All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Arrogance and Ignorance: Anne M. Oliver.
Romanca zasadená do čias románov Jane Austenovej. Toto je príbeh ženy a muža. Muž si myslí, že je lepší než ostatní a žena vie, že je chytrejšia. Bez ohľadu na ich rozdiely majú jednu vec spoločnú, obaja sú zamilovaní do toho druhého.
Kapitolu venujem tým, ktorí čítajú túto poviedku: ladyF, Moniku, petty002, JSark, Kaya_Mew, Maeneu, Tez, soraki, sss, Monie, Lucke
PS. Vďaka tomu ako išli s cenou dole notebooky, jeden som dostala. K Valentínovi, k narodeninám, k výročiu, k meninám a asi aj k Vianociam. Ale stojí to za to. Takže... nechcem to zakríknuť.
Kapitola 6 Korunka z kvetín
Ranné svetlo sa vznášalo cez čipkované záclony a prebudilo mladú ženu z driemot. Posadila sa na posteľ a pretrela si oči. Bála sa čo i len pomyslieť na to, čo má pred sebou. Piknik na vidieku s priateľmi a nepriateľmi, práve táto myšlienka ju naplnila takým strachom, že si pretiahla prikrývky cez hlavu. Keď konečne dokázala zísť dole schodmi, bolo už po raňajkách. Hermiona si všimla Remusa Lupina v hudobnom salóniku sedieť pri klavíri.
"Dobrý deň, pán Lupin," riekla Hermiona.
"Máte zvyk polihovať celý deň?" povedal hlas v rohu miestnosti. Rýchlo sa otočila a uvidela Severusa Snapa.
"Dobré ráno, slečna Grangerová," usmial sa Remus. "Pozrite kto vám prišiel dať vašu prvú hodinu."
"Je mi ľúto, pán Snape, pretože som si nebola vedomá, že by sme už mali mať naše vyučovanie. Možno by sme mohli začať inokedy," riekla.
"Pravdepodobne, pretože lepšia časť tohto dňa už skončila," odvetil Severus. Postavil sa a povedal, "zajtra prídete do môjho domu v Pradiarskej uličke. Dám vám začiatočnícku lekciu. Príďte presne o desiatej ráno. Môj krstný syn sa s vami stretne tu a ukáže vám cestu."
Tá myšlienka naplnila Hermionu zmesou strachu a nádeje, čo bola zvláštna kombinácia. Riekla, "som si istá, že ma môj bratanec privedie."
"Nie, privedie vás môj krstný syn. Všetko je zariadené. Príjemný deň, slečna Grangerová, Lupin." Snape vyšiel z izby. Hermiona sa otočila a dívala sa ako odchádza.
Otočila sa späť k Lupinovi a povedala, "prosím, nepovedzte, že nám dnes robí spoločnosť na dnešnom pikniku."
"On nie a ani ja," odvetil.
"Prečo, pane?" naliehala Hermiona.
"Som úbohý vychovávateľ a nie som prijatý medzi sviežu, roztopašnú mlaď, ktorá tam bude prítomná. Je vám to za mňa ľúto?" spýtal sa s úsmevom.
"Mohlo by byť, keby to bola pravda, ale myslím, že si neprajete dnes ísť, takže z toho dôvodu sa odkláňam od sympatií k vašej neutešenej situácii," odvetila Hermiona. Remus sa zasmial. "Ale mali by ste cítiť sympatie ku mne, pretože ja si prajem dnes ísť, ale obávam sa, že budem tiež nevítaná."
Remus povedal, "ale ten piknik je na vašu počesť, takže sa od vás čaká dovádzať s davom."
"Najprv večera na moju počesť, a potom piknik, a tiež ten pripravovaný bál, nuž, musím povedať, že sa necítim primeraná na takú pozornosť," povedala s povzdychom.
"Moja drahá, som si istý, že veľa ľudí zmýšľa inak. Vzchopte sa a nakreslite si úsmev na tvári. Mohli by sme mať našu prvú hodinu, ak by ste si želali."
"Áno, to by ma veľmi potešilo," odpovedala Hermiona.
Prešli do knižnice a začali pracovať na kúzlach. Remus zistil, že hoci nepoznala všetky správne zaklínadlá, rýchlo a vytrvalo sa učila a uchovávala si všetko, čo povedala, takže to nepotreboval zopakovať znova. Ohromila ho. Harry kráčal popri knižnici a povedal, "sme pripravení na piknik. Ste si istý, že nejdete, Lupin?"
"Pikniky a všedné rozhovory, nie, myslím, že nie Harry, ale ďakujem ti," usmieval sa Remus. Harry vošiel do izby a chytil Hermionu za ruku.
"Je taká bystrá ako som vám sľuboval, že bude?" chvastal sa.
"Harry, nafukuješ moje ego," riekla Hermiona.
"Tak bude nafúknuté," zasmial sa. Pobozkal ju na ruku a riekol, "mám otvorený kočiar, ktorý nás všetkých odvezie na peknú lúčku. Môžeme jesť, piť , veseliť sa a celý deň leňošiť na slnku. Bude ti to vyhovovať?"
"Kto tam bude, Harry?" uvažovala.
"Väčšina Weasleyovcov, vrátane starších Weasleyovcov, dámy z minulej noci, čo boli tu, tiež Theodore Nott, ktorého si stretla pri svojom príchode. Myslím, že si Nott privedie zopár svojich priateľov, Blaisa Zabiniho, Marcusa Flinta a Pansy Parkinsonovú. Samozrejme a bohužiaľ tam bude lord Malfoy."
Hermiona by bola radšej, keby neprišiel. Pomyslela si, že po tom ako ju včera večer ohrdol, keď ju po ich tanci v takom chvate opustil, by sám seba neponížil tým, že by prišiel.
"Si si istý, že príde?" spýtala sa.
"Áno, som si istý." Harry prižmúril oči a povedal, "lord Malfoy ťa pobláznil?"
"Bratanec, vravíš hlúposti," povedal s krátkym smiechom. Nebol si istý, či jej veriť, ale nepovie nič viac, aspoň nie v tejto chvíli.
Prišli na lúčku práve keď dorazila väčšina ostatných. Harryho škriatkovia začali chystať deky a jedlo. Hermiona sa práve prechádzala pomedzi poľné kvety, keď zbadala pána Notta kráčať hore kopcom s tmavovlasou, vyberane oblečenou a upravenou ženou po svojom boku. Za ním bol čierny muž, vysoký a hrdý a tmavovlasý muž. Ako posledný prichádzal Lord Malfoy osobne. Pán Nott sa k nej priblížil prvý a povedal, "ach, tu je tá spomínaná žena. Slečna Grangerová, smiem vám predstaviť lady Pansy Parkinsonovú, lorda Blaisa Zabiniho a ctihodného Marcusa Flinta. Verím, že si na Malfoya spomínate."
"Som očarená," povedala Hermiona s miernou poklonou. Všetci muži sa uklonili.
Slečna Parkinsonová zdvihla nos dohora a neodpovedala na pozdrav. Otočila sa k Blaisovi a povedala, "lordstvo, keby ste ma odprevadili do tieňa stromu, neprajem si, aby mi spálilo pokožku." Tá žena už mala dáždnik, takže Hermiona sa čudovala, ako by sa jej mohla spáliť pokožka. Lady Pansy potom povedala, "niektoré ženy v našej spoločnosti nemajú dokonca ani klobúk, či čepiec a iste budú zasiahnuté popoludňajším slnkom." Hermiona si bolestivo uvedomila, že nielen, že je jediná, ktorá nemá klobúk, ale tiež má rozpustené vlasy, čo sa zdalo, že tiež tu nie je v móde. Spoločnosť prešla okolo nej, keď sa Hermiona otočila, aby utrhla ešte nejaké kvetiny.
Draco prešiel k nej a keď si uvedomila jeho blízkosť, zamestnala sa tak, aby mohla prestierať ľahostajnosť. Draco riekol, "trháte kvety pre svojho nastávajúceho, pána Weasleyho?"
Zdvihla zrak a zamračila sa. Usmieval sa. Prečo sa usmieval? Vyzeral príliš driečne, aby sa dalo vydržať, keď sa usmieval. Riekla, "nie, pane, tieto sú pre mňa. Keďže mi nikto iný kvety nedá, obávam sa, že si ich musím natrhať sama."
"Vy drahé úbožiatko, čo urobíte pri takej ujme?" doberal si ju.
"Znesiem, čo najviac dokážem," riekla, hrala spolu s ním.
Zohol sa a utrhol malú sedmokrásku. Podal jej ju a riekol, "berte, na znak mojej úcty."
"Pane, nemali by ste si robiť náklady či starosti," odvetila. Nedokázal zabrániť úsmevu. Ale tentoraz jeho úsmev neopätovala. Len kráčala ďalej, s ním blízko pri nej.
"Počul som, že ste dnes zmeškali svoju prvú hodinu so Snapom," navrhol.
Otočila sa a riekla, "je to zvláštny muž. Vôbec som nevedela, že sme mali mať dnes hodinu."
"Nuž, navrhoval by som vám, aby ste už žiadnu nevynechali. Z toho dôvodu, keď som bol dnes na Potter's Hall, ponúkol som sa, že vás zajtra odprevadím k nemu domov," povedal Draco.
"Vy ste dnes ráno boli na Potter's Hall?" spýtala sa.
"Áno, skutočnosť, ktorú ste sa už mohli dozvedieť, keby ste sa nerozhodli celý deň povaľovať sa v posteli," zasmial sa.
Riekla, "bola som unavená. Včera som mala dlhý deň."
Rýchlo ju prerušil slovami, "nemusíte mi ponúkať zdôvodnenia či ospravedlnenia. Zaslúžili ste si odpočinok a s vaším vzhľadom to dnes urobilo zázraky."
Miatol ju. Na jednej strane ju pochválil, presne tak ako to urobil včera, a potom jej povedal, že pre iných je podradná. Požiadal ju o tanec a potom utiekol preč, akoby ho oparili vriacou vodou. Menil sa prirýchlo. Otočila sa, aby znova odišla preč, ale zastavila sa. Riekla, "mätiete ma, pane. Som zmätená vaším priamym rozhovorom a komplimentmi na jednej strane a na druhej vašou potrebou zachovať dekórum."
Zasmial sa a povedal, "ach, drahá, moja nová mladá priateľka je zmätená. Myslel by som si, že ste taká inteligentná, že vás nič nezmätie."
Vrátila sa bez komentára k ostatným. Posadila sa na malý roh prikrývky, keď sa Malfoy prešiel posadiť na inú. Niekoľko z dám zberalo bobule. Ginny sa spýtala Hermiony, či nechce pomôcť. Plietla reťaz z poľných kvetín, aby urobila náhrdelník. Odmietla jej ponuku. Prišiel k nej pán Flint a povedal, "smiem sa s vami podeliť o deku?"
"Samozrejme, pane," riekla.
"Počul som, že ste sa narodili u muklov?" vyhlásil.
Hermiona rýchlo začínala byť unavená z mukelskej témy, ale zatiaľ bola slušná. Riekla, "áno, moja matka bola Harryho teta a bola mukel."
"Fascinujúce," povedal. "Uvedomujete si, že tu v tejto čarodejníckej komunite je väčšina čistokrvných. Berú si len čistokrvných a majú malé čistokrvné deti, takže vy ste akási zvláštnosť."
Zamračila sa. Nejaká zvláštnosť? Založila si kvetinový náhrdelník na krk a začala pracovať na čelenke. Keď si mysleli, že je zvláštna, tak bude. Theo prišiel k nim a povedal, "môj priateľ vás obťažuje, slečna Grangerová?"
"Vôbec nie, práve mi vraví aká som zvláštna," riekla, už jej to bolo jedno.
"Nuž, to nie je pekné," zasmial sa Theo. "Mám toho gentlemana zmlátiť?"
"Nemrhala by som vaším časom," odvetila Hermiona. Marcus sa na tom zasmial. Draco podišiel. "Ale môžete zmlátiť lorda Malfoya."
"Čo som urobil, že si zaslúžim zmlátiť?" spýtal sa, keď sa posadil na deku.
"Nič, len proste vediem všedný rozhovor," hravo povedala. Páčila sa mu táto jej povznesená stránka. Snažila byť nad ním, pretože musela byť na neho nahnevaná. Pomyslel si, že je to roztomilé. Nechá ju hnevať sa na neho po celý čas.
Blaise a lady Pansy podišli a Pansy povedala, "pozrite sa hentam na tých Weasleyovcov, dokonca na tú kravu ich matku a nemehlo ich otca. Ako sa môže lord Potter spájať s takými ľuďmi je mimo môjho chápania."
Blaise jej pomohol posadiť sa a riekol, "podľa všetkého je oslnený najmladšou dcérou tej rodiny."
"Aké nešťastné spojenie pre vikomta, dúfam, že si ju neplánuje zobrať," povedal Marcus.
Hermiona uvažovala, či nie je zrazu neviditeľná. Neuvedomovali si ostatní, že je v ich spoločnosti? Neuvedomovali si, že Harry je jej bratanec? Prestala robiť svoj veniec a postavila sa, aby odišla a ešte začula slečnu Parkinsonovú povedať, "čo čakáte, drahý Blaise, môže mať titul, ale nič nikdy nezakryje skutočnosť, že je prostý nečistokrvný. Jeho vlastná matka bola humusáčka."
Draco sa postavil tiež. Slečna Grangerová sa rýchlo vrátila a povedala, "slečna Parkinsonová, ako som vyrozumela, to slovo humusáčka je škaredý neprístojný výraz, ktorý je najlepšie nevravieť v zmiešanej spoločnosti. Núti ma to uvažovať čo za dámu by povedala také slovo. Ak sa nemýlim, dámy zvyčajne nevyslovujú takéto ohavnosti, ale možno si čistokrvní myslia, že sú nad takýmito ohavnosťami. Prajem príjemný deň." Odišla preč, vskutku v zlej nálade.
"To ti dobre povedala, Pansy," zasmial sa Theo.
Hermiona začala bežať medzi stromy. Ukryje sa v ich tieni až do času, kým sa ostatní nevrátia z oberania bobúľ.
"Slečna Grangerová," povedal lord Malfoy. Otočila sa, aby mu opätovala pozdrav. "Odpustite hrubosť ostatných."
"Prečo sa ospravedlňujete za nich, pane, keď sám máte to isté zmýšľanie? Povedali ste mi to včera večer v záhrade. Myslíte si, že je to nevhodné spojenie. Myslíte si, že nečistokrvní a u muklov narodení sú menej. Neospravedlňujte ostatných, keď ste sa ešte neospravedlnili sám."
Nuž, teraz sa Malfoyovi jej pokoj ani trošku nepáčil. Priblížil sa k nej tak rýchlo, že urobila krok dozadu, ale veľký strom jej zablokoval cestu, takže sa pritlačila o strom.
"Ani raz som vás nenazval tým menom, ale znova vám to pripomínam. A ako som včera večer povedal, mám dojem, že lord Potter a slečna Weasleyová nie je priaznivé spojenie vďaka jej postaveniu v spoločnosti a vďaka jej rodine, nie kvôli jej krvi."
Mal pravdu, ale stále ju to hnevalo. "Pripúšťam, že všetky tie predsudky ma mätú. Nikdy vo svojom živote som nebola nablízku pyšnejším a nafúkanejším ľuďom." Pozerala sa na zem. Prešiel k nej a zobral jej kvetinový veniec z ruky. Jeho prsty sa ošuchli o jej. Bez dovolenia jej ho nasadil na vrch hlavy ako korunu.
Načiahla sa, aby ho dala dole, ale siahol po jej zápästí. Držal svojou silnou rukou jej zápästie a povedal, "nechajte to, pretože to pasuje." Stále ju držal za zápästie. Žalúdok sa jej zvíjal pri myšlienke na svoju ruku v jeho. Dával preč ruku, pomaly, tak veľmi pomaly. Jej ruka klesala rovnako pomaly. Keď sa jej ruka dostala k boku, jeho špičky prstov skĺzli po jej holej ruke a potom ich dal úplne preč. Bola bezradná a zmätená, ale viac ním než niekým iným.
Znova sa pozrela nadol, pretože cítila, že jeho oči sa jej pozerajú rovno do srdca a zahanbila sa za to, čo by tam mohol uvidieť. Zbadal by vplyv, ktorý na ňu mal, keby sa pozrel do vnútra jej srdca. Jeho ruka prešla k jej brade, aby zdvihla jej tvár k jeho. Pokožka sa jej zachvela pod jeho palcom. Sťažka prehltla a nevedela, čo povedať.
"Malfoy, poď, poďme sa zahrať hru," zajačal Nott.
Rýchlo dal svoju ruku preč a riekol, "áno, tá koruna z kvetín pasuje." Ponúkol jej rameno. Vyrovnala dýchanie a zavesila sa oň. Položil druhú ruku na jej. Otočil sa, aby ju viedol späť k ostatným. Pozrel sa na ňu ešte raz a ona sa znova začervenala. Potešilo ho to. Odvažoval sa dúfať, že jeho prítomnosť spôsobila v nej to isté vzrušenie, o ktorom vedel, že jej blízkosť spôsobila jemu. Myslel len na jediné, čert ber krv. Chcel Hermionu Grangerovú. Odviedol ich späť k ostatným, už dlhú dobu nebol taký spokojný.
Nabudúce: ide sa hrať hra, zloží sa poklona a vychŕli urážka.