Preklady fanfiction Harryho Pottera

11. kapitola Požiadavky a pozvania

Mohla len predpokladať, že jej priznanie bratancovi lord Malfoy začul. Z tváre lorda Malfoya sa pozrela do tváre lorda Pottera a všimla si, že sa Harry usmieva. Asi predpokladal to isté. Zobrala lorda Malfoya za ruku a ten ju zaviedol na tanečný parket. Tento tanec bol živší než ten prvý, za čo bola vďačná. Nebude s ním musieť udržiavať rozhovor.

Jeho predchádzajúcim postojom bola zmätená. Zdalo sa, opovažovala sa dúfať, že je ňou okúzlený. Dokonca jej povedal, že ju obdivuje, ale keď sa ho Harry priamo spýtal, či má v úmysle sa jej dvoriť, povedal, že jeho úmysly nie sú vecou nikoho iného okrem neho samotného.

Áno, miatol ju. A teraz poznal jej city k nemu. Prechovávala k nemu hlboké city. Pozrela sa na neho, keď tancovali a on sa na ňu usmial. Úsmevom, ktorý jej podlomil kolená.

A tak šiel večer.

Tanec po tanci, kradmé pohľady, jemné dotyky, významné pohľady. Rozprávali sa, a smiali, a vymieňali témy. Keď nastala polnoc, Harry zaželal hosťom dobrú noc. Neurobil vôbec žiadne oznámenie. Cítila by nejakú ľútosť k slečne Weasleyovej, keby vo svojom srdci dokázala nájsť pre ňu odpustenie.

Kým všetci hostia začali odchádzať, prechádzali sa po a Draco povedal, "aké máte na zajtra plány?"

"Nemám žiadne konkrétne plány, pane," odvetila. Oprel sa na ramenách o okraj balkóna, ruky zovreté pred sebou. Oprela sa vedľa neho a napodobnila jeho pohyby. Prehliadol si ju. Vlasy jej padali nadol z jej pôvodne dokonalého účesu. Mašľa a kvetinová ozdoba vo vlasoch viseli po bokoch. Vzpriamil sa a načiahol sa po tej ozdobe. Zamotala sa jej vo vlasoch.

Načiahla sa rukou nahor, kým jeho pokračovali v snahe vybrať tú korunku. Dotkla sa jeho ruky. Nechala svoju ruku na jeho na príliš dlhý okamih, vedela to, ale bolo jej to jedno. No a čo ak sa ho dotkla? Dotýkali sa počas tanca. Pritiahla si ruku späť a priložila si ju na srdce.

Odstránil jej čelenku z hlavy a podal jej ju. "Žiadalo ma to, aby som ju dal dole, takže som nemal na výber," povedal. Tentoraz sa usmiala. Zobrala pôvodne upravenú ozdobu a držala ju pred sebou. Znova sa načiahol a vytiahol jeden z malých kvietkov. Vložil si ho do vrecka. Potom vytiahol jednu zo zelených mašlí. V očiach jej viseli otázky, takže povedal, "ako pamiatka na tanec." Bude spať s ňou pod vankúšom.

"Čo budem mať ja ako pamiatku?" spýtala sa, keď odložila zvyšky z ozdoby na podlahu balkóna.

Zdvihol ruku a pohladil ju spakruky po tvári, od spánku ku čeľusti. Riekol, "nebudete mať milé spomienky, dokonca aj bez pamiatok?"

"Dúfam, že budem," podotkla.

"Takže, pokiaľ ide o náš predchádzajúci rozhovor, nemáte na zajtra žiadne plány, slečna?" spýtal sa, teraz sa opieral o múrik chrbtom.

Ukročila o krok od múrika, otočila sa od neho a riekla, "pokiaľ nedostanem nejaké pozvanie, som zajtra voľná."

Prišiel k nej. Chrbát mala napätý a hrdý. Jej vlasy, zatiaľ čo väčšina spadla z ich predchádzajúceho modelu, pozvoľna spočívali na jej pleciach. Načiahol sa k nej, aby sa dotkol holej pokožky pod jej krkom. To ju šokovalo a rýchlo sa otočila. Riekol, "ospravedlňujem sa, uvažoval som, kde je váš medailón? Vrátil som ho, nie? Alebo to bol sen?"

Usmiala sa a povedala, "spona je stále zlomená."

"Ach, je veľmi zlé, že neovládate mágiu."

"Mágiu? Vidíte, potrebujem vás, aby ste mi tieto veci pripomínali," povedala. Vytiahla medailón z vrecka a podržala ho pred ním. Vytiahol prútik a opravil sponu.

"Smel by som?" spýtal sa.

Prikývla. Prikročil bližšie. Zhlboka sa nadýchla. Tvárou k nej sa načiahol za ňu a zavesil jej medailón okolo krku. Urobila krok bližšie, takže sa ich telá skoro dotýkali. Skoro. Bol dosť vysoký na to, že videl ponad jej ramená, aby zapol sponu. Zdvihla ruky k medailónu a on dal ruky preč z koncov spony a bez varovania, či výstrahy ani na jednej zo zúčastnených strán, priložil svoje ruky na jej.

"Takže, ešte ste mi neodpovedali ohľadne zajtrajška?" spýtal sa. Na rukách jej naskočila husia koža. Bolo jej zima? Vyzliekol si kabát a dal jej ho okolo pliec.

"Myslela som, že som odpovedala," riekla pomaly. "Možno ste nepočúvali."

"Ach, niečo o tom, že nemáte pozvania, máte pravdu, ledva som počúval a moja hlava bola úplne niekde inde." Ukročil od nej, pretože keby zostal tak blízko ešte chvíľu dlhšie, bol by prinútený ju pobozkať a potom by sa musela prihodiť jedna z dvoch vecí. Musel by sa s ňou oženiť alebo by musel mať súboj s Potterom. Jedna z týchto vecí by sa vyplatila, ale tá druhá by trochu vadila. Radšej nepokúšať osud.

"Takže, zajtra by ste sa možno radi pripojili ku mne na Malfoy Manor na ďalšiu hodinu." Nebolo to  pozvanie, skôr naliehavý príkaz.

Hodinu? To nebolo to, čo dúfala počuť. "Nechcem sa vnucovať tak zavčasu od našej poslednej hodiny. Možno by sme si mali dať od Starovekých Rún prestávku." Dala si z ramien dole kabát a podala mu ho späť.

Prehodil si ho cez predlaktie. "Chápem," povedal. Bola to len výhovorka ako ju znova uvidieť. Vedel, že nepochopil nesprávne jej city. Dopekla, akoby ich nevyhlásila Potterovi!

Otočil sa od nej a ona povedala, "ale, ak by ste ma chceli učiť premiestňovanie, bola by som viac než šťastná, keby sme sa učili."

Otočil sa späť s úsmevom tak širokým, že si pomyslel, že sa mu možno roztrhne tvár. "Ste zdržanlivá, slečna Grangerová. Hodiny premiestňovania, tak to je. Pretože by bolo neslušné stretnúť sa bez gardedámy či spoločníka, pozvem znova pána Lupina. Myslím, že moju knižnicu bude milovať."

"Potom si potrasením rúk potvrďme našu dohodu," riekla. Natiahla ruku. "Potrasiete mi rukou, pane? Nebude to nevhodné?"

Držal by ju za ruku; pobozkal by jej ruku, tak prečo by jej ju nepotriasol? Chytil jej natiahnutú ruku, ale namiesto potrasenia ju podržal a prezeral si ju. Mala malú ruku, jemnú a bielu. Mala nádherné dlhé prsty. Ako by táto ruka cítila blízko jeho srdca? Urobil krok bližšie a položil jej ruku na svoje srdce. Zakryl ju svojou väčšou rukou.

"Práve tu šliapem vodu a nie je tu nikto, kto by ma zachránil," povedal.

"Ja by som vás zachránila, keby ste ma nechali," povedala potichu.

Bude ju milovať, aby ho zachránila. Náhle pustil jej ruku a odvetil, "skôr než odídem, musím sa ísť porozprávať s Potterom. Ak po tej poslednej nehode nemáte obavy z môjho koča, pošlem ho po vás o druhej, môže byť?"

Chvíľu bola ticho. Pozrela sa nadol na svoju opustenú ruku. Znova sa na neho pozrela a povedala, "súhlasím."

Zasmial sa a znova ju chytil za ruku, šokujúc ju tým viac než jeho predchádzajúcim činom a zdvihol si ju k ústam. Pobozkal jej prsty. Pustil ju, uklonil sa a opustil balkón. Líca jej horeli a znova sa pozrela na svoju ruku. Stále cítila odtlačok jeho bozku. Mala pocit, že sa tiež topí, ale bolo jej to jedno.

Draco našiel lorda Pottera, keď dával príkazy svojmu služobníctvu, aby upratali. Zostalo len pár hostí. Draco povedal, "rád by som pozval pána Lupina a tvoju sesternicu zajtra do môjho domu, ak ti to vyhovuje, Potter."

Harry len prikývol. Otočil sa chrbtom k sluhovi, dal mu zopár ďalších pokynov a potom sa otočil späť k Dracovi. Riekol, "ešte niečo iné, Malfoy?"

"Dnes večer si neoznámil svoje zasnúbenie," poznamenal.

"Nemá ťa to čo zaujímať, ale nie, neoznámil. Asi musím lepšie spoznať spomínanú slečnu a musím si premyslieť jej návrh, aby sa jej rodičia sem presťahovali. Myslím, že mám na pozemku pekný dom, ktorý by šťastní nazývali svojím domovom," vysvetlil Harry.

Draco len prikývol. Otočil sa k odchodu, ale potom sa zvrtol a povedal, "ohľadne tvoje predchádzajúcej otázky, vieš, že bola absolútne nevhodná, že? To som mal byť ja, kto príde k tebe a požiada ťa o dvorenie tvojej sesternici, a nie naopak."

Harry sa skutočne zasmial a povedal, "bola to dlhá, zvláštna noc a ospravedlňujem sa za to. Správne sa chovať nikdy nebolo mojou silnou stránkou."

"Takže, keďže to už teraz vieš, vedz aj toto. Oficiálne ťa žiadam o súhlas dvoriť sa tvojej sesternici," povedal Draco. Len sťažka dokázal uveriť, že tie slová vyšli z jeho úst, ale srdce chcelo, čo chcelo, tak sa tak stalo.

Harry povedal, "spomínaš si, že som zabil Temného Pána, že?"

"Samozrejme, Potter, vyťahuješ to veľmi často, takže si spomínam," povedal Draco s prevrátením očí. "Čo má jedna vec spoločné s druhou?"

"Nič, pane, ale proste chcem, aby ste si to pripomenuli, skôr než vám dám svoje povolenie. Ak jej ublížite, otvorenie alebo súkromne, alebo sa k nej nebudete správať ako k dáme, to, čo som urobil Temnému pánovi bude ničím v porovnaní s tým, čo urobím vám."

"Ach, ste taký smiešny, pane," povedal Draco bez úsmevu či vzrušenia. "Prosím, ešte jej to nehovor. Vôbec si neželám ju vystrašiť. Myslím, že potrebuje najprv nájsť svoju cestu v týchto veciach, ak rozumieš, čo tým myslím."

"Viem, pane, a ďakujem vám." Harry odkráčal a opustil Draca. Zbadal Hermionu vonku na balkóne pozerať sa do záhrad. Lord Malfoy mal pravdu. Keby si myslela, že sa Harry znova snaží zbaviť sa jej manželstvom, mohla by sa spätiť. Chcel, aby vedela, že má čas, aby brala do úvahy svoje srdce. Na to mal právo každý.

Otočila sa, že odíde, ale zbadala lorda Malfoya vonku v záhrade. Zdvihol na ňu ruku, zamával a potom si ju priložil na srdce. Prikývla hlavou a vbehla do domu.

Draco sa rozhodol ísť domov. Zriedkakedy sa bavil takýmto mukelským pohybom, ale potreboval čas, aby premýšľal o mnohých udalostiach toho večera. Potreboval čas, aby dumal o slečne Grangerovej. Došiel k záveru, že jeho city k nej sú opätované, ale tiež vedel, že je s ňou treba jednať v rukavičkách. Tento postreh nepochybne zdieľal aj lord Potter. Draco bol bystrý muž a vedel, že hoci je k nemu priťahovaná (a k to by nebol), jednako potrebuje čas. Bude sa jej musieť dvoriť pomaly. Zariadiť, aby si uvedomila ich rozvíjajúci sa romantický vzťah. Zariadiť, aby túžila po jeho spoločnosti viac než po živote samotnom. Vedel, ktorým smerom sa musia vydať; teraz jej ho len musel ukázať.

A nedovoliť, aby im to niekto zničil.  Ďalšieho človeka, ktorý sa odváži ohroziť ich úmysly, to bude stáť hlavu. Dobré, zlé či neutrálne, ich pocity jedného k druhému boli medzi nimi dvoma, a netýkali sa nikoho iného. Ak niektorý z jeho priateľov či najbližšieho kruhu mal s tým problém, vypáli z neho život. Ak niekto z najbližšieho okruhu Harryho Pottera sa znova opováži spochybniť ich vzťah, pravdepodobne uvidia koniec jeho prútika.

Čo mal pre ňu, bolo pre ňu a len pre ňu samotnú. Jej blízkosť ho naplnila, roztavila putá jeho duše. Potešenie, ktoré cítil, keď ju držal za ruku, bolo len pre neho samotného. Obyčaje a postoje z cesty, ich vzťah, bez ohľadu na to ako sa definuje, nebol záležitosťou nikoho iného, len ich vlastnou. Bolo jeho povinnosťou udržať divých psov na uzde. Nikto im to nepokazí. Nikto.

(Nabudúce: Draco učí Hermionu premiestňovanie a ešte viac)