Preklady fanfiction Harryho Pottera

4. kapitola

Harry rozrazil dvere do skladu U Čarodejníkovho klobúka, v starom podniku, ktorý sa zdalo nikdy nemal zatvorené. Bolo päť hodín ráno a odkedy odišiel v nemocnici od Hermiony hľadal Rona. Očividne bol Ron zaneprázdnený. Videli ho v každom podniku v šikmej uličke. V každom podniku hovorili, že sa im zdal obzvlášť nervózny. Dal si jeden drink a vypadol, niekedy aj bez platenia.

Uslzený a zúrivý, Harry ho konečne našiel na konci. Prerútil sa okolo vratkých starých stolov ozdobených driemajúcimi opilcami, nasledoval tip od barmana, že niekto kto odpovedal Ronovmu popisu šiel na wcko a už by sa mal vrátiť. Wcko bolo prázdne a Harry si dal všetko dokopy sám. Ron sa skrýval. Bolo tu už iba jedno miesto kde mohol byť.

Dvere sa rozleteli bez zaškrípania pántov a niekto vnútri v tme zanadával. Harry sa otočil za zvukom.

„Vylez von ty zbabelec!“ zakričal Harry.

Ticho.

„Ron, ak budem musieť, tak ťa sám vytiahnem. To je to čo chceš?“

Harry počul prosté zamumlanie.

„Čo to bolo, Ron?“

„Povedal som ´nie´ pre Merlinove gate“,  ozval sa nezreteľný hlas. Viac šomrania a žuchnutie krabíc,  ktoré sa prevrhli. Ron pomaly  vyšiel do blikotajúceho žltého svetla.

„Nechcel som jej ublížiť,“ povedal Ron, s opuchnutými očami a rozhryzenou perou.

„Blbosť,“ povedal Harry následne  sa zahnal a udrel Rona do tváre. Ozvalo sa uspokojujúce puknutie a vychutnával si prekvapený výkrik od bolesti, ktorý sa ozval po miestnosti. Dobre. Ron si zaslúžil bolesť po tom čo spravil.

„Vyzerá to ako keby sa k tebe dostal niekto predo mnou, ty debil,“ kypel Harry, približoval sa k Ronovi, ktorý bol na všetkých štyroch a snažil sa odplaziť preč. „Čo si si kurva myslel? Toto je Hermiona o kom tu hovoríme! Bola tvojou najlepšou kamarátkou a ty si mal nejako  veľa  šťastia aby si s ňou chodil. Súhlasila že si ťa vezme. Hermiona, ktorá ti zachraňovala život zas a znovu. Hermiona, ktorú si mal milovať a starať sa o ňu, nie zahanbiť ju a ublížiť jej, ty blbec! Čo si si kurva myslel?“ Ron sa pokúšal vyškriabať sa po kope prepraviek, Harry ho ostro kopol do rebier. Ďalšie puknutie a tlmené zaplakanie.

„Nemyslel som!“ nariekal Ron, chytal sa za brucho a váľal sa po špinavej zemi. „Nemyslel som! Stalo sa to raz, keď som bol opitý a ona o tom nevedela... tak som to spravil znovu. A potom sa to len tak dialo.“

„Snažíš sa aby to vyznelo ako len také pretiahnutie Ron,“ povedal Harry. „Sex sa ti len tak neprihodí. Nebol si znásilnený. Prejebal si sa polkou Anglicka a nedonútiš ma uveriť, že všetky boli len ožraté náhody v pelechu.“

„Pozri, nechcel som aby na to prišla,“ zalapal po dychu Ron. „Chcel som prestať, ale tie ženy... Oni ma zviedli! Ako by som ich mohol odmietnuť?“

„Zvyčajne povedať ´nie´ zaberá vážne dobre,“ zamumlal Harry. „A prosím... Hermiona aby na nič neprišla? Ako dlho ju poznáš? Myslím, že ona o tom vedela už roky. Vedel si dokonca,  že bola závislá na muklovských liekoch proti bolesti?“

„Čo?“ vzhliadol šokovane Ron. „Tie pilulky na bolesť hlavy? Hovorila, že boli na migrénu.“

„Tie by napravili migrénu obrovských rozmerov,“ odvetil Harry. „Mimochodom našli ju. Takmer zomrela na predávkovanie“

Ronova tvár sa zvraštila v údive. „Kurva“ povedal. „Úbohá Hermiona. To som nechcel.“

„Je to tvoja vina,“ povedal Harry. „Si skurvený bastard.“

„Ja viem,“ súhlasil Ron, teraz už sedel s hlavou v rukách. „Ja viem. Zničil som všetko.“

„Tak to máš pravdu,“ pritakal Harry, pozeral na Rona so znechutením. Teraz si všimol oveľa viac modrín, ako aj natrhnutú peru a opuchnuté oči. Zavládlo hrobové ticho s Ronovým prerývaným dychom ozývajúcim sa v zatuchnutej miestnosti. Harry cítil, že sa mu pomaly ukludňoval tep, zhlboka dýchal stuchnutý vzduch a snažil sa znovu získať kontrolu.

„Po finálnej bitke sa veci začali rozpadať na kusy,“ zamrmlal Ron. „Myslel som, že to zvládam, ale myslím, že som to len zhoršoval. Vyvŕšil som sa na nesprávnych ľuďoch zlým spôsobom.“

Harry vedel na čo Ron naráža. Strata Ginny ich oboch takmer zničila, ale Harry vedel, že Ginny by bola riadne naštvaná keby videla čo Ron stvára. „Všetko sa rozpadalo na kúsky po finálnej bitke, ale ovplyvnilo to všetkých nás, Ron. Aj Hermionu. Mal si požiadať o pomoc.“

„Riešil som to sám,“ zamrmlal Ron.

„Zdá sa, že sa ti to darilo.“

Ron pretočil oči. „Čokoľvek.“

„Takže, vážne... kto ma predbehol?“ spýtal sa Harry, cítil sa už oveľa kludnejší. „Vyzeráš ako keby ťa už zriadili než som sa k tebe dostal.“

„Najprv Blaise,“ odvetil. „ospravedlnil sa vopred a potom sa do mňa pustil. Povedal, že som si to zaslúžil. Potom zopár náhodných chlapov v bare. Nie som si istý, či to bolo kvôli Hermione alebo kvôli tým drinkom,  za ktoré som nezaplatil.“

„Pripomeň mi poďakovať Blaisovi,“ povedal Harry.

Ron zízal na zem, masíroval si rebra.

„Vážne ma to všetko mrzí Harry,“ zamrmlal Ron. „Úprimne.“

„Malo by ťa,“ povedal Harry. „Ale ja nie som ten, komu by si to mal hovoriť.“

Zvuk krokov ich oboch donútil pozrieť dolu chodbou. Barman im šiel naproti s novinami v rukách. Pozrel na Harryho, potom na Rona, zakrvaveného a s modrinami na zemi, predtým než pokrčil ramenami.

„Nie je to ten vtáčik ktorého hľadáte?“ spýtal sa, podal Ronovi Proroka. Ron zaškúlil na text, vyraz sa mu menil zo zmäteného na šokovaný potom na nahnevaný.

„Čo to kurva?“ Ron vyhlásil. „Čo je do pekla toto?“

Harry mu vytrhol noviny z rúk aby sa pozrel. Pozrel sa na titulku a zaúpel, stisol si koreň nosa. Draco bude zúriť.

DRACO MALFOY HRDINA: ZACHRÁNIL HERMIONU GRANGEROVÚ OD ISTEJ SMRTI, hlásil titulok. Pod tým, bol obrovský obrázok Hermiony, vďačne sa usmievala a držala fotku Draca, slovami naznačovala „Ďakujem“.

***

Draco pozrel na Hermioninu očakávajúcu tvár a povzdychol si. „Okej Grangerová. Docielila si svoje. Isto dúfam, že toho nebudem ľutovať, ale myslím že si prijatá.“

„Skvelé,“ vyhlásila. „Môžem začať ihneď... je tu toho toľko, čo spraviť a nemôžeme strácať žiaden čas.“

Draco pobavene potriasol hlavou   „Práve si vyšla z nemocnice, potom čo si takmer zomrela a tvoj dementný snúbenec v podstate skúsil zničiť tvoj život. Seriózna otázka: nechceš deň na oddych?“

„Môžem sa zotavovať kým budem pracovať,“ povedala tvrdohlavo zamračila sa. „Ako som ti povedala, je mi lepšie, keď som zaneprázdnená. Čo teraz potrebujem je stôl a prístup k sove, tak môžem začať s-“

Zaklopanie na dvere ich vyrušilo. Blaise vošiel dnu s novinami v rukách.

„Blaise, isteže si pamätáš Grangerovú,“ povedal Draco, ukázal na Hermionu. „Bude pre nás nejakú chvíľu pracovať.“

Blaise prekvapivo zdvihol obočie na Hermionu. „Bez srandy!“

„Budem pracovať zadarmo,“ objasnila. „Pokúsim sa pomôcť zachrániť podnik.“

„Dobre potom, vitaj!“ povedal Blaise s  dokonalým úsmevom. „Bude príjemné vidieť peknú tvár v kancelárii. Zvyčajne tu len trčím s Dracom celý deň. Vieš si to predstaviť?“

Hermiona sa zasmiala a červenajúc si zakryla ústa.

„Hej!“ povedal Draco, urazený, otrávený, že Blaise už skúšal svoje triky na niekoho o kom si myslel, že bol ešte len pred hodinou a pol mŕtvy.

„Hej nič,“ povedal Blaise. „Dáma ma zmysel pre humor. Teraz nech som akokoľvek šťastný že počujem že sa pridávaš do party Grangerová, vlastne som prišiel z iného dôvodu. Mám vtipný pocit,  že Draco bude chcieť vidieť noviny čo pred chvíľou prišli. Celkom podivný príbeh na titulke.“

Hermionin úsmev zneistel. „Och, áno?“ povedala.

Keď si Draco všimol jej podivný výraz v tvári  vzal si noviny od Blaisa,  v mysli sa mu objavilo podozrenie. Jeho obočie sa zvraštilo.

„Čo do pekla Grangerová!“ zakričal, pozeral na článok na prvej strane. „Hrdina? Istá smrť? Čo to má kurva znamenať?“

„Prvá časť môjho plánu,“ povedala vecne.

„Ale to nie je možné!“ povedal. „Prijal som ťa len pred desiatimi sekundami!“

„No, skutočne som nepredpokladala, že by si povedal nie,“ povedala nevinne. „Musím mať poriadny štart.“ Draco otvoril ústa aby začal protestovať ale Hermiona ho prerušila rukou. „Malfoy, to bude dobré. Môj plán pre obnovenie podniku sa zakladá na tvojom hrdinstve. Mal si pravdu keď si povedal, že by to tlač obrátila na zlé, ale našla som cestu okolo toho. Tento článok je kompletne pozitívny. Len sa usmievaj a vydrž to, kým nebudeš v červených číslac, môžeš sa sťažovať koľko chceš. Ver mi, okej?“

„Veriť ti?“ prskal.

„Uvedomila som si, že sa to zdá nemožné, ale viem že to dokážeš,“ povedala.

„Nemôžem povedať či to myslí vážne!“ Draco povedal Blaisovi, poukázal vyčítavo na Hemrionu.

„Samozrejme, že som vážna,“ povzdychla si. „Blaise, vadilo by ti keby si mi pomohol niekam umiestniť stôl? Mám hromadu papierovania s ktorou musím začať.“

„Samozrejme,“ odpovedal Blaise, hodil na Draca pobavený úškrn, ktorý sa tváril ako ryba na suchu. „Je tu perfektné miesto hneď oproti môjmu stolu. Stretneme sa tam.“

„Skvele! Trochu sa tu porozhliadnem,“ povedala a vypochodovala z miestnosti.

Blaise sa otočil na Draca, úškrn nahradil vážny výraz.

„Musíme sa vážne pozhovárať Draco.“

„Viem, viem... Najať ju bude pohroma,“ povedal Draco, schoval si tvár v rukách.

„Nie. Najať ju je geniálne. Má za sebou noviny. Mínus ako budú tvoji rodičia reagovať, o tom nemám žiadnu predstavu. Musíme sa pozhovárať o tomto.“ Blaise zdvihol noviny a namieril na titulok. „Kedy si sa mi chystal povedať, že si zachránil Grangerovej život? Ako ti mohla taká neškodná informácia vypadnúť z tvojej úžasnej mysle? Nespomínaš si ako som ti priniesol jej zmiznutie k tvojej pozornosti? Nespomínaš si ako som z tadeto vyhodil Weasleyho pretože som sa bál o to, čo sa jej stalo? Nemyslíš si, že by som mohol považovať túto informáciu za užitočnú? Možno ju nepoznám tak dobre, ale pomáhal som vyplniť hlásenie o nezvestných ľuďoch s jej dementným bývalým. Bolo by milé počuť to z tvojich úst než som to prečítal z Proroka.“

Draco sa trochu začervenal a pozrel na Blaisa. „Je mi to ľúto kamoš. Povedal by som ti to, úprimne, ale malo to byť tajomstvo.“

„Príliš veľké tajomstvo aby si to povedal mne?“ Povedal Blaise očividne ublížene.

„Nie, samozrejme, že nie... len som myslel, že ak to nikto nebude vedieť, môžem predstierať, že sa to nestalo. Nechcel som nič takéto.“

„Čo Potter? Istotne o tom vedel.“

„Nie že by na tom teraz záležalo ale prisahal že to udrží ako tajomstvo,“ Draco zamrmlal. „Prišiel po ňu do nemocnice. Povedal, že nič nepovie.“

Blaise potriasol hlavou. „Draco, prepáč , ale si prekliaty hlupák. Očividne Potter nemá s týmto nič dočinenia. Nechal si Grangerovú, Hermionu Grangerovú, v nemocnici s prútikom a s žiadnou informáciou ako sa tam dostala. Máš šťastie že nepoužila obliviate na každého v dosahu.“

„Nemyslím že, je zlá Blaise,“ Draco sa posmieval.

„Nehovorím, že je zlá! Práve naopak! Toto je Chrabromilská princezná o kom tu hovoríme. Hovorím, že je to Hermiona Grangerová. Možno sme k nej nemali blízko v škole, ale vieme aspoň toto: vždy chce odpoveď. Ak ju nedostane priamo, ona si ju kruci nájde. Skurvene tvrdohlavá, taká je.“

„Pozri, nemyslel som priamo, okej? Bol som trochu otrasený a vážne som nespal. Ten článok nepreháňal, keď písal, že takmer zomrela, keď som ju našiel. Nebola to práve skvelá noc.“ Článok vynechal akúkoľvek zmienku o liekoch, za čo bol Draco vďačný. Vážne nechcel rozoberať Hermionine špinavé tajomstvá s nikým. Z tej myšlienky sa necítil príjemne. Táto celá situácia mu bola nepríjemná.

Blaise pozoroval Draca niekoľko sekúnd, než prikývol s povzdychnutím. „Okej. Rozumiem. Len chcem povedať... aj napriek tomu,  že si to chcel nechať v tajnosti, som z teba celkom ohromený.“

„Ako to?“ spýtal sa Draco.

Blaise pokrčil ramenami. „Boli časy v tvojej minulosti, kedy by sa mladší Draco Malfoy možno nestaral toľko ak by zomrela.“

Draco pozrel na svojho priateľa a potom na svoje ruky, vystieral  prsty pred seba. Boli tu časy v jeho minulosti, keď si každú noc drhol ruky od špiny a krvi. Nebolo tam nič nostalgické z tých rokov... len smútok a smrť.

„Hej, no môžeš vidieť kam ma ten postoj priniesol,“ zatváril sa. „Som na mizine. Ani mi nikto nepošle sovu, ibaže by som im bol dlžný peniaze.“

„Možno nie na dlho,“ povedal Blaise so zamysleným úsmevom. „Grangerová sa zdá byť poriadne odhodlaná aby to vyšlo. V skutočnosti sa teraz cítim pozitívne ohľadom našich šancí.“

„Hádam uvidíme,“ Draco pokrčil ramenami. „Nechcem zdvíhať moje šance. Snažil som sa o to isté roky. Verejnosť, jednoducho nechce aby som uspel.“

„Och, nebuď skľúčený. Veci sa už vážne nemôžu zhoršiť než aké sú teraz. A mimochodom ak sa budem pozerať na Grangerovú celý deň, vážne sa nemôžem sťažovať,“ Blaise žmurkol.

Draco sa zamračil. „Vážne Blaise? Grangerová? Hovoríme o tom istom dievčati?“

„Vážne. Pozri sa bližšie Draco. Nebudeš ľutovať. Teraz ak ma ospravedlníš, potrebujem zapracovať na starom Zabiniho šarme. Ak dáma potrebuje stôl, tak dostane stôl.“ Na to Blaise vyšiel z kancelárie.

S nadávaním Draco pozrel späť na novinový článok, Hermionina tvár dominovala stránke. Ústami naznačovala „Ďakujem“ znovu a znovu, jej oči žiarili pobavením.

„Nemáš zač, myslím,“ povedal než strčil noviny do zásuvky.

***

Draco hľadel na kopu správ pošty čo sa  mu nazbierala za štyri hodiny od kedy najal Hermionu. Tri pozvania na večeru od žien, ktoré ho predtým poslali k vode. Štyri objednávky od obchodov, ktoré chceli predávať jeho metly. Desať žiadostí o rozhovor. Šesť listov rôznej korešpondencie od bývalých kolegov, ktorí sa mu od vojny vyhýbali ako moru. Tri listy od veriteľov, ktorí sa rozhodli, že mu predĺžia jeho pôžičky.

Za. Štyri. Skurvené. Hodiny.

Namiesto toho aby bol šťastný, zúril. Takže takto to bude? Celkom doslova zachráni život korunovanej vojnovej hrdinke aby dostal druhú šancu? Ako to dáva zmysel? Snažil sa roky aby ukázal spoločnosti, že stojí za niečo, to že by nemal byť odsudzovaný za svoje hlúpe chyby, to, že to mohol napraviť sa jeho vlastných podmienok.

Ale všetko to bolo teraz spravené. Hermiona napravila jeho problém za štyri hodiny. Zabudne na jej šialený časový prehľad, že si vezme tri mesiace aby uspela – dokáže to do konca týždňa. Keď najprv začala chodiť pošta, čítal ju so záujmom, nadšený, že by sa veci mohli obrátiť,  ale desiatym kúskom pošty od doteraz ďalšieho oportunistu, sa zmenil vo vrčiaci, nadávajúci smršť muža. Blaise prestal chodiť s listami, bez obáv si vybral zamestnať sa pomáhaním Hermione s jej vznešenou výpravou. Bola len jedna poobede, a bol napätejší ako gumička prichystaná na vystrelenie, zamknutý vo svojej kancelárii a  premýšľal.

Ozvalo sa nesmelé zaklopanie na dvere.

„Nemám náladu Blaise!“ zakričal. „Skrátka vypadni!“

Dvere sa so škripotom otvorili. Povedomá zmeť kučier sa zjavila vo dverách.

„Ahoj,“ povedala potichu. „Môžem vojsť?“

Namiesto odpovede zúžil oči.

„Hádam vojdem na vlastné riziko,“ zamumlala, vošla dnu a zavrela za sebou dvere. Zodvihla ruky v upokojujúcom geste. „Prichádzam v mieri Malfoy. Prišla som len povedať -“

„Čo? Prišla si mi povedať, že ti celý svet leží pri nohách?“ vyhŕkol.

„Len vydrž...“

„Alebo možno, že každý obchod v Londýne bude predávať naše metly len pre tvoje pekné oči?“

„Malfoy...“

„Boli to roky Grangerová! Roky som sa snažil zmeniť svoj život a ty len vtancuješ sem s tvojím hrdinským komplexom a tvojím perfektným zápisom a BUM! Všetko sa mení na skurvené ruže.“

„Malfoy...“

„Myslíš že som mal vážne na výber či slúžiť Voldemortovi alebo nie? Keď v stávke boli životy mojich rodičov? Znie ti to ako výber? Robil som čo som musel a odvtedy to ľutujem. Súď to.“

„Draco!“

Jeho zúrivá triáda náhle utíchla a zízal na ňu s rozšírenými očami a hruď sa mu zdvíhala.

„Čo?“ Povedal frustrovane. Zvuk jeho mena na jej perách ním trhol.

„Potrebujeme si niečo vyjasniť,“ povedala, sadla si pred neho. „Možno sme spolu nevychádzali v škole, ale nikdy som ťa nevinila za nič čo sa stalo. Nikdy som nesúhlasila s tým ako s tebou ľudia zaobchádzali. A určite ťa neodsudzujem za to, že si chcel chrániť svojich rodičov. To je niečo čomu rozumiem oveľa viac ako vieš. Takže prosím... prestaň.“

Jeho líca sčerveneli a zahľadel sa na ňu než sa pozrel naspäť na svoje ruky, zaťal zuby.

„A prosím nevyhadzuj ma teraz, pretože -“

„Vyhodiť ťa?“ spýtal sa Draco, vzhliadol s nahnevaným výrazom. „Si sa zbláznila ženská?“

Na oplátku naň hľadela rozpačito. „No... Nezdal si sa byť veľmi šťastný s tým čo som tak rýchlo spravila...“

Draco si povzdychol a pretočil očami. „Nie Grangerová, nie som šťastný, som rozrušený. Pozri, oceňujem čo si dokázala v tak krátkom čase. Je to trochu na hlavu, ale oceňujem to. Takže nie, nejdem ťa kurva vyhodiť. Očividne si môj najvýkonnejší zamestnanec.“

„Och, radšej to nehovor Blaisovi,“ povedala drzo.

Draco odolal nutkaniu uškrnúť sa na ňu, namiesto toho sa zamračil. Nechcel ju povzbudzovať.

„Radšej nehovoriť Blaisovi čo?“ povedal Blaise, vošiel do dverí s ďalšou kopou listou. „Viac listov od obdivovateľov, Draco. Zistil som, že môžem použiť Hermionu ako ľudský štít ak sa rozhodneš znovu dostať záchvat hnevu.“

„Tak to teda určite nie!“ povedala Hermiona dychtivo. „Čo mimochodom znamená, že idem naspäť k svojmu stolu. Spravila som zatiaľ len polovicu môjho zoznamu a potrebujem to dokončiť, než ma Harry vyzdvihne na večeru.“

„Potter sem príde?“ Draco zakňučal. „Ježiši Kriste, majú Chrabromilčania nejaký druh signálu, ktorý ich zhromažďuje do skupín? Koľko vás ešte budem musieť dnes vidieť?“

„Len nás dvoch,“ povedala sucho. „A sú tu aj horšie veci ako strácať čas s dvoma Chrabromilčanmi. Ty si ma nepočul sťažovať sa, že pracujem s dvoma Slizolinčanmi, či nie?“

„Samozrejme, že nie,“ povedal Draco vecne. „Slizolinčania sú šarmantní.“

Odfrkla si. „Myslím, že tvoje listy od fanúšikov ti stúpli do hlavy. Blaise, Draco.“ So strohým prikývnutím vypochodovala z miestnosti.

„Draco, hé?“ povedal Blaise s naznačujúcim úsmevom.

„Nezačínaj,“ varoval ho Draco.

„Čokoľvek,“ žmurkol na neho priateľ. „Myslím, že sa ti to páči. Teraz ak ma ospravedlníš, musím pomôcť drahej Grangerovej s jej „zoznamom“ ak ma chápeš.“ Blaise pyšne vyšiel z miestnosti.

„Merlin pomôž mi,“ Draco zašepkal pre seba. „Myslím,  že kvôli Chrabromilčanom začnem chlastať.“