Preklady fanfiction Harryho Pottera

16. kapitola

Bolo sobotňajšie popoludnie a Hermiona a Harry v školskej knižnici robili výskum na Harryho esej.

„Myslíš si, že profesorka McGonagallová informuje mojich rodičov?“

„Neviem,“ pokrčil Harry ramenami.

„Volali pánovi a pani Weasleyovcom, ale nepovedali nič o D,“ Hermiona nevyslovila to slovo v prípade, že by ju niekto začul.

„Počul som ich, ako hovorili Ronovi, že má byť opatrný pri práci s exotickými rastlinami...“ ozval sa Harry.

„Dúfam, že neprezradia. Po trollovi povedali... Nechcem mať zaracha celé leto.“

„Aspoň nemusíš písať esej.“

„To je ľahké, Harry, mohol si ju mať už pred hodinou. Povedala som ti, aby si nekreslil...“

„Chcem nakresliť ako bude Norbert vyzerať, keď bude dospelý. Stavím sa, že by to Hagrida potešilo.“

„Čo tu robíš, Potter?“

Ani si nevšimli, kedy k nim pristúpil Malfoy.

„Píšem esej, Malfoy.“

„Nepíšeš...“

„Musím to doručiť do pondelka. Je o drakoch.“

„Nepamätám si, že by nám zadali nejakú esej na túto tému. Je za ďalšiu známku?“

„Nie. Ja... Prikázal mi to tvoj vedúci fakulty.“

„Nepamätám si, že by profesor Snape na hodine hovoril o drakoch . Čo si spravil?“

„To nie je tvoja vec.“

„Je, ak nemôžeš ísť von lietať. Chcel som si požičať tvoju metlu.“

„Nemôžem ísť, kým to nedokončím. Tri stopy.“

„Takže je to niečo veľké...“ Malfoy preletel pohľadom po otvorených knihách, „možno také veľké ako drak!“

Hermiona sebou trhla. Malfoy tušil, že je niečomu na stope.

„Si zábavný, Malfoy,“ povedal Harry a zobral si inú farbu ceruzky.

„Nie, naozaj, počul som klebety...“ Harry kreslil, takže si neuvedomil, že Malfoy snorí po informáciách.

„Kde si to počul, Malfoy? Jediní, kto o tom vedia, sú môj otec a McGonagallová.“

„Harry!“ vykríkla Hermiona.

„Takže je tu drak!“

„Ale povedal si...“

„Z teba je také ľahké niečo vytiahnuť, Potter.“ Malfoy si k nemu sadol a zobral si čistý kus papiera, aby začal kresliť.

„Hovor,“ zašepkal sprisahaneckým tónom.

„Nemôžem.“

„No tak. Kde je Weasley?“

„Na ošetrovni.“

„Takže bol zranený drakom... Ale kde ste ho našli? Drak je na Zakázaný les priveľký.“

„Malfoy, ak by som ti to povedal, mal by som väčšie problémy, ako teraz.“

„Pomôžem ti ju napísať.“

„Malfoy, je to jeho úloha!“

„Nie je to domáca úloha, Grangerová!“

„Nie, ale mal by sa z toho poučiť.“

„Pomôžem ti to napísať a potom môžeme ísť von a zalietať si. Si za?“

„Som.“

„Harry! Profesor Snape si všimne, že to nie je tvoje písmo!“

„Nejdem to za neho napísať. Iba to budem komentovať a Potter môže písať.“

„Okey,“ Harry sa nepozrel na Hermionu. Malfoy zobral niektoré z kníh, ktoré boli porozkladané okolo a robil si nejaké poznámky na kus papiera. Harry končil s kresbou, keď prehlásil: „Myslím, že sa so mnou hráte. Nie je tu žiaden drak...“

„Áno, je,“ Harry si prikryl ústa dlaňou.

„Kde je, Potter?“ Harry vedel, že väčšina príbehu je už vonku, tak pokračoval: „Hagridova chatrč.“

Malfoy bol viac ako zaujatý. Jediných drakov videl iba na obrázkoch.

„Hagrid? Nechal by ma ho vidieť? Ak sa ho spýtaš? Aký je veľký?“

„Robíš si ešte väčšie problémy, Harry,“ Hermiona sa naďalej snažila Harryho varovať.

„Nebudeš ho môcť vidieť, Malfoy. Hagrid ťa nenechá a dnes v noci ho pošlú do rezervácie.“

„Wau! A ako k nemu prišiel?“

„Nie som si istý, ale vždy ich mal rád.“

„Harry!“

„Hermiona!“

„Čo?“ spýtalo sa dievča. Uvedomil si jej priateľ, že ktokoľvek, kto by dal Hagridovi draka, mohol získať kľúč k prejdeniu cez trojhlavého psa a ukradnúť kameň?

„Prestaň tak vyslovovať moje meno!“ paprčil sa Harry. Chlapci boli takí rozčuľujúci! Mračila sa za knihou, ktorú čítala.

„Takže nebudem môcť vidieť draka.“

Harry sa pozrel na blondiaka. Draco nebol jeho priateľ, ale hrali sa spolu a bola sranda jazdiť na snehu či lietať... A Harry chcel posledný krát vidieť Norberta. A žrali ho mrle. „Mohol by si, ak by si sa dnes v noci o polnoci schoval v najvyššej veži...“

„Myslíš to vážne?“ Draco vedel, že by mal poriadny problém, ak by bol chytený po večierke mimo svoju fakultu. Chcel ho Potter dostať do problémov? Boli priatelia? „Šiel by si so mnou?“

„Vieš, čo môj otec spraví, ak nás chytia po večierke vonku?“

To bola výzva.

„A po všetkých tých problémoch, v ktorých už si kvôli tej potvore!“ vrkol hlas za knihou.

Malfoy na neho pozrel: „Chytil nás minulý rok, Potter, ale už sme múdrejší.“

Výzva bola prijatá.

„Musím zistiť, čo sa môj otec chystá robiť dnes večer...“

„Dokončime tvoju úlohu a poďme si zalietať, než sa zotmie.“

Harry dopísal svoju esej a šli sa von preletieť na metlobalové ihrisko. Harry a Hermiona potom zašli pozrieť Rona.

„Ahojte, ľudia!“

„Ron, ako sa cítiš?“

„Oveľa lepšie. V ruke, kam ma Norbert pohrýzol, cítim iba mravčenie.“

„Kedy budeš prepustený?“

„Madam Pomfreyová povedala, že sa na koľaj môžem vrátiť zajtra a na hodiny v pondelok.“

„Tvoji rodičia sú stále na hrade?“

„Nie, odišli po obede. Čo ste robili?“

„Nič moc, musel som pre otca napísať esej. Bol veľmi nahnevaný, ale nevedeli sme, aký nebezpečný by mohol byť taký malý drak.“

„Madam Pomfreyová povedala, že ak by ste im nepovedali o drakovi, mohol som zomrieť na otravu alebo prísť o ruku.“

„Ocko povedal, že som mu to mal povedať v tej chvíli, ako ťa drak pohrýzol.“

„Je to stále divné počuť ťa, ako ho voláš ocko.“

„Ja som na to zvyknutý. Práveže naopak, musím byť opatrný a nezabúdať ho volať profesor v triedach a na chodbách.“

„Čo si dnes ešte robil, kamarát?“

„Namaľoval som obrázok Norberta.“

„A povedal o tom Malfoyovi,“ doplnila Hermiona.

„Malfoy vie o Norbertovi?“

„Neplánoval som mu to prezradiť, myslel som, že to už vie.“

„Norbert bude na ceste do Rumunska o polnoci, takže hádam, že s tým nebude problém. Nikto neuverí, že tu bol drak.“

„Harry sa chce dnes v noci ukryť vo veži s Malfoyom a ukázať mu ho!“

„Harry...“

„Čo? Nechystáš sa mi povedať, že je to nebezpečné, alebo áno?“

„Chcem ísť. Bol som tvoj priateľ pred Malfoyom.“

„Ronald! Aj ty! Nedokáže si žiaden z vás predstaviť tú tonu problémov, v ktorej budete? Môžete prísť o body, a pritom vedieme v súťaži o pohár a...“

„O koľkej bude madam Pomfreyová očakávať, že spíš?“

„O pol desiatej, ale môžem predstierať, že som unavený, tak aj skôr.“

„Nie, to bude fajn, povedz, že ti je trochu zima, tak okolo teba zatiahne závesy. Pokús sa vyplížiť hneď, ako vojde do pracovne. Malfoy a ja sa stretneme pred učebňou Kúzel. Je to jedna z najbližších k veži a musia prejsť tými schodmi, aby sa dostali hore, takže to bude dobré miesto, kde čakať. Zostaneme v tme a uvidíme draka prejsť, potom sa iba vrátime do postele.“

„Toľko problémov pre krátke zahliadnutie. Podľa mňa sme sa na neho dívali už dosť dlho.“ Chlapci tvárili sa, že Hermionu nepočuli.

„Spíš v žalároch?“

„Dnes nie. Snape povedal, že musím spať vo veži, nechce ma nechať samého. Akoby som niečo zapálil alebo čo, nie som decko! Takto je to lepšie, ochrany na mojej izbe by mu prezradili, že som odišiel. Stretneme sa s Malfoyom o desiatej.“

„To preto to robíš, Harry? Pretože ti profesor Snape povedal, aby si dnes v noci spal vo svojej posteli?“

„Hermiona, si vítaná, ak chceš ísť s nami. Ak nie, prestaň vyrývať.“

„Nevyrývam. Iba to chcem pochopiť.“

„Prepáč, Hermiona. Viem, že je to čertovina, ale nič viac.“

„Pôjdem s vami,“ rozhodla sa Hermiona. Harry sa dostane do problémov a nebolo tu nič, čo by mu mohla povedať, aby ho zastavila, tak môže ísť aspoň s ním a pomôcť, ak to bude možné.

Harry nechal svojich priateľov a šiel do žalárov. Snape tu nebol. Harry hádal, že je pravdepodobne s Hagridom, pripravujú veci na Norbertov odjazd. Dobre, ak chce Harryho preč z cesty, iba nechá esej na Snapeovom stole a pôjde do svojej spoločenskej miestnosti. Pomôže, ak dnes poobede Snapea neuvidí, ten muž mal príšernú schopnosť čítať Harrymu myšlienky.

Chystal sa odísť, keď Severus prišiel. Vyzeral šťastne, že ho vidí.

„Harry! Ahoj, synak.“

„Ahoj, pane.“

~*~

Snape rozprával s Harrym deň predtým, kým boli v labáku. Harry umýval kotlíky a profesor opravoval testy.

„... ale môžem ti pomôcť.“

„Pomôžeš mi viac, ak ostaneš v posteli oddychovať, synak. Minerva, Hagrid a ja sme viac ako schopní dostať draka na vrchol veže, ale ak by niečo nevyšlo, pomôže mi vedieť, že si mimo nebezpečenstva.“

„Nie som decko,“ zamrmlal Harry a zaútočil na kotlík.

„To bolo čo?“

Harry vedel, že Snape mal veľmi dobrý sluch.

„Nič. Iba že je ten kotlík naozaj špinavý.“

„To sa stáva, keď pomiešaš ingrediencie v zlom načasovaní - zlepia sa.“

Snape využije každú možnú príležitosť na učenie!

„Mohol by som niesť niečo, čo potrebujete,“ povedal Harry potom, ako vypláchol kotlík.

„Čo myslíš?“ Snape zabudol o čom rozprávali, snažil sa rozlúštiť, čo bolo naškriabané na pergamene. Nemohol pochopiť, prečo dievčatá trvali na používaní rozličných farieb a umiestňovali malé srdiečka namiesto bodiek nad písmenami i?

„Povedal som, že by som mohol odniesť Norbertove jedlo alebo dávať pozor.“

„Harry. Nebudem pokračovať v rozoberaní tejto záležitosti. Nepôjdeš s nami, bez ohľadu na to, ako veľmi si myslíš, že nám môžeš pomôcť. Budeš vo svojej posteli, vo svojej spálni a vo vnútri veže. To je moje posledné slovo. Rozumeli sme si?“

„Áno, pane.“

„Ak si skončil, utri si ruky a pomôž mi vytriediť túto poličku, potrebujem nájsť fľaštičky, ktoré sú takmer prázdne.“

„Budem ich musieť tiež umyť?“

„Ocenil by som to. Tvoj trest skončí pred večerou, umy toľko, koľko sa dá.“

„Áno, pane,“ Harry otvoril poličku a začal zbierať prázdne fľašky. Ostal ticho väčšinu času, iba sa spýtal Snapea pár otázok ohľadom fľaštičiek. Všetky ich stihol umyť pred večerou. Keď opúšťali laboratórium, Snape mu položil ruku na plece a spýtal sa.

„Harry, rozumieš, že všetko, čo chcem, je udržať ťa od nebezpečenstva, však?“

„Áno, pane.“

Snape ho objal obomi rukami: „Dobrý chlapec, čo chceš na večeru?“

~*~

Harry sa cítil zvláštne, čeliť teraz Snapeovi, keď plánoval takú lotrovinu. Musí byť opatrný.

„Videl som ťa lietať s Dracom, kým som bol s Hagridom.“

„Áno, rád rád si odo mňa požičiava metlu. Je na Norberta všetko pripravené?“

„Áno. Hagrid strávil celú noc písaním pokynov ľuďom, ktorí sa o neho postarajú.“

„Budem večerať s Ronom na ošetrovni.“

„To je dobre. Uvidíme sa na raňajkách a poviem ti o všetkom, čo sa stalo, dobre?“

„Áno, pane,“ Harry rýchlo odišiel.

Snape si pomyslel, že chlapec stále trucuje kvôli tomu, že s ním nemôže ísť,  hrozné. Pre mladého chlapca nebolo pri drakovi miesto... Uvidia sa na raňajkách na ďalšie ráno.

Harry utekal na ošetrovňu, chcel zostať dole vo svojej izbe! Ale, pomyslel si, že bolo dobré, že sa chystá spať vo veži, inak by nebol schopný odísť po večierke. Našiel Nevilla, Deana a Seamusa rozoberať s Ronom metlobal. Rozhodli sa, že tu zostanú s Harrym a Ronom na večeru.

Madam Pomfreyová nemala žiadne ďalšie osoby na ošetrovni, takže im povolila zostať a rozveseľovať Rona, bez toho, aby museli zostať potichu.

Po večeri ich poslala do klubovne, pretože potrebovala vymeniť obväzy na Ronovej ruke. Harry odišiel so svojimi spolubývajúcimi a vošiel do chrabromilskej veže. Hermiona bola  v klubovni a čítala knihu. Harry si k nej prisadol.

„Chystáš sa to urobiť, Harry?“ spýtala sa bez toho, aby odtrhla oči od knihy.

„Áno, ideš?“ Harry bol rozhodnutý.

Hermiona si povzdychla: „Áno. Budem musieť počkať, než zaspí Lavender s Parvati. Musíme ísť samostatne.“

„Poviem chlapcom, že spím v žalároch, takže nebudú prekvapení, keď odídem. Budem čakať kým nebude za 5 minút večierka.“

„V sobotu večer je taký blázinec pri dverách, že Tučná pani nebude vedieť, kto je vo vnútri a kto nie,“ Hermiona sklonila knihu.

„Stretneme sa pri učebni kúzel okolo desiatej,“ Harry vyšiel hore do svojej izby.

„Buď opatrný,“ počul za sebou, ako vystupoval po schodoch. 

„Ty tiež,“ Harry pozrel na svoju kamarátku. Bola vystrašená, ale odhodlaná. Ron a on na ňu nemali veľmi dobrý vplyv. Šiel ku kufru  a vytiahol odtiaľ plášť. Vedel, že bude veľmi neposlušný, ale bol dobrým chlapcom viac ako dva mesiace! A jeho otec si myslel, že je decko! Malfoy nevedel o plášti a Harry dúfal, že ho nebudú musieť použiť... bola to pravá lotrovina!

~*~

Harry si sadol k stene v učebni čarovania a musel zaspať, pretože ho zobudil až Ron.

„Vstávaj, kamarát.“

„Ron?“

„Pripravený, kamoš?“

„Áno.“

Malfoy prišiel o pár minút neskôr.

„Sorry, že meškám, musel som počkať, než pôjdu prefekti spať. Myslím, že im Snape povedal, aby sa uistili, že všetci budú v posteli...“

„Nevadí, aj tak tu budú až pred polnocou.“

Počuli pohyb a objavila sa Hermiona, s Nevillom.

„Nepovedal si mi, že si môžem priviesť priateľa,“ reagoval Malfoy.

„Začína tu byť tlačenica...“ ozval sa Ron.

„Neville bol v klubovni a naliehal...“

„Vždy som mal rád draky.“

„Čo budeme robiť teraz?“

„Musíme byť naozaj potichu. A čakať.“

„Koľko je hodín?“

„Takmer jedenásť,“ Hermiona použila časové kúzlo.

„Ako to vieš vyčarovať tak jednoducho?“ pýtal sa jej Neville.

Pretože aj keď je muklorodená, má rozum, Malfoy prekvapil sám seba pomyslením si toho, z niekoľkých dôvodov. Prvý, odmietal to dievča, pretože vždy vedela odpovedať, ale myslel na ňu ako na otravu, nie hlavičku. A po druhé, nepovedal to nahlas, čo bolo dobré,  pretože si vedel predstaviť, ako by sa chrabromilčania uškŕňali alebo obraňovali Longbottoma, ktorý si možno roztopil mozog spolu s jedným kotlíkom, ale vedel, ako sa spriateliť. Ako mohol byť čistokrvný? Malfoy to uzavrel, že je príliš dobre vychovaný a vie, kedy zostať ticho.

Sadli si chrbtami k stene a čakali.

Museli byť potichu. Vedeli, že Filch hliadkoval na chodbách a jeho mačka bola naozaj nebezpečná, a mala veľmi dobré uši.

Harry si pomyslel, že je to veľmi podobné ako stáť s nosom v kúte, nesmieť povedať ani slovo a s kopou času rozmýšľať, čo spravil a čo spraví.

Harry sa obzrel a videl svojich priateľov ticho sedieť. Hermiona vysvetľovala Nevillovi náznakmi pohybov, ako má robiť na časové kúzlo. Neville po nej opakoval, až kým sa to nenaučil. Neville celý žiaril na  svoju učiteľku.

Malfoy bol naľavo. Blonďák vyčkával s nadšením. Možno sa nebudú schopný pozrieť na Norberta. Jeho otec povedal, že klietka, ktorú profesorka McGonagalová vytvorila, bola veľmi masívna a nedovoľovala mu vystrčiť nič von. A bude ju niesť Hagrid.

Ron sa pozeral na obväz na svojej ruke. Povedal, že je v poriadku, ale v bledom svetle Harry mohol vidieť, že má stále nádych zelenej.

Prečo tu boli? To nebola záchranná misia alebo vyšetrovanie. Úspešne opustili svoje postele... Budú sa schopní vrátiť, bez toho, aby ich chytili? Čo on, podnecovateľ, naozaj chcel?

Harry chcel Snapea... nie Snapea, svojho otca, aby ho chytil. Chcel mu ukázať, že nebol decko, že môže pomôcť. Že nepotrebuje byť poslaný do postele, keď sa dialo niečo nebezpečné...

~*~

Harry mal svoju izbu a kópiu adopčných papierov podpísanú ministrom Fudgeom. To plus adopčný rituál dokazovalo, že bol Snapeov syn. Cítil mágiu okolo neho, keď sa dotkli prstami s rankami a ich krv sa zmiešala, ale... neveril, že to bude navždy. Bolo to príliš dobré. Harrymu, odkedy si pamätal, hovorili ,že je bremeno, monštrum a že by ho nikto nemohol milovať, nikdy. Že si nič nezaslúži. Ale Severus... jeho otec povedal veľmi odlišné veci. Dal mu teplé oblečenie a podporu a... povedal, že ho miluje a že by inak mágia nefungovala. Alebo hej?

Predošlú noc Harry vypočul profesora Dumbledora a svojho otca. Rozprávali sa o tom, čo sa stalo na ministerstve mágie v deň, keď dostali papiere... Použili nejaké magické loptičky, aby minister uveril, že nesmie ísť proti adopčnému rituálu... ale nepoužili niečo podobné aj v deň adopcie...? Harry chcel veriť, že cítil lásku plynúcu od svojich rodičov a od svojho nového otca, ale... mohla to byť predstava... ilúzia?

Uvedomí si jeho otec, skôr alebo neskôr, že je iba bremeno a bude sa ho chcieť baviť? Mal by Snapeovi dovoliť poznať, že je problémový a neposlušný a bezohľadný a... tak by mal  šancu dostať sa z adopcie Harryho... Ale jeho priatelia by tu nemali byť. Musia sa vrátiť spať do postelí. Došiel k rozhodnutiu sa otočil na svojich priateľov.

„Hej, ľudia... rozmýšľal som o tomto, a mali by sme sa vrátiť do našich fakúlt...“

„Čo s drakom?“ spýtali sa Malfoy a Neville.

„Nemyslím si, že ho budeme schopní vidieť, ľudia... a je tu veľká pravdepodobnosť, že budeme chytení a... nechcem, aby ste stratili body.“

Hermiona sa na neho pozrela: „Harry, myslím, že je príliš neskoro na návrat.“

Začuli hlasy z chodby. Boli ukrytí v tme.

Hagrid fučal a  snažil sa vyjednávať so školskými učiteľmi, aby mu dovolili nechať si Norberta o trochu dlhšie...

„Iba na dva týždne, profesorka. Som si istý, že maličký sa naučí správať a...“

„Hagrid, Norbert bude mať krásne miesto s členmi svojho druhu... to je lepšie. Divoké zvery ako on potrebujú otvorenú krajinu, aby rástli,“ vysvetľovala McGonagallová.

„Ale ostatní draci ho možno nebudú mať radi.“

„Samozrejme, že budú. Však, Severus?“

Harry mohol počuť otcov sarkazmus v tichom odfrknutí.

„Mal by som mu dať niečo na zahryznutie na cestu, nemyslíte?“

„Som si istá, že bude v poriadku, Hagrid.“

McGonaggalová viedla skupinku. Hagrid bol za ňou, držiac klietku s drakom a Snape bol posledný.

Norbert bol v klietke nepokojný, nepáčilo sa mu, že ho takto niesli. A nejako vycítil Hagridovu tieseň. Hagridov nepokoj si zamenil za hlad. Ňuchal okolo a zachytil vôňu jedla. Niečo, čo už jedol predtým...

Cítil Rona. A Ronovo zranenie, ktoré bolo pod obväzom stále trochu otvorené. Norbert vedel, že je tu blízko jedlo. Cítil pohyby muža, ktorý ho držal a zavrtel sa.

Hagrid klietku upustil. Spadla na dlážku a dvere sa otvorili.

McGonagallová bola desať krokov pred nimi, otočila sa a videla ujsť malého draka z klietky a kráčať ku triede.

Hagrid videl draka a snažil sa ho zavolať, veď bol jeho Mamka.

Snape bol zhruba osem stôp za nimi. Počul náraz a hľadal niečo, čo premeniť do povrazu, aby priviazali potvoru. Drak si to nasmeroval do prázdnej triedy. Nebude mať kam ďalej ujsť. On a Minerva by ho mali byť schopní zavrieť do klietky. Nepočítal s výkrikom, ktorý počul.

Znelo to akoby naraz skríklo päť hlasov!

Na okamih si Severus pomyslel, že je to nočná mora, to nebolo možné. Harry bol vo svojej posteli vo veži. Minerva povedala...

Vstúpil do učebne a zbadal desivú podívanú. Jeho syn, Harry, držal stoličku a používal ju, aby udržal draka ďalej. Vedľa neho Draco Malfoy držal za vrch lavicu a tiež ju používal na zahnanie. Grangerová, Longbottom a Weasley tu boli tiež! S prútikmi v rukách.

Sprosté deti, čo tu robili?

Deti neboli vydesené. Na začiatku boli prekvapené. A vedeli, že by ich drak nemal uhryznúť. A drak nebol taký veľký... Bol od nich o polovicu menší a vyzeral rozkošne prichádzajúc k nim a mávajúc krídlami... Drak otvoril ústa rozpoznávajúc Harryho a Hermionu, ktorí ho kŕmili a tiež Rona, ktorého sa pokúsil zjesť.

Minerva sa objavila za ním a premenila stoličku na sklenenú stenu, ktorá chránila deti. Potom vošiel Hagrid a chytil svoje zvieratko zozadu. Chcel sa uistiť, že bol v poriadku, než ho opatrne položil do klietky.

„Poď, Norbert, poď k mamičke.“

Malý drak bol bez problémov umiestnený do klietky. Potom sa Hagrid otočil a pozrel sa na zajatých divákov.

„Nemali by byť tie decká v posteli?“ spýtal sa poloobor.

Obaja, Minerva aj Snape, pozreli na svojich zverencov. Štyria chrabromilčania a slizolinčan. Potom na seba. Boli nazlostení, zmätení a  nepekne unavení! Minerva sa pozrela na hodinky a všimla si, že polnoc sa už blíži.

„Poďme do veže a doručme draka, Severus. Nedostanú sa odtiaľ.“

Deti videli odísť svojich učiteľov v tichosti.

Harry sa oprel o sklenenú strechu a skĺzol dole na dlážku. Pohľad jeho otca ho bodol do srdca. Niečím si bol istý. Ak bude Snape ľutovať, že si ho adoptoval, tak v tejto chvíli.   

PP: prepáčte, že to toľko trvalo, ale najprv som mala málo času ja, potom Eggy. Než sa začne letný semester, budem sa snažiť čo najviac stihnúť, aby ste už nemali také dlhé prestávky.