Preklady fanfiction Harryho Pottera

1. kapitola

Ozvalo sa zaklopanie na dvere.

Draco Malfoy vzhliadol od svojej práce a zachmúril sa. Stál tam Blaise, jeho najlepší priateľ a spoločník... A Blaise klope len keď má zlé správy.

Kruci. Draco položil pero a kusol si do pery. Nezvládnu viac zlých správ. Boli takmer na mizine.

Ich podnik, ten ktorý by im mal platiť všetky účty, sa rútil k zemi rýchlejšie ako pokazený Nimbus. Predávali luxusné metly, jedny z najlepších a najrýchlejších na svete. Teraz bol čas prosperity a investovania – vojna skončila, práce bolo veľa a úspech mohol byť docielený jedine trochou šťastia a ťažkou prácou.

Ale očividne to neplatilo pre Malfoyovcov. Voľakedy bohatá a mocná, sa jeho rodina stala spoločenskými vyvrheľmi. Odsudzovaní davmi, vyhnaní z verejného života a hanení ministerstvom. Zdalo sa, že všetko čoho sa dotkli sa zmenilo na prach.

Bol udivený, že Blaise po tom všetkom ostal na blízku. Všetci ostatní zo starých kruhov buď šli do väzenia alebo ušli z Anglicka. Manor bol v ruinách. Mať niečo dočinenia s rodinným menom sa rovnalo zrade. Myslel, že vojna bola peklo, ale teraz sa topil v dôsledkoch. Verejnosť časom nezabudla. Jednoducho boli nahnevanejší.

Prešiel si rukami cez vlasy a potom si ich zložil do lona, aby tak Blaise nemohol vidieť, aký je nervózny. Na verejnosti Draco hral tú rolu dobre, chodil s pýchou, ktorú predstieral, ako keby si myslel, že je druhým Merlinom, ale popravde, bola to len pretvárka. Vytriebené habity, ktoré nosil, boli niekoľkokrát spravované. Jeho byt bol zariadený jednoduchým stolom, dvoma stoličkami a matracom. Bol na kolenách a vedel to. Nebol nič. Nebol nikto.

Možno to najdôležitejšie, bol na mizine.

Ruky mal v pokoji dve dlhé sekundy, než začal prerovnávať svoje papiere do neporiadnej kopy. Bolo to len dobre, nemohol už viac vystáť pohľad na ten neporiadok. Merlin, ten dlh bol nehorázny. Ak uvidí ďalší účet, ktorý si nebude môcť dovoliť zaplatiť, bude musieť pustiť podnikanie k vode. Nanešťastie, jeho prežitie, Blaisovo a budúcnosť jeho rodičov závisela na tomto riziku. Ak zlyhá, stiahne všetkých dolu so sebou. Zdalo sa, ako keby svet nechcel skončiť, kým Malfoyovci nebudú na ulici. Blaise, to bol iný príbeh – mal novú ženu každú noc a pravdepodobne mohol žiť celkom slušne v posteliach čarodejníc po celom Anglicku. Draco nemal tú možnosť. Jeho priezvisko odpudzovalo každú preč, dokonca predtým než prešli cez zoznámenie. Zabiniovci mali výhodu, že počas vojny ostali nestranní. Malfoyovci stáli pevne na druhej strane priamo do konca. Uvedomili si príliš neskoro to, na čo prišli všetci ostatní.

Voldemort ich všetkých previezol a oni to dovolili.

List chvejúci sa za oknom ho donútil cúvnuť. Bola to len obyčajná poštová sova, ale keď dospel, znenávidel pohľad na tie vtáky. Voľakedy pôvabné a praktické zvieratá sa stali ničím iným ako nositeľmi zlých správ. Zlé noviny, dlhy a odmietnutie. Než znovu vzhliadol, vták zmizol.

Blaise zaklopal znovu.

„Poď dnu,“ zvolal.

Jeho priateľ vošiel a kývol na Draca s ustaraným úsmevom. Zvalil sa do hosťovskej stoličky a nervózne sa zavrtel so zakladačom vo svojich rukách.

„Ránko kamoš,“ povedal, snažil sa znieť prívetivo.

„Aké sú škody?“ Draco sťažka odpovedal. „Prosím, neprikrášľuj to.“

„Stratili sme nášho predposledného klienta,“ odvetil Blaise s povzdychom. „Ustúpili na tlak od lobistov, ktorí hovorilim že nebudú predávať produkty vyrábané - “

„Smrťožrútom. Chápem.“ Draco zložil hlavu do dlaní. „Ako vôbec vedeli, že ja vediem podnik? Tentokrát sme boli tak opatrní...“

Blaise pokrčil ramenami. „Niekedy by ma zaujímalo, či je tu niekto, kto ťa sleduje. Nemôžem uveriť, ako rýchlo médiá prišli na to, čo robíš.“

„Vieš, že ma už nič neprekvapí,“ Draco zamrmlal. „Okej, tak máme jeden posledný obchod, ktorý sa zaujíma o naše metly. Koľko času zaberie, aby si od nás nakúpili predtým, než ich lobisti tiež dostanú?“

„Frommera vlastní Harry Frommer, ktorý je, ak som pochopil, starý známy tvojho otca,“ povedal Blaise s kúskom nádeje. „Úprimne, myslím, že on im už povedal, aby sa niekam strčili. Vie, že naše metly sú najlepšie.“

„A znova, nemôžeme viesť biznis len s jedným klientom,“ odvetil Draco, hral sa so snehovou guľou na svojom stole. Bola to zmenšenina Rokfortu, kúpila mu ju Pansy, než sa presťahovala do Ruska. Predtým, ešte keď si mohol dovoliť ísť na schôdzku, než ich premenoval na „pracovné schôdzky.“

„Je to lepšie ako nič,“ povedal Blaise. „Trochu viery. Nájdeme nových klientov.“

Draco vzhliadol hore na svojho priateľa so zmäteným výrazom. „Úprimne, nerozumiem ako to, že si ešte odo mňa neodišiel,“ povedal. „Ničím ti život.

Blaise mávol rukou s drzým úškrnom. „To je blbosť. Viem, že si dobrý chlap a nezoberiem sa a neutečiem len preto, že ostatok sveta sú ignoranti.“

„Buď realista Blaise,“ smutne pokrútil hlavou. „Samotné moje meno nás môže doviesť k bankrotu.“

„Môže je podstatné slovo,“ Blaise mykol plecom. „Nie je to jasná vec a aby som bol celkom úprimný, myslím, že obaja vieme, ako dobré sú naše metly. Stále verím v produkt. Verejnosť na to nakoniec príde.“

„Nie s tým stálym útokom, ktorý na mňa hádžu noviny,“ zastonal Draco. „Už je to päť rokov od vojny, päť rokov, Blaise a v skutočnosti si myslím, že to Prorok len zhoršuje.“

„Nenechaj sa nimi ovplyvniť,“ povedal Blaise. „Do riti ak viem, prečo sa zamerali tak na tvoj život, ale raz ich to unudí.“

„Ale to nie je len tak!“ povedal Draco beznádejne. „Pozri na našich konkurentov. Ukradli naše dizajny! Boli sme jediní, ktorí pracovali na flexibilných metlách. Odmietam uveriť, že Stacey McLorrowá myslela na použitie začarovanej vŕbovej vetvy úplne sama. Je to svinská mrcha, nie prekliaty génius. Trvalo nám mesiace testovania, aby to bolo dokonalé. Práve keď sme to chceli predstaviť, ona nás tesne porazí. Toto nie je náhoda.“

„Okej, stále nechápem, ako na to prišla, ale naša verzia je stále lepšia,“ namietol Blaise ukľudňujúcim hlasom. „Stacey je skazené dievča so zvereneckým fondom. Myslím, že šla do biznisu s metlami len, aby ťa nasrala. Bezpochyby my vyrábame najlepšie metly.“

Draco si sťažka povzdychol.

„Je to pravda kamoško,“ povedal Blaise. „Ty vieš, že je.“

Úškrn sa roztiahol Dracovi po tvári. „Nezaslúžim si ťa.“

Blaise vyprskol v smiech. „Možno nie. Ale vyzerá to, ako keby sme neboli jediní, čo zažívajú ťažké časy,“ povedal, hodil na ranné vydanie Denného Proroka pred Draca. „Ja osobne si myslím, že ten príbeh je vážne smutný, ale tebe by mohol vylepšiť náladu.“

Draco pozrel na obálku so zamračením. Bola na nej obrovská fotka Hermiony Grangerovej, ktorá vošla do miestnosti a našla Rona Weasleyho olizovať nejakú neznámu blondínu s hnusným nadšením. Hermionine ruky sa zdvihli k jej tvári, prsteň sa zaleskol v svetle a mohol vidieť náznak sĺz v jej očiach presne, než sa obrázok začal opakovať. Titulok hlásil VOJNOVÁ HRDINKA SA ZRÚTILA PO OBJAVENÍ ŽHAVEJ AFÉRY.

Prebehol článok. „Titulok píše „žhavá aféra“ ako keby bola len jedna, ale vyzerá to tak, že Weasley pretiahol všetko, čo sa pohlo.“

„Ja viem. Ťažko povedať, či Grangerová vedela, aké hrozné to je. Ako si vieš predstaviť zasnúbenie sa zrušilo. A ona je preč, nezvestná.“

„Nezvestná?“ Draco sa spýtal, pozrel na svojho priateľa s znechutením. „Ježiši, tiež by som bol nezvestný, ak by zo mňa moja snúbenica spravila hlupáka na medzinárodnej úrovni. Hneď po tom, čo by som toho chlapa vykastroval.“

„Prr, prr, vážne ľutuješ Grangerovú?“ opýtal Blaise s prekvapeným uchechtnutím. „Samozrejme súhlasím. Sotva poznám to dievča, ale bez pochýb si nezaslúži byť tak ponížená Weasleym. Aj tak, myslel som si, že budeš mať aspoň trochu škodoradostného uspokojenia z toho článku.“

„Prečo? Pretože slečna Perfektná sa konečne musí vysporiadať s nejakými nepríjemnými správami?“ povedal Draco, stále čítal článok. „Hej, myslím.“ Otočil na stránku, kde príbeh pokračoval, ale jeho oči chvíľku spočinuli na Hermioninej fotke. Nadvihol noviny hore, aby to mohol vidieť Blaise, a poukázal na jej tvár. Pretláčala sa cez hlúčik reportérov, snažila sa dostať preč. Na pozadí sa rysovala budova. Vyzerala spanikárene.

„Toto muselo byť odfotené tesne predtým, ako utiekla,“ povedal. „Je to dom, kde bývam.“

„Zabudol som, že obaja bývate v tom istom komplexe,“ povedal Blaise. „Smola pre teba. Médiá sa rovno môžu nasťahovať dnu.“

Draco nereagoval. Bol podivne hypnotizovaný Hermioninou druhou fotkou. Vyzerala celkom zničene, ako keby sa ledva držala pohromade. Prakticky nerozpoznateľná bez jej zvyčajnej energie.

„Vyzerá otrasne,“ zamrmlal.

Blaise sa zamračil, načiahol sa dopredu a vytrhol noviny Dracovi z rúk. „To stačí. Snažil som sa ťa povzbudiť, nie poslať do nejakej špirály depresie. Akokoľvek som prekvapený tvojou náhlou empatiou, zabudni na chvíľku na Grangerovú a mysli na to ako otrasne musí byť práve Weasleymu.“

„To ma trocha povzbudí,“ povedal Draco s ironickým úsmevom. „Stále nechápem, prečo sa priatelíš s tým debilom.“

„Priatelia je veľmi štedrý pojem,“ Blaise pokrčil ramenami. „Hráme spolu rekreačne metlobal. Občas si zájdeme na ohnivú whiskey. Rád hovorí o metlách. Je len unavený z toho, že Potter žije niekde preč vo Francúzsku. Nie je to nič ako láska, ktorú zdieľame my dvaja Draco.“

Draco hodil snehovú guľu Blaisovi do hlavy, Blaise sa zohol a zachichotal sa.

„No, vďaka tomu článku v novinách je moja mienka o tom idiotovi ešte nižšia, ak je to ešte vôbec možné,“ povedal Draco, všimol si s úľavou, že guľa je stále v jednom kuse, kotúľala sa v rohu miestnosti. „Teraz vystrnaď tú tvoju prdel stadeto. Musím prísť na to, či máme ešte niečo na predaj, aby som mohol zaplatiť môj prekliaty nájom.“

„Ty a ja obaja spolu, kamoš,“ Blaise si povzdychol, vstal a šiel ku dverám. „Mimochodom, ako sa majú rodičia?“

„Boja sa, že skončia na ulici,“ odpovedal. „Neviem, ako moja matka bude kŕmiť to jej zviera.“

„Queenie? Myslel som si, že rada konzumuje končatiny tvojich nepriateľov.“

„Dajme tomu, že tých nemáme málo,“ povedal Draco s ironickým úsmevom.

Blaise sa naň súcitne pozrel a prikývol než opustil miestnosť.

Draco zaúpel a položil si hlavu na stôl. „Ani slovo lož,“ zamrmlal do chladného dreveného povrchu.

***

Hlasné hlasy prebudili Draca s trhnutím, a rýchlo si uvedomil, že musel zaspať na stole.

„Čo do pekla...“ povedal, znepokojene vstal a zamieril si to priamo k dverám. Otvoril ich náhle, oči sa mu zúžili nad tým čo videl.

„Vypadni z mojej kancelárie Weasley,“ povedal ryšavcovi, ktorý sa jasne dostal do štádia, keď chodil ako zviera v klietke pred Blaisovým stolom. Blaise sa pokojne opieral, počúval Ronovu tirádu.

„Naser si Malfoy,“ odvrkol Ron, tvár zvraštenú v hneve. „Prišiel som za Blaisom, nie za tebou.“

„A teraz si tu, rušíš ma pri práci a otravuješ môjho drahého pracovného partnera,“ povedal chladne Draco.

„Weasley mi tu práve hovoril o jeho súčasnej háklivej situácii,“ povedal Blaise s žmurknutím tak malým, že si ho Draco takmer nevšimol.

„Ktorá situácia to je? Tá v ktorej si nemohol nechať svojho vtáka v nohaviciach a stratil si svoju priateľku, s ktorou si bol päť rokov?“ Draco sa zaškľabil.

„Aspoň viem zasunúť, Malfoy,“ odvetil Ron, vytiahol sa do svojej plnej výšky. „A ty nevieš ani hovno o mojej situácii.“

„Viem, čo som čítal,“ nemietol Draco, ignoroval drzú narážku na svoj milostný život. „Chceš mi povedať, že si nespal s šiestimi rôznymi ženami za posledné tri mesiace, zatiaľ čo si bol zasnúbený s Grangerovou?“

„Tebe nedlžím žiadne vysvetlenia,“ zasyčal Ron, postupne sčervenieval.

„To je rovnako dobré ako priznanie,“ Draco sa samoľúbo usmial. „Vážne by si mal cvičiť svoj návrat, ak chceš aby s tebou niekto sympatizoval, Lasičiak.“

„Nehľadám sympatie ty patetický looser,“ Ron vyštekol. „Bojím sa o Hermionu!“

„Och, teraz sa o ňu bojíš? To je ale veľkorysé!“ Draco odvetil, cítil ako sa dostáva do varu. Mohol by sa starať menej o Grangerovú, ale tento imbecil predstierajúci záujem ho neskutočne iritoval.

„No tak, Draco, Ron sa to akurát chystal vysvetliť, než si vošiel,“ Blaise sa silno snažil zakryť svoje pobavenie. „Poď na to, Weasley.“

Ron zrýchlene dýchal, oči červené a zaliate slzami, ruky sa mu triasli.

„Len dýchaj. Draco ťa už znovu nepreruší. Povedz, prečo si sem prišiel,“ povedal Blaise utišujúcim hlasom.

„Je nezvestná,“ povedal potichu s roztraseným hlasom Ron.

„To som čítal,“ povedal Blaise so zdvihnutým obočím.

„Nie, ja myslím, nemyslím, si že utiekla. Myslím si, že má problémy.“

„Nerozumiem,“ povedal už omnoho vážnejšie Blaise.

„Dokonca aj v stave úplnej paniky, dokonca aj keď sa všetko rozpadalo, Miona sa s niekým spojila,“ odvetil, zúrivo si pretrel oči rukami. „Odkedy skončila vojna, vždy sa uistila, že niekto vedel, kde je. Harry, ja, moja mama... niekto. Ale keď som teraz prišiel do jej bytu jediné čo som našiel bola malá kaluž krvi v jej kúpelke. Nič viac. Nikto o nej nepočul. Zmizla minulú noc bez slovka.“

Draco s Blaisom sa zamračili. Nemohli zapierať, že situácia znela teraz o trochu menej zábavne. Grangerová nevyzerala ako typ človeka, čo by ušiel bez toho, aby dal vedieť hocikomu z jej blízkych priateľov. A kaluž krvi? Prinajmenšom znepokojujúce.

„Je tu hocičo, čo môžeme spraviť, aby sme pomohli?“ spýtal sa Blaise.

„Nezaťahujte ma do tohto,“ namietal Draco, cúval dozadu so zdvihnutými rukami.  „Ty si to posral Weasley. Zalarmuj autority a nechaj ich, aby ju hľadali, ale narovinu, dokonca Grangerová si zaslúži lepšie ako teba. Mal by si radšej dúfať, že je nažive.“

Bez varovania sa Ron vrhol na Draca so zavytím. Blaise ho odsotil nabok predtým, než sa ho mohol čo i len dotknúť.

„Weasley!“ Blaise zakričal ako Ron dopadol na zem. „Nemárni čas tým, že sa budeš snažiť biť s Dracom, ak je tam niekde Grangerová zranená. Nechápem, prečo si prišiel sem namiesto toho, aby si šiel na Ministerstvo. Toto je vážne. Musíme ísť – vezmem ťa tam sám.“

Podráždene vytiahol Rona na nohy a začal ho tlačiť z dverí. Ron sa potkýnal, už otvorene vzlykal. „Harry ma zabije,“ plakal. „Nikdy mi neodpustí!“

„O tom sa porozprávame cestou,“ riekol Blaise stručne, ťahal Rona za kabát. „Pekný večer Draco.“

„Pekný bude, keď bude preč,“ odvrkol Draco, stále vyvedený z rovnováhy Ronovým nečakaným útokom. Prudko sa otočil na päte a náhodou zhodil plastovú opičku, ktorá sedela na roku Blaisovho stola. Zdvihol ju s úškrnom. Tá ohavná vec bola vtipný darček od Weasleyho pre Blaisa pred rokmi – malo to oči, ktoré sa otáčali dookola a držalo to farebnú lízanku v rukách. „Si hlupák!“ zaznel monotónny robotický hlas „Si hlupák!“

„Strč sa!“ zakričal Draco na hračku, hodil ju na Blaisovu stoličku a odpochodoval naspäť k svojmu stolu. Sprostá tretka. Bol unavený z toho počúvať to, čo už vedel.

Nechcel stráviť už ani chvíľku v kancelárii, ktorá mu pripomínala, že bol na pokraji bankrotu, schmatol svoj kufrík a odmiestnil sa domov.

***

Po šálke čaju a rýchlej večeri zo zvyškov sa Draco cítil o poznanie kľudnejšie a rozhodol sa, že sa prejde dolu popri rieke neďaleko jeho bytu. Bol chladný večer s klzkou zemou po nedávnom daždi. Slnko ledva presvitalo cez zatiahnutú oblohu, nie celkom tmavá, aby bola noc, ale ani celkom svetlá, aby bol deň. Omotal si šál okolo krku a tesnejšie si utiahol kabát. Toto bol ten druh chladu, ktorý sa vám môže zavŕtať do kostí. Jeho dych sa zrážal vo vzduchu.

Keď bol dostatočne ďaleko, pozrel sa ponad plece na budovu, kde býval. Bola to škaredá stará otlčená stavba a byty neboli na o nič lepšie. To si mohol dovoliť. Teraz už možno ani to.

Očividne to ale bolo dosť dobré pre Grangerovú.

Grangerová. Spomienka na jej tvár v novinách sa mu objavila v mysli. Niečo ho trápilo. A fakt, že ho trápilo niečo, čo malo dočinenia s Grangerovou, ho trápilo ešte viac. Pravdepodobne si povedali dokopy asi štyri slová od skončenia vojny, väčšinu z nich keď do seba narazili pri výťahu, keď sa Draco nasťahoval.

„Ty tu bývaš?“ opýtal sa.

„Áno,“ odvetila mu.

Potom to už všetko boli len míňajúce sa pohľady a občasné prikývnutia. Dokonca sa naň raz aj usmiala, hmkala si pre seba, keď vychádzala z budovy s knihou narvanou v kabelke.

Zvykol si na to, že ju tu vídava. Neboli napokon priatelia, ale neboli k sebe ani nepriateľskí. Bolo to podivné prímerie a on o tom doteraz ani nepremýšľal. Dokým nezmizla. Dokým jej život, ako ho poznala, nevybuchol.

To bol pocit, ktorému rozumel.

Ani to nikdy nepovedal Blaisovi. Čo by mu povedal... že aj napriek všeobecnému presvedčeniu je k nej príjemne ľahostajný? To, že keď zachytil jej pohľad, nemal hneď potrebu sa jej vysmiať? To, že niekedy ocenil mať naokolo známu tvár, keď sa mu všetci ostatní vyhýbali? Nie. To znelo blbo.

A teraz, jej zmiznutie ho trápilo. No tak mala perfektný život. To neznamená, že si zaslúžila byť tak verejne zostudená. To nikto. Weasley. Aký idiot.

Draco sa odklonil od cesty a začal sa predierať krovím k brehu rieky. Sedieť a sledovať prúd vody bola jedna z jeho obľúbených činností, a Merlin vedel, že potreboval trochu kľudu po tak posranom dni. Ťažil ho hroziaci úpadok. Nechcel prísť o firmu, on ju  miloval, ale bol vyhnaný anonymnými lobistami a zúrivými reportérmi, ktorí ho nemohli nechať na pokoji. Áno, bol smrťožrút. Nie, nechcel, aby ho zaň považovali navždy. Každopádne mu nedali na výber.

Draco sa predieral cez krovie a zazrel niečo bledé kútikom oka, ale pokračoval v chôdzi, predpokladal, že to bola stará vyhodená fľaška alebo plastový sáčok. O pár sekúnd neskôr zastavil.

Teraz, keď sa nad tým zamyslel, tá svetlá vec na zemi vyzerala celkom ľudsky. Ako ruka.

So stiahnutým žalúdkom sa otočil a rozbehol sa. Tu to bolo. Dlaň, pripojená k ruke, pripojená k telu... S neporiadnymi kučeravými vlasmi, ktoré poznal až príliš dobre. Ležala tvárou dole v lístí. Vystrašene sa hodil na zem a otočil telo.

Bola to Grangerová s očami zatvorenými, chladná ako rieka a tmavá krv jej stekala z úst.