Fénixova pieseň
alebo Hermiona Grangerová a Polovičný princ
Autor: grangerous
Preklad a banner: solace
Beta: arkama
Originál: http://www.fanfiction.net/s/4763572/1/Phoenix-Song-or-Hermione-Granger-and-the-HB-P
17. Rodina a priatelia
UPOZORNENIE: Slovami mojej skvelej bety WriterMerrin: „Domnievam sa, že som v SS/HG príbehu ešte nikdy nevidela toľko priestoru venovaného Viktorovi, no myslím, že to dobre funguje pri etablovaní sa Hermiony a zdá sa, že to bude pre ňu výhodné.“ Zvážte varovanie.
Hermiona sa s Viktorom Krumom cítila skvele. Napriek tomu, že sa na ňu pozeral skoro rovnako ako McLaggen, pri pohľade jedného mala pocit, že je sexi a významná a pri tom druhom sa cítila špinavá a nehanebná. Páčil sa jej spôsob, akým zvraštil obočie, keď premýšľal. Páčil sa jej rozdiel medzi jeho nemotornou šuchtavou chôdzou a plynulou silou a ladnosťou pohybov na metle. Páčilo sa jej, ako sa mu zrýchlila reč, keď bol nadšený nejakým nápadom; páčil sa jej spôsob, akým jej komolil meno. Po Ronovom odmietavom správaní počas posledného polroka, bolo trocha času stráveného v spoločnosti inteligentnej a obdivovanej športovej hviezdy práve tým, čo potrebovala; jeho prítomnosť jej zároveň pomohla skoncovať s pobláznením do Snapa a stať sa opäť poslušnou študentkou. Nebola natoľko hlúpa, aby si nevšimla podobnosť medzi oboma mužmi, no Snape bol jej učiteľom. Bez ohľadu na to, aký bol inteligentný, svalnatý či tajomne zvláštny, odteraz sa k nemu bude správať náležite. Súkromné hodiny s ním boli oveľa dôležitejšie, než aby ich akýmkoľvek spôsobom narušilo smiešne pobláznenie. A ak občas nechala oči privreté a pery sa jej obtreli o strnisko v kútikoch Viktorových úst, bola to len jej vec.
Hermiona sa hrozne obávala prvého stretnutia so Snapom od ich trápneho výstupu pod imelom, no na jej veľkú úľavu sa správal rovnako ako vždy. Vlastne, uvažovala, keď som v poslednom čase niekoľkokrát predpokladala, že sa bude hnevať a kričať, zakaždým sa to ukázalo ako mylné.
Počas opery sedela v lahodnom opare spokojného očakávania. Viktor ju držal za ruku a na nohe cítila teplo jeho stehna. Hudba sa rozšírila a pulzovala vo vzduchu vôkol nej. Pretekala ňou a vyvolala v nej myšlienky a reakcie, ktoré sa skôr týkali udalostí posledných pár dní, než príbehu odohrávajúceho sa na javisku. Na konci predstavenia Hermiona s Viktorom vykĺzli do noci a prikrčili sa v tmavej uličke. Za úplne neromantickým kontajnerom ju Viktor tesne objal a tašky si prevesil cez plece. Hermiona vytiahla z vrecka prenášadlo a dvoma prstami mu ho pridržala na líci.
„Si pripravený?“ spýtala sa. Keď sa Viktor usmial, zhlboka sa nadýchla a ako najlepšie vedela, napodobnila Judy Garlandovú: „Všade dobre, doma najlepšie.“
Pocit prudkého zaťahania za pupkom a zapáchajúca ulička jej zmizla spred očí. Cítila teplo Viktorových rúk zovretých vôkol nej a tvár si pritisla na jeho pevnú hruď. O chvíľku neskôr pristáli v jej spálni, mierne sa zatackali, aby udržali rovnováhu. Lampy boli zhasnuté, izba bola osvetlená len tlmeným svetlom pouličných lámp za oknom.
„Vydrž chvíľu,“ povedala a tápavo sa pobrala k vypínaču. V súčasnosti tu trávila tak málo času, že sa musela riadiť prevažne odhadom. „Tu je.“ Prudké svetlo odhalilo posteľ, hojný počet políc preplnených všeličím, od starých obrázkových kníh, po jej učebnice zo školy a biely písací stôl zapustený do medzery medzi dvoma vstavanými skriňami. Dievčensky ružová farebná kombinácia poukazovala skôr na jej predchádzajúce obdobie života. Viktor Krum so športovými taškami pôsobil na tomto mieste takmer komicky. Hermiona potlačila chichot, keď otvorila dvere a vykukla na chodbu. Všetky svetlá boli zhasnuté. Jej rodičia celkom iste spali: nepatrili k tým, ktorí zostávajú hore do noci a strachujú sa o svoje deti.
Viktor ich mohol pozdraviť aj ráno. Zavrela dvere a oprela sa o ne, ruky pritisla na drevo za chrbtom. Dôležitosť Viktorovej prítomnosti v jej izbe sa naliehavo tlačila do popredia mysle a vysielala drobné plamienky túžby, ktoré jej rozochvievali žalúdok. Náhle jej zostalo veľmi teplo, dala si dole čiapku a rukavice, odmotala z krku šál a odhodila ho na nočný stolík.
„Rodičia ti pripravili posteľ v hosťovskej izbe, ale, ehm, môžeš prespať aj tu, ak chceš.“ Hermiona sa znenazdajky cítila nervózne.
Viktor si zložil tašky a váhavo sadol na okraj postele. „Z jedného tvojho listu som získal dojem – odpust, ak sa mýlim – že je možno niečo medzi tebou a tvojím priatelom Ronom.“
Hermiona sa neobťažovala skryť zatrpknutosť: „Má priateľku.“
„Ach, jeho chyba.“ Viktor sa na ňu pozrel s takmer súcitným úsmevom.
„Hm, a ty s niekým chodíš?“ Keďže už načali túto tému, napadlo jej, že bude najlepšie naliať si čistého vína, aj keď z toho, ako ju držal v opere za ruku, by tipovala, že odpoveď bude „nie“.
Viktor pokrčil plecami. „Nie. Ale metlobal sa bez dievčat nezaobíde...“ Hoci nedokončil vetu, Hermiona nemala problém dovtípiť sa, čo tým myslel.
„Nehľadám vzťah ako taký...“ Nemala v úmysle vlákať ho do postele pod falošnými zámienkami.
Vtom sa usmial a jeho vážna tvár sa úplne zmenila. Zadíval sa na ňu tak intenzívne, až sa jej zovrel žalúdok. Odtisla sa od dverí a pristúpila k posteli. „Ak máme iba pät dní, Har-mi-vona, mali by sme ich čo najlepšie využit.“ Natiahol sa a chrbtom ruky jej zľahka prešiel po líci, potom si navinul na prst jednu z jej kučier. „Veľmi rád tu dnes prespím.“
„Dobre,“ usmiala sa nadšená vyhliadkou. Ruky mu položila na hruď, vtlačila ho do postele a obkročmo si naňho sadla. „Aj keď by som ťa mala varovať, že spanie nie je práve to, čo mám v pláne.“
* * * * *
Ako predpokladala, jej rodičia neboli rozrušení zistením, že Viktor u nej prespal. Obaja boli bývalí hipisáci. Jej matka nachádzala akýsi zvrátený druh potešenia v liberálnej rodičovskej výchove a vyžívala sa v situáciách, kedy sa jej podarilo šokovať svoju pomerne prudérnu dcéru. Skutočne, v tretí deň Viktorovho pobytu si ju odchytila v kuchyni, zatiaľ čo Viktor s jej otcom boli zabraní do trochu nudného rozhovoru o požiadavkách na výživu profesionálnych športovcov.“
„Takže, čo je medzi tebou a tvojím bulharským priateľom?“ spýtala sa so záujmom, ligot v očiach odhalil, že prahne po podrobnostiach.
„Ale, mami, Viktor nie je mojím priateľom.“
„Fajn. Tak potom sexkamošom.“
„Mamí!“ Jej výkrik bol spolovice nahnevaným a spolovice bezmocným smiechom. „Kde si to slovo nabrala?“
„Od Lizy, čo mi pripomenulo, že sa s Carlou a malým Thomom zajtra zastavia. Nebude mať ten tvoj Bulhar problém stráviť predstavu šťastnej rodiny s dvoma matkami?“
„Som si istá, že nebude.“ Hermiona si na chvíľu zahryzla do spodnej pery. „Preberiem to s ním dnes večer. Pokiaľ bude pripravený, bude to v poriadku.
„Neodpovedala si mi na otázku, slečinka, nemysli si, že som na ňu zabudla.“
Hermiona pri pohľade na matku prevrátila očami, bokmi sa opierala o kuchynský stôl a bolo zjavné, že je pripravená na vážny rozhovor medzi matkou a dcérou. „Sme len priatelia.“
„Priatelia, ktorí spolu spia.“
„Áno, priatelia, ktorí spolu spia.“ Hermiona sa nervózne obzrela ponad plece smerom k obývačke, kde sa Viktor s jej otcom stále zhovárali. Vytiahla prútik a zoslala umlčiavacie zaklínadlo. Pri matkinom zvedavom pohľade jej vysvetlila, o aké kúzlo ide. Jej mama si to vyložila tak, že sa jej dcéra takpovediac chystá vyliať dušu a prikradla sa bližšie. „Viktor je úžasný chalan,“ začala vysvetľovať. „Je inteligentný, sexi a skvelý v posteli.“ Matka sa uškrnula. „Páčim sa mu taká, aká naozaj som. Páči sa mu, ako vyzerám, imponuje mu moja bystrosť, nikdy som ho ani v najmenšom neodradila a zároveň si ma váži.“
Mama ju dychtivo počúvala. „Ale?“ spýtala sa. „Mám pocit, ako keby sa tam týčilo obrovské „ale“.“
Hermiona si povzdychla. „Máš pravdu, Ale Viktor berie všetko priveľmi vážne. Výhľadovo potrebujem niekoho, kto ma dokáže rozosmiať a porozumie môjmu zmyslu pre humor. Možno je to len kvôli jazykovej bariére, no nemyslím si, že je to tak. Navyše mi nikdy neprotirečí. Potrebujem niekoho, kto nebude súhlasiť so všetkým tak ochotne. Necháp ma zle, naozaj ho mám rada a je mi s ním dobre. Pozvala som ho, aby ma prišiel navštíviť a teším sa, že je tu.“
Hermionina matka natiahla ruku a objala dcéru vôkol pliec, pritiahla si ju bližšie. „Rozumiem. Naozaj ťa chápem. A súhlasím s tvojím odhadom situácie. Len som sa chcela ubezpečiť, či to vnímam správne a byť si istá, že si v poriadku. Chránite sa, však?“
Hermiona bola dojatá, aj keď obrátila oči stĺpkom a nahlas si odfrkla. „Mami! Používam všetky existujúce kúzla a ešte aj kondómy. Nie je možné, aby som niečo chytila alebo otehotnela. Kvôli tomuto sa naozaj nemusíš obávať.“
Dr. Grangerová chlácholivo potľapkala dcéru po pleci. „Len som sa pýtala, Hermiona. Veď vieš, že ti verím.“
Hermiona sa rozosmiala. Vedela to. Objala matku vôkol pása a stisla ju. Síce so svojimi rodičmi netrávila veľa času, ale boli jej nesmierne drahí. Čím bola staršia, tým viac ich čŕt rozpoznávala vo svojej povahe. „Poďme, mami, a zachráňme chudáka Viktora pred ockovým nezdolným záujmom.“
* * * * *
Hermiona sa tešila, že sa stretla so sesternicou Lizou a jej rodinkou. Vopred informovaný Viktor sa obdivuhodne vyrovnal s lesbickým rodičovstvom, hoci bolo zrejmé, že priznanie sa k homosexuálnej orientácii nebolo v jeho sociálnych kruhoch bežné. Zatiaľ čo Hermiona toho vedela dosť o Lize, očividne to neplatilo aj naopak, no napriek tomu počas návštevy došlo len k jedinému ozaj vypätému momentu. Kým sa Hermiona zhovárala s Carlou a hojdala na kolenách trinásťmesačného Thoma, s rastúcou nervozitou načúvala Lizinmu rozhovoru s Viktorom.
„Takže, Viktor, čomu sa venuješ?“ spýtala sa.
„Hrám futbal.“ Hermiona cítila, že sa jej zovrel žalúdok. Aj samotná Liza hrala futbal za amatérsky ženský tím, a tak bolo takmer isté, že túto lož v určitom momente prehliadne.
„Profesionálne?“
„To je mojím cieľom.“ Zdalo sa, že Krum nemá ani potuchy o zlom vtipe, ktorý sa mu práve podaril, ani o nebezpečenstve, do ktorého sa rútil.
„Fíha! Vzadu v aute mám loptu; mohli by sme si po obede trochu zakopať! Čo povieš?“
„Som za.“
K Hermioninej nesmiernej úľave sa ukázalo, že Viktor ovládal hru s loptou takmer rovnako dobre ako lietanie na metle. Kľučkoval s ňou po malom dvore Grangerovcov, ako by mu prirástla k nohe. Liza nahovorila Carlu a oboch Hermioniných rodičov, aby s nimi zo začiatku hrali – Hermiona sa vyhovorila, že dozrie na Thoma – no bolo jasné, že Liza s Viktorom sú pravdepodobne jediní, ktorí to s loptou vedia, a tak sa ostatní čoskoro vzdialili k svojim pohárom vína a nechali ich, aby s loptou žonglovali sami. Hermiona odovzdala chlapčeka jeho matke a pobavene sledovala Viktora, ako predvádza úplne nečakané, ale aj tak vizuálne pôsobivé fyzické schopnosti.
* * * * *
O necelý týždeň sa Hermiona premiestnila späť do školy cez kozub v spálni svojich rodičov. Keď sa objavila v kabinete profesorky McGonagallovej, bola prekvapená, že videla riaditeľa sedieť v rohu.
„Dobré popoludnie, Hermiona. Dúfam, že vám nemusím pripomínať kúzlo na odstránenie popola.“
Hermiona dala na jej radu a zoslala kúzlo skôr, než McGonagallová dokončila vetu.
„Dobré popoludnie, pani profesorka, pán riaditeľ.“
„Mimochodom, Hermiona, novým heslom je: Abstinencia.“ McGonagallová mierne stisla pery. „Dôvod zmeny pochopíte hneď, ako uvidíte Tučnú pani.“
„Ďakujem, pani profesorka.“ Hermiona levitovala svoje tašky ku dverám.
„Ach, slečna Grangerová, na slovíčko, ak vám to neprekáža.“ Dumbledore plynule vstal, zdravou rukou jej otvoril dvere a pokynul, aby vyšla na chodbu. Hermiona ho poslúchla, o jej zvedavosti svedčilo len zdvihnuté obočie. Keď boli pár metrov od dverí McGonagallovej kabinetu, riaditeľ prehovoril: „Počul som, že sa profesorovi Snapovi a Viktorovi Krumovi podarilo dospieť k dohode.“
Z hrdla jej unikol zvonivý smiech. „Áno. Len najskôr jeden druhého poriadne naštvali.“
„A vám, moja milá, treba pogratulovať. Len málo ľudí vás považuje za človeka, ktorý dokáže ľahko manipulovať druhými, napriek tomu ste si s tou úlohou hravo poradili.“
Hermiona sa od radosti mierne zapýrila. Možno si myslela, že riaditeľove etické normy majú ďaleko od dokonalosti, ale jeho pochvala bola vzácna a vítaná.
„Ach, slečna Grangerová, skôr než odídete, vás chcem poprosiť, aby ste odovzdali môj odkaz.“
Dumbledore vytiahol malý zvitok pergamenu adresovaný Harrymu.
„Samozrejme, pane.“ Hermiona vzala list a strčila si ho do vrecka.
„Ďalšiu hodinu s Harrym som naplánoval na zajtrajší večer. Mám dojem, že profesor Snape bude tiež v tom čase k dispozícii, ak by ste ho chceli vyhľadať.“
„Ďakujem, to by bolo skvelé.“ Hermiona sa rozžiarila pri vyhliadke súkromnej hodiny so Snapom.
„Dám mu vedieť.“ Riaditeľ sa zdvorilo uklonil a obrátil, akoby chcel odísť.
„Ehm, pán profesor?“ odvážila sa ho osloviť, čím prekvapila aj samu seba. Dumbledore sa znovu otočil späť. „Vy, ehm, neviete náhodou, čo sa stalo so zoznamom členov Dumbledorovej armády, však?“ Vedela, že otázku sformulovala dosť neohrabane a v duchu sa znechutene zaškaredila.
„Náhodou viem,“ usmial sa na ňu. „Uschoval som ho pre prípad, že by ste konečne chceli zbaviť chúďa slečnu Edgecombovú viditeľnej pripomienky jej činov.“ So sčernetou rukou zatočil prútikom a vyčaroval pergamen, ktorý sa zľahka zniesol k Hermione, dokiaľ ho nechytila.
Pri pohľade na zoznam podpisov pocítila zvláštnu melanchóliu. „Ďakujem, pane,“ odvetila zdvorilo. „Mám to v pláne.“
Dumbledore na ňu žmurkol ponad okuliare. „Bude to všetko, slečna Grangerová?“ spýtal sa.
„Viete, prečo nás zradila Umbridgeovej?“ spýtala sa neschopná zadržať otázku.
„Jej matka pracuje na ministerstve,“ vysvetlil jej vľúdne. „Predpokladám, že sa musela rozhodnúť medzi rodinou a priateľmi.“
Hermiona sťažka prehltla zhnusená sama zo seba, že to prekliatie neodstránila už skôr. „Ďakujem, pane,“ odvetila automaticky skôr, než sa otočila a pobrala k chrabromilskej klubovni s batožinou vznášajúcou sa za chrbtom. Dostala sa až do veže, keď jej v mysli skrsla otázka, prečo tú kliatbu nezrušil Dumbledore sám, koniec koncov bola by to preňho hračka.
* * * * *
Harry, Ron a Ginny dorazili z Brlohu o pár hodín neskôr a Hermiona na nich narazila cestou z knižnice. Povzbudená myšlienkou na Viktora Kruma, ktorá ju hriala pri srdci, celkom odignorovala Rona a nevyviedlo ju z rovnováhy ani jeho nadšené zvítanie sa s Lavender.
Harry mal plno noviniek, a tak ju neváhal odtiahnuť bokom, aby sa s ňou o ne podelil: nečakaná vianočná návšteva Rufusa Scrimgeoura, Lupin tajne špehujúci vo vlkolačej svorke Fenrira Greybacka a čo bolo najdôležitejšie, náhodou vypočutý rozhovor medzi Dracom Malfoyom a profesorom Snapom.
Hermiona dumala nad novými informáciami a snažila sa ich pochopiť. Malfoy mal určite niečo za lubom; to už nemohla dlhšie popierať, napriek tomu bola stále znepokojená pomstychtivým hnevom, ktorý vyvolal v Harrym a čo najlepšie poukázala na logické chyby v jeho posúdení situácie. To jej však nevyhnutne pripomenulo to konkrétne letné popoludnie, kedy sa s Ronom dohodli na zámere zľahčovať Malfoyovu úlohu. Náhly príval trýznivých myšlienok jej pokazil náladu. Prečo Harry tak negatívne vníma Malfoya a profesora Snapa? uvažovala, snažiac sa rozptýliť. Aspoň tentoraz mohla Snapa ľahšie obhájiť. Profesor Snape sa tiež očividne snažil prísť na to, čo má Malfoy za lubom – a to bolo dobré. Najmä za predpokladu, že on stál za nehodou Katie... ale Neporušiteľná prísaha? To bolo veľmi riskantné. Nesústredene premýšľala, či by sa na ňu mohla spýtať Snapa bez toho, aby vyšlo najavo, že ich Harry odpočúval.
Malfoyovo správanie bolo naozaj podozrivé, aj keď jeho „pánom“ nemusel byť Voldemort. Hermionu doslova svrbeli prsty, aby tieto udalosti čím skôr pridala do aritmantickej matice, možno budú postačovať, aby spojitosť Katie Bellovej s celkom dávala zmysel. Hmm. I keď to musí urobiť bez Vektorovej pomoci, lebo inak by bolo Harryho neospravedlniteľné konanie stopercentne odhalené. S ďalšími aritmantickými výpočtami a zajtrajšou hodinou so Snapom na obzore sa tento polrok javil rovnako hektický ako predošlý.
A/N: Viem, je to krátka kapitola. Pousilujem sa vynahradiť vám to a vložiť ďalšiu v priebehu nasledujúcich dní – komentáre môžu tento proces iba urýchliť;) Nemám v úmysle vás vydierať, no pri nedostatku komentárov by som mohla upadnúť do strašnej depresie, príliš silnej, aby zodvihla moje vetché ruky ku klávesnici... a to by bolo smutné :p