Preklady fanfiction Harryho Pottera

3. kapitola

Hermione bolo zima, tak veľmi zima, ale bola pritúlená k hrejivému telu, nos mala v ohybe jeho krku. Mohla cítiť kolínsku a céder. Ruky mala ochraniteľsky obmotané okolo seba. „Vydrž Grangerová,“ zašepkal hlas.

Prebudila sa so zalapaním po dychu.

„Dobré ráno,“ usmieval sa vedľa nej Harry. „Zaspala si pekne rýchlo. Začal som si myslieť, že nakoniec nechceš počuť o mojom nudnom živote na vidieku.“

„Och, prepáč Harry...“ zaúpela.

„Prestaň,“ rozohnal jej obavy mávnutím ruky. „Len si robím srandu. Potrebovala si spánok.“

„Ako dlho som bola mimo?“ spýtala sa, zmätene sa rozhliadla po izbe.

„Asi len hodinku. Liečiteľka povedala, že za pár hodín môžeš odísť. Prekliato hrubá ženská, ale úprimne pokiaľ sa stará o tvoje zdravie, nebudem si sťažovať. Kým to mám na mysli, môžem ti nejako pomôcť? Chceš aby som ťa odprevadil naspäť domov?“

„Nie, nie,“ namietla a potriasla hlavou. Kruci. Chcela o všetkom popremýšľať, nie zaspať. Možno potrebuje odlišný prístup. Ak jej Harry nedá informácie, ktoré chce, potom si ich bude musieť nejako získať, a to rýchlo. Ak sa vyberie tou cestou Harry nemôže byť nikde nablízku. Nikdy by to neschválil.

„O to sa nemusíš starať, aby si ma odprevadil,“ povedala, nápad sa jej zrodil v hlave. „Mám pocit, že by tu niečo mohlo byť... i keď sa cítim trochu previnilo, že ťa o to žiadam...“

„Čokoľvek potrebuješ,“ povedal, naklonil sa bližšie.

„Mohol by si to vybaviť s Ministerstvom?“ požiadala ho. „Potrebujú vedieť, že nie som oficiálne nezvestná, myslím. Niekto musí vyplniť papierovačky a nechcem sa tým zaoberať ak sa tomu môžem vyhnúť. Stres mi nerobí dobre a chcem na chvíľu zmiznúť.“

„Okej,“ povedal Harry neochotne. „To pre teba môžem spraviť. Keď hovoríme o tom, že chceš ostať mimo, priniesol som ti niečo čo ti pomôže vyhnúť sa tým blbcom čo na teba čakajú.“ Vytiahol strieborný plášť z tašky a podal ho Hermione.

Vzala si ho s úsmevom. „Narážaš na tlač alebo Rona?“

„Oboje,“ odvetil priamo. „Ostanem v Anglicku niekoľko dní. Mám tu nejaké vybavovačky. Kedy sa vidíme?“

„Prečo neprídeš zajtra na večeru?“ odvetila. „Takto si budem môcť ešte trochu oddýchnuť dnes a zajtra cez deň.“

„Dohoda,“ povedal, stisol jej ruku a pobozkal ju na líce. „Porozprávaj sa s liečiteľkou. Pomôžu ti s tým všetkým. Pomôžu ti ostať čistá. Nemusíš tým prechádzať sama, Hermiona.“

„Áno, porozprávam sa s ňou,“ povedala, trochu sa začervenala od zahanbenia. To, že o tom Harry vedel jej zaberie chvíľu aby si na to zvykla. Jej inštinkt jej stále velil zapierať, zapierať, zapierať. „Nechám si pomôcť. Nechcem tu znova skončiť.“

„To rád počujem,“ usmial sa. „Ostanem v kontakte.“

Sledovala ho ako odchádzal, cítila sa o poznanie lepšie už len tým, že ho mala opäť nablízku. Čím bola staršia, tým viac jej chýbal. V skutočnom svete bolo ťažké nájsť taký druh prirodzeného spojenia a len Merlin vedel, že ona ho stratila s Ronom počas rokov. Začala sa cítiť opakovane nepochopená. Ako keby plávala z jedného dňa na druhý, všetky jej záchranné laná stratené v mori.

Takže, keď už odišiel môže sa pustiť do práce.

„Slečna Grangerová!“ vykríkol ženský hlas. Liečiteľka ktorá sa zastavila predtým, vošla do izby a zastavila sa pred Hermionou. „Len vám potrebujem spraviť rýchlu prehliadku. Ako je na tom váš jazyk?“

„Celkom v poriadku,“ odpovedala, velebila bohov za jej načasovanie.

„Áno? Otvorte ústa prosím. Pozrieme sa.“

Hermiona otvorila ústa a kým bola liečiteľka rozptýlená jej prehliadkou, vkĺzla rukou pod pokrývku, kde ležal jej prútik.

„Môžete pre mňa niečo povedať?“ povedala liečiteľka.

„Petrificus totalus,“ povedala Hermiona. A potom dodala ospravedlňujúco, „Je mi to ľúto ale musím to vedieť.“ Namierila prútik na liečiteľkino čelo, ignorovala ženin zamrznutý výraz, vkĺzla jej do myšlienok a porozhliadla sa naokolo.

Sceľovanie kostí.

Vypĺňanie papierov.

Liečenie popálenín.

Tu je. V náručí... Draca Malfoya? Ako preboha...? Krv jej vytekala z úst a pokožku mala smrteľne mŕtvu. Draco vysvetľoval v panike že potrebuje ihneď liečbu. Hrabal sa v peňaženke a vyprázdnil ju len aby zaplatil liečiteľke aby bola ticho. Zúrivý, keď mu nechceli povedať čo sa deje. Zaobchádzali s ním ako s vyvrheľom. Žiadal ich aby zavolali Harrymu. Sedel pri jej posteli s hlavou v rukách. Povedali mu o jej závislosti. Povedali mu, že bude mať trvalé poškodenie ak ihneď neprestane. Krv na jeho košeli.

Hermiona opustila ženinu myseľ so zalapaním po dychu. Pozrela na liečiteľku.

„Obliviate,“ zašepkala, poslala ju preč z izby so zmäteným úsmevom.

To, že bola prekvapená bolo pochopiteľné. Toto nedávalo zmysel. Ona a Draco si povedali od vojny dokopy asi päť slov, aj keď aby priznala, vytvorili si celkom príjemné prímerie počas rokov. Zvykla si na to, že ho vídala okolo budovy, vysoký a bledý, tie chladné šedé oči, ktoré na nej spočinuli keď šli spolu vo výťahu. Jeho arogancia zmizla počas rokov a úprimne ju zaujímalo či by mohol byť jedným z mála ľudí ktorí rozumeli tomu druhu osamelosti aký ju zožieral. Zdanie sebavedomej nadradenosti ktorú ukazoval na verejnosti bolo totálne pretvárka. Akoby nebola? Vedela čo ľudia hovorili o jeho rodine. Vedela že boli vyhnaní zo spoločnosti. Vedela ako ďaleko padol od jeho privilegovaného dedičstva.

Jeho osamelosť sa okolo neho šírila ako olejová škvrna. Možno ona na tom bola rovnako.

Takže Draco ju našiel a zachránil jej život. Vedel o jej závislosti. Aký podivný zvrat udalostí. Prečo jej to Harry nechcel povedať? Požiadal ho Draco aby jej to nepovedal? Zdá sa to z nejakého dôvodu pravdepodobné. Slizolinčan sa snažil držať stranou a zachrániť vojnovú hrdinku nie je zrovna návod na súkromie. Nie že by bulvár rešpektoval jeho právo na súkromie. Štvali ho ako divého psa. Možno len nechcel riskovať. Toto by sa dalo ľahko otočiť na niečo z čoho by vyšiel ako zločinec. Zachránil jej život a teraz ak by to bolo podľa nich, noviny by to spravili tak, že by to vyzeralo že je ešte za to zodpovedný. Bola to smutná pravda.

No, ak ho Draco požiadal o mlčanie, Harry neporuší žiaden sľub. Hermiona bude musieť jednoducho porušiť zákon. Zdalo sa, že to v poslednej dobe robí často. Ale čo má robiť? Dlhuje mu život. Nebolo možné aby tu chodila naokolo a predstierala opak. Ale Draco bol tak hrdý – tak hrdý – a nebude moc nadšený z nej zaplavujúcej ho obrovskými ďakujem. Pravda alebo nie, bola si istá že jeho nálada bola stále perfektne nezmenená. Byť na druhej strane bolo nesmierne nepríjemné.

Potom tu bol ešte problém s tými prekliatymi tabletkami. Spadla na hlboké dno tak, že takmer nebola schopná vrátiť sa. Postupne ublížila svojmu telu a zničila si myseľ, spravilo ju to nemožnú zvládnuť akýkoľvek stres bez toho aby sa nenadopovala. Bola to katastrofa, absolútne zahanbenie a teraz tu bolo niekoľko ľudí, čo poznali pravdu. Dúfala, že to nevyzradia. Nevedela si predstaviť, že by to vyšlo na verejnosť. Pre nich bola stále odvážna žena ktorá pomohla zvrhnúť Voldemorta. Chcela aby to tak ostalo, aspoň pre jej ego aby jej to pripomínalo.

Predávkovanie avšak bolo ako budíček. Už viac si nebude klamať. Nebola tá, ktorá sa držala pokope po desoch Vojny. Bola ďaleko od toho. Ona bola tá, čo potrebovala tabletky na spanie, sex, boj, prácu a oddych. Navonok bola sebavedomá, inteligentná a vysoko organizovaná. Tá časť z nej stále fungovala, bežala na autopilota keď všetko ostatné zlyhalo. Vo vnútri bola rozbitá.

Nebolo ako sa tomu vyhnúť, lieky riadili všetko. Nevinne vyzerajúce kapsule na ktoré spoliehala viac ako na svojich milovaných. Otupili všetko sklamanie, strach a smútok. Je to už tak dávno od kedy skutočne niečo cítila bez toho aby sa musela načiahnuť po nádobke. To nebol spôsob ako žiť a takmer ju to zabilo. Niečo sa musí zmeniť.

V mysli sa jej zrodil nový nápad. Najprv musí nájsť spôsob ako oplatiť Dracovi to, čo spravil. Napriek verejnej mienke, bol oveľa lepším človekom ako o ňom ľudia hovorili. Musí tu byť niečo čo potrebuje, niečo s čím mu môže pomôcť. Hanbila sa priznať, že aj napriek tomu, že bol pravidelne prepieraný v médiách, absolútne netušila čo robí. Hermiona sa rozhodla stráviť zvyšok večera skúmaním, plánovaním a možno požiada o pár láskavostí. Bude nahnevaný, ale znovu, kedy on nebol? Vedela ako pracovať s tvrdohlavými ľuďmi. Veď nakoniec bola zasnúbená s Ronom.

Po druhé, potrebuje sa zbaviť tých liekov. Vezme si akékoľvek lieky jej v nemocnici ponúknu ale tento zlozvyk musí prestať. Počnúc teraz, už nikdy si nevezme ani jednu tabletku. Toto bol nepriateľský prevrat, regenerácia jej tela a mysle. Šoková terapia. Bez výnimiek. Hermiona z Rokfortu by sa nikdy nenechala ovládať takými drobnými, zákernými votrelcami. Bojovala by. Vstala by vo výzve a ukázala by svetu že si zaslúži svoju reputáciu. Bez slabostí, bez ľútosti, bez hier, bez Rona.

Takže od teraz, je to presne to, čo spraví. Ten zlozvyk bol týmto zakázaný. Na pláne bolo splatiť životný dlh. Hermiona Grangerová bola späť.

***

„Si hlupák! Si hlupák!“ vrieskala otravná hračka, jej prenikavý hlas sa ozýval cez zavreté dvere. Draco si zakryl uši s rukami. Ak bola tá mizerná hračka znamenie, tento deň bude horší ako ten včerajší. A to už je čo povedať.

Ledva spal, keď konečne zaspal, prenasledovali ho predstavy Grangerovej s krvou ktorá jej stekala dole po krku. Teraz bol v kancelárii a Blaisova stupídna hračka mu liezla na nervy. Účty, ktoré dal včera na bok, boli stále tu. V skutočnosti, bolo ich tu ešte viac. Obdržal tri nové odmietavé listy od potencionálnych klientov, niektoré boli korektnejšie ako druhé ohľadom ich dôvodov prečo nekupujú ich metly. Ten dlh sa mu vysmieval.

„Si hlupák! Si hlupák! Si -“

Otravný hlas ustal v polovici urážky. Divné. Nebude sa na to sťažovať. Mohol počuť svojho kamaráta ako sa s niekým rozpráva na druhej strane dverí. Napínal uši, Draco sa snažil prísť na to s kým.

„Nie, rád ťa vidím, ale prečo chceš vidieť Draca?“ spýtal sa. „Úprimne, práve prišiel a nemyslím si, že chce byť vyru-“

Jeho dvere sa rozleteli a na druhej strane stála veľmi odhodlaná Hermiona Grangerová. Oblečené mala džíny a modrý vlnený svetrík, nejakú striebornú látku prehodenú cez ruku. Hľadeli na seba niekoľko sekúnd kým sa na nich Blaise pozeral zozadu, pohľad úplného zmätenia vo tvári. Kurva. O tom incidente nepovedal ani slovo Blaisovi, dúfal, že sa to zmetie zo stola. Očividne dúfať v to, bolo príliš. To bude kurva veľa vysvetľovania.

Hľadel jej do očí s toľkou odhodlanosťou akú len nazbieral, dúfal, že ju to znervózni natoľko aby ju to donútilo sa hneď otočiť. Niekedy to zaberalo na poslíčkov. Všetci predpokladali, že je nejaký vraždiaci bastard a vypadli z kancelárie v tom momentne ako doručili balíček. Možno to zaberie aj na Grangerovú.

Prosím nech to zaberie.

Ani necúvla, v očiach mala výraz odhodlania a pozdvihla bradu s vzdorom.

„Skurvený Potter,“ zanadával Draco, prehrabol si rukami vlasy a odvrátil pohľad.

Hermiona to vzala ako pozvanie. „Harry mi nič nepovedal,“ povedala pokojne, sadla si na hosťovskú stoličku a prekrížila si nohy. „Zistila som si to.“

„Kravina, Grangerová,“ namietol Draco, snažil sa vymyslieť spôsoby ako donútiť Harryho zaplatiť za to, že zradil jeho dôveru.

„Žiadna kravina, je to pravda.“ povedala.

„Prečo by som ti to mal veriť?“ odvetil, teraz už nahnevane. Nechcel s ňou o tom hovoriť. Celý večer bol hotové peklo a on by na to najradšej zabudol, nemohol veľmi dobre zabudnúť, keď sedela pred ním s tým prekliatym výrazom na tvári. Dokonca ani nevedel, čo ten výraz znamená, vedel len, že ho vytáča. Všetko ho dnes vytáčalo.

„Pretože som tu aby som ti vrátila tvoj úplatok,“ povedala, ukázala mu ruku plnú bankoviek a mincí.

Pozeral na tú kôpku. Ako do riti...

„Aj tak si zo včera nebude nič pamätať,“ dodala chladne.

Zdvihol obočie. Toto nebola stránka Grangerovej, ktorú by veľmi dobre poznal. Avšak ak sa takto správala počas vojny, môže to vysvetľovať ako to že sa kompletne nezrútila. Odkašlal si a znovu pozrel na peniaze. Kruci. Vážne sa tomu rozhovoru nevyhne.

„Blaise, mohol by si nám prosím dať minútku?“ spýtal sa Draco. Blaise pozeral z jedného na druhého a potom sa otočil, potichu odišiel a zavrel dvere.

Spriama naň hľadela, jej inteligentný výraz mu prehnane pripomínal Rokfort. Takto sa tvárila, keď sa chystala odpovedať na otázku na hodinách. Práve predtým než vyriešila nemožnú hádanku. Až na to, že teraz tou hádankou bol on.

„Prečo si požiadal Harryho aby mi to nepovedal?“

„Nemala by si sa zotavovať alebo niečo také?“ zarazil sa.

„Nemeň tému. Som v pohode. Prečo si požiadal Harryho aby mi to nepovedal?“

„Ako môžeš byť v pohode? Takmer si včera zomrela.“

„Malfoy...“ povedala jej tón bol varovný.

„Pretože som nechcel aby si to vedela,“ odvetil, vzdal sa a pretrel si zátylok. „Mne veci moc dobre nevychádzajú Grangerová. Vážne už v svojom živote nezvládnem viac drámy. Mimoto, dobre vieš ako i ja, že tlač by to prekrútila. Nejakým spôsobom by ma za to spravili zodpovedného. Keď ide o mňa, nezaujíma ich pravda.“

„To uznávam,“ priznala. „Povedal si niekomu o tom čo sa stalo?“

„Preboha nie. Nepočula si čo som hovoril o tej dráme? Nerád ti kazím ilúzie Grangerová, ale ty si osoba ktorej sú plné noviny.“

Plecia jej poklesli v úľave. „Čítala som o tvojom podniku,“ povedala nenútene.

„Ktorom?“ povedal, jeho hlas znel náhle trochu hystericky. „Toto bude už tretí ktorý sa rozpadne v prach za mnoho rokov. Čítala si o tom, ako je moja rodina príčinou všetkého zlého na svete? Alebo si možno čítala ako som bol zvolený 'najtrestuhodnejší starý mládenec' štyri roky za sebou? Čítala si o tom ako je manor na mizine? Alebo ako naše dizajny boli ukradnuté konkurenciou? Tvoj výskum netromfne môj Grangerová. Ja som ich čítal všetky.“

„Zamestnaj ma,“ povedala.

Draco na ňu pozrel neveriaco.

„Myslím, že tie lieky ti pomiatli mozog,“ začal.

„Myslím to vážne,“ odvetila.

„Aj ja! Myslím, že ti zanechali nejaké vážne poškodenie. Počúvaj sa Grangerová. Navrhuješ šialené veci.“

„Nie je to šialené, je to práca!“

„Grangerová, som na mizine. Dokonca aj keď budeme ignorovať fakt, že najať ťa je ten najblbší plán aký som kedy počul, nemám ani len čím ti zaplatiť.“

„Tak ma zamestnaj na papieri a budem pracovať zadarmo,“ pokrčila ramenami.

„Prečo?“ spýtal sa. „Ty si tu tá inteligentná. Prečo ti to pre Merlina dáva zmysel?“

„Pretože môžem zachrániť tvoj podnik,“ jednoducho odvetila. „Pozri, odchádzam z Ministerstva. Nemôžem vystáť všetko to šepkanie a ľútostívé pohľady a možnosť, že možno stretnem Rona zakaždým, keď odídem od stola. Mám dosť našetrené aby som nemusela pracovať nejakú dobu a odkedy mám silný pocit, že by si ma nikdy nenechal poriadne poďakovať za záchranu môjho života, ponúkam ti niečo, čo skutočne potrebuješ.“

Na to nemal odpoveď.

„Tvoja ďalšia otázka bude, „Grangerová, ako chceš zachrániť môj podnik?““ povedala, chabo imitovala jeho hlas. „Nechaj ma nech ti to vysvetlím. Som vojnová hrdinka a ukrivdená žena. Nie že by som o to žiadala ale každý v magickom svete ma ľutuje. A teraz to môžem použiť ako moju výhodu. Stanem sa hovorcom pre Metly Trebax. Budem zháňať nových klientov, spájať nás s charitami, meniť názor tlače... Spravím to všetko a ešte aj viac. Ak so mnou za tri mesiace nebudeš úplne spokojný, môžeš ma vyhodiť.“

Draco otvoril ústa a potom ich hneď zavrel. Čo mal do pekla povedať? Nechcel byť jej projekt z ľútosti, ale tak zúfalo chcel aby tento podnik uspel. V tomto bode to bola otázka prežitia. V mysli sa mu zobrazila matkina tvár. Bola oveľa chudšia ako bola. A jeho otec bol úplne v riti a nezáležalo ako veľmi sa to snažil schovať. Čo by im povedal ak by musel predať manor? Žili by všetci v jeho maličkom byte?

„Plus, vážne to potrebujem,“ povedala Hermiona oveľa tichšie. „Môj život je v troskách ako si si pravdepodobne všimol. Snažím sa zlepšiť ale potrebujem sa nejako zamestnať. Pracovať pre teba bude to pravé a zároveň ma to nechá vrátiť ti dobrý skutok.“

Draco si pretrel čelo a povzdychol si. Tento deň ho asi zabije. Zamestnať Hermionu Grangerovú alebo čeliť bankrotu? Bola toto vážne voľba ktorú musel spraviť?

„Pozri,“ snažila sa znova. „Strávila som posledných 5rokov tým že som sa cítila ako keby bol môj život naplánovaný... Ako keby som nemala kontrolu nad tým, kam smerujem. Skončila som závislá na liekoch. Po prvý krát v dlhej dobe, mám šancu zmeniť cestu na ktorej som. Prosím pomôžeš mi?“

„Neviem Grangerová,“ Draco sa zaksichtil. „Nie je to tak, že by som neoceňoval tu ponuku... Cením si to. Vážne. Len - “

„Stop,“ povedala a zdvihla ruku. „viem, čo chceš povedať. Len ma vypočuj. Ak to nechceš spraviť pre svoj podnik, ani pre moje psychické zdravie, sprav to pre tento dôvod.“ Naklonila sa k nemu sprisahanecky a kývla mu aby sa naklonil bližšie. Zistil že sa k nej nakláňa, zvedavý  na ten ľstivý výraz ktorý sa jej rozprestrel na tvári. Zachytil závan magnólie. Niečo vtipné sa ozvalo v jeho hrudi.

„Pomysli na Ronovu reakciu,“ zašepkala.

Pomalý úsmev sa Dracovi roztiahol po tvári.