All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Arrogance and Ignorance: Anne M. Oliver.
Romanca zasadená do čias románov Jane Austenovej. Toto je príbeh ženy a muža. Muž si myslí, že je lepší než ostatní a žena vie, že je chytrejšia. Bez ohľadu na ich rozdiely majú jednu vec spoločnú, obaja sú zamilovaní do toho druhého.
Kapitolu venujem tým, ktorí čítajú túto poviedku: Anayuy, Anynka, Carma, barunka159, ivana, JSark, Kaya_Mew, Hanellka, Kalien, ladyF, Lucka, Lucy18, Maenea, maginy, Monie, Monika, petty002, Tez , soraki, sss, 32jennifer2.
12. Kapitola Premiestňovanie a čaj
Hermione dalo zabrať, aby prišla na to, čo si na svoju dnešnú hodinu obliecť. Normálne nebola typom dievčaťa, ktoré sa o takéto veci stará, ale z nejakého dôvodu od tej doby, čo prišla do Godrikovej úžľabiny, sa veci ako jej výzor stali dôležitejšími a nebola si istá prečo. Nenávidela by priznať, že je to pre dobro lorda Malfoya. Nie, bola citlivé dievča. Veci, ako priťahovanie mužskej pozornosti, pre ňu nemali ani najmenší význam. Rýchlo sa obliekla, do prvých šiat, ktorých sa dotkla, naraňajkovala sa a potom prakticky bežala do knižnice, kde vedela, že nájde Remusa.
"Pán Lupin," zavolala z dverí.
Vykukol spoza hojdacieho kresla a povedal, "už ma Harry informoval, že si dnes žiadate u lorda Malfoya moju prítomnosť. Len aby ste vedeli, budem pripravený, ak by nás znova zastavili." Usmial sa, aby dal najavo, že žartuje. Podišla si sadnúť na otoman pri jeho kresle.
"Nebudete to považovať za obťažovanie?" spýtala sa.
"Vonkoncom nie, zdieľam vašu lásku k čítaniu a tvrdí sa, že jeho knižnica je desaťkrát väčšia než táto," povedal Remus.
"Tak tvrdí on," povedala s úsmevom. "Pán Lupin, smiem vám položiť otázku?"
"Samozrejme, moja drahá, von s tým," riekol. Zatvoril knihu a odložil ju k nohám svojho kresla.
Nevedela ako sa to spýtať. Pán Lupin vždy vyzeral taký vážny a smutný. "Máte rodinu, pane, manželku, deti?"
"Nie, som zaťatý starý mládenec, slečna."
"Prečo je to tak?" spýtala sa.
"Prečo je tráva zelená? Je to proste tak," odvetil. Predklonil sa v kresle a povedal, "bol som najlepší priateľ Jamesa, Harryho otca. On a Sírius Black boli moji jediní priatelia. Nakazil som sa ako veľmi mladý a vyhnali ma z domu. Harryho starí rodičia ma prijali za svojho. Ale ani všetka láskavosť sveta nedokáže zmeniť to, čo som. Nemohol by som uvaliť svoju bolesť na nejakú rodinu. Bolo by to príliš kruté. Prečo sa pýtate?"
"Nedokážu sa ľudia naučiť prehliadať svoje slabosti a rozdiely, ak niekoho milujú?" spýtala sa, hoci to znelo naivne.
"V mojom prípade by museli prehliadnuť veľmi veľa, slečna Grangerová." Postavil sa a riekol, "neexistuje možnosť ako obnoviť moje poškvrnené dobré meno. Ach, ľudia už neutekajú preč a neskrývajú sa, keď sa objavím, ani nezakrývajú deťom oči, ale ich úmysly sú jasné." Položil svoju knihu nazad na policu, prešiel k nej a povedal, "nemôžem si pomôcť, ale myslím si, že to má niečo viac spoločné s vami a istým gentlemanom než s vašou zvedavosťou ohľadne môjho staromládenectva. Má to niečo spoločné s rozdielmi, o ktorých máte pocit, že ostatní spozorujú medzi vami a lordom Malfoyom?"
Tiež sa postavila a položila ruku na jeho ošarpaný rukáv a povedala, "dúfam, že môj úmysel je jasný. Taktiež dúfam, že také rozdiely medzi ľuďmi sa dokážu prehliadnuť, ak sa zapoja všetky strany. Ešte dôležitejšie je, pane, že vy ste ten, ktorého dúfam, že budem môcť volať navždy svojím priateľom. Pýtala som sa úprimne s dobrým úmyslom v mojom srdci a nie z nezdravej zvedavosti."
Usmial sa. Bola taká sladká, aj keď nevinná dievčina. V predsudkoch, ktoré číhali všade naokolo, bola zelenáčom. Mohol len dúfať, že jej to vydrží. "Dáme si hodinu pred tou vašou alebo by to bolo príliš na váš úbohý mozog?"
"Áno, prosím, rada by som sa o transfigurácii naučila viac," povedala s úsmevom. Jej mladistvá neviazanosť bola nákazlivá. Znova ho prinútila cítiť sa mladým a trúfal si povedať, že normálnym.
Rozhodli sa pracovať vonku a keď sa priblížil obed, vyšiel von aj Harry. "Myslel som si, že by sme si mohli dať obed na verande. Z Rumunska sa vrátil Charlie Weasley a dnes mi montuje novú metlu."
"Harry, máš viac metiel než chlap môže kedy chcieť," povedal Remus.
"Nie viac než chcem ja," zasmial sa.
"Nikdy som nelietala na metle," riekla Hermiona.
Harry povedal, "Lupin, je tak veľa, čo ju treba naučiť, kde začneme?" Remus sa zasmial.
"Nesmejte sa pane. Nezahrávajte sa s mojím nešťastím, prosím," povedala. Vedela, že si ju zo žartu doberali v dobrom.
Harry sa usmial, keď na verandu vyšiel Charlie Weasley. Po predstavení sa Charlie vytiahol novú metlu, ktorú mal pre Harryho. Hermiona zistila, že tento Weasley je pokojnejší než ostatní. Zdal sa hanblivý a nesmelý. Zahĺbený do seba. Nebol taký vysoký ako dvojčatá či Ron, ale bol zavalitejší. Bol driečny a zdal sa láskavý. Harry priniesol novú metlu k Hermione a povedal, "skús to kresbu dreva, Hermiona. Leštený dub. Nikdy predtým som nevidel, aby zo svetlého dreva bola taká pekná metla a musím povedať, že táto jej nádherná, a žiadne námietky."
Pohladila drevo, skoro akoby hladila novonarodené žriebä a povedala, "je skvostná."
Harry sa usmial a povedal, "som rád, že si to myslíš, pretože je tvoja."
"Čože?" odvetila. Remus sa zasmial.
"Myslel som si, že na to príde, nevravel som ti môj chlapče, Harry? Naozaj som si myslel, že na to príde, ale nenapadlo ju to," riekol Remus.
Hermiona si od Harryho zobrala metlu a povedala, "ale ja neviem ako sa lieta. Je vôbec vhodné pre ženy, aby lietali?"
"Bočné sedlo," odpovedal Charlie, pokiaľ išlo o to ostatné. "Táto metla bola vyrobená, aby bola prispôsobená žene. Je primeraná vašej výške a váhe, či blízko k tomu."
"Harry, toto mi nemôžeš dať!" povedala Hermiona, hoci ju už mala zovretú v náručí.
"Príliš neskoro, rozhodnuté!" tleskol. "Skvelé! Takže, Charlie, pripojíš sa k nám na obed?"
Po obede Hermiona zostala sama na verande s mlčanlivým pánom Weasleym. Prešiel k nej a povedal, "váš bratanec sa bude musieť prinútiť a dať vám lekcie."
"To by bolo milé," povedala.
"Viete, jeho prvú lekciu som mu dal ja," riekol Charlie, keď sa oprel o stenu domu.
"Naozaj?"
"Áno, on a moji bratia boli priateľmi zo školy. Učil som ich všetkých, dokonca skôr než išli na Rokfort. Mohol by som učiť aj vás, ak by ste chceli, slečna Grangerová," povedal. "Ak to nie je trúfalé."
Nemyslela si, že je trúfalý. Riekla, "možno by sme mali nechať môjho bratanca, aby ma učil. Nenávidela by som, keby som spadla z metly, udrela si hlavu a vy by ste niesli zodpovednosť." Na tom sa zasmial.
"Nie, to by mohlo spôsobiť problémy medzi vikomtom a mnou, ale počúvam, že v týchto dňoch má dosť problémov s mojou rodinou," zľahla povedal Charlie. Hermiona sa pozrela k zemi. Obviňoval ju? Jej mlčanie spôsobilo, že povedal, "prosím, nepredpokladajte, že som týmto vyhlásením chcel niečo naznačiť, madam."
Stále sa nestretla s jeho pohľadom. Prešiel k nej a šokovalo ju, keď ju chytil za ruku. Riekol, "chápem, prečo je môj brat Fred vami taký učarený. Neberte ako urážku, čo som povedal, prosím. Tiež viem, že prechovávate náklonnosť k niekomu inému. To je škoda, pre môjho brata. Rád by som vás nazýval sestrou." Zobral jej ruku, priniesol si ju k ústam a jemne pobozkal. Bola šokovaná a svoju ruku stiahla. Venoval jej smutný úsmev.
Vedela, že by mala byť urazená, ale akosi tento muž pred ňou sa zdal stratený a smutný, skoro ako Lupin. Vycítila v ňom príbuznú dušu. A preto sa usmiala. Opätoval jej úsmev. Riekol, "aby som pravdu povedal, slečna Grangerová, mali by ste sa vydať len z lásky. Ja som to urobil."
"Ste ženatý, pane?"
"Už viac nie." Znova sa usmial, ale bolo to divadlo. Nebude na túto záležitosť naliehať. Prijal jej zbohom a ona šla dovnútra, aby sa pripravila na príchod Malfoyovho kočiara.
Sedela na lavičke vo vchode, v jednej ruke klobúk, v druhej metla. Remus zišiel dole schodmi a usmial sa. "Budete u lorda Malfoya potrebovať svoju novú metlu?"
"Myslela som si, že by ju možno rád videl," odvetila. Zamračila sa a dodala, "je to príliš vystatovačné? Nezoberiem ju, ak si myslíte, že to bude lepšie."
"Lord Malfoy je jeden z najvystatovačnejších ľudí, ktorých poznám, takže som si istý, že túto vašu vlastnosť ocení. Zoberte si svoju metlu." Posadil sa vedľa nej a pozrel sa na skriňové hodiny. "Ten koč by tu mal byť už zakrátko."
"Áno, pane." Hermiona sa pozrela na hodiny tiež a potom späť na Lupina. "Môžem sa spýtať ďalšiu otázku?"
Zasmial sa a povedal, "som otvorená kniha, vzor informácií a vy máte otvorenú myseľ, takže prosím, dovoľujem vám, aby ste sa opýtali na čokoľvek, čo by ste radi zo mňa vytiahli."
"Poznáte dobre Charlieho Weasleyho?" spýtala sa.
Zrazu zvážnel a povedal, "prečo sa pýtate?"
"Vyzerá smutný. Viac než vy." Len čo to povedala, zalapala po dychu. "Pane, ospravedlňujem sa. Nechcela som byť neúctivá. Je mi to naozaj ľúto."
Remus ju chytil za ruku a vyviedol von. Stáli pod arkádou a on povedal, "neospravedlňujte sa, Hermiona. Vaša intuitívnosť a úprimnosť je osviežujúca uprostred spoločnosti, v ktorej sa normálne zdržiavam. Charlie je smutný, pretože má právo smutný byť. Bol ženatý, mal dieťa a obe zomreli na týfus. Viete, jeho žena bola mukel. Stretol ju v Rumunsku, kde sa staral o draky."
"Ako veľmi smutné," povedala. Pozrela sa na svoju nádhernú metlu a na celú tú prácu, ktorú tomu musel venovať a povedala, "pripadám si niekedy taká malá v kolobehu udalostí. Všade okolo nás sú životy, smutné životy, šťastné životy, životy, ktoré majú význam a cieľ a predsa sme zakuklený v našich vlastných malých svetoch, ani si neuvedomujeme tých ostatných okolo nás. Zahanbuje ma to. Chovala som sa tak šťastne kvôli obyčajnej metle a ten muž stratil svoju ženu a dieťa."
Draco Malfoy v tej chvíli kráčal po ceste a začul ich výmenu. Nevedel o kom hovoria, ale vedel, že je smutná a to nemohol zniesť, ani troška. Riekol, "kto je pripravený na jazdu v mojom kočiari?"
"Lord Malfoy, nepočula som vás prísť," povedala s malým úklonom.
"To pretože, že som šiel potichu," žartoval. "Čo to tam máte?"
"Chce vedieť, čo mám, pán Lupin," odvetila s úsmevom. "To je metla, pane."
"Nehovorte," riekol. Zobral od nej metlu, kým si ona nasadila na hlavu klobúk. "To je nádherná metla. Chcete letieť do môjho domu?"
"Nie, len som chcela, aby ste ju videli. Dnes mi môj bratanec pripravil darček," riekla. Zrazu sa zdala byť v rozpakoch. Zobrala ju od neho a povedala, "nemala by som sa chváliť. Je to neprístojné. Zoberiem ju do domu." Vbehla s metlou dovnútra.
Lupin sa pozrel na Draca a povedal, "prosím, prehliadnite jej chybu v úsudku."
"Naozaj mi to nevadí, pane," odvetil Draco.
"Kde je váš kočiar, pretože ho nevidím," povedal Remus.
Hermiona sa vrátila späť a riekla, "ani ja nie."
"Rozhodol som sa nezobrať kočiar. Chcel som vám dať vašu prvú lekciu premiestňovania sa. Pán Lupin, ak by ste boli taký láskavý, ukázali by ste slečne Grangerovej ako sa premiestniť na Malfoy Manor."
Remus sa usmial, vediac, že sa ho práve zbavil a povedal, "bez všetkého, lord Malfoy." Dotkol sa prútika vo svojom vrecku a čoskoro bol s puknutím preč.
"Takže, slečna Grangerová, môžete mi povedať, čo ste si všimli na výkone pána Lupina?"
"Urobil hluk, keď sa premiestňoval," povedala pomaly.
"Veľmi dobre, za to dostane stužku," riekol. Vytiahol červenú stužku z vrecka a podal jej ju.
"Nie som dieťa, ktoré potrebuje čačky a odmeny, pane," odvetila.
"Moja chyba."
Začal si ju brať späť, ale vzala ju nazad a povedal, "ale ak musím, uľavím vášmu bremenu." Strčila si mašľu do vrecka.
"Čo ešte, slečna?"
Na chvíľu sa zamyslela a povedala, "dal si ruku do vrecka."
"Áno, vrecká sú pre mágiu nevyhnutné, to vieme všetci," povedal blahosklonne.
Venovala mu zamračenie a povedala, "keby ste mi dovolili dokončiť, pane."
"Bez všetkého."
"Musel potrebovať svoj prútik, pane. Pretože si necháva svoj prútik v pravom vrecku kabáta."
Vytiahol modrú mašľu. "Čoskoro mi nič nezostane," usmial sa.
"A potom čo budem robiť?" riekla. Zakrútila modrou mašľou v ruke.
"Všimli ste si ešte niečo iné?" spýtal sa.
"Musím povedať, že nie," odvetila. "Nedostanem ďalšiu mašľu?"
Pokrútil hlavou a vyslovil tri slová, "Smer. Sústredenie. Sila vôle.“
"Čože?"
"Zopakujte tie tri slová, čo som práve povedal." V skutočnosti si prezeral nechty akoby sa nudil. Alebo sa predvádzal.
" Smer. Sústredenie. Sila vôle." Podal jej tretiu mašľu, zelenú.
"Pozrite sa na tie mašle, čo som vám dal." Na tých troch mašliach boli tie tri slová, ktoré ju práve nechal zopakovať, jedno slovo na každej mašli. Riekol, "teraz ma chyťte za ruku."
"Možno vás nechcem chytiť za ruku, bývate dosť trúfalý," povedala s úškrnom.
"Nie som ale drzý, aspoň ešte nie. Chcem sa s vami premiestniť na Manor." Natiahol ruku. Usmiala sa a prijala ju a so zašvišťaním a krútením vystúpili na úbočí, na oveľa viac než veľkolepom, obrovskom, rozsiahlom panstve, ktoré bolo väčšie než bol Potter's Hall.
Prezerala si obrovský dom a povedala, "toto je Malfoy Manor?"
Tentoraz sfarbila červeň jeho líca, priveľmi k jeho sklamaniu. Neprekážala mu veľkosť jeho domu, ani nebol v rozpakoch nad hrdosťou, ktorú pociťoval. Nie, jeho červeň bola bezprostredne kvôli jej zrejmému obdivu nad jeho domom. Vyšiel s ňou na vrchol kopca. Vybral si toto miesto na premiestnenie kvôli výhode, že im umožní pohľad na jeho dom. Nebol sklamaný jej reakciou. Obdivoval svoj dom jej očami. Vznešené usporiadanie bolo obrovské a krajina, ktorá lemovala jeho dom bola nádherná vo svojom prirodzenom stave. Bol požehnaný, istotne, ale vždy to všetko bral, že mu to bolo nadelené. Ale pohľad na tú nádheru, ktorá ozdobila jej črty, keď sa pozerala na krásu jeho panstva, ho nútil ceniť si svoj domov viac než si myslel, že je to možné, ale tiež aj ju.
"Pane, toto je asi najnádhernejší dom, ktorý som kedy videla," vykríkla. "Nikdy som nevidela niečo také nádherné, a vy?"
"Áno, videl," povedal zatiaľ čo vôbec nespustil oči z jej tváre. Otočila sa, aby sa na neho pozrela, ale rýchlo odvrátil pohľad na svoj dom. Mal ten dom uložený v pamäti, presne tak ako si pamätal farbu jej vlasov, postavenie krku k jej ramenám, obliny jej pŕs a priamosť jej postoja. Mal pocit, že sotva dokáže dýchať. Bola trúfalosť dúfať, že niekedy by mohla toto nazývať svojím domovom? Na to ešte vôbec nepomyslel. Prekvapilo ho, že na to pomyslel práve teraz. Znova jej ponúkol rameno a povedal, "prejdeme sa bližšie, áno?"
Po prechádzke záhradami a domom bol čas na čaj a ona nemala vôbec čas na svoju lekciu. Lupin sa k nim pripojil v prednej obývacej izbe. Mal v ruke knihu, posadil sa za stôl, otvoril knihu a potom povedal, "nevadí ani jednému, ak budem čítať?"
Hermiona sa ostýchavo usmiala, kým Draco povedal, "vôbec nie, pokračujte, ale ak si prajete, zoberte si tú knihu domov." Otočil sa k Hermione a riekol, "cítim sa dosť zle naladený. Využil som všetok váš čas na štúdium, aby som vám ukázal svoj dom a teraz si musíte pripadať rovnako rozmrzelá."
"Ani v najmenšom to neľutujem, pane."
"Mohli by sme sa učiť v pondelok, možno," povedal. Vymyslel by akúkoľvek výhovorku, aby ju znova videl.
"Mám hodinu v Pradiarskej uličke, v pondelok ráno, kam by ste ma mohli znova odprevadiť, a v pondelok poobede mi môj bratanec sľúbil, že mi ukáže tú malú dedinu," povedala. Vo vrecku sa prstami hrala s troma mašľami. Vytiahla ich a povedala, "ale musíte ma čoskoro naučiť, čo tieto tri slová majú spoločné s premiestňovaním."
"Nechajte si ich, a čoskoro vás naučím premiestniť sa od jednej k druhej, keď budú ležať na podlahe. Tak som sa to učil ja," povedal.
"Takže ich nemôžem nosiť vo vlasoch," odvetila. Zdvihla ich k svojim vlasom a usmiala sa. Remus zdvihol svoju knihu a ospravedlnil sa.
"Čudák," povedal Draco.
"Nemali by ste rozprávať o niečom, čo nepoznáte. Je zahĺbený do seba a smutný, to je všetko," bránila ho Hermiona. "Je taký milý muž. Láskavá duša. Zisťujem, že sa tu rýchlo stáva jedným z mojich najbližších známych."
Jej výčitka a jej obrana Lupina spôsobili, že sa odmlčal. Zdvihol ruky a povedal, "nechcel som byť neúctivý ani k jednému z vás."
"Je mi to ľúto, ale moje srdce je dnes naplnené súžením sa na tými menej šťastnými než my," povedala.
Usmial sa. "Považujete sa teda za šťastnú?" Nemohol si pomôcť, aby sa nezasmial.
"Nežijem na Manore, ani nemám vašu krv, ani peniaze, ale som veľmi šťastná, pane." Zdala sa rozrušená. Postavila sa a povedala, "nechám Lupina, aby ma zobral domov." Chcela vyjsť z izby, ale zastavil ju, keď zablokoval východ.
"Nechcem som sa nikoho dotknúť, ani som sa nesmial na vás, moja drahá," riekol. "Bolo to len tým, že si pripadám ako šťastlivec, a moje šťastie nepochádza z mojej krvi, ani môjho bohatstva ani môjho panstva." Prikročil bližšie k nej, takže teraz bola zaseknutá oproti veľkým zasúvacím dverám izby. Prikryl jej líce a nechal svoj palec hladiť ju hore a dole po jej hladkej pokožke. Teraz ona bola tá, ktorá mala pocit, že nedokáže dýchať. Obaja zatvorili oči v rovnakom čase, bez toho, aby o tom vedel ten druhý. Otvorila svoje skôr než on otvoril svoje. Riekol, "som šťastný, pretože som našiel vás." Chcel povedať viac, urobiť viac. Zaváhal, keď si pomyslel, že ju miluje. Dal ruku preč. Čo mohlo byť povedané viac bez toho aby prezradil svoju lásku? Bez toho, aby odhalil požiadavku, ktorú v jej prospech urobil Harrymu? Bez toho, aby jej povedal o svojich zámeroch nielen si s ňou vyjsť, ale odvažoval sa myslieť si, že ju niekedy nazve svojou nevestou. Bolo to smiešne a pochabé, ale to neznamenalo, že to nebola pravda, ktorá raz bude známa.
Keď sa ani jeden z nich nepohol, ani dlhú dobu neprehovoril, nakoniec povedala, "vďaka za všetku vašu láskavosť. Ako sa vám odplatím?"
Budete moja? To by bolo to, čo by odpovedal, keby bol tak naklonený. "Nie je treba nič platiť. Vaša večná vďačnosť postačuje," zasmial sa. Usmiala sa a jej úsmev pozdvihol jeho srdce k novým výškam. Vďaka bohu, že sa zjavil lord Potter. Draco by si nikdy nepomyslel, že niekedy prejaví vďačnosť za niečo také, ale keby Potter nevošiel hlavným vchodom práve presne v tejto chvíli, Draco Malfoy by bol naveky stratený.
Rozdelili sa akoby boli nevychované deti, ktoré robia neslušné veci, hoci sa ani nedotýkali. Harry riekol, "prišiel som vyzdvihnúť moju sesternicu, pane. Je čas na olovrant."
"Dala som si čaj tu, Harry," vysvetľovala.
Harry mohol jedine nadvihnúť obočie nad tou odpoveďou. Lupin prišiel po dlhej chodbe. Draco riekol, "možno by sme zajtra mohli my štyria ísť na výlet. Rád by som ukázal slečne Grangerovej viac z môjho majetku. Myslím, že máte radi prírodu, či nie, pán Lupin?"
"Mám, pane, naozaj."
"Potter?"
"To by bolo fajn, pane. Teším sa na nedeľnú prechádzku. Stretneme sa na hranici našich pozemkov asi o 11. ráno. Sesternica, vezmete ma za ruku?"
Nebol človekom, od ktorého chcela počuť túto vetu, ale vyrovná sa s tým. Otočila sa späť k lordovi Malfoyovi a povedala, "vďaka za najlepšiu ne-lekciu, ktorú som kedy dostala, pane." Prikývla hlavou.
Keby tam nebol jej bratanec a Lupin, našiel by si nejaké ospravedlnenie, či možno aj bez výhovorky, aby sa jej znova dotkol. Bude sa musieť uspokojiť s tým, že si uloží do pamäte jej úsmev. Hlboko sa uklonil a riekol, "očakávam zajtrajšok, slečna Grangerová." Harry, Lupin a Hermiona vyšli von a potom ju Harry zobral za ruku a odmiestnili sa. Posledné, čo videla, bol úsmev na tvári lorda Malfoya.
(Nabudúce: výlet a Harryho príkaz Dracovi)