Fénixova pieseň
alebo Hermiona Grangerová a Polovičný princ
Autor: grangerous
Preklad a banner: solace
Beta: arkama
Originál: http://www.fanfiction.net/s/4763572/1/Phoenix-Song-or-Hermione-Granger-and-the-HB-P
7. Hermionina pomoc
Hermiona dúfala, že len čo sa vráti do Rokfortu, ihneď sa začnú jej hodiny s profesorom Snapom, no ten, okrem vrčania, aby držala ústa zatvorené a zosmiešňovania za odpovede na hodinách, nedal nijako najavo, že si je vedomý jej existencie. Všetky pokusy zdržať sa v triede po skončení hodín obrany boli zmarené prítomnosťou Harryho a Rona. A keď ho raz míňala na chodbe bez chlapcov v závese, prehnal sa povedľa nej bez toho, aby na ňu čo i len pozrel. Občas dokonca premýšľala, či sa jej celá tá vec o uzdravení a nočnom rozhovore iba nesnívala – veď napokon mohla blúzniť. Aby sa upokojila, nosila vo vrecku zoznam kníh a často si overovala, či je jeho písmo ešte na ňom. Niekoľkokrát prečítala rozsiahle state z kníh, ktoré jej stanovil a mala veľkú chuť sa o nich s niekým porozprávať. Hlavne o Základných obranných kúzlach – bola to kniha so zavádzajúcim názvom; jej obsah mal ďaleko od základov, rozhodne bol obsiahlejší ako kritériá na MLOKy.
Hodiny v jej rozvrhu boli rôznorodé. Snape bol rovnako dobrým a hrôzu naháňajúcim učiteľom obrany ako predtým na elixíroch, zatiaľ čo Slughornovo zvýhodňovanie bolo otravné a Harryho úspechy po využití pokynov toho prekliateho Polovičného princa ju privádzali do nepríčetnosti. Naproti tomu aritmancia bola pre ňu úplným potešením.
Málokto sa prihlásil na aritmanciu na úrovni MLOKov, preto mali šiestaci a siedmaci vyučovanie spoločne. Z Chrabromilu tu bola len ona, potom kopa bystrohlavčanov, z jej ročníka tiež pokračovali aj dvaja slizolinčania – Blaise Zabini a Tracey Davisová.
Profesorka Vectorová im na začiatku prvej hodiny zhruba opísala študijný program:
„Hádam ani nemusím hovoriť, aká som rada, že ste sa všetci rozhodli pokračovať v štúdiu aritmancie. Ako už siedmaci vedia – dúfam, že mi prepáčite, že sa opakujem – na to, aby ste úspešne zložili skúšku z aritmancie na úrovni MLOKov, je potrebné nielen sa naučiť teoretické aspekty, aby ste dobre napísali písomku, ale tiež zavŕšiť samostatné aplikovanie aritmantických pravdepodobností v praxi. V dôsledku toho strávime väčšinu školského roka nad jednotlivými projektmi. Počas prvého polroka budeme mávať hodiny podľa rozvrhu. V tomto období sa budeme zaoberať novou číselnou teóriou a zopakujeme si zložitejšie druhy imaginárnych a magických číselných výpočtových metód vrátane viacdimenzionálnych polí. Budeme tiež tráviť veľa času hľadaním problémov vyvolaných aplikáciou teoretických modelov na skutočné situácie. V tomto polroku očakávam, že si každý študent už pred prázdninami vyberie tému pre svoj ďalší výskum. Avšak po Vianociach budú pravidelné hodiny oveľa zriedkavejšie. Vytvorím časový rozvrh pre individuálne konzultácie, na ktorých sa zameriame na vaše samostatné projekty.“
„Kým pôjdeme ďalej, chcem vám pripomenúť, že využitie aritmancie pri hazardných hrách je prísne zakázané ministerským zákonom, takže ani ja a ani iní skúšajúci neprijmeme žiadne projekty týkajúce sa metlobalu. Rozumiete?“
Profesorka Vectorová sa usmiala na triedu a študenti jej úsmev opätovali. Varovanie pred stávkovaním na metlobalové zápasy nebolo pri príprave na MLOKy ničím novým. Vectorová bola podľa zákona povinná zmieniť sa o zákaze, ale zvyčajne to brala ako nejaký žartík.
Potom sa pustila do zložitého opakovania grafického prevodu medzi m-priestorom a i-priestorom a Hermiona nemala čas zaoberať sa svojím projektom.
Na konci hodiny, keď si odkladala poznámky, ju z myšlienok vytrhol hlas profesorky Vectorovej: „Slečna Grangerová, môžete zostať na moment, rada by som s vami hovorila.“
„Pravdaže, pani profesorka.“ Náhlivo si pozbierala zvyšok vecí a pristúpila k Vectorovej stolu.
Tá jej pokynula, aby si sadla na najbližšiu stoličku. Sama obišla stôl a sadla si na jeho okraj, čo najbližšie k nej. Vyzerala asi na šesťdesiat rokov, hoci podľa toho, čo Hermiona vedela o starnutí čarodejníc, mohla byť omnoho staršia. Bola nízka – nie vyššia ako ona – a šľachovitá. Okrem jedného prameňa pri čele, ktorý sa striebristosivo leskol, mala vlasy tmavé. Nosila ich dosť dlhé na to, aby si ich zastrčila za uši, no nie viac. Boli dostatočne husté, takže z niektorých uhlov jej hlava nadobúdala trochu trojuholníkový vzhľad. Po anglicky hovorila s miernym prízvukom a podľa toho, čo Hermiona zistila, mala nezvyčajný režim dňa, na nohách sa udržiavala nepretržitým prúdom čiernej kávy, ktorú pila z malých šáločiek bez uška. A často sa usmievala.
„Takže, slečna Grangerová, nechcem sa zapliesť do nejakých predpokladov, no niečo mi hovorí“, iskričky v profesorkiných očiach Hermionu presvedčili, že si presne vyrátala pravdepodobnosť, „že si pre váš samostatný projekt vyberiete tému súvisiacu s prebiehajúcou vojnou. Je to tak?“
„Ach, samozrejme,“ Hermiona prehltla. Šokovane si uvedomila, že nikdy nepremýšľala nad dôležitosťou aritmancie pre Harryho prežitie. Ako môžem byť taká hlúpa? Aritmanciu zbožňovala, no zložitú teóriu svojho najobľúbenejšieho predmetu nikdy nevyužila mimo oblasti akademického sveta.
Vectorová sa usmiala. „Som si istá, že ste si dali dokopy, že je to téma, na ktorej som dosť pracovala.“
Hermiona si nič také neuvedomila, no napriek tomu prikývla.
„V každom prípade,“ pokračovala profesorka Vectorová, „nemá zmysel, aby ste prepracovali to, čo som už urobila. Radšej by som vám navrhla, aby sme pracovali spolu. Rada vám ukážem svoje doterajšie výpočty. Bude chvíľku trvať, kým sa zoznámite s fungovaním matice, ktorú som vytvorila, no som si istá, že potom by ste dokázali navrhnúť nejaké zmeny či dodatočné výpočty, ktoré by poslúžili pre účel posúdenia.“
Hermionine oči sa rozžiarili od radosti a mala pocit, že takmer praskne od vzrušenia. „Ďakujem! Páni... myslím tým... páni!“
Profesorka Vectorová zľahčujúco mávla rukou nad jej nemou radosťou. „Nechcem sa chváliť,“ dodala, „ale rovnice, ktoré som dokončila, sú ďaleko nad rámcom úrovne vyžadovanej od študentov pripravujúcich sa na MLOKy. Vlastne je to zďaleka najzložitejší súbor výpočtov, o aké som sa kedy pokúsila. Nepochybujem však o tom, že ich budete schopná úplne pochopiť a pracovať s nimi.“
Hermiona očervenela od radosti.
„Navrhujem, aby ste využili príležitosť a čo najskôr prišli do môjho kabinetu, hoci aj zajtra, ak budete mať náhodou voľnú hodinu. Môžete sa začať oboznamovať s výpočtami.“ Na tvári profesorky Vectorovej sa letmo objavil netypicky vážny výraz. „Dúfam, že vás nemusím upozorňovať, že existencia týchto výpočtov je prísne dôverná. Ak by sa dostali do nesprávnych rúk, malo by to pre našu vec katastrofálne následky. O ich existencii vedia len vybraní členovia rádu a chcem vás požiadať, aby ste o nich nikomu nehovorili, ani vašim spolužiakom.“
„Ach, pravdaže.“ Hermiona zbledla pri predstave možných následkov. „Máte moje slovo, pani profesorka, nepoviem o nich nikomu.“ Zdalo sa, že v poslednom čase v jej živote existuje množstvo vecí, o ktorých nemôže hovoriť. Náhle jej niečo napadlo. „Pani profesorka,“ spýtala sa, „a druhá strana nevyužíva aritmantikov?“
„Nikoho takého talentovaného, ako som ja,“ odvetila a úsmev jej znovu zjemnil črty tváre. S ironickým úškrnom dodala: „Tom Riddle by bol zrejme vynikajúcim aritmantikom, keby nebol taký skeptický k dôležitosti muklovskej matematiky. Celkom určite vieme, že sa počas prvej vojny nezaťažoval výpočtami a odhadmi a podľa našich správ k tomu nedošlo ani tentoraz.“
Hermiona tú informáciu spracovala a potom sa odvážila spýtať: „Zajtra ráno mám v rozvrhu dve okná. Budete mať čas?“
„Hneď ráno?“ Vectorová sa pri tej myšlienke zvraštila.
Keď Hermiona previnilo prikývla, povzdychla si.
„Tak dobre, pokiaľ vám neprekáža vôňa kávy, hádam to zvládnem.“
* * * * *
Keď sa Hermiona na druhý deň ráno objavila v kabinete u Vectorovej, bola ohromená, že ju vidí oblečenú v niečom, čo vyzeralo skôr ako teplákové nohavice a pletený sveter. Profesorka sa nad jej užasnutým výrazom len pousmiala.
„Pred poludním nikdy nenosím habit, pokiaľ sa tomu môžem vyhnúť. Predpokladám, že nepijete grécku kávu?“
Hermiona prehltla poznámku o tom, že nenosiť habit bola jedna vec, no mať oblečené tepláky druhá. „Ehmm, nikdy som neochutnala grécku kávu, ale espresso mám rada. Je veľmi odlišná?“
„Dosť odlišná. Je silnejšia a trošku zrnitejšia. Pite ju sladkú. Skúste, pokiaľ ide o mňa, urobím si druhú. Ak vám nebude chutiť, dopijem ju za vás.“
Vectorová varila kávu, akoby to bol dôležitý rituál, pomletú kávu zmiešala s vodou a cukrom v malej kanvičke, ktorá sa – ako poučila Hermionu – volala briki.[1] Položila ju nad malý plameň, ktorý zapálila pomocou mágie. Príprava kávy si vyžiadala celú jej pozornosť. Niekoľkokrát ju nechala zovrieť pred tým, než ju uznala za vhodnú na pitie. Len čo mala v ruke šálku, obrátila pozornosť na aritmantické rovnice, na ktoré sa Hermiona prišla pozrieť.
Mávla rukou smerom k dlhej, holej stene a odhalila obrovskú tabuľu pokrytú vzorcami a výpočtami. Na protiľahlej stene sa zjavila neúplná matica.
„S týmto začneme,“ povedala. „Toto je v podstate matica. Momentálne pozostáva z osemnástich rozmerov, čo komplikuje vnímanie celej situácie naraz. Avšak, ak by som ju akokoľvek zjednodušila, začneme strácať detaily. Zjednocujúce výpočty mám na druhej strane a tiež tu,“ vtom opäť mávla rukou a niekoľko panelov tabule sa po lište na podlahe posunulo nabok. Tabuľa, ktorá bola predtým skrytá, sa vynorila spoza steny. „Toto je niekoľko z vložených vzorcov. Môžete nimi pekne pomaly prejsť; malo by vám byť jasné, čo som urobila.“
Hermiona pristúpila bližšie a pokúsila sa pochopiť logiku výpočtov nachádzajúcich sa pred ňou. Bola to tá najkomplikovanejšia vec, akú kedy videla. Odpila si z kávy: zvláštna, ale nie úplne hrozná.
„Poďte sem, toto vás bude zaujímať,“ ozvala sa Vectorová z kúta. „Je to projekcia pravdepodobnosti, že Harry Potter vojnu prežije a Voldemort nie.“
Hermiona prešla prstom po výpočte. „Päťdesiatjeden percent.“ Odmlčala sa. „To nie je príliš povzbudivé.“
„Oveľa lepšie, ako to bolo predtým, moja drahá. Sledujte toto, je to fascinujúce. Pozrite na tieto dva runové koeficienty, to je Ronald Weasley a toto...“
„Som ja!“
„Správne. Sledujme, čo sa stane, keď vás odstránim z rovnice.“
Vectorová vykúzlila handru na prach a vymazala koeficient reprezentujúci Hermionu. Vzorec sa na chvíľočku zamihotal, keď prepočítaval pravdepodobnosť.
„Dvanásť percent,“ Hermiona bola šokovaná. Samotná moja prítomnosť zvyšuje Harryho šance o tridsaťdeväť percent? Tá myšlienka jej naháňala strach.
„Odstráňme Ronalda,“ Vectorová tak urobila, „to je ďalší pokles, ale len o tri percentá.“
Hermiona bola neschopná slova.
„Dajme vás späť,“ pokračovala a poklepala prútikom na tabuľu, „a Harryho šanca opäť stúpne na štyridsaťšesť percent. Vy ste, moja drahá, kľúčovým faktorom jeho úspechu. Avšak len spolu s Ronaldom môžete Harryho dostať nad päťdesiat percent. Vyzeráte vydesene.“ Profesorka znepokojene prižmúrila oči a pričarovala Hermione stoličku. „Odpite si z kávy, to robí zázraky. Myslím, že istý čas potrvá, kým si zvyknete vidieť činy vo vašom živote a živote vašich priateľov zredukované na čísla.“
Vectorová si pričarovala ďalšiu stoličku. Obe ženy sa posadili; spolu hľadeli na výpočty a popíjali pritom kávu.
* * * * *
Koncom druhého týždňa s ňou profesor Snape ešte stále nehovoril o súkromných hodinách. Prehrýzla sa už niekoľkými tabuľami výpočtov profesorky Vectorovej, no išlo jej to pomaly, takže na metlobalové ihrisko zišla sledovať testovanie hráčov vo veľmi nevrlej nálade. Tá hlúpa fľandra Lavender hádzala očkom po Ronovi spôsobom, ktorý to všetko iba zhoršoval. Mrzelo ju, že si so sebou nevzala niečo na čítanie, no napadlo jej, že tam prišla ako morálna podpora, čo by pri čítaní vyzeralo trochu nepresvedčivo. Nieže by Ron vyzeral, že po mojej podpore túži, zamrmlala si zatrpknuto pre seba. Usadila sa na tribúne a rozhliadla po veľkom množstve prítomných študentov. To nemôžu byt všetko chrabromilčania, pomyslela si náhle, keď si všimla niekoľko mladších detí, o ktorých by odprisahala, že sú z Bystrohlavu. Nohy si vyložila na operadlo sedadla pred sebou a povytiahla si habit, aby na nich cítila teplo slnečných lúčov. Ruky si prekrížila na hrudi, oprela sa dozadu a civela do diaľky. Bude to trvať večnosť, uvažovala. Spomenula si na rozhovor s chlapcami pri raňajkách a niekoľko minút premýšľala nad Dumbledorovou častou neprítomnosťou, taktiež uvažovala či Snape azda nečaká, kým sa začnú metlobalové tréningy. To by dávalo zmysel. Nálada sa jej trošičku zlepšila a pozrela sa na Harryho, ktorý začal vykrikovať pokyny.
Cormac McLaggen sa s bojovným výrazom zatúlal jej smerom, zámerne si potiahla habit nižšie, aby si zakryla nohy, no ešte predtým si ju premeral pohľadom od hlavy po päty. Bolo jej z toho trochu zle. Zaťala zuby a pevne dúfala, že možno odíde a sadne si niekam inam, no bez úspechu; sadol si len pár miest od nej, a čo bolo ešte horšie, pustil sa s ňou do reči.
Napriek jej jednoslabičným a vyhýbavým odpovediam mlel bez ustania počas celého testovania triafačov a odrážačov. Poctil ju rozvláčnou prednáškou o talente a taktike. Hermiona sa snažila jeho stupídny komentár ignorovať – počas zhodnotenia Ronovho výkonu v priebehu vlaňajšej sezóny si zahryzla do jazyka – no napokon ju poriadne vytočil poznámkou o Ginny.
„Nuž, určite sa pýtaš,“ poznamenal, „ktorý z jej talentov ju dostal do tímu? Nieže by som sa sťažoval, no pochop, nemôžem sa dočkať, kedy ju po zápase stretnem v šatni...“
„Ako sa opovažuješ?!“ zúrila. „Ginny Weasleyová je vynikajúca metlobalová hráčka a moja veľmi dobrá priateľka! Ak opomenieme fakt, že práve strelila sedemnásť gólov, nemôžem uveriť, že dokážeš povedať niečo také o svojich potenciálnych spoluhráčoch!“
Zdalo sa, že McLaggena jej výbuch vôbec nevzrušil. Vlastne sa jej smial a natiahol ruku popri opierkach prázdnych sedadiel medzi nimi, prsty mal nebezpečne blízko jej ramena. „Hádam nežiarliš? Neboj, mňa berú náruživé pipky. Škoda, že sa nezúčastňuješ testovania do tímu.“
Hermiona na okamih onemela. „Uisťujem ťa, Cormac McLaggen, že ma vonkoncom nezaujíma, čo ťa na babách berie. A pre tvoju informáciu, Chrabromil už má ukážkového strážcu. Tvoje šance dostať sa do tímu sú rozhodne mizivé.“
Našťastie pre oboch účastníkov rozhovoru vyhlásil Harry testovanie strážcov a práve v tej chvíli zavolal McLaggena. Ten namyslene odkráčal, zjavne si nevšimol, čo mu pred chvíľou hrozilo a Hermiona si nadávala, že ho neprekliala, keď mala príležitosť.
Sedela tam vytočená počas testovania prvých kandidátov na pozíciu strážcu a zaoberala sa niekoľkými uspokojujúcimi scenármi, vrátane McLagenna vo veľmi kompromitujúcej a bolestivej situácii. Neexistuje, že by Harry dovolil, aby sa taký hnusák dostal do tímu. Avšak keď McLaggen zabránil zopár prvým gólom, nebola si tým už taká istá. Nenápadne pozrela na Rona: vyzeral hrozne. Bol vystresovaný z toho, že bol neskúsený. Keď McLaggen vyrazil tretiu penaltu, Hermionino napätie vzrástlo. Ak sa Ron nedostane do tímu, nikdy sa cez to neprenesie! A ja nikdy nedostanem šancu mať hodiny s profesorom Snapom. Zvažovala, ktorý výsledok by bol horší. McLaggen odvrátil štvrtú penaltu a Hermiona letmo zazrela Ginny: vyzerala zachmúrene a uzavreto. Bolo rozhodnuté. V žiadnom prípade nedopustí, aby ten úlisák mal príležitosť šmírovať Ginny v šatni. Nenápadne vytiahla z vrecka prútik.
„Confundo,“ zašepkala a potom si povzdychla od úľavy, keď sa McLaggen vrhol zlým smerom a úplne prepásol piatu penaltu.
Sledovanie Ronovho testovania bolo nervy drásajúce. Hermiona zadržala dych a zaťala päste tak silno, až sa jej nechty zaryli do dlaní. Od úľavy, ktorú cítila, keď vykryl všetkých päť penált, sa jej zatočila hlava. Vyskočila od radosti zo sedadla a s tak trocha hysterickým smiechom sa rozbehla k nemu. Jej predošlá namrzenosť bola zabudnutá: Ron Weasley bol v porovnaní s Cormacom McLaggenom rozprávkovým princom.
„Urobil si to skvele, Ron!“ vykríkla a rýchle ho objala. Zazubil sa na ňu. Po krátkej organizačnej debate medzi Harrym a novými členmi tímu sa traja priatelia vydali k Hagridovi. Bolo také nádherné byť vonku na slniečku, vidieť Harryho a Rona takých nadšených z metlobalu a vedieť, že McLaggen dostal, čo mu patrí. Keď sa Ron zachechtal, že McLaggen vyzeral ako očarovaný, Hermiona pocítila iba malé bodnutie viny.
A/N: Názov tejto kapitoly je rovnaký ako u súbežnej kapitoly v Polovičnom princovi. Mala som pocit, že výstižne označuje obe polovice kapitoly.
[1] briki – grécky názov pre džezvu http://cs.wikipedia.org/wiki/D%C5%BEezva