Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 8 Nešťastná situácia sa zvrtne šťastne

Na druhý deň ráno sa Hermiona jasnejšie pozrela na udalosti zo včerajška a uvedomila si jednu vec. Hermiona Grangerová stretla vhodného partnera, ale okolnosti boli také, že ani jeden z nich nemohol vyjadriť svoje city k tomu druhému. Ach, lord Malfoy sa pokúsil vyjadriť svoje, ale biedne zlyhal. A ona svojou rukou vyjadrila svoje. Ach, skutočne nešťastné okolnosti. Musí na toho muža zabudnúť..., na jeho výrazné čelo..., a široké ramená..., a hladké jemné vlasy.... Musí ten včerajší večer vymazať zo svojej pamäte a nikdy naň znova viac nepomyslieť. Takmer nebola schopná žiť od rozpakov a ľútosti, ktorú cítila. Zamierila na raňajky, členok už mala vyliečený, ale jej pýcha bola stále zranená.

Keď už raňajkovali, Harry povedal Hermione a Remusovi, "tak, urobil som to. Uchádzal som sa o ruku slečny Weasleyovej a ona to prijala!"

"Gratulujem, Harry, môj chlapče," povedal Remus. Postavil sa, aby si s druhým mužom potriasol rukou. Harryho úsmev bol nákazlivý, takže sa Hermiona musela tiež usmiať.

"Čo si myslíš, sesternica, dobre som si vybral manželku?" spýtal sa.

"Zdá sa, že ti poplietla hlavu a ty si poplietol jej. Čo by mohlo byť lepšie?" spýtala sa Hermiona. Bola za neho šťastná. Bola šťastná za nich oboch. Keby len mohla nájsť muža, ktorému by nezáležalo na tom, že ich postavenie nie je rovnaké.

Včera, potom, čo dala facku lordovi Malfoyovi, povedal, "takže teraz poznám vaše city, pretože mi rezonujú na mojom líci. Už sa viac nezdržím. Zistím, či vám Harryho sluha príde pomôcť do domu."

S rukou na líci zazvonil na zvonček a chrbtom k Hermione počkal na lokaja.

Lokaj prišiel a Hermiona povedala, "Manning, nevadilo by vám nechať ma s lordom Malfoyom na chvíľočku osamote?" Muž sa Hermione uklonil a ešte raz zatvoril dvere. Draco sa otočil k Hermione. Riekla, "vravíte, že nie som lepšia než blato na vašich topánkach a čakáte odo mňa, že budem nadšená? Ospravedlňujem sa za to, že som vás udrela, pretože to bol omyl, ale vy ste sa mýlili tiež. Povedali ste, že chcete byť môj priateľ, snáď viac, a predsa ste ma každou vetou urazili. Ako by ste sa cítili vy? Som ľudská bytosť, s citmi a zlými náladami, ale poviem vám ako som sa cítila ja. Pri vašich slovách som cítila smútok. Mala som pocit, že mi pukne srdce. Neexistuje nič, čo by som chcela radšej než priateľstvo s vami, ale iba vtedy, ak ma budete považovať za seberovnú. Nebudem sa snažiť dokázať vám svoju cenu, pretože by som nemala musieť, takže vám ďakujem a zbohom." Znova zazvonila na zvonček. Manning vyšiel von a pomohol jej do domu.

Draco tam stál a premýšľal nad jej slovami, ale nevedel, čo urobiť.

Teraz tu sedela, kým Harry donekonečna rozprával o tom, ako za mesiac bude svadba a ako sa Ginnina matka a otec presťahujú do Potter's Hall a uvedomovala si silnejšie než kedy predtým, že sa musí usilovať o vzdelanie, a to veľmi rýchlo, pretože za mesiac bude možno znova bez domova.

Hermiona povedala, "pán Lupin, myslíte, že by ste ma mohli odprevadiť do domu pána Snapa na schôdzku kvôli vyučovaniu?"

"Myslel som, že vás odprevadí lord Malfoy," odvetil.

"Myslím, že zmenil svoj názor," povedala Hermiona. Alebo ho skôr zmenila ona tým, že mu dala facku. Prečo, ach, prečo toho muža udrela? Len to, že bol arogantný a malicherný, nebolo predsa dôvodom udrieť ho. Bol to dôvod vyhýbať sa mu, ale nie mu dať facku.

Harry riekol, "stalo sa niečo nevyslovené medzi tebou a lordom Malfoyom?"

"Vôbec nie, Harry," riekla.

"Necítiš k nemu náklonnosť, že nie?" spýtal sa. Venovala mu šokovaný výraz a on riekol, "je mi to ľúto, Hermiona, ale žiadalo sa spýtať sa."

Lupin sa postavil a povedala, "na takú poznámku sa mne žiada odísť. Stretneme sa o desiatej pri veľkom schodisku, slečna Grangerová." Lupin vstal a odišiel od stola.

"Hermiona, čakám," povedal Harry. Pozerala sa do svojho lona. "Som tvoj jediný mužský príbuzný, tvoj jediný žijúci príbuzný a ty si bytosť, ktorá je pre mňa maximálne dôležitá. Povedz mi, našla si v lordovi Malfoyovi zaľúbenie?"

"To vôbec nie," odsekla.

"Potom nechám tú záležitosť odpočívať. Je tu niečo iné, čo ti musím povedať a bojím sa, že je to závažná novinka. Ron Weasley vyhľadal a získal náklonnosť od inej. Dúfal som, že ti môj dobrý priateľ očarí hlavu, rovnako ako ty jemu, ale zamiloval sa do niekoho iného. Slečny Lovegoodovej, zdá sa," povedal Harry, keď nadvihol obočie.

"V tom spojení je niečo nevhodné, Harry?" spýtala sa. "Ak sa zaujímajú jeden o druhého, a je im spolu dobre, kde je problém?"

"Máš pravdu, Hermiona, odpusť mi. Teraz na ľahšiu nôtu, spomínaš si na Roninho a Ginninho brata Freda? Jedno z dvojčiat."

"Spomínam si na neho," povedala odpíjajúc si zo šálky čaju.

"Požiadal ma o dovolenie uchádzať sa o teba. Čo by si na to povedala?" spýtal sa.

"Harry, nedal si mu svoje dovolenie, že nie?" spýtala sa, zatiaľ čo sa postavila.

"Posaď sa, Hermiona. Povedal som mu, že si to musím premyslieť a chcel som sa poradiť s tebou. Je to dobrý muž, vlastní svoj vlastný obchod, zaistil by ťa, postaral sa o teba a bol by pre teba skvelým manželom."

"Ale nemilovala by som ho a ani on mňa," odvetila.

"Láska príde časom," riekol.

"Prečo si to ty, komu je dovolená láskavosť lásky a manželstva? Ja nestojím za tú istú láskavosť? Sľubujem ti, bratanec, že keď sa oženíš so slečnou Weasleyovou, nájdem si svoje vlastné miesto, povolanie nejakého druhu a môj vlastný domov. Nebudem využívať tvoju láskavosť, keď budeš ženatý muž, ale prosím, nehľadaj už pre mňa viac pytačov." Začala vychádzať z obývacej izby. Harry sa tiež postavil.

"Hermiona, poď späť!" povedal stručne. Nikdy predtým ho nepočula hovoriť k nej takým tónom. Vkročila späť do izby.

"Odpusť mi, Harry, urobím, čo uznáš za vhodné," povedala s úklonom. Znova chcela vyjsť z izby, keď k nej pribehol takým chvatom, že prevrhol stoličku.

"Hermiona, buď taká dobrá a nepredpokladaj, že konám kvôli niečomu inému ako len kvôli tvojmu najlepšiemu záujmu. Nikdy by som ťa nepožiadal, aby si prišla sem, keby som mal v pláne, aby si znova odišla. Teraz je Potter's Hall tvoj domov, navždy, ak chceš, aby bol. Môj sobáš s Ginny na tom nič nezmení," riekol. Položil ruky na jej plecia.

Odvetila, "pre teba to nič nezmení, ale možno pre ňu. Nemôžeš hovoriť za budúcu Lady Potterovú, pani domu."

"Hermiona, prosím, vedz, ak si nepraješ náklonnosť Freda Weasleyho, poviem mu nie a prevezmem plnú zodpovednosť za to odmietnutie. Len o tom premýšľaj, ale rozhoduj sa srdcom a hlavou, prosím." Pobozkal ju na čelo a odišiel z izby.

O chvíľu neskôr sedela na spodnom schode, čítala knihu o kúzlach, ktorú jej dal Remus a čakala na neho, kedy príde dole, aby ju zobral na vyučovanie. Zazvonil zvonček na vchodových dverách. Vykríkla, "otvorím, Manning!" Skočila k dverám a otvorila ich s úsmevom, aby našla na druhej strane vážneho lorda Malfoya. V šoku znova zatreskla dvere.

Zvonček zazvonil znova. Manning vošiel do vstupnej haly a povedal, "slečna, mám otvoriť?"

"Nie, Manning, otvorím ja," povedala.  Zhlboka sa nadýchla a znova otvorila dvere.

"Myslím, že by som dal prednosť ďalšej facke než mať pred nosom zatvorené dvere, ale nie som si istý. Ani jedno nie je príjemné," povedal.

"Mohla by som oboje urobiť znova, tak aby ste mohli posúdiť svoj názor," riekla.

Pomyslel si, že je zábavná a okúzľujúca, dokonca aj keď ho trápila. Odvetil, "nie dnes, vďaka. Ste pripravená ísť k môjmu krstnému otcovi?"

"Máte v úmysle ma zobrať?" povedala.

"Už toto zase nie," povedal viac pre seba než pre ňu. Riekol," ako som vám už raz povedal, som muž slova. Ponúkol som vám, že vás budem vyučovať, takže budem. Povedal som krstnému, že vás odprevadím do Pradiarskej uličky, a tak vás odprevadím. Je to jeden z tých spôsobov, ktorým máte problém porozumieť?"

"Včera som vás udrela," povedala.

"Uvedomujem si to, rovnako aj moje líce. A tiež som si vedomý, že som si to zaslúžil, trocha. Mýlil som sa, keď som povedal, že sa mi nevyrovnáte a mýlil som sa, keď som predpokladal, že by ste ma chceli vídať nejako inak než priateľa. Rád by som začal odznova, ak môžeme." Hlboko sa uklonil a povedal, "som Draco Malfoy z Malfoy Manor, prvý a jediný syn nebohého Luciusa a Narcissy Malfoyových. Je to česť a privilégium zoznámiť sa s vami."

Natiahla k nemu ruku, chytil ju za končeky prstov a jemne ich držal vo svojej ruke. Sklonila trochu hlavu a s rukou stále v jeho povedala, "som Hermiona Jean Grangerová, z Kentu, dcéra nebohého Henryho a Jane Grangerových, sesternica lorda Harryho Pottera z Godric's Hall. Je pre mňa česť vás nevyfackať."

Usmial sa a pobozkal ju na ruku. "Pôjdeme?"

"Mala by som to povedať Remusovi, pretože sa chystal ísť so mnou a musím sa prezliecť," povedala. Vbehla nazad do domu a o pár minút bola späť. Mala slamený klobúk so širokým okrajom a červenom stuhou. Oblečené mala ružové šaty so zdržanlivým živôtikom.

"Prezliekli ste si šaty? spýtal sa. Pozrel sa nadol. Teraz bola v rozpakoch, že tak urobila. Rýchlo dodal, "som rád, že ste to urobili, pretože tieto šaty vám sedia. Premiestnime sa?"

"A čo asistované premiestňovanie?" opýtala sa.

"Je to výhovorka, aby ste sa mohli dotknúť?" odvetil pobavený.

"Pane, som urazená, že si také niečo myslíte," povedala so srdečným úsmevom. Chytil ju za ruku a premiestnil ich do Pradiarskej uličky.

Ten dom na Pradiarskej uličke bol tmavý a zlovestný. Hermiona povedala, "pán Snape žije tu?"

"Áno, žije, ale len v letných mesiacoch a o prázdninách. Počas roka učí na Rokfordskej strednej škole čarodejníckej," odpovedal Draco. "Nenavštevovali ste tú školu, že nie?"

"Nie, moja matka sa zdráhala mať ma tak ďaleko, takže Harryho krstný otec Sirius Black našiel malú dievčenskú školu The Lakewood v Londýne. Ale chodila som tam len dva roky. Keď sa moja matka vydala, prinútila ma prísť domov," riekla Hermiona.

"Prečo?"

"Môj nevlastný otec nevedel, kto som. Moja matka nechcela riskovať svoje manželstvo alebo náš domov. Naša dedina sa čarodejníkov pozerala zvrchu. Dovolila mi pokračovať v mukelskom vzdelávaní, čítaní, písaní, umeleckých zručnostiach, ale to je všetko."

"To je hrozné," odvetil.

"Moja matka urobila to, čo si myslela, že je najlepšie. Musela zaistiť našu budúcnosť a pre ňu nájsť ďalšieho manžela bol jediný spôsob ako to urobiť. Tiež to bol dobrý muž."

"Taký dobrý, že len čo zomrela, znova sa oženil a prinútil vás nájsť si vlastnú cestu v živote, bez vena či odporúčania?" povedal Draco. "Prosím o prepáčenie, slečna, ale to nie je dobrý muž." Draco začal kráčať k domu, ale ona zostala, kde bola. Vrátil sa k nej a povedal, "ubezpečujem vás, že keď budete meškať, môj krstný otec nebude dosť láskavý, aby pokračoval vo vašom vyučovaní."

"Chce sa odo mňa, aby som tam išla sama?"

"Bojíte sa?" spýtal sa s lišiackym úsmevom.

"Bol dosť formálny, ale nepovedala by som, že sa bojím. Obávam sa, to áno." Urobila dva kroky bližšie k domu.

Urobil dva kroky smerom k nej, takže teraz stál na vlások od nej a naklonil svoje líce k nej. Nadvihol okraj jej klobúka a povedal stíšeným hlasom, "potom tu musím zostať, aby som vás chránil, napriek tomu, že sa nebojíte." Na tvári cítila jeho teplý dych. Pozrela sa do jeho očí a po prvý raz si všimla, že sú strieborné. Aká zvláštna farba na oči.

"Nepotrebujem žiadnu ochranu, len priateľstvo," povedala. Zostal blízko pri nej. Položila ruku na klopu jeho žaketu a nadvihla sa na špičkách. "Ale, ak sa bojíte vy, urobím čokoľvek, čo je v mojej moci, aby som vás ochránila." Klesla späť na päty.

Nedokázal zabrániť úsmevu. Pozerali sa vzájomne do očí a jej úsmev súperil s jeho vlastným. Snape stál vo dverách a povedal, "budete na seba čumieť celý deň alebo začneme s naším vyučovaním?"

Severus Snape považoval Hermionu Grangerovú za znervózňujúcu, otravnú, ale za jednu z najbystrejších žien, nie,  jednu z najbystrejších ľudí, ktorých kedy stretol. Už toho vedela toľko o výrobe elixírov, podľa všetkého sa to naučila sama, či dozvedela z kníh. Draco vedel, že výroba elixírov sa najlepšie učí ich výrobou, nie čítaním, takže bol tiež ohromený.

Po ich hodine nechal Snape svojho sluhu, aby im pripravil obed. Hermiona sa ho spýtala na Rokfort. Snape jej dal prečítať knihu "História Rokfortu'. Povedal jej všetko o kúzelnej škole. Celkom sa ponorila do jeho príbehu. Riekla, "myslíte, že by ma niekedy mohli zamestnať ako učiteľku?"

"Možno, niekedy, ak budete pokračovať v štúdiu," odvetil Snape. On by v tom tomu mladému dievčaťu určite zabránil.

Keď ona a Draco odišli, začali kráčať po ceste a Draco sa spýtal, "prečo ste sa pýtali na vyučovanie na Rokforte?"

"Harry sa chce na konci tohto leta oženiť. Dovtedy si musím nájsť miesto. Povedal mi, že som vítaná v ich dome, ale tiež chce, aby tam žili aj jej rodičia. Myslím, že by to bolo hrozné," povedala. Uškrnul sa a riekol, "myslím, že by to bolo hrozné žiť so všetkými tými Weasleyovcami."

Usmiala sa a povedala, "čo viete o Fredovi Weasleym?"

"Môj rozsah vedomostí o tom mužovi je, že má červené vlasy," odvetil Draco.

Hermiona riekla, "požiadal Harryho o povolenie, aby sa mohol o mňa uchádzať." Draco prestal kráčať. Čo povedala? Otočila sa tvárou k nemu. "Lord Malfoy?" spýtala sa, "čo sa deje?"

"Čo lord Potter povedal tomu odroňovi?" spýtal sa.

"Povedal, že to záleží odo mňa, ak neprijmem ja, povie mu nie." Prešla k Dracovi a povedala, "čo myslíte, že by som mu mala povedať?"

"Prečo sa ma pýtate?" spýtal sa Draco so zamračením na tvári.

"Sme priatelia, nebolo tak rozhodnuté dnes ráno? Pýtam sa vás ako môjho priateľa, aký je váš názor na túto záležitosť."

"To závisí na vašom srdci. Čo vraví vaše srdce?" spýtal sa. Bol k nej teraz bližšie. Ani si neuvedomila, že prešiel bližšie. To preto, lebo sa v jeho strieborných očiach stratila.

"Srdce mi vraví čakať na lásku, ale nie každý má dosť šťastia, aby našiel skutočnú lásku," riekla. Sklopila oči. Uzavrel rozdiel, ktorý ich rozdeľoval, načiahol sa a dal jej preč klobúk. Červená stužka, ktorá bola voľne uviazaná, odpadla. Držal jej klobúk pri svojom boku.

Svojimi dlhými, chudými prstami druhej ruky, samý sval a šľacha, ju pohladil po tvári. Letný vánok jej fúkol vlasy do tváre a on ich uhladil preč. "Bojím sa niečo povedať," priznal.

"Prečo je to tak?" opýtala sa.

"Možno mi znova dáte facku," usmial sa. Jeho hánky preleteli jej lícom a potom nadol jej holým ramenom, aby chytili jej ruku. "Nevydávajte sa bez lásky, slečna Grangerová. Zaslúžite si lásku."

"Všetci si ju zaslúžime," povedala prosto.

"Keby to len bolo také ľahké," riekol. Uvoľnil si ruku z jej a chytil jej klobúk oboma rukami; nasadil ho späť na jej hlavu. "Možno dokážete odtiaľto už sama nájsť váš dom. Mám ďalšiu schôdzku."

"Mohli by ste mi ukázať smer na Potter's Hall?" spýtala sa.

Usmial sa a povedal, "viem, že máte svoj prútik, pretože ste ho dnes na hodine použili, takže sa tam premiestnite. Som si istý, že ochrany vám dovolia vojsť, nie ako mne."

Zrazu sa znova zatvárila obávajúco. Prikývla a povedala, "samozrejme, premiestnenie. Nuž, pekný deň, lord Malfoy, ďakujem vám." Prikývol jej a premiestnil sa späť na Manor.

Premiestnenie. Nikdy sa neučila ako sa premiestňovať. Bola v rozpakoch povedať toľko komukoľvek magickému. Tiež sa bála skúšať to sama. Vedela, že by to mohlo mať katastrofálne následky. Pokračovala v chôdzi po cestičke. Dúfala, že dedina je smerom, ktorým kráčala a keď už bude v dedine, nájde niekoho, kto ju vezme do Potter's Hall.

Draco sa vrátil na Manor a uvedomil si, že si s Hermionou nedohodol ďalšiu vyučovaciu hodinu. Chcel začať s prvou zajtra popoludní. Možno sa ešte neodmiestnila na Potter's Hall. Vyrazil späť skadiaľ práve odišiel a vskutku, zbadal ju ako kráča po cestičke úplne opačným smerom.

Vykríkol, "slečna Grangerová, môžem sa spýtať, kam idete?"

Otočila sa. Pribehol k nej, zatiaľ čo povedala, "je taký nádherný deň, pomyslela som si, že sa prejdem do dediny a odtiaľ ďalej na Potter's Hall."

"Dedina je iným smerom. Máte naozaj zlý orientačný zmysel, však?" povedal, keď ukázal smerom za seba.

"Ach, ďakujem vám, pane, bol nejaký dôvod, prečo ste sa vrátili späť?"

"Chcem začať zajtra s naším vyučovaním. Stále môžete priviesť pána Lupina, ak to považujete za vhodné. Nastavím moje ochrany, aby vás pustili. Len sa pred obedom premiestnite, ak je to vás prijateľné," riekol.

"To je skvelé," povedala potichu.

Chvíľu ju uprene pozoroval. Niečo sa mu nezdalo. Asi sa nie je schopná premiestňovať. Mala len dva roky kúzelné vzdelávania. Samozrejme, nedokáže sa premiestňovať. To by mohla byť ďalšia vec, ktorú by ju mohol naučiť. Riekol, "myslím, že namiesto toho po vás radšej pošlem koč, ak si prajete." Ušetril ju rozpakov zo zistenia jej tajomstva.

Doširoka sa usmiala a riekla, "to by sa mi páčilo, pane."

"Uvidíme sa zajtra, slečna a snažte sa nestratiť medzitým a prosím, neprijímajte návrhy žiadnych Weasleyovcov."

"Čo ak ponúknu niečo, čomu sa nebude dať odolať?" povedala figliarsky.

"Rád by som vedel, čo by mohli ponúknuť, že by ste neodolali," povedal. Potom dodal," naozaj sa chcete prejsť? Ak ste unavená, mohol by som sa s vami premiestniť späť na Potter's Hall. Mám čas pred svojou schôdzkou."

"Ste si istý, že len nehľadáte výhovorku, aby ste ma mohli chytiť za ruku?" povedala, pripomínajúc jeho predchádzajúcu poznámku.

"Ale samozrejme, že hľadám, je v tom nejaká otázka?" spýtal sa s úsmevom.

Ponúkol jej ruku. Jemne na ňu položila svoju ruku. Pohladila čierne plátno jeho kabáta, pozrela nahor do jeho očí a povedala, "poznáte moje tajomstvo, však?"

"Čo je to za tajomstvo? To, že ste do mňa tajne zamilovaná alebo to. že sa nedokážete premiestniť?" povedal. Začervenala sa. Ako túžil vidieť znova tú červeň. Riekol, "avšak uvedomujem si, že len jedno z týchto tvrdení je pravdivé."

"Samozrejme, pretože ja sa NAOZAJ viem premiestňovať," povedala žartovne s potmehúdskym úsmevom.

"Ach, fajn. Myslel som si, že toto bolo lož. Dobré vedieť, slečna Grangerová, veľmi dobré vedieť." Hermionina ruka stále spočívala na jeho ruke. Položil druhú ruku na jej a premiestnil ju späť na Potter's Hall. Keď už tam boli, uklonil sa  a povedal, "nezabudnite, neprijímajte žiadne návrhy akéhokoľvek druhu." V hlave si pomyslel, "až pokiaľ nebudú odo mňa."

"Pokúsim sa odolať," povedala, skôr než sa premiestnil preč. Zatočila sa na mieste a vbehla do domu. Ako sa mohol deň, ktorý začal tak nešťastne, skončiť ako najlepší deň jej života? Tu v Godrikovej úžľabine naozaj veci nedávali zmysel a tentoraz bola šťastná z tejto skutočnosti.

(Nabudúce: Draco naučí Hermionu zopár vecí, a naučí sa pár vecí o sebe samotnom)