Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Fénixova pieseň

2. Muž dvoch pánov

Fénixova pieseň
Vložené: solace - 19.09. 2013 Téma: Fénixova pieseň
solace nám napísal:

Fénixova pieseň

alebo Hermiona Grangerová a Polovičný princ

Autor: grangerous

Preklad a banner: solace

Beta: arkama

Originál: http://www.fanfiction.net/s/4763572/1/Phoenix-Song-or-Hermione-Granger-and-the-HB-P

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

 

2. Muž dvoch pánov

 

„Á, Severus, som rád, že si si dnes bol schopný nájsť čas na rozhovor so mnou.“ Hoci slová uvítania zneli zdanlivo nevinne, Snape si ihneď uvedomil, že Dumbledore zúri.

„Albus,“ podotkol nezáväzným tónom a posadil sa naproti riaditeľovmu stolu. Niet pochýb, že starší čarodejník čoskoro prejde priamo k veci.

„Čo musím urobiť, Severus, aby som ťa presvedčil o dôležitosti tvojej pozície?“

Mojej pozície?“ Pohľad mu zablúdil k Félixovi. Fénix. To slovo sa mu ozývalo v mysli a vyvolalo vnútorné chvenie.

„Tvoja účasť v boji proti Voldemortovi má kľúčový význam. A napriek tomu si včera ľahkovážne ohrozil svoj život.“

Znovu pozrel na Dumbledora. „Včera, Albus,“ zavrčal, „som nezachránil život nikomu inému – než jednému z vašich milovaných chrabromilčanov.“ Cítil, ako v ňom pri riaditeľovom karhaní stúpa zadržiavaný hnev. Oprel sa v kresle dozadu, drzo si preložil jednu nohu cez druhú a ruky si skrížil na prsiach. Z hlasu mu presakoval sarkazmus: „Ceníte si ten môj viac?“

„Prekvapilo by ťa, keby to tak bolo?“ Dumbledorova odpoveď bola pohotová. „Čas na sentimentálne rozhodnutia je už minulosťou. Sme vo vojne, chlapče môj, a ja v nej mám len jedného špióna, a tým si ty. Nie je na tebe, aby si posudzoval riziká.“

Koľko rokov túžil Snape po tom, aby tento muž vyhlásil, že jeho život má cenu a stojí za pár obetí, aby ho ochránil? A predsa teraz tvárou v tvár takému tvrdeniu, bolo jeho gesto bezcenné, bolo iba bezcitným ocenením jeho hodnoty v celej tej záležitosti. Pri Dumbledorových slovách sa mu zovrel žalúdok. V záblesku spomienky videl rozorvanú a krvácajúcu nahú hruď Hermiony Grangerovej, keď kúzlo explodovalo. A vzplanul v ňom hnev v jej mene.

„A čo keby to bol Potter? Vždy ste niektorých študentov vnímali ako viac nahraditeľných.“ Počas rozprávania sa naklonil dopredu a rukami zvieral opierky kresla.

„Ja...“ Dumbledore sa v rozpakoch odmlčal, prvýkrát počas rozhovoru vyzeral mierne zahanbený a sklopil oči na stôl. Voľne na ňom spočívala jeho ruka zovretá do päste, a keď sa na ňu zahľadel, vráskavá koža na hánkach pritiahla Snapovu pozornosť. Riaditeľ vyzeral staro. Uvedomenie si skutočnosti bolo šokujúce a desivé. Keď znovu prehovoril, hlas mal sotva hlasnejší od šepotu. „Teraz nehovorím o tvojom detstve, Severus, ale o tvojom včerajšom konaní.“ Dumbledore pokračoval ďalej a hlas mal znovu pod kontrolou. „Odľahlo mi, samozrejme, že slečna Grangerová prežila. A tiež som za to vďačný. Avšak vstupovať do jej mysle, zatiaľ čo v nej bola taká kliatba, bolo maximálne nerozumné. Keby stratila kontrolu nad svojimi myšlienkami, obaja by ste zomreli, alebo utrpeli nenapraviteľné poškodenie mozgu.“

„Pán riaditeľ, vaša logika vás necháva v štichu, Hermiona Grangerová je pre výsledok tejto vojny prinajmenšom taká dôležitá ako ja, ak nie dôležitejšia. Obaja sme videli jej aritmantické výpočty: to dievča je najdôležitejšou stavebnou zložkou priateľstva tých troch. Čistokrvný, polovičnej krvi a muklorodená; muž a žena – v tom je magická sila tejto kombinácie. Uvažujte, Albus! Čo by urobil Harry Potter, keby zistil, že je zodpovedný za smrť svojej najlepšej priateľky? Aké následné udalosti by jej skon uviedol do pohybu? Musel som zasiahnuť. Len my dvaja ovládame legilimenciu na požadovanej úrovni a iba ja poznám liečebný postup pri Sectumsempre. Netvrdím, že som očakával vašu nehynúcu vďačnosť, Albus, no priznávam, že som čakal aspoň pár slov vďaky za to, že som zachránil mozog chrabromilského tria. Nechápem, ako mohlo moje postavenie obetného baránka Temného pána prevážiť nad prínosom jej ďalšej prítomnosti po Potterovom boku?“

Snape vstal a dlaňami sa oprel o povrch riaditeľovho stola, keď sa naklonil dopredu a uprene mu hľadel do očí. Obaja muži ťažko dýchali.

„Severus?“ Dumbledorov hlas znel neisto. Natiahol ruku a zakryl ňou Snapovu. „Posaď sa, prosím. Dlhujem ti ospravedlnenie.“

Po niekoľkých dlhých sekundách si Snape sadol, pričom si vytiahol ruku spod Dumbledorovej a obe si ich prekrížil na hrudi.

„Ďakujem, Severus,“ Riaditeľ si zložil okuliare, palcom a ukazovákom si stisol koreň dlhého nosa. „Mýlil som sa. Urobil si správnu vec, hodnú úcty. Už druhý raz za posledné dva dni som sa ocitol v rovnakej situácii: v oboch prípadoch som uprednostnil bezpečnosť mladého muža, ktorého mám rád, pred väčším dobrom. Zdá sa, že opakovane robím tú istú chybu. Si pre našu vec nenahraditeľný, Severus, no oveľa dôležitejšie je, že by som neuniesol, keby som ťa stratil – hovorí zo mňa strach a ja len dúfam, že mi z hĺbky srdca odpustíš.“

Snape cítil, ako sa mu po Dumbledorových slovách mimovoľne zovrel žalúdok. Od včerajšej udalosti so slečnou Grangerovou boli jeho emócie v neustálom zmätku. Nemal vo zvyku navštevovať mysle svojich študentov, práve naopak. Ale keďže bol vynikajúcim legilimentorom, myšlienky a emócie ľudí, ktorí ho obklopovali, sa mu ustavične mihali na okraji podvedomia – ako pestrofarebný kaleidoskop úmyslov a túžob. Vedel napríklad, keď sa ho niekto pokúšal oklamať a nežil vo falošnej predstave pokiaľ išlo o strach a odpor, ktorý vyvolávala jeho prítomnosť u žiakov. Študenti jeho fakulty boli, pravdaže, výnimkou a u niekoľkých študentov vyšších ročníkov, najmä z Bystrohlavu, sa mu počiatočnú hrôzu napokon podarilo nahradiť zdráhavým rešpektom. Avšak mienka Hermiony Grangerovej ho vyviedla z miery. Povedala, že mu dôveruje a myslela to vážne. Sila jej inštinktívnej oklumencie tú informáciu pred ním utajila počas rokov, čo sa poznali, no len čo sa dostal za jej ochrany, úcta k nemu ovplyvnila jej myšlienky tak intenzívne, že to nebolo možné ignorovať.

A teraz tu bol Dumbledore, ktorý sa ospravedlňoval a úprimne priznal, že si oňho robí starosti. Hrubé steny Snapovej emocionálnej obrany boli vytvarované tak, aby odolali nenávisti a podozrievaniu, no úcta a starostlivosť cez ne prekĺzli do jeho citlivého vnútorného sveta s ľahkosťou, ktorú považoval za desivú. Díval sa na Dumbledorovu unavenú tvár a cítil sa nepríjemne zraniteľný.

Ticho, ktoré nastalo po riaditeľovom ospravedlnení, bolo napäté a trápne. Snape mávol rukou v geste, ktoré bolo zároveň odmietavé aj obranné. „To stačí,“ povedal chrapľavým hlasom. Mal sucho v krku. „Sentimentálne rečičky nič nedocielia.“

„To je, chlapče môj,“ odvetil Dumbledore s krivým úsmevom, „jedna z mála vecí, na ktorých sa nezhodneme.“

Snape si tak trochu pobavene odfrkol. „Z mála?“ spýtal sa a zdvihol obočie. Dumbledore sa uľahčene rozosmial, tá štipka humoru v ich rozhovore pomohla medzi nimi nastoliť krehkú rovnováhu rýchlejšie než ďalšia siahodlhá diskusia. Riaditeľ mávol prútikom a z jednej skrinky privolal fľašu ohnivej whisky a dva poháre. Nalial do nich dve štedré dávky a jeden podal Snapovi.

„Myslím, že si obaja po jednom zaslúžime, čo ty na to?“

Snape na odpoveď zdvihol svoj pohár a riadne si z neho odpil. Potom ho položil na opierku kresla a zahľadel sa cez stôl na Dumbledora.

„Asi budeš rád, Severus, že som konečne dal na tvoje rady a porozprával Harrymu o proroctve.“

„Na to je už trochu neskoro, Albus.“ Z jeho odpovede nebolo cítiť rozhorčenie, len rezignáciu. „Ak by ste tak urobili o týždeň skôr, Sírius Black by bol ešte nažive a slečna Grangerová by nemala jazvu, ktorá ju bude zdobiť po zvyšok života.“

Dumbledore sa na chvíľu odmlčal, potom zdvihol pohár na prípitok. „Na Síriusa Blacka, ktorý umrel tak odvážne, ako žil.“

Snape nasledoval jeho príklad. „Na Síriusa Blacka,“ zopakoval, „posledného z jeho rodu.“ Odpil si poriadny dúšok, keď odkladal pohár, všimol si, že ho riaditeľ zamyslene pozoruje.

„Severus, porozprávaj mi o slečne Grangerovej.“

„Čo sa o nej dá povedať? Žije.“

„Nezmysel. Niečo sa zmenilo. Aj keď nemôžem povedať, že by si o nej v minulosti hovoril takým jedovatým tónom, aký máš vyhradený pre Harryho Pottera, predsa len som si myslel, že sa na ňu dívaš s istým pohŕdaním.“

Snape sa zhlboka nadýchol a na pár sekúnd zadržal dych skôr, ako ho vypustil. Očami opäť skĺzol nabok, aby sa pozrel na Félixa. Nazvala ma fénixom. Tie slová sa mu drali na jazyk, no nedokázal sa ich prinútiť vysloviť nahlas; zdali sa mu hlúpe. Bol v pokušení vyrozprávať Dumbledorovi všetko a zároveň mal chuť šmariť pohár o stenu a utiecť z miestnosti – aj keď vedel, že druhá možnosť by len oddialila nevyhnutné. Riaditeľ z neho aj tak časť príhody nejakým spôsobom dostane, ako vždy. Snape si zrátal, čo bude preňho najbezpečnejšie: porozpráva Dumbledorovi súhrnnú podstatu, nech si z nej vyvodí vlastné závery.

„Myslím, že sme sa zhodli, že moje pokusy naučiť Pottera oklumenciu boli úplnou katastrofou.“ Nemohol si pomôcť a po riaditeľovom suchom smiechu mu zašklbalo kútikmi úst. „Jeho nenávisť voči mne bola jedovatou zložkou každého prieniku do jeho spomienok – a som si istý, že ten pocit bol vzájomný. Nemal som dôvod domnievať sa, že by to u jeho najlepších priateľov bolo inak. V dôsledku toho ma myseľ slečny Grangerovej úplne prekvapila. Po prvé, to dievča je prirodzeným oklumentorom. Isteže, keby nebola, pochybujem, že by sa z Odboru záhad dostala živá. Po druhé, vôbec voči mne neprechováva nenávisť. Dokonca sa zdá, že sa teší na hodiny elixírov.“ Snape pokrčil plecami a predstieral nenútenosť v márnej nádeji, že okabáti riaditeľa, odborníka v čítaní reči tela, podobne ako on sám bol odborníkom v čítaní myšlienok. Za svojim ochranným štítom v duchu vykríkol: Odhalil som jej neporušenú kožu na hrudi a sledoval, ako jej nežné telo trhá kliatba, ktorú vymyslelo moje mladšie a oveľa nerozumnejšie ja. Mala by ma nenávidieť, ale chcela sa mi poďakovať. Nazvala ma fénixom. „Pri pohľade späť,“ pokračoval bez akýchkoľvek viditeľných známok predošlých myšlienok na tvári, „je jasné, že som mal, pokiaľ ide o Harryho Pottera, využiť jedinú pedagogickú metódu, ktorá je dosiaľ preukázateľne efektívna: mal som učiť priamo slečnu Grangerovú a nechať ju odovzdávať informácie a osvojené zručnosti počas procesu postupného, nenásilného učenia. Nesmejte sa, Albus. Myslím to vážne. Nikdy ste nemali tú smolu, aby ste učili Pottera či Weasleyho; Grangerová je mozgom toho tria. Už ako prváčke sa jej podarilo vyriešiť môj logický hlavolam...“

„Vidím, že ťa stále trápi...“

„Sarkazmus prenechajte mne, Albus, vám príliš nesedí. V druhom ročníku bola prvou, ktorá si uvedomila, že tou príšerou bol bazilisk a počínala si s prezieravosťou, ktorá zachránila život jej i ďalšej študentke, taktiež vieme, že ešte predtým experimentovala s všehodžúsom. Dumbledorova armáda bola jej nápadom a som si istý, že bola za každým kúskom, ktorý narafičili, aby si utiahli z Umbridgeovej. V každej chvíli bola pripravená priskočiť Potterovi na pomoc; keby nebolo jej, nebol by už dnes nažive. Možno ste sa ospravedlnili za bezohľadnú ľahostajnosť, ktorú ste dnes voči jej životu prejavili, ale čo bude s vašou ľahostajnosťou za posledných päť rokov?“

Dumbledora jeho slová zjavne urazili, sedel vzpriamene na stoličke a obočie stiahol dokopy. Snape samoľúbo zaregistroval, že riaditeľa úspešne odviedol od hlbšieho sondovania v incidente s Grangerovou, keďže si všimol, že sa skutočne zaujíma o návnadu, ktorú mu podstrčil. Prerušil ho skôr, než stihol protestovať a pokračoval ďalej.

„Hovorím o hodinách obrany proti čiernej mágii. Tieto deti sú zapletené do vražednej vojny, Albus. A akú prípravu doteraz získali? Päť rokov, päť učiteľov; každý z nich neschopnejší než jeho predchodca. V ďalšom školskom roku musíte najať kvalifikovaného kandidáta, ak tak neurobíte, budem obranu učiť sám.“

Dumbledore si povzdychol. „Máš pravdu, Severus. Tie deti neboli dobre pripravené, hoci sa snažili. Ale preberali sme to už toľkokrát; to miesto je prekliate a nemôžem ťa vystaviť takému riziku.“

„A ja vám odpoviem ako zakaždým, preklial ho Temný pán. Vymenovanie jeho verného smrťožrúta na miesto učiteľa obrany je najistejším spôsobom, ako tú kliatbu odstrániť.“

„Možno,“ Dumbledore si znovu povzdychol, oveľa ťažšie. „Vieš, bude sa ti cnieť za elixírmi.“ Usmial sa krivo na mladého muža. Rozhovor sa teraz bezpečne uberal vo vyjazdených koľajach a rovnováha bola obnovená.

„Viem. Hoci len málokto by tomu veril.“ Snapov kútik úst sa zvlnil do prívetivejšieho výrazu a zdvihol obočie. „Možno by skôr uverili mojej neochote vpustiť si niekoho cudzieho do milovaného laboratória, než radosti, že ten predmet budem vyučovať...“

„Keď už hovoríme o učení, Severus, myslím, že som našiel spôsob, ako dať do poriadku niečo z našej predchádzajúcej debaty. V budúcom školskom roku musíš dávať slečne Grangerovej súkromné hodiny.“

Severus bol poriadne prekvapený. „Prepáčte, Albus, ale to nemôžete myslieť vážne.“

„Prečo nie? Veď to bol v podstate tvoj nápad. Môžeš začať tým, že sa postaráš, aby získala úplnú kontrolu nad zručnosťami z oklumencie a legilimencie a potom prejdeš k pokročilým technikám obrany. Podľa tvojich vlastných slov je nadanou študentkou a neprekáža jej tvoja spoločnosť. Keďže už po večeroch neučíš Harryho, budeš mať veľa času.“

Dumbledorovi sa opäť raz podarilo zahnať Snapa do kúta. Otvoril ústa, aby protestoval, ale rýchlo ich zavrel, keď si uvedomil, že tentoraz mu to vôbec neprekáža. Dlhým prstom si prešiel po spodnej pere a sadol si späť do kresla. Dumbledorovi sediacemu naproti sa veselo zaiskrilo v očiach. Snape sa nechcel vzdať príliš ľahko, otočil sa a na dlhú chvíľu sa zahľadel na Félixa. Teraz bol rad na ňom, aby si povzdychol a urobil tak čo najdramatickejšie. „Nuž dobre, pán riaditeľ,“ zahundral. „Vaše prianie je mi rozkazom.“

O chvíľu neskôr náhle stuhol. Ľavú ruku mimovoľne zovrel do päste a oči sa mu rozšírili od bolesti.

„Voldemort?“ spýtal sa Dumbledore naliehavo.

Snape stroho prikývol a vstal.

„Môžem sňať ochrany v riaditeľni, aby si sa premiestnil odtiaľto...“

„Nie, nerobte si starosti. Musím si ešte skočiť po plášť a masku.“ Snape zodvihol pohár s whisky a jedným dúškom ho vyprázdnil. Keď hodil do kozuba za hrsť hop-šup prášku, aby sa dostal do svojho kabinetu, v pozadí počul Dumbledorove ustarostené slová na rozlúčku:

„Počkám na tvoj návrat, veľa šťastia!“

 

* * * * *

 

O pár minút neskôr stál Severus pred bránami Rokfortu. Stačilo mu niekoľko hlbokých nádychov, aby znovu nadobudol pokoj, o ktorý prišiel v Dumbledorovej kancelárii. Potom sa prútikom dotkol Temného znamenia a odmiestnil sa preč.

Okamžite spoznal premiestňovaciu halu na Malfoy Manore. Tu masku nepotreboval. Zastrčil si ju späť do vnútorného vrecka, upravil habit a pobral sa k salónu. Chodba bola podivne prázdna a on znepokojene premýšľal o tom, v akom stave je nálada jeho niekdajšieho pána: dôsledky udalostí na ministerstve ho nemohli zanechať v dobrom rozpoložení. Keď sa priblížil, počul žalostný nárek, ktorý, ako sa ukázalo, vychádzal z vnútra miestnosti.

Narcissa Malfoyová kľačala pri Voldemortových nohách a plakala. Pri zvuku Snapovho príchodu sa nemotorne pozviechala na nohy.

„Von!“ povedal Voldemort rozrušenej žene s očividným odporom. „Mám tu rozhovor s lojálnym profesorom.“

Narcissa ustúpila smerom k Snapovi a trochu sa zaknísala. Natiahla ruku a chytila ho za rukáv. „Severus, prosím...“ Jej hlas bol naplnený čistým zúfalstvom. Bledú pleť mala fľakatú a po líci sa jej ťahal tenký pásik sopľa. Snape sa zvrchu pozrel na jej ruku, nosné dierky sa mu mierne rozšírili.

„Á, Narcissa,“ zatiahol a s násilím si vytiahol rukáv z jej zovretia, „vždy prívetivá hostiteľka.“ Sarkazmus mu pomohol zbaviť sa podráždenia. Po jeho slovách Narcissa potiahla nosom, zavzlykala a strhla sa, akoby ju udrel. Vrhla na Voldemorta posledný vyľakaný pohľad a utiekla z miestnosti.

Keď zostali s Voldemortom sami, pokľakol na jedno koleno a sklonil hlavu. „Môj pane,“ povedal.

„Chlapče môj,“ ironické oslovenie sa u Snapa neminulo účinku. „Vstaň! Poď a posaď sa. Vypi si so mnou.“

Severus vstal, mumlúc slová poďakovania, že sa mu dostalo toľkej cti, a sadol si do kresla vedľa Voldemorta. Takáto pohostinnosť bola vzácnym javom. Buď boli rady jeho obľúbených smrťožrútov počas udalostí na ministerstve tak zdecimované, že som vylučovacou metódou postúpil do užšieho kruhu... alebo je to pasca. Či oboje.

„Vieš, Severus, sú medzi smrťožrútmi takí, ktorí pochybujú o tvojej lojalite.“

Snape vedel, že sa pohybuje po tenkom ľade. „Isteže.“

Voldemort za zasmial krutým, sileným smiechom. „Nezdá sa, že by ťa to trápilo.“

Snape pokrčil plecami. „Nikto nemôže dúfať, že oklame najväčšieho legilimentora na svete a prežije.“

„Pravdu hovoríš, špión môj.“ Voldemort vyzeral spokojne, červené oči sa mu mierne zúžili a imitácia úsmevu pokrčila jeho sploštenú tvár. „Aké správy máš pre mňa?“

„Dumbledore nezvolal stretnutie rádu od debaklu na ministerstve – zdá sa, že je príliš zaneprázdnený odpovedaním na sovy od Fudgea. Riaditeľ nedôveruje dostatočne byrokratom, aby na nich presunul prácu a Fudge tak panikári, že ho len oberá o čas, ktorý by mohol venovať užitočnejším veciam."

„A Potter?“

„Ten zasran trucuje. Nie je schopný si uvedomiť, aké mal šťastie, že si on a študenti, ktorých so sebou vzal, zachránili životy; taktiež nechápe iróniu toho, že videl muža, ktorému sa hnal na pomoc, zahynúť v dôsledku vlastných činov.“

„Severus, vykreslil si mi priaznivejší obraz udalostí, ktoré som vnímal ako katastrofálne.“ Voldemort natiahol ruku a prstom skĺzol po obryse Snapovej lícnej kosti. Severus cítil, že sa mu v hrdle zastavil dych a prinútil sa zostať pokojný. Potom Voldemort zasyčal jeho meno. Keď sa tie syčivé zvuky rozliehali naokolo, na krátky okamih stratil kontrolu nad hlasom. „Podcenil som nebezpečenstvo, ktorému deň čo deň čelíš. Dovoľ mi, aby som ťa odmenil... toto leto k tebe príde Červochvost a bude tvojím asistentom.“

Špión, čo bude špehovať špióna? Snape vôbec netúžil tráviť čas v Červochvostovej spoločnosti, nieto ho ešte niekoľko mesiacov hostiť. „Ste veľkorysý, môj pane.“

Voldemort sa stále usmieval; bolo to znepokojivé. „Isteže, Severus, som. Vieš, prečo som ťa sem dnes večer zavolal?“

„Nie, môj pane.“

„Chcem sa s tebou podeliť o detaily prísne dôverného plánu.“

„Môj pane, som poctený.“ Snapove zmysly boli v pohotovosti, keď hmatateľne cítil silu hroziaceho nebezpečenstva.

„Bol som veľmi nespokojný s tým, ako dopadli udalosti na ministerstve,“ Voldemortova tvár potemnela. „Proroctvo je rozbité, smrťožrúti pochytaní a môj návrat k moci je nezvratne jasný – jasný ešte aj tomu idiotovi Fudgeovi. Napriek tomu som sa rozhodol, že umožním rodine Malfoyovcov vykúpiť sa.“

Rodina Malfoyovcov... Draco, myslel tým Draca. Snape sa prinútil k zúčastnenému výrazu.

„Áno,“ pokračoval Voldemort, „podľa mňa nie je problémom Harry Potter, ale prítomnosť toho do všetkého sa miešajúceho Dumbledora.“

Nezaoberaj sa tým teraz, neskôr budeš mať dosť času. Len sa správaj ako smrťožrút. „Môj pane...“ Voldemort ho zastavil zdvihnutím ruky.

„Presne tak. Dracova prítomnosť v škole nám hrá do karát a istý druh podozrenia aj tak priťahuješ ty. Dám mu rok. Ak zabije Dumbledora, dostane sa mu väčšej cti než všetkým ostatným.“

A keď nie, zomrie. „Draco, môj pane? Ale veď je neplnoletý...“

„Má šestnásť rokov, Severus. My obaja sme zabili skôr, ako sme dovŕšili sedemnásť.“

„Môj pane, odpusťte mi moju trúfalosť, ale vy i ja sme boli oveľa talentovanejší, než je Draco. Je do určitej miery študijne nadaný, to je pravda, ale Dumbledore je mimoriadne mocný čarodejník. Dracova šanca na úspech je zanedbateľná!“

Voldemort sa uškrnul. „Ale je to aspoň šanca.“ Naklonil sa k Snapovi a ešte raz natiahol ruku, aby sa dotkol jeho kože. „Netráp sa, môj malý špión. Ak Draco zlyhá, postarám sa, aby som ťa tak či onak oslobodil; tento rok bude posledným, ktorý stráviš v Dumbledorových službách.“

Snape potlačil zachvenie, keď Voldemortove prsty opustili jeho bradu. Teda pasca je nastražená, varovanie vydané.

Voldemort sa zasmial. „Pripime si, Severus; na Draca!“

 

* * * * *

 

Snape nestrácal čas a opustil Malfoy Manor. Chvíľu uvažoval nad rýchlou návštevou Pradiarskej uličky, ale vedel, že jeho povinnosti počas tohto dlhého večera ešte neskončili. Jeho príchod pred brány Rokfortu sledoval zvyčajný pozorovateľ; neďaleko premiestňovacieho bodu sedela pruhovaná mačka, chvost mala elegantne obtočený okolo labiek.

Nevraživo na ňu pozrel. „Živý a zdravý,“ vyštekol. „Šic odtiaľto!“

Mačka zívla, pretiahla sa a potom vošla do krovia so zdvihnutým, pohojdávajúcim sa chvostom. Jej reakcia bola dokonalým predvedením krajného nezáujmu voči jeho náhlemu príchodu a tónu, ktorý jej adresoval.

Snape sa za ňou zamračil a vošiel do hradu. Výraz radosti, s ktorým Dumbledore privítal jeho druhý príchod počas tohto večera, zamračenie iba prehĺbil. Mysľomisa už bola nachystaná na stole. Snape začal vkladať spomienky z dnešného večera do misy bez toho, aby sa obťažoval odpovedať na riaditeľov pozdrav. Striebristé vlákna nevinne vírili a on si na chvíľu predstavil, že by mohli byť spomienkami na čokoľvek, na niečo krásne a nevinné, nie na úklady zosnované s cieľom zabiť jedného, či oboch mužov, ktorí boli prítomní.

Arogantne ukázal na misu. „Až po vás, pán riaditeľ.“

Dumbledore sa naňho znepokojene pozrel. „Si v poriadku, Severus?“

Namiesto odpovede Snape iba znovu ukázal na mysľomisu. Riaditeľ jemne vydýchol nosom, potom sa naklonil dopredu a ponoril tvár do striebristej kvapaliny. O chvíľku neskôr Severus urobil to isté.


Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: 2. Muž dvoch pánov Od: Sev - 14.08. 2015
Tuhle povidku jsem uz jednou cetla, takze mam hned dva duvody, proc jsem se k ni vratila. Ten prvni a podstatnejsi duvod je, ze mne uchvatila, jako zatim vsechny HG/SS povidky od Tebe. Druhy duvod je me cerne svedomi z nekomentovani :(. Doufam, ze mi to odpustis :D. Takze, vzhledem k tomu, ze jsem to uz cetla, nemuzu byt prekvapena tak moc, jako kdyz jsem to cetla poprve, i tak se ale urcite nejake to prekvapko najde, nebo aspon doufam :). Shrnutim bych Ti rada podekovala za preklad a za perfektni slovni zasobu :).
Re: 2. Muž dvoch pánov Od: solace - 17.08. 2015
Tvoj komentár ma nesmierne potešil. Som rada, že sa ti poviedka páči natoľko, že sa k nej opätovne vraciaš. To je veľká pochvala pre autorku i pre mňa. Veľmi pekne ďakujem, Sev:-)

Re: 2. Muž dvoch pánov Od: Julie - 07.07. 2015
Brumbál je tu docela fajn, na rozdíl od mnohých jiných povídek. Příjemná změna.
Re: 2. Muž dvoch pánov Od: solace - 08.07. 2015
Je fajn, že autorka z Dumbledora nerobí väčšieho zloducha, než je Voldemort. Je to takto oveľa uveriteľnejšie.

Re: 2. Muž dvoch pánov Od: mami - 19.07. 2014
Ako sa ho može pýtať či je ok po tom čo sám videl... Neviem, ale Albus má niekedy tak trochu dosť čudné reakcie akoby žil v inej dimenzii. ...viac má prekvapilo, že Severus velmi neprotestoval proti "návrhu" učiť Hermionu, skor ho to potešilo.
Re: 2. Muž dvoch pánov Od: solace - 28.07. 2014
Zrejme taká rečnícka otázka pre istotu. Vie, že Severus toho znesie veľa. Severus proti návrhu učiť Hermionu neprotestoval, lebo to vlastne sám nepriamo navrhol. Dumbledorov plán by sa len ťažko podarilo zrealizovať bez akéhokoľvek spojenca spomedzi tria. Ďakujem, mami:-)

Re: 2. Muž dvoch pánov Od: elbi - 29.01. 2014
Zahrnutí výpočtů věštění z čísel je zajímavá myšlenka. Brumbál opět nezklamal. Už jsem si celkem zvykla, že to nebyl ten hodný pohádkový kouzelný dědeček, který měl tu moc, aby zachránil svět, ale vypočítavý alibista, který šel za svým, jak sleduju tady, téměř přes mrtvoly. Manipulátor. Severus si konečně uvědomil, že jedna studentka ho přeci jen respektuje. Koneckonců byl to impozantní kouzelník. Obdivuju ho, za tu sílu, že snesl přítomnost Voldemorta a navíc, že se mu ten debil vrtal v mozku. Nedovedu si představit to zoufalství jindy hrdé Narcissy a Draco musí být na omdlení. Červíček, ten šmejd, by měl dostat kartáč . Po nahlédnutí do myslánky, Brumbálovi určitě padne brada.  Severus neměl být  muž dvou pánů,  nebýt jeho, byl by konec dávno. Měl být jen on, sám a ovládnout je oba. Dokázal by to. S oběma si vlastně pohrával, i když tady měl Brumbála rád.  A mýlil se, Brumbál nebyl jediný, kdo ho znal. I Poppy, a věřím, že ho pozná i Hermiona, že jí to dovolí. Chápu správně, že kočka, čekající před branami po jeho návratu od Voldemorta  je Minerva? Pokud ano, je to od ní hezké. A dobře ji zahnal, to bylo vtipné.  Tady na konci jasně vidím, že myslánka je lepší, než tisíce vyřčených slov. Něco takového by se těžko říkalo. Díky   
Re: 2. Muž dvoch pánov Od: solace - 29.01. 2014
Aritmancia a jej úloha v boji proti Voldemortovi je jednou z ústredných tém tejto poviedky. Autorka ju spracovala dosť precízne. Dozvieme sa veľa aj o profesorke Vectorovej. Myslím, že Severus tu nie je iba bábkou v rukách dvoch manipulátorov, ale dokáže veci do určitej miery ovplyvniť a pozmeniť, aby sa ich vývoj uberal správnym smerom. Bohužiaľ, nie na všetko má vždy dosah. Ale snaží sa. Mačka čakajúca pred bránami Rokfortu je Minerva. Vo Fénixovi nebude Severus úplným samotárom a odľudom. Pár osôb si dokáže trošičku pustiť k telu. Nejaké pravidelné "vylievanie srdca" očakávať od neho nemôžeme, ale aj to tiché porozumenie sa cení. Veľká vďaka, elbi.

Re: 2. Muž dvoch pánov Od: Nade - 18.10. 2013
To přetahování mezi Snapem a Brumbálem je příjemné, a potěšilo mě, jak ho Severus setřel, co se týče Hermiony a její důležitosti. Zdá se, že Brumbál má občas taky trochu pokřivený pohled na věc. Taky to poctivě přiznal, a to se cení. Ale stejně se mu zase podařilo Severuse do něčeho vmanipulovat. Bude doučovat Hermionu, tak jsem zvědavá, jak jim to půjde. Taky jsem zvědavá, jak bude probíhat Dracův úkol. Díky za pěkný překlad.
Re: 2. Muž dvoch pánov Od: solace - 18.10. 2013
Ja som vyslovene rada, že autorka pri postave Dumbledora nezachádza do priveľkých extrémov. Nie je zidealizovaný, ale ani démonizovaný. Predsa len bol vodcom strany Svetla. Takže mu muselo ísť o dobro, avšak prostriedky, ktoré na jeho dosiahnutie používal boli často kontroverzné. Ďakujem za reakciu, Nade. Dúfam, že sa ti bude páčiť aj ďalší vývoj.

Re: 2. Muž dvoch pánov Od: teriisek - 25.09. 2013
Rozhovor s Brumbálem byl hodně zajímavý, ale na rozhovor s Voldemortem neměl ani náhodou. Ten plán je dost děsivý, vůbec se mi nelíbí představa, že by mělo jít o past na Severuse. Snad se z toho nějak bezpečně dostane. Díky za překlad, budu se moc těšit na další kapitolu!
Re: 2. Muž dvoch pánov Od: solace - 26.09. 2013
Nuž, bolo to tak aj v kánone. Tiež sa v ňom Severus dostal medzi dva veľké mlynské kamene. Takže bude musieť zapojiť všetky svoje schopnosti, mozog a talent, aby ho nezomleli. Aj keď s prežitím v tejto fáze asi príliš nepočíta. Avšak o pud sebazáchovy našťastie neprišiel, budeme teda dúfať v pozitívny výsledok. Ďakujem za komentár, teriisku. 

Re: 2. Muž dvoch pánov Od: Snapea - 25.09. 2013
Díky za další kapitolku, je ostudné, že komentář píši až nyní!Severus je zdedlemého gusta, to je nepopiratelné:-) Mám pocit, že kdekoli narazím na Brumbála, tak mám nutkavou chuť, toho smdutého a plesnivého kozla zabít! Tak dle něho, by se Hermiona mohla klidně obětovat, ale Potter ne, to v žádném příadě!! GRRRRR!! Je zjevné, že to Severus a Hermiona nebudou mít lehké, to ne.Moc díky za překlad, tato povídka bude zcela jistě mezi mými favority!! Hurá zítra na další kapitolku :-)) Ve středu Chasing a ve čtvrtek Fénix... Bezvadné, že? :-))
Re: 2. Muž dvoch pánov Od: solace - 26.09. 2013
Na komentár nie je nikdy neskoro a poteší každý jeden;-) Ale prejdime k Dumbledorovi: je jasné, že ani v tejto poviedke nebude vykreslený ako rozprávkový deduško, ale aspoň nebude natoľko odporný ako v Honbe. Keďže sme ešte len na začiatku, Severus a Hermiona toho majú veľa pred sebou a rozhodne ich nečakajú ľahké veci. Som rada, že si Fénixova pieseň získala tvoje sympatie, Snapeo. Budem sa tešiť na ďalšie tvoje postrehy:-)

Re: 2. Muž dvoch pánov Od: denice - 24.09. 2013
Krásně jsem si tuhle docela dlouhou kapitolu užila, je v ní všechno, co se mi líbí - uvěřitelné charaktery, dost akce, ale i dobré dialogy. A jako bonus Narcissa, mám ji hodně ráda takovou mateřskou a milující. Takže se těším na čtvrtek, na další díl milé kočky Minervy a znepokojeného Albuse. Díky.
Re: 2. Muž dvoch pánov Od: solace - 26.09. 2013
Som rada, že máš z poviedky dobrý dojem. Mne sa páči najmä tá uveriteľnosť. Grangerous dokáže krásne dovysvetľovať všetky nejasnosti a sporné veci z kánonu. Veď uvidíš;-) Dúfam, že sa ti budú páčiť aj charaktery ďalších postáv, ktoré sa objavia v príbehu. Veľmi pekne ďakujem za komentár, denice.

Re: 2. Muž dvoch pánov Od: morningstar01 - 23.09. 2013
těším se na další kapču
Re: 2. Muž dvoch pánov Od: solace - 26.09. 2013
Vďaka. Už je vonku;-)

Re: 2. Muž dvoch pánov Od: tiberia - 21.09. 2013
"Vždycky jste některé studenty považoval za nahraditelnější, než jiné...." to je docela děsivá věta. Ředitel školy, pro kterého jsou jeho studenti jen figurkami na šachovnici. A Minervu v kočičí podobě mám ráda, škoda, že málokde bývá a spíš okrajově. Dík za skvělý překlad.
Re: 2. Muž dvoch pánov Od: solace - 21.09. 2013
Tá veta je naozaj desivá. Žiaľ, o tejto skutočnosti vieme už dávno, Dumbledore to praktizoval už za Severusových školských čias. Minerva bude hrať v poviedke tiež dôležitú úlohu. Občas aj v mačacej podobe. Ďakujem za odozvu, tiberie:-)

Re: 2. Muž dvoch pánov Od: Jacomo - 20.09. 2013
Ajaj, tohle bude silná konkurence Honby - stejný čas, stejný prolínání k kánonem. Nevím, jestli to zvládnu číst paralelně, ale každopádně si to nechci nechat ujít. Spolu s mými současnými překlady už se mi to začíná trochu motat. Což ovšem nijak neubírá kvalitě povídky a překlad. Díky za super zážitek ze čtení.
Re: 2. Muž dvoch pánov Od: solace - 20.09. 2013
Myslím, že Honba sa už dostala do bodu, kedy sa od kánonu definitívne odklonila. Takže by to už nemal byť taký problém. S prekladom Fénixovej trilógie som čakala deväť mesiacov, aby sa dej Honby medzitým posunul ďalej do obdobia "siedmeho" ročníka - Darov smrti. Isté paralely sa zo začiatku vyskytnú. Ja ich objavujem až teraz pri prekladaní, keďže som Fénixovu pieseň čítala dávno a na niektoré detaily už aj zabudla. Skúsime termín zverejnenia prekladu presunúť na iný deň, možno to trochu pomôže. Budem dúfať, že si ho nenecháš ujsť. Ďakujem za odozvu, Jacomo.

Re: 2. Muž dvoch pánov Od: scully - 20.09. 2013
Pěkná kapitolka. Brumbál se opět zatím i v této povídce ukazuje jako pořádný manipulátor a sobec,ikdyž zde zdá se bude mírné příměří mezi ním a Severusem. Líbilo se mi jak se Severus zastal Hermiony a jeho zaujetí její nitroobranou. Draco už dostal úkol,je mi ho líto. Děkuji za překlad a těším se na další díl
Re: 2. Muž dvoch pánov Od: solace - 20.09. 2013
Dumbledorovi ide v prvom rade o vyššie dobro. Tomu je podriadené všetko ostatné. Určite bude ľuďmi manipulovať aj v tejto poviedke, no bolo príjemné zistiť, že mu na ľuďoch naokolo predsa len záleží. Severus si veľmi dobre uvedomuje, aká je Hermiona pre fungovanie tria dôležitá. Páči, že k tomu pristupuje aktívne a snaží sa, aby boli študenti lepšie pripravení na vojnu, ktorá je neodvratná. Ďakujem za odozvu, scully. Budem sa tešiť opäť o týždeň.

Re: 2. Muž dvoch pánov Od: marci - 20.09. 2013
Tak se ozývám ještě jednou pročítala jsem si komentáře (člověk si z nich kolikrát uvědomí mnohé, co mu uniklo, dělám to ráda - u oblíbených povídek) a zachytila jsem, že plánujete možný přesun na sobotu? Nu, kdybych mohla hlasovat, o moc raději bych byla za všední den - v sobotu zapínám počítač až večer, když jsme pryč tak ani to ne, a (přiznávám) ve všední dny se těším na příchod do práce, až si uvařím kafíčko a přečtu co nového na kiži A nemyslím, že by se Fénix s Honbou čtenářům prolínaly. (Pokud jde o toto, mně se čas od času prolínají všechny ff a zhusta dlouze přemýšlím, co je kánon a co "jen" pod kůži zarytý fanon - viz Severusovo kmotrovství)  Obě vycházejí z kánonu, takže styčné body tu chtíc nechtíc budou vždy, ale každá je jiná, dějem, povahami, vedlejšími postavami - prostě já jsem strašně ráda, že mohu Fénixe číst v tak skvělém překladu a zatím odolávám nakukování do originálu   (Těším se na víc z Malfoyových a ano, i dáma může mít sopl u nosu, když jde o život dítěte a manžela ;) ) (mimochodem nejdřív jsem se až zajíkla, že budete vydávat Fénixe ve čtvrtek I v sobotu... no nic - to byla jen chvilková blahá naděje   )
Re: 2. Muž dvoch pánov Od: solace - 20.09. 2013
Samozrejme, že pri presune dáme aj na postrehy čitateľov. Nad víkendom sme dlho váhali, lebo vieme, že počas neho chodí na stránku menej ľudí ako cez pracovný týždeň. Predpokladáme, že v zime sa to otočí. Ale možno by sme Fénixa mohli dať na pondelok alebo piatok, keď skončíte s Famfrpálom. Tie naše štvrtky asi nie sú šťastná voľba. Ty už Honbu poznáš dokonale, avšak iným čitateľom sa to môže prelínať. Aspoň zo začiatku, kým sa dej vo Fénixovi nezačne uberať úplne iným smerom. A to som so začatím prekladu čakala deväť mesiacov, aby sa na stránke nezverejňovali naraz dve podobné poviedky. Takže zatiaľ počkáme, aké budú ohlasy na ďalšie kapitoly, a po 4.11. Fénixa asi presuniem. Teším sa, že sa ti preklad páči. Malfoyovci budú hrať v príbehu dosť významnú rolu až do konca. Ale zverejňovať preklad dva dni v týždni, to by som fakt nedala. Nie som superžena;-) Budem maximálne spokojná, ak sa udržíme na pravidelnom pridávaní raz do týždňa (nič vopred nesľubujem). Veľká vďaka za názor, marci. Beriem ho do úvahy;-)

Re: 2. Muž dvoch pánov Od: Zuzana - 19.09. 2013
Ďakujem za perfektnú kapitolu. Hermiona mi v tomto diele chýbala, ale užila som si Severusa. V tejto poviedke Albus vyzerá ako niekto, koho nebudeme nenávidieť, zatiaľ... Severus sa s ním rozpráva tak suverénne akoby boli kamaráti a mne sa to páči. Dúfam, že to tak aj bude.  Teším sa na pokračovanie. 
Re: 2. Muž dvoch pánov Od: solace - 19.09. 2013
V niektorých dieloch bude iba jeden z ústrednej dvojice a v iných zase obaja. Bude sa to rovnomerne striedať. Nabudúce sa môžeš tešiť na oboch;-) Som rada, že sa ti tento príčetný rokfortský riaditeľ páči. Ja som tiež nadšená, keď so Severusom dokáže vychádzať, vzájomne sa rešpektujú a dokonca dokážu vniesť do debát aj štipku humoru. Myslím, že ďalším vývojom nebudeš sklamaná. Veľmi pekne ďakujem za odozvu, Zuzka.

Re: 2. Muž dvoch pánov Od: azuzike - 19.09. 2013
No... Keby sa nebol Albus ospravedlnil Severusovi, uz by som si myslela že je naozaj mimo obraz. Aj ked na druhej strane myslím, že je mimo, lebo on bol vždy ten, ktorý mal vsetko premyslene do detailov. Ale nevadí, každý môže mat svoje chyby.  Že by si Severus pripijal na Siriusa Blacka, to mi príde trochu zvratene. :)  najmilsia bola ( teda podľa môjho názoru) Minerva, pri Severusovom návrate :) to bolo ozaj pekne. Narcissa so svojim soplom stratila u mna status dámy. A som zvedava ako poznaci dalej Severusa Hermionino prirovnanie k fenixovi, ked mu to stále máta v hlave. Dievčatá prajem Vám hodne zdaru pri preklade a nedajte sa odradit alebo znechutit tým, že Vám budú Honiť Fénixa!!! Ste dobré, sláva Vašej práci a Všetci sa tešíme co bude ďalej :)
Re: 2. Muž dvoch pánov Od: solace - 19.09. 2013
Fakt si čakala, že sa mu ospravedlní? Priznám sa, že ja ani nie. Ale pekné od neho, že sa premohol;-) Inak by si to u Severusa dosť pokazil. Či je mimo, o tom nejdem polemizovať. V kánone sa nájde x prípadov, kedy mimo určite bol a možno aj tu. Severus si nepripíjal na Blackovu smrť, ale na Blacka. Ako sa hovorí, o mŕtvych už len v dobrom. Zrejme v tomto prípade nepôjde o nenávisť až za hrob;-) No a s Minervou si ma zaskočila. Tu som si fakt nie celkom istá, či to bola ona. Ale ak by nebola, kto by to potom bol? Pani Norrisová nie je na také dôležité poslanie dosť inteligentná. Narcissa má u mňa stále status dámy, pretože v záchvate zúfalstva nad hroziacou smrťou vlastného syna sú sople povolené aj u aristokratov:-) Severus poznačený nebude, aspoň zatiaľ (myslím tým fénixom), ale určite mu to bude mátať v hlave, tým som si istá. Ďakujeme za všetky úprimné priania, pochvaly a poklony, azuzike. Česť tvojím trefným komentárom! Budeme dávať veľký pozor, aby nám Fénixa neuhonili. Ešte chvíľu musí vydržať:-)

Re: 2. Muž dvoch pánov Od: Sebelka - 19.09. 2013
Děkuji za úžasný překlad. Jiťa Chudák Severus, je jak mezi mlýnskými koly.
Re: 2. Muž dvoch pánov Od: solace - 19.09. 2013
Mať dvoch pánov veru nie je med lízať. No Severus si už nejako poradí, aby ho tie mlynské kamene nezomleli na prach;-) Ďakujem za odozvu, Sebelko.

Re: 2. Muž dvoch pánov Od: Eily - 19.09. 2013
Brumbál který tu není za plesnivého dědka je příjemným osvěžením. Taky se mi líbí, že Severus je z Hermiony tak trochu paf asi po jediné její větě. Ale kolik šestnáctiletých dívek dokáže Severuse vykopnout z mysli? Navíc s ní nejspíš nikdy nemluvil bez přítomnosti "Dementného Dua" (geniální název). Rychlé prozření. Myslím že o důležitosti Hermiony a Snapea se není třeba dohadovat. Ale řekla bych, že jsou cenní tak nějak nastejno. Nedokážu si představit jak by válka dopadla ani bez jednoho z nich. I když kdyby nebylo Hermiony, tak Harryho a Rona uškrtí v prváku ďáblovo osidlo. Ble, Voldemort je tu pěkně nechutný. Při představě těch jeho studených pazourů no blé. Přitom já ho vnímám jako velice asexuálního jedince, kterému nezáleží na tělesné ani citové vazbě, natolik je sobecký. Malfoyovi, jupí. Doufám, že tu budou hrát pozitivní roli, pro tu rodinku mám slabost. A taky doufám, že ten šestý ročník bude hodně o pohledu Hermiony. Hrozně toužím po tom si přečíst někde třetí ročník z jejího úhlu, ale obávám se, že nic takového není. Nebo snad ano? ) Jsem zvědavá na další kapitolu. Že bych se po středě mohla pravidelně těšit i na čtvrtek? Díky za překlad a betování, holky! P.S. Solace, fascinují mě ty tvoje nádherné bannery. Můžu být tak zvědavá a zeptat se, v čem je děláš?
Re: 2. Muž dvoch pánov Od: solace - 19.09. 2013
Som nadšená, že sa ti páči tento kánonický typ Dumbledora. V tom sa teda zhodneme:-) Na Severusa zapôsobila nielen asociácia s Fénixom, ale aj to, čo videl v Hermioninej hlave. Keďže sa kamaráti s Harrym a Ronom, nepredpokladal, že by sa naňho pozerala inak ako oni. Takže ho to príjemne prekvapilo a možno aj zaskočilo. Určite naňho tiež zapôsobili jej ostatné schopnosti, vrátane oklumencie. Ale zatiaľ sú to len také počiatočné sympatie, ktoré sú dôležité pre to, aby mal chuť a motiváciu venovať sa jej počas súkromných hodín. Malfoyovci sa v poviedke budú vyskytovať častejšie. Myslím, že sa môžeš tešiť;-) Tiež na Hermionin pohľad, i keď autorka nebude zanedbávať ani Severusa. Trilógia sa nezameriava len na hlavný pairing, takže sa dočkáš aj mnohých zaujímavých scén s vedľajšími postavami (bude ich tam veľa). Dúfam, že som ťa dostatočne navnadila a na štvrtky sa budeš tešiť... neskôr to možno budú soboty. Práve sme sa bavili s arkamou, že by asi bolo lepšie, keby sa obe Snamionky nezverejňovali hneď po sebe. Nech sa to čitateľom navzájom neprelína. Veľmi pekne ti ďakujem za obsiahly a povzbudivý komentár, Eily. P.S. Na výrobu bannerov používam Adobe Photoshop. Je to program, v ktorom sa dá robiť takmer všetko, od úpravy fotiek až po grafiku;-) A veľmi ma teší, že sa ti páčia. Vďaka za pochvalu:-)

Re: 2. Muž dvoch pánov Od: TaraFaith - 19.09. 2013
Druhá kapitola se mi moc líbila. Strašně jsem se na ni těšíla. Severus je tu svým způsobem roztomilý, i když vím, že kdyby to slyšel, pravděpodobně by mě zabil. Líbí se mi tu i Brumbál. Hlavně to, že přiznal své chyby a že mu tu na Severusovi opravdu záleží. To se v povídkách moc často nestává. Jsem moc zvědavá na vyučování Hermiony, hlavně na jejich dialogy. Moc se těším na pokračování. Díky za překlad.
Re: 2. Muž dvoch pánov Od: solace - 19.09. 2013
Vzťahy Severusa a Dumbledora nebudú až také idylické, ale už v tejto kapitole sme sa mohli presvedčiť, že medzi nimi panuje vzájomný rešpekt. Napriek tomu sa vždy snažia zahnať jeden druhého do kúta a prechytračiť ho. Čiže nuda to nebude. Keďže sa tešíš na dialógy Severusa a Hermiony, prezradím, že celú nasledujúcu kapitolu autorka venovala práve jednému z nich. Veľmi pekne ďakujem za komentár, TaroFaith. Taktiež sa budem tešiť:-)

Re: 2. Muž dvoch pánov Od: Folwarczna - 19.09. 2013
Vypadá to dobře. Zatím jen píšu, že to čtu a děkuji překladatelkám za to, že jsou. Další důvod těšit se na příští čtvrtek!
Re: 2. Muž dvoch pánov Od: solace - 19.09. 2013
Ďakujeme, budeme rady. Každá odozva poteší a motivuje k ďalšiemu prekladaniu.

Re: 2. Muž dvoch pánov Od: Jenny - 19.09. 2013
Zaujímavé, že práve Severus musel Dumbledorovi zdôrazniť dôležitosť Hermiony v boji proti Voldemortovi /ktorý mi tu zatiaľ pripadá až podozrivo príčetný/ ale páči sa mi tá dôvera, ktorú obaja /Dumbledor aj Voldemort/ majú voči Severusovi ako k svojmu nenahraditeľnému špiónovi. Aj keď sa táto poviedka u mňa asi nevyhne porovnávaniu s Honbou budem sa snažiť to nerobiť a na každej z nich hľadať to čo je pre ne jedinečné. A tiež mi nezaškodí prečítať si kvalitný slovenský preklad ako je tento. Díky.
Re: 2. Muž dvoch pánov Od: arkama - 19.09. 2013
Porovnávanie s Honbou no... tušili sme so solace, že sa tomu nevyhneme, ale nečakali sme, že tak skoro Nevadí. Honbu sledujem, komentujem od začiatku, je to samozrejme dielo hodné komentárov na ff aj tu, Loten je majsterka pera a preklad je perfektný. Len ťažko zovšeobecňovať, že tam, alebo tu vykreslený Voldemort a jeho nepríčetnosť je tá pravá. Môžme riešiť max. kánonický charakter, alebo nie. Aj tam v komentoch som niekoľkokrát písala (Lupina aj marci určite poznajú môj názor - fanynka z prvej rady, ale s názorom), že na mňa tam toho týrania už bolo trochu moc.  Tým samozrejme nikto neznevažuje žiadne dielo, ktoré niekto vymyslel a dal na papier. Treba k tomu aj tak pristupovať, pretože ak by malo byť všetko rovnaké, bola by nuda a ak by sme to chceli inak, tak neprekladajme, ale píšme svoje diela Dík Jenny za komentár a úprimné priznanie si, že sa bude porovnávať. Samozrejme, že bude ale budeme obe rady, ak nám o tom dáte vedieť, čo si myslíte.
Re: 2. Muž dvoch pánov Od: arkama - 19.09. 2013Re: 2. Muž dvoch pánov Od: solace - 19.09. 2013
Nuž, u Voldemorta tá dôvera nie je stopercentná, ale pokiaľ sa nepresvedčí o Severusovej zrade, môže len veriť. Ako vieme, v kánone mu to vydržalo až do konca (Severusovho). Tu je to zatiaľ podobné. Severus je talentovaný špión a robí všetko pre to, aby sa neprezradil. K porovnávaniu oboch Snamione prekladov sa už vyjadrila arkama. Ja s ňou môžem len súhlasiť, lepšie by som to nenapísala;-) Budem rada, keď si vo Fénixovej piesni nájdeš to jedinečné a odlišné, čím ťa zaujme a dáš nám o tom vedieť. Ďakujem za pochvalu prekladu a odozvu, Jenny:-)

Re: 2. Muž dvoch pánov Od: zuzule - 19.09. 2013
Páni, úplne mi přeběhl mráz po zádech z Voldemorta. Nejen Severus je povedenej. :) 
Re: 2. Muž dvoch pánov Od: solace - 19.09. 2013
Som rada, že aj Voldemorta považuješ za vydarene vykresleného. Páči sa mi, keď z neho ide chladná hrôza. Vďaka za odozvu, zuzule:-)

Re: 2. Muž dvoch pánov Od: arkama - 19.09. 2013
Táto poviedka bude mať inúm atmosféru ako Honba, bolo by asi zbytočné a pre čitateľa nezaujímavé prekladať naraz dve tématicky a atmosférou rovnaké diela. A hlavne, keď sú takého rozsahu.Severus má evidentne s Albusom viac korektnejší vzťah ako väčšinou, a Voldemort tu týra viac psychicky, ako fyzicky. Zatiaľ :) Zaujímavo je tu poňaté to, že Albus priznal svoj strach o Severusa (či už bol dôvod taký, alebo onaký ) a nakoniec sa ospravedlnil. Keďže ho ako postavu často mám chuť zavraždiť, tu mu zatiaľ nemám čo vytknúť. :D
Re: 2. Muž dvoch pánov Od: solace - 19.09. 2013
Myslím, že vzťah Severusa a Albusa je v tejto poviedke rovnaký ako v kánone. Na rozdiel od slovenského prekladu som však použila tykanie (Albus Severusovi tyká, Severus Albusovi vyká, i keď ho oslovuje krstným menom). Príde mi to tak prirodzenejšie. Viem, že sme už dosť ovplyvnené čítaním rôznej fanfiction, kde Dumbledore nie je vykreslený v príliš pozitívnom svetle. Avšak pravda asi bude niekde inde. Určite nebol takým zloduchom ako Voldemort, i keď sa v záujme vyššieho dobra nerozpakoval občas niečo (alebo niekoho) obetovať. Tiež na konci "Ohnivej čaše" prial Severusovi veľa šťastia, keď sa ten dobrovoľne rozhodol, že vyhovie jeho žiadosti a vráti sa k Voldemortovi. Je teda jasné, že ich vzťahy boli korektné. Pokiaľ ide o Voldemorta, nemyslím si, že sa k svojim verným správal nejako zversky. Mal oveľa lepšie páky, ako ich zastrašiť a potrestať. Napríklad pri pohľade na Charity, ktorú zabil a predhodil Nagini, im určite stekal studený pot po chrbte (ale to som už skočila do HP7). Vďaka za komentár, arkama. Myslím, že si atmosféru Fénixovej piesne dokonale vystihla :-)

Re: 2. Muž dvoch pánov Od: Lupina - 19.09. 2013
Parádní překlad. Osvěžující je to příměří, jak psala Marci, mezi Brumbálem a Severusem. A náhled do kanonických událostí je suprovní. Zajímavá myšlenka, jak úcta a vůbec pozitivní pocity k Severusovi bez problémů překonají jeho obrany. No, rozhodně jej slečna Grangerová zaujala, že? :-) Holky díky, těším se na další kapitolu :-)
Re: 2. Muž dvoch pánov Od: solace - 19.09. 2013
To prímerie medzi Dumbledorom a Severusom vychádza z kánonu. Dá sa usudzovať, že medzi nimi nepanovali priveľmi napäté vzťahy. Severus mal iste výhrady a nesúhlasil so všetkým, čo Albus robil, avšak určite vedel prijať aj kompromisy; zrejme to tak bolo aj naopak. Nakoniec obaja stáli na jednej strane barikády, a tak museli spolupracovať. Pre mňa osobne je takýto pohľad na nich dvoch uveriteľnejší. Ale to už vieš, zmienila som sa o tom vo svojich komentároch k Honbe. Pokiaľ ide o slečnu Grangerovú, máš pravdu, jej slová zanechali dojem;-) Ďakujem za odozvu, Lupina Teším sa, že sa páčilo.

Re: 2. Muž dvoch pánov Od: marci - 19.09. 2013
páni, další kapitolka - těšila jsem se. A rozhodně nejsem zklamaná! první půlka mi ukrutně připomínala Honbu, až na tu vždy přítomnou Severusovu nenávist vůči brumbálovi. Tady mají, zdá se, oboustranně obezřetné příměři.. Také bude učti hermionu a myšlenka, že měl nitrobranu učit jí a ona pak Harryho - Honba jak vyšitá. Asi se podívám co vzniklo dřív? Druhá půlka byla zajímavá. Takže Severus byl upozorněn na úkol daný Dracovi - bude neporušitelný slib? Pochybuji, i když - kdo ví? Takže příběh se nám krásně pomalu nastavuje - jsem moc zvědavá na pokračování. krásně se to četlo, holky, úžasný překlad. (Nová kapitola za týden - jednou týdně při téhle délce kapitol je vražedné tempo, sama to jako beta vím, ale jako čtenář bych si sakra přála mít další příděl už zítra, nejpozději pozítří No nic, vydržím. A těším se!!) díky moc
Re: 2. Muž dvoch pánov Od: solace - 19.09. 2013
Zrejme si si to už stihla skontrolovať, ale Fénixova pieseň bola dopísaná o tri roky skôr, než Loten začala s publikovaním Chasing. Takže je jasné, že od nej nemohla nič prebrať. Myšlienka učenia Hermiony, ktorá to potom odovzdá Harrymu je v Snamionkách dosť zaužívaná. Aspoň ja som sa s ňou stretla viackrát. Grangerous sa dosť drží kánonu (aspoň zo začiatku), čiže vychádzaj z toho. Nebudem vopred prezrádzať ďalší vývoj, aby som nikomu nekazila radosť z čítania;-) Nie všetky kapitoly budú mať rovnakú dĺžku, nájdu sa kratšie aj dlhšie; podľa toho, ako to autorke vyšlo. Teším sa, že ťa zaujala aj kapitola č.2, budem sa tešiť opäť o týždeň. Ďakujeme, marci:-)
Re: 2. Muž dvoch pánov Od: solace - 19.09. 2013
Oprava: dva roky pred publikovaním (pardon, nejako som sa prepočítala:-))

Prehľad článkov k tejto téme:

grangerous: ( solace )13.06. 201525. Felix felicis
grangerous: ( solace )19.05. 201524. Sectumsempra
grangerous: ( solace )30.01. 201523. Occamova britva
grangerous: ( solace )13.01. 201522. Informačné siete
grangerous: ( solace )04.09. 201421. Sila poznania
grangerous: ( solace )07.08. 201420. Nešťastie nikdy nechodí samo
grangerous: ( solace )03.07. 201419. Najosamelejším číslom je jednotka
grangerous: ( solace )19.06. 201418. Zvrat šťasteny
grangerous: ( solace )29.05. 201417. Rodina a priatelia
grangerous: ( solace )08.05. 201416. Víťazný Viktor
grangerous: ( solace )24.04. 201415. Vianočná nálada
grangerous: ( solace )20.03. 201414. Obranné mechanizmy
grangerous: ( solace )06.03. 201413. Kanáriková žltá
grangerous: ( solace )13.02. 201412. Severus zachraňuje
grangerous: ( solace )02.02. 201411. Slizolinské rozhovory
grangerous: ( solace )16.01. 201410. Oklumencia
grangerous: ( solace )07.11. 20139. Narodeninové prekvapenia
grangerous: ( solace )31.10. 20138. Slizolinská politika
grangerous: ( solace )24.10. 20137. Hermionina pomoc
grangerous: ( solace )17.10. 20136. Šťastné návraty
grangerous: ( solace )10.10. 20135. Prípravy
grangerous: ( solace )03.10. 20134. Dohoda
grangerous: ( solace )26.09. 20133. Prvá hodina
grangerous: ( solace )19.09. 20132. Muž dvoch pánov
grangerous: ( solace )12.09. 20131. Pieseň uzdravenia
. Úvod k poviedkam: ( solace )02.09. 2013Úvod