Fénixova pieseň
alebo Hermiona Grangerová a Polovičný princ
Autor: grangerous
Preklad a banner: solace
Beta: arkama
Originál: http://www.fanfiction.net/s/4763572/1/Phoenix-Song-or-Hermione-Granger-and-the-HB-P
5. Prípravy
Hermiona bola prepustená z nemocničného krídla tri dni pred koncom školského roka. Profesora Snapa nevidela od ich neskorého nočného rozhovoru, ale niekoľkokrát sa prebudila s pocitom, že ho práve prepásla a pri jednej príležitosti našla na nočnom stolíku vedľa liečivých elixírov úhľadnú kôpku kníh. Jazva, ktorá sa jej tiahla krížom cez hruď výrazne vybledla. Madam Pomfreyová jej dala krém, aby ho používala každé ráno a elixír, ktorý mala užívať raz týždenne, no tiež ju upozornila, že stopa po zranení pravdepodobne nikdy úplne nezmizne. Hermione to neprekážalo. Mala pocit, že z toho vyviazla ľahko a objavil sa u nej zvyk trieť si čerstvo zahojenú hrboľatú kožu blízko kľúčnej kosti. Vďaka tomu sa cítila akási silnejšia, odhodlanejšia a menej stratená.
Prvé dva týždne prázdnin strávila so svojimi rodičmi. Jej mama si vzala dovolenku a aj otcovi sa podarilo uvoľniť z práce na niekoľko popoludní. Tešil sa z dcérinho novoobjaveného záujmu o behanie a o inom ani nehovoril. Dal jej množstvo rád ohľadom behu na dlhé, stredné i krátke vzdialenosti a strečingu. Požičal jej niekoľko kníh a ukázal pár internetových stránok, ktoré umožňovali vytvoriť si tréningové plány a vyrátať rýchlosť behu. Okrem toho s ňou behal. Našťastie sa prispôsobil jej pomalšiemu tempu a pozastavil s ňou rozhovor zakaždým, keď jej došiel dych (čo sa spočiatku stávalo často).
Hermiona dlho váhala, koľko toho povedať rodičom o udalostiach predošlého roka. Rokfort mal zvláštnu stratégiu pokiaľ išlo o muklovských rodičov a magické zranenia. Grangerovci boli na konci Hermioninho druhého ročníka celkom oprávnene nahnevaní, keď zistili, že väčšinu roka strávila v kóme a nič o tom nevedeli. Pohrozili, že ju vezmú zo školy a bolo potrebné vážne stretnutie s profesorkou McGonagallovou, plné strašných varovaní o hrozných následkoch spolužitia s nevyškolenou čarodejnicou, aby zmenili názor. Jednako potrebovali vedieť o návrate lorda Voldemorta, hlavne kvôli vlastnej bezpečnosti a Hermiona si bola skoro istá, že budú menej zúriť pokiaľ ide o novú jazvu, ak o nej budú počuť najskôr od nej. Napokon trošičku zahmlievala: porozprávala im o Dumbledorovej konfrontácii s Voldemortom na ministerstve (pričom vynechala svoju účasť spolu s Harrym a ostatnými) a zranenie vysvetlila ako nehodu počas „tréningu súbojov“. „Keďže je vojna, mami, berú sebaobranu naozaj vážne a profesor Snape ma ihneď uzdravil, takže sa niet čoho obávať...“ Prišlo jej trochu nevoľno, že rodičia považujú jej klamstvá za také presvedčivé, no iba si nenápadne pošúchala jazvu a ústa držala pevne zavreté.
Len čo sa mama vrátila do práce, Hermiona začala tráviť väčšinu času v Brlohu, domov sa vracala len na víkendy. Pre pár rokmi pán Weasley pripojil kozub v spálni jej rodičov k hop-šup sieti, čo veľmi zjednodušilo prechádzanie z jedného miesta na druhé. Harry tiež býval v Brlohu a prepchatý dom Weasleyovcov bol oveľa zábavnejší, než keby sa strácala v londýnskej radovej zástavbe. Napriek tomu sa jej často uľavilo, keď cez víkendy unikla pred hlukom a zhonom a dlhé behy, v ktorých pokračovala s otcom každé nedeľné dopoludnie, sa stávali čoraz obľúbenejšou časťou jej letného stereotypu.
Hermiona sa dôsledne držala bežeckého plánu. Profesor Snape mal pravdu: matematika a logika teórie behu ju fascinovala, mohla behať sama a dalo sa to naučiť z knihy. Metlobal bol niečím celkom iným. Aj keď škrípala zubami a hrala po boku Harryho, Rona a Ginny, zakaždým o nej vyhlásili, že je dosť mizerná hráčka a zlepšuje sa len pomaly. Zdalo sa jej, že hra postupuje príliš rýchlo a na konci zápasu sa takmer vždy cítila zahanbená. Aj pri obmedzení výšky počas hry na dvore za Brlohom v nej prázdny priestor medzi metlou a zemou vyvolával závraty a úzkosť. Ak už nevieš byť odvážna, Grangerová, hovorila si, buď aspoň tvrdohlavá.
Taktiež vykonávala mentálne cvičenia, ktoré jej Snape zadal. Pred odchodom z Rokfortu si začarovala obaly kníh, ktoré jej požičal, aby vyzerali ako staršie čísla Modernej aritmancie. Jedine Bill mohol prejaviť záujem a otvoriť takéto publikácie, ale bol tak zabraný do flirtovania s Fleur, že ich pokojne mohla mať po ruke, dokonca ich mohla v kuchyni Brlohu niekoľkokrát čítať. Vlastne si uvedomila, že Hermiona Grangerová zahĺbená do kníh, je prakticky neviditeľná. Kým sa neočakávane nepohla, alebo nevzhliadla hore, dospelí by sa rozprávali, ako keby tam vôbec nebola, trúsili by drobné pikošky týkajúce sa ostatných členov rádu či novinky o ďalších útokoch smrťožrútov. Obzvlášť Snapovo meno vždy pritiahlo jej pozornosť. Nikomu nepovedala o jeho úlohe pri vyliečení Dolohovovej kliatby, alebo o ich zvláštnom nočnom rozhovore. Len jediný raz upadla do pokušenia, keď sa Harry zmienil o svojich nadchádzajúcich hodinách s Dumbledorom, no bola si istá, že priatelia by neboli takí nadšení z jej hodín s profesorom Snapom ako ona. Jeho prísľub učiť ju bol tak trochu ako jej jazva – nový, hrboľatý a skrytý pred zrakmi; stále sa tej spomienky dotýkala, akoby to bol talizman, myšlienka na to ju desila, ale aj upokojovala; nabudúce bude bojovať lepšie, nabudúce bude silnejšia.
Jeho meno spomínali málokedy a aj vtedy iba okrajovo; „Snape bude zajtra na stretnutí rádu“, „Snape povedal, aby sa Dumbledore naisto porozprával s Minervou“. Bohužiaľ, žiadne z týchto stretnutí sa nekonalo priamo v Brlohu a ona bola veľmi sklamaná, že ho nevidela.
V skutočnosti si ráno po Harryho narodeninách ostro vynadala, keď sa prichytila, že ležiac na posteli premýšľa o neprítomnom profesorovi: Rýchlo sa u teba rozvinie nezdravá posadnutosť týmto mužom! Vykĺzla spod periny, schytila svoje bežecké oblečenie a vykradla sa von bez toho, aby zobudila Ginny. Pred odchodom z Brlohu použila na seba splývacie zaklínadlo a prútik si zastrčila pod potítko tak, že priliehal k vnútornej strane jej ruky. Bežala takmer štyri míle cez polia mimo dediny. Obloha bola jasná a pofukoval príjemný chladný vetrík; cítila sa skvelo. Približne od minulého týždňa sa beh stal ľahším. V cieľovej rovinke zrýchlila, vyčerpaná a ťažko dýchajúc sa vrútila do dvora Brloha.
„Kto je tam?!“ Harry ju vyľakal rovnako ako ona jeho. Stuhol v súbojníckom postoji s prútikom namiereným priamo na ňu.
„Zadrž, Harry! To som ja, Hermiona.“ Rýchlo zrušila splývacie zaklínadlo, teplo protikúzla jej stieklo dolu chrbtom.
„Dočerta, vydesila si ma na smrť,“ odvetil, prehrabol si ofinu a zosunul sa na zem.
„Aj ty mňa.“ Naklonila sa dopredu a rukami sa oprela o kolená. Snažila sa chytiť dych, bojujúc s následkami behu a záplavou adrenalínu, ktorú v nej vyvolalo Harryho náhle zjavenie sa.
Úľava na jeho tvári sa rozplynula do namrzenosti. „Kiežby som mohol odísť z dvora,“ podotkol trpko.
Hermiona mala dosť slušnosti, aby sa tvárila mierne previnilo. „No, ehm, nepýtala som si povolenie,“ odvetila a potom nepresvedčivo dodala, „mala som prútik.“ Nieže by som ho chcela použiť!
Harry na ňu prekvapene pozrel. „To ti nie je podobné, Miona,“ poznamenal. „Venovať sa cvičeniu ti vlastne nie je podobné vôbec. Čo to do teba vošlo?“
Hermiona si chytila nohu a natiahla stehenné svaly. „Nuž, ehm, niekde som čítala, že zlepšenie fyzickej kondície posilňuje magickú silu. Myslím, že som bola trochu sklamaná mojimi známkami z obrany.“ Krivo sa na naňho usmiala a začala si naťahovať druhú nohu. „V budúcom roku chcem byť lepšia. Chcem byť lepšia, keď budeme znovu bojovať so smrťožrútmi.“
Po tých slovách sa Harry v sede mierne narovnal. Namosúrený výraz, ktorý sa mu občas usadil na tvári, sa trošičku zjemnil. „Si úžasná, Hermiona.“
„Hlúposť.“ Posadila sa vedľa neho. „Harry, na ministerstve si mi zachránil život. A ak by som bola len o štipku lepšia v obrane a Dolohova by som omráčila a nie umlčala, možno by som nebola vôbec zranená.“
Harryho tvár znovu potemnela. „Je to moja vina, že ste tam niektorí ešte boli! Sama si vravela, že mám slabosť pre zachraňovanie ľudí. Ak by som neveril Voldemortovi...“
„Harry! Voldemort ťa oklamal. Oklamal ťa, lebo je zlý a ty si mu na to skočil, lebo si v podstate dobrý. Nemáš sa za čo hanbiť! Ak dovolíš, aby ťa jeho činy zmenili, potom nad tebou vyhrá.“
„Prekristapána, Hermiona.“ Pritiahol si kolená k tvári a zaboril ju medzi stehná. „Hovoríš ako Dumbledore!“
Hermiona čo najviac znížila hlas. „Chlapče môj,“ odvetila a slušne pritom napodobnila riaditeľov zadumaný hlas, „vždy som bol expert na všehodžús.“
Veselé odfrknutie, ktorým odmenil jej chabý pokus o vtip ju nesmierne potešil. Od Síriusovej smrti bol príliš popudlivý, aby jeho smiech brala ako samozrejmosť. „Poď,“ zasmiala na oplátku, postavila sa na nohy a natiahla ruku, aby mu pomohla vstať. „Stavím sa, že Molly je už hotová s raňajkami.“
Keď ju chytil za ruku, na chvíľu sa zastavil a s prižmúrenými očami sa zadíval na jej veľkoryso odhalené nohy vykúkajúce spod bežeckých šortiek. „Vieš, Hermiona, tvoj posilňovací plán prináša aj niekoľko ďalších výhod.“
„Daj si pozor, Harry James Potter, takúto drzosť nestrpím od nikoho!“ Napriek svojim prísnym slovám očervenela od radosti. Bolo príjemné vedieť, že jeden z jej priateľov si všimol, že je dievča, hoci by bola radšej, keby to bol ten druhý.
Vnútri ich nečakala len Molly s raňajkami, ale aj Ron, Ginny a listy z Rokfortu. Hermiona otvorila svoj a preletela pohľadom po sprievodnom liste – blahoželáme vám k NKÚ, vitajte v šiestom ročníku, začiatok prípravy na MLOKy, opäť prefektka, všetky tie pekné bežné veci – a rýchlo sa zamerala na zoznam kníh. Fíha, tieto aritmantické knihy vyzerajú skvelo! Už dlho túžila po výtlačku Aplikovanej teórie aritmantických princípov pre pokročilých. Keď jej oči skĺzli k spodnej časti listu, srdce sa jej na chvíľu zastavilo. Na koniec zoznamu boli typickým špicatým rukopisom majstra elixírov dopísané ďalšie tri tituly: Základné obranné kúzla, Obrana tela aj mysle a Uplatňovanie opatrnosti: Zlepšenie magických reflexov. Srdce jej vzrušene bilo. Podvedome zdvihla ruku a jemne si pošúchala jazvu. Nesnívam, pomyslela si.
Harryho výkrik ju vytrhol zo snenia. Vedľa svojho otvoreného listu držal v ruke zlato-červený odznak. Hermiona naň chvíľu nechápavo hľadela. Tiež bol prefektom? S radostným úškrnom jej ho strčil pod nos: kapitán metlobalového tímu.
„Tým získavaš rovnaké postavenie ako prefekti!“ nadchýnala sa. „Teraz môžeš používať naše špeciálne kúpeľne a všetko ostatné!“
V niekoľkých nasledujúcich dňoch sa snažila nepozerať príliš často na zoznam. Hoci slintanie nad knihami bolo pre ňu typické, nechcela, aby si niektorý z chlapcov všimol písmo profesora Snapa a vypytoval sa jej na to. Avšak, keď sa konečne dostali na nákupy do Šikmej uličky, nemohla skryť sklamanie nad Arturovým návrhom, aby sa skupina rozdelila.
„Molly, nemá zmysel, aby sme k madam Malkinovej išli všetci,“ namietal. „Títo traja nech idú s Hagridom a my zatiaľ môžeme ísť k Flourishovi a Blottsovi kúpiť všetkým knihy.“
Len neochotne sa vzdala svojho zoznamu, čo Rona evidentne pobavilo.
„No tak, Hermiona,“ zasmial sa a objal ju okolo pliec. „Do kníhkupectva môžeš ísť niekedy inokedy, keď budeme mať viacej času na naše zábavky. Okrem toho, aj tak sa čoskoro vrátime do Rokfortu a vo svojej posvätnej knižnici môžeš tráviť toľko času, koľko chceš.“
„Vážne, Ron?“ snažila sa udržať nevrlý tón hlasu, no proti jej vôli sa doň vkradol nádych veselosti. „Necháš ma v nej tráviť toľko času, koľko chcem a nikdy ma nebudeš ťahať von?“
„Len keď to bude absolútne nevyhnutné pre tvoje zdravie!“ ohradil sa. „Bolí ma to oveľa viac než teba.“
„Moja reč.“ Hermiona sa zachichotala a zľahka ho udrela do rebier.
* * * * *
Krátko po výlete do Šikmej uličky si uvedomila, že nebol menej bohatý na udalosti než zvyčajný život s Harrym. Draco Malfoy mal určite niečo za lubom, jeho správanie u Borgina a Burksa nebolo ani zďaleka nevinné. V tomto rozhodne súhlasila s Harrym. Vari nešla do obchodu a nesnažila sa zistiť viac? No i tak bolo niečo znepokojivé na posadnutosti, ktorá sa u Harryho prejavovala. Dokonca si to všimol aj Ron. Na tretí či štvrtý deň po nákupoch sa obom priateľom stretli pohľady uprostred Harryho tirády. Neskôr ju Ron odchytil samu na schodoch.
„Ahoj.“ Chytil ju za lakeť, keď prešla okolo.
„Ahoj.“ Stáli naozaj blízko seba a ona cítila jeho jemnú vôňu, sladkú a letnú ako čerstvo pokosená tráva.
„Myslíš, že je Harry okej?“
Cítila sa previnilo, že o ňom hovorili v jeho neprítomnosti, ale bolo na tom aj niečo pekné. Jednak mal Ron taký roztomilý a starostlivý výraz a tiež boli jeho najlepšími priateľmi; kto iný by sa mal oňho strachovať?
„Máš na mysli tú záležitosť s vyvoleným, alebo výraz, ktorý sa mu objaví na tvári, keď hovorí o Malfoyovi?“
„V skutočnosti oboje. Pokiaľ ide o Malfoya, naisto sa správa čudne. Akoby to bolo niečo osobné, alebo akoby všetko preháňal, či čo.“
„Ach, Ron. Som rada, že si si to všimol aj ty. Tvári sa rovnako, aj keď sa niekto zmieni o Síriusovi. Uzavrie sa do seba a je naštvaný.“ Nakrátko si zahryzla do spodnej pery. „Čo by sme podľa teba mali robiť?“
„Bože, ja neviem. Začnime celú tú vec s Malfoyom zľahčovať. Nemyslím, že by sme ho mali podporovať.“
„Fajn.“
„Fajn.“
Hermione sa nechcelo ukončiť rozhovor. Naozaj bolo niečo pekné na tom, ako tam stáli blízko seba a potichu sa rozprávali.
„No, uhm, uvidíme sa neskôr.“
„Hej.“
Fíha. Ako sa môže taký príjemný rozhovor stať zrazu takým trápnym? Hermiona sa trochu začervenala a čo najrýchlejšie vybehla po schodoch k izbe, o ktorú sa delila s Ginny. Najmladšia Weasleyová tam už bola, preto sa hodila na posteľ, zodvihla najbližšiu učebnicu a tvárila sa, že číta. Čím skôr sa začne ďalší školský rok, pomyslela si, tým lepšie!
A/N: Viem, že Hermiona nemá ešte sedemnásť rokov, a preto nemá povolené zoslať na seba pred behom splývacie zaklínadlo, avšak vždy bola známa tým, že si pravidlá prispôsobila zakaždým, keď to potrebovala. Ak vezmeme do úvahy informáciu z kánonu, že Fred s Georgeom strávili väčšinu dospievania experimentovaním vo svojej izbe a informáciu, že je na rodičoch, aby potrestali svoje deti, kým sú doma (to znamená, že indikátor zaregistruje prítomnosť dospelého čarodejníka či čarodejnice, nie však kúzlenie neplnoletého čarodejníka), neexistuje nič, čo by zastavilo Hermionu kúzliť v Brlohu, kde bola chránená pred previnením. Viem si predstaviť, že si myslí, že je dôležitejšie zoceliť sa pred nadchádzajúcim bojom, než dodržiavať literu zákona. Hovorila som si, aká je hrozne OOC... kým som neprišla s vyššie a ešte vyššie uvedenou teóriou objasňujúcou prečo.
Mimochodom, v šiestej kapitole mám zopár kúskov, ktoré sa mi skutočne páčia, takže sa máte na čo tešiť.
Poz. preklad.: Podčiarknuté vety sú prebrané z HP6.