16.09. 2013 | 14.kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 19.08. 2013 | 13.kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 09.07. 2013 | 12. kapitola - 2. časť | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 10.06. 2013 | 12. kapitola - 1. časť | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 29.04. 2013 | 11. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 09.04. 2013 | 10. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 25.03. 2013 | 9. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 11.03. 2013 | 8. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 04.03. 2013 | 7. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 25.02. 2013 | 6. kapitola (časť druhá) | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 18.02. 2013 | 6. kapitola (časť prvá) | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 11.02. 2013 | 5. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 04.02. 2013 | 4. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 28.01. 2013 | 3. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 14.01. 2013 | 2. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 07.01. 2013 | 1. kapitola | |
. Úvod k poviedkam: ( GwenLoguir ) | 02.01. 2013 | Úvod - O trolloch a čarodejníckych deťoch | |