All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Arrogance and Ignorance: Anne M. Oliver.
Romanca zasadená do čias románov Jane Austenovej. Toto je príbeh ženy a muža. Muž si myslí, že je lepší než ostatní a žena vie, že je chytrejšia. Bez ohľadu na ich rozdiely majú jednu vec spoločnú, obaja sú zamilovaní do toho druhého.
Kapitolu venujem tým, ktorí čítajú túto poviedku: Anayuy, Anynka, Carma, barunka159, ivana, JSark, Kaya_Mew, Hanellka, Kalien, ladyF, Lucka, Lucy18, Maenea, maginy, Monie, Monika, petty002, Tez , soraki, sss, 32jennifer2.
13. kapitola Výlet do lesa a držanie sa za ruky
Hermiona, Harry a Lupin sa mali stretnúť s Dracom Malfoyom kvôli túre. V lese. Túra v lese. Aká pochabosť. Hermiona s výletom súhlasila vo chvíli pomätenia a teraz v tomto čase, v tomto dni a na tomto mieste pred ňou, si bola istá jedinou vecou. Bola šialená.
Bol nádherný deň. Obloha bola blankytne modrá. Na oblohe viseli modré oblaky ako chumáče z bielej vlny. Dokonca fúkal príjemný vánok. Ten deň nebolo to, čo znepokojovalo Hermionu. Bolo tým pohybom. Hermiona považovala samu seba za zdravý typ ženy. Nebála sa fyzickej námahy. Len dávala prednosť aktivitám vo vnútri. Mala rada čítanie, a kreslenie, a čítanie. Rada hrala na piáno, čítala a čítala. Ale s touto fraškou súhlasila z jediného dôvodu a jedine z jediného dôvodu. Lord Malfoy ju požiadal, aby šla a ona nedokázala odmietnuť.
Stretli sa s pánom Malfoyom na hranici, kde sa stretali Potterov pozemok s Malfoyovým. Draco zamával, keď sa priblížili. Všimol si, že kabátec ani plášť. Zamračil sa, keď sa priblížili a povedal, "Potter, ako si mohol dovoliť svojej sesternici ísť na túru takto oblečená?" Otočil sa k Hermione a povedal, "myslel som si, že ste vidiecke dievča. Kde máte klobúk? Kde máte kabát?"
"Som vidiecke dievča, pane," riekla.
"Potom by ste mali mať klobúk, aby vaša tvár nedostala priveľa slnka a nejaký plášť pre prípad, že by sa zdvihol vietor."
"Lord Malfoy, mne nevadí hnedá pokožka a je teplý deň. V mojom odeve budem lepšie vybavená na toto počasie než vy vo vašom skvelom žakete a vysokých čižmách. No tak, nenechajte nás strácať viac času. Vezmite ma do lesa. Túžim po túre." Predstieranie odvahy, ktorú nepociťovala, ju aspoň nútilo predstierať, že je pripravená na to, čo je pred ňou.
Ako hrozne sa mýlila.
Harry kráčal pred nimi, pred ním Lupin. Harry sa raz obzrel a povedal, "mám len jedinú žiadosť, lord Malfoy. Prosím, nestraťte moju jedinú žijúcu príbuznú."
"Ako by som ju mohol stratiť, pane?" spýtal sa Draco. Nebavil sa, hoci Lupin a Hermiona sa obaja zasmiali.
"Je dosť malá, lord Malfoy," povedal Lupin. "Mohla by uniknúť vašej pozornosti a stratiť sa v lese."
"Neoceňujem, že o mne hovoríte ako by som tu nebola alebo akoby som bola dieťa. Nestratím sa a nie som taká malá, pán Lupin." Hermiona sa už viac nesmiala.
Draco riekol, "ste dosť malá, ale jednako ti sľubujem, Potter," otočil sa k Harrymu. "Moje slovo gentlemana, že nestratím tvoju jedinú žijúcu príbuznú. Prisahám na dom Malfoyovcov."
"Nie som si istý, či je to dosť," zasmial sa Harry.
Draco by normálne prijal tieto slová ako výzvu na súboj, ale vedel, že Harry len zľahčoval. Otočil sa k Hermione a povedal, "ste v bezpečí v mojich schopných rukách, slečna."
"A vy ste bezpečný v mojich, pane," odvetila. Musel sa usmiať nad jej odvahou.
Len čo začali kráčať, sa Draco zohol a zdvihol veľkú palicu. Podal jej ju a riekol, "bakuľa, aby vám počas cesty pomáhala, madam."
"Madam?" zasmiala sa. "Kedy som sa zmenila so slečny na madam?"
Zasmial sa a povedal, "keď mi svitlo, že nepoznám váš vek. Koľko vám je, SLEČNA?"
"Mám dvadsaťdva, pane, a s blížiacim sa dátumom narodenia v septembri budem mať dvadsať tri."
"Vedeli ste, že ste staršia než ja? Mal som dvadsaťdva minulý mesiac," odvetil. "A tak, vždy volám starších Madam. Ako znak úcty," žartoval.
Zazerala na neho. Kým na neho civela, nevenovala pozornosť cestičke a zakopla. Načiahol sa po jej lakti, aby ju vyrovnal. "Používajte viac bakuľu a sledujte cestu, slečna."
Harry a Lupin už boli ďaleko vpredu. "Tá cesta je veľmi dobre viditeľná," riekla.
"Je to jazdecká cesta," riekol. "Miestami sa stane príliš strmou. Dúfam, že neoľutujete svoje rozhodnutie dnes prísť."
"Jediné, čo ľutujem, je spoločnosť," zasmiala sa.
"Dnes máte ostrý jazyk, slečna Grangerová," povedal s úsmevom. Zámerne spomaľoval svoje kroky, aby sa zhodovali s jej. Mala trochu obtiaže, ale ani raz sa nesťažovala. Keď sa potkla na spadnutej vetve, či koreni stromu, jeho ruka ju vždy pohotovo vyrovnala jej tempo.
Cestička sa stávala divšou a stromy chudšími a vyššími. Čoskoro vysoké vetvy a listy zablokovali väčšinu z modrej oblohy a slnka. Kvôli nedostatku svetla bola cesta blativejšia. Jednako sa nesťažovala, ani kvôli topánkam, ani kvôli šatom, ktoré sa oboje zašpinili od blata. Cesta sa vinula okolo bubľajúceho potoka a pokrývali ju veľké skaly. Na jednej strane bolo mierny zráz. Obzrela sa na neho a povedala, "cesta sa stáva zákernou, však?"
"Chceli by ste radšej, aby som bol prvý a šiel v čele?" spýtal sa. Pozrela sa dopredu a všimla si, že Harry nie je nikde k videniu. Bol naozaj správny sprievodca.
Riekla, "možno by to bolo najlepšie." Presunul sa, aby šiel pred ňou. Držala bakuľu v pravej ruke, na strane zrázu a načiahla sa po rukáve jeho kabáta ľavou, pretože sa znova potkla.
"Držte sa môjho kabáta, ak sa musíte vyrovnať, alebo mi položte ruku na chrbát."
"Nie, len som na chvíľu zaváhala, som v poriadku," povedala, keď dala ruku z neho preč. Pokračovali, s ním často sa otáčajúcim, aby ju skontroloval. Dvakrát sa po nej načiahol, aby sa uistil, že nespadne.
Prišli ku korytu potoka, ktoré museli prekročiť. Bolo tam padnuté brvno, cez ktoré mohli prejsť.
Riekol, "môžeme prejsť tadeto, po tom brvne, alebo prejsť ďalej nadol, kde je z vody väčšinou blato."
"Brvno alebo blato sú moje možnosti?" spýtala sa.
Zasmial sa a riekol, "skutočne sú."
"Vyberiem si brvno." Šiel krížom prvý, ale keď položila nohu na brvno, načiahol sa po jej ruke, bez dovolenia alebo výhovorky. Keď už bola na druhej strane, pustil ju.
"Pane, myslíte si, že budem na mojej ďalej hodine pripravená na skutočné premiestňovanie?" spýtala sa, keď pokračovali v ceste. Bol teraz za ňou.
"Myslím, že ešte nie. Nechceme, aby ste stratili dôležité časti tela, však? Možno svoj nos či ruku potrebujete," riekol. Prestala kráčať a otočila sa k nemu.
"To sa nestane!"
"Áno, stane."
Možno sa napokon nechcela naučiť premiestňovať. Riekla, "naučili ste sa premiestňovať v škole?"
"Áno, naučil."
"Do ktorej fakulty ste patrili? Dozvedela som sa o rôznych fakultách z knihy, ktorú mi dal pán Snape."
Prešiel k nej a riekol, "do ktorej fakulty si myslíte, že som patril?"
Zasmiala sa a povedala, "to je jasné. Slizolin. Bol Harry v Slizoline?"
Draco sa nahlas zasmial a povedal, "preboha, nie! Svätý Potter v Slizoline? Na to je príliš pokrytecký. Bol v Chrabromile."
"Som zvedavá, do ktorej fakulty by som patrila ja," povedala skôr pre seba. Zastala, aby mohol kráčať vedľa nej.
Pozrel sa na ňu a odvetil, "poďme preskúmať informácie, ktoré máme a spravme odborný odhad." Prešiel pred ňu, pretože začínali stúpať. Použila palicu na rovnováhu a prijala jeho ruku. Jeho teplá ruka prikryla jej a ponúkla jej viac pomoci pri výstupe, ponúkla jej tiež pohodlie.
"Ste narodená u muklov, takže to vylučuje Slizolin," uzavrel. (Ešte stále nepustil jej ruku.)
"Kto chce byť s bandou hadov?" povedala. Obzrel sa na ňu a venoval jej krivý úsmev. (Zosilnel svoj stisk na jej ruke).
"Mám pokračovať alebo si prajete žartovať?" (Preplietol svoje prsty cez jej)
"Nie, pokračujte, ste úchvatný," riekla. (Jej tep sa zrýchlil, keď sa jeho držanie stalo vrúcnejšie)
"Nuž, ťažko uverím, že by ste boli v Bifľomore a ste veľmi inteligentná, takže Bystrohlav by bol možnosťou, ale predsa však ste tvrdohlavá, ale statočná a oddaná. Čert do ber, boli by ste v Chrabromile!" (Priložil si jej ruku k svojej hrudi)
Zasmiala sa a povedala, "to je to, čo som si myslela. Možno preto je moja najobľúbenejšia farba červená." (Položila voľnú ruku na jeho ruku)
"A moja zelená," súhlasil. "Mimochodom, dnes vyzeráte báječne v tých zelených šatách," povedal trúfalo. (Priložil jej ruku k svojim ústam a pobozkal ju na ňu celkom dôverne.)
"Pane, mám ich oblečené, pretože sú to jediné, čo som si dnes dokázala nájsť na oblečenie. Nemá to nič spoločné s vami." (Srdce jej bilo nahlas, keď si uvedomila, že stále má v moci jej ruku).
Zasmial sa. "Zraňujete ma, slečna." Vystúpil na spadnuté brvno. Pustil jej ruku, len na chvíľu, kým prešiel naprieč. Otočil sa, aby jej pomohol, ale ona sa potkla a spadla skôr než to brvno dosiahla. Pribehol k nej a pomohol dostať sa z kolien. "Slečna Grangerová, je mi to tak veľmi ľúto!"
"Teraz sa pozrite na moje šaty, pane," povedala s úsmevom. Boli pokryté blatom. Vytiahol prútik a vyčistil ich. "Poznám to kúzlo," povedala. Cítila potrebu to objasniť. Nechcela, aby si myslel, že jej úplne chýba magické vzdelanie. Pozrel sa na jej ruky a vyčistil ich tiež. Na ľavej dlani mala malú odreninu. Dotkol sa jej prútikom a povedal hojacie kúzlo. Stále držal jej ľavú ruku oboma svojimi. Nikdy nemal dovoliť, aby ju pustil.
"To jedno nepoznám," povedala sotva lapajúc dych. Cítila ako si ju pritiahol bližšie.
"Hojacie kúzla sú pokročilá mágia," vysvetľoval. Pritiahol si ju tak blízko, že sa skoro dotýkali.
"Musím sa tak veľa naučiť," odvetila. Pozrela sa na ich ruky a potom do jeho tváre.
"A je tak veľa ochotných učiteľov, ako som počul," riekol. Usmial sa a pustil jej ruku. Mal zmiešané pocity. Bál sa pustiť jej ruku zo strachu, že znova možno spadne, ale viac sa bál pokračovať v držaní, pretože vedel, že by ju možno nikdy nepustil. Začali schádzať nadol a on sa pokúšal zostať pri jej boku, jeho ruka na jej rameni. "Onehdy som počul od Lupina, že sa aj ďalší Weasley ponúkol, že vás bude učiť. Čoskoro vás polovica komunity bude môcť nazývať študentkou."
"Ach, áno, Ronov brat Charlie. Odmietla som jeho ponuku."
"Naozaj, prečo?" spýtal sa. Prestal kráčať. Ona tiež zastavila.
"Mám všetkých učiteľov, čo potrebujem, pane," odvetila. Odvrátila sa od neho, začala znova kráčať a povedala, "okrem toho, som si celkom istá, že mal na mysli viac než len učenie." Myslela tým jeho melanchóliu, ale zle to pochopil.
Draco prudko zastavil a povedal, "pardón?" Čo tým myslela? "Dovoľoval si ku vám?"
"Nie, skutočne, možno trocha," povedal. Stále kráčala.
Čo myslela týmto? Nedávalo to zmysel! Riekol, "stojte, slečna Grangerová!" Zastavila sa a otočila sa. "Čo ten mizerný chlap urobil?"
"Nič, som si istá, a naozaj nechcem znova spôsobiť môjmu bratancovi problémy s jeho priateľmi."
"Hovoríte to mne, nie svojmu bratancovi a ja vás uisťujem, že čokoľvek mi poviete, bude uchované v najprísnejšom tajomstve. Čo ten muž urobil?" Draco prešiel k nej, tvár červená, hnev vyžaroval z každého póru. Nech povie čokoľvek, už bol rozhodnutý prekliať toho muža! Pozerala sa na zem. Zjemnel svoju tvár a priblížil sa k nej. "Slečna, ospravedlňujem sa za svoj hnev." Musel usúdiť, že nevedela, že je žiarlivý. Nebola si dokonca vedomá, že to bolo kvôli tomu, že ju považoval za svoju nastávajúcu. Nevedela dokonca, že sa o ňu uchádza, nech to znelo akokoľvek zvláštne. Samozrejme, ani spomenutý muž to nevedel. "Čo urobil, slečna?"
"Chytil ma za ruku a bez zámienky ju pobozkal," povedal.
Draco sa zamračil. "To nebolo správne!"
"Viem to!" Rozhodila rukami do vzduchu. "Ale čo som mohla robiť? Naozaj si nemyslím, že tým niečo zamýšľal, ani keď povedal, že chápe, prečo ma jeho brat považuje za očarujúcu!" Hermiona cítila, že povedala priveľa, hlavne keď videla, ako nahnevane sa tvári lord Malfoy.
"Dúfam, že ste mu dali facku!" povedal Draco, keď sa vrátil na cestičku pred ňu,.
"Nuž, nie, nedala," vysvetľovala nasledujúc za ním. "To by nebolo veľmi milé."
Otočil sa a povedal, "mne ste ju dali!"
"Zaslúžili ste si ju," zasmiala sa.
Fučal hnevom. Hlúpy Weasley. "Pobozkať ruku žene, s ktorou sa nie veľmi dlho poznáte alebo nie je vaša milovaná, je chyba a ten muž nemá žiadne maniere, samozrejme, vzhľadom na jeho výchovu! Čo si myslí; že ste žena voľných mravov?" Draco pokračoval v chôdzi pred ňou, stále rečnil o Weasleyovcoch a ich nedostatku slušných spôsobov. Konečne sa otočil a zistil, že sa pred hodnou chvíľou prestala pohybovať.
Vrátil sa k nej a riekol, "potrebujete odpočinok?"
"Vy ste pobozkali moju ruku, pane, doteraz niekoľkokrát od doby, čo nás prvý raz predstavili. Nepoznáme sa veľmi dlhú dobu a ani nie ste môj milý. Nie sme zasnúbení. Ani sa o mňa neuchádzate. Bola to chyba? Myslíte si, že som žena voľných mravov?" Tvárila sa dotknuto a zmätene. Dokonca upustila svoju bakuľu.
Nevedel, čo na to povedať. "Už ste mi raz dali facku, takže to pokrýva všetky hriechy," povedal odľahčene. Videl, že tým nebude uspokojená. Riekol, "bol by to rozdiel, keby som sa o vás uchádzal? Bolo by to v poriadku?"
"Bolo by?" spýtala sa na oplátku.
"Myslím, že bolo."
"Ale neuchádzate sa, pane," povedala slabým hlasom. Našla veľkú skalu a posadila sa. "Považujete ma na nevychovanú, keď som vám nevyčítala, keď ste si dovoľovali, napríklad keď ste mi pobozkali ruku?"
Kľakol si vedľa nej. Chytil obe jej ruky do svojich, priložil ich k ústam a pobozkal zľahka jej prsty. "Tento čin je z môjho srdca k vášmu. Je slušný a je znakom môjho rešpektu a obdivu ku vám. Je to správne, pretože som požiadal vášho bratanca v tú noc bálu, či nám požehná a on to urobil."
Prudko sa postavila a povedala, "chystal sa to niekto povedať mne?"
"Práve som to urobil," riekol. Vedel, že to nebolo to, čo myslela.
Tvárila sa nahnevane. Riekla, "pane, nemôžem uveriť, že sa niekto o mňa uchádza bez toho, aby som o tom vedela! Aké absurdné!"
"Len som ešte nenašiel ten správny moment, aby som sa vás o to požiadal. Už poznám vaše city."
"Vy ste ich už poznali?" spýtala sa.
"Áno, poznal."
"Potom prečo ste sa ma nespýtali?" Zdvihla ruku a povedala, "nevadí, pretože môj bratanec podľa všetkého povedal áno, a keďže je môj jediný mužský príbuzný, som v jeho milosrdenstve. Urobím, čo on považuje za vhodné!" Kráčala pred ním po ceste, ktorá začala znova stúpať.
"Prepáčte mi, slečna!" povedal Draco. Zastavila. Neotočila sa. "Pre toto som vás ešte nepožiadal. Chcel som si byť istý, že je to niečo, čo naozaj chcete a ak nie je, určite vás nebudem obťažovať svojou prítomnosťou. Váš bratanec nechcel, aby ste cítila tlak vyhovieť mojej požiadavke a ani ja som to nechcel! Jediné, čo sa doteraz prihodilo, bolo, že som toho muža požiadal o dovolenie, on ho udelil a odteraz osud nášho vzťahu spočíva na vás. Mali by si zobrať čas a slobodu, aby ste sa rozhodli, čo je v vašom srdci. Ak sa rozhodnete odpovedať áno, potom to zo mňa spraví šťastného muža. Ak sa rozhodnete odpovedať nie, potom strpím vaše rozhodnutie. Nebudem šťastný, ale budem sa ním predsa riadiť."
Videla, že bol úprimný. Nebola blázon. Veľmi sa o toho muža zaujímala. Len sa jej nepáčilo, že ostatní rozhodujú o jej osude. Pokračovala v chôdzi a on tiež. Bol trochu za ňou, znova, kráčal jej tempom a ona povedala, "Mám termín, časový plán, do ktorého sa musím rozhodnúť?"
Vedel, čo tým myslela. Musela sa rozhodnúť do Harryho svadby? Asi nevedela, že lord Potter tie plány zrušil. Bolo to niečo, o čom sa včera bavili s Lupinom. Riekol, "nie ste nijako obmedzená časom. Len mi odpovedzte skôr ako zostarnem a zošediviem. Samozrejme, vy zostarnete a zošediviete skôr než ja."
"Ste vyložený komediant, pane. Mali by ste písať hry plné smiechu! Máte komický dôvtip." Obzrela sa na neho a usmiala sa.
"Väčšina žien ma považuje za zvodného," riekol.
"Som si istá, že to nie je pravda," povedala. Začínala trhane dýchať. Lordovi Malfoyovi bolo jasné, že prechádzka pre ňu začína byť náročná, zvlášť toto súčasné stúpanie. Či by to priznala, to je druhá vec.
"Rád by som si odpočinul, slečna Grangerová," zaklamal.
"Úprimne, mali by sme pokračovať v chôdzi. Harry a Lupin sú ďaleko vpredu," odvetila.
"Nestratia sa. Prosím, zľutujte sa nad mojou osobou a boľavými nohami a nechajte nás chvíľu si odpočinúť," riekol.
Bola v rozpakoch, ale potrebovala sa postarať o určité veci chúlostivej povahy a mala pocit, že už ich dlhšie nemôže odkladať, ale nevedela ako sa o tom zmieniť jemu. Keby tam bol Harry, bola by stále v rozpakoch, ale mohla by mu delikátne povedať, že potrebuje trocha času pre seba. Ako toto mohla povedať lordovi Malfoyovi? To nemohla. Riekla, "predstierate, že potrebujete odpočinok, pretože si myslíte, že ho potrebujem ja?"
"Slečna, nikdy by som neklamal," riekol.
"Reči, už sme sa boli konštatovali, že v skutočnosti klamete," odvetila. "Myslíte si, že nie som schopná prechádzky, pretože som žena. Myslíte si, že som vám nie rovnocenná. Nuž, poviem vám toto, som vám seberovná, pane!" Podnecovala ho; v nádeji, že zrýchlia svoje tempo a čoskoro dokončia prechádzku alebo aspoň dohonia Harryho.
"Nezmysel, viem, že mi nie ste seberovná!" riekol. Znova zastala. Otočil sa, aby sa na ňu pozrel. Namieril na ňu prstom, priblížil k nej a povedal, "naozaj si nemyslím, že ste mi seberovná, pretože ste lepšia v každom ohľade. A čo viac, viem, že rada chŕlite nezmysly, ktoré nie sú pravdivé, pretože si ani vy nemyslíte, že sme rovnocenní! Tiež si myslíte, že ste lepšia!" Bol tak blízko k nej, že mohla vidieť svetlo, ktoré sa zo stromov odrážalo v jeho očiach. Nedokázala zabrániť úsmevu. Skutočne bol driečny, hlavne keď ho rozhnevala.
"Dajte svoj prst preč, pane, je nezdvorilé ukazovať prstom!" Pokračovala v ceste.
Draco si pomyslel, 'fajn, nech si kráča, kým neodpadne'. Prešiel na cestičke pred ňu. Dvakrát sa obzrel a povedal, "no tak, seberovná, nestraťte sa z cesty" a "nemali by ste sa oneskoriť, inak sa dostaneme na miesto určenia až v noci." Ukáže jej, že si myslí, že mu je rovnocenná, nielen po fyzickej stránke. Bude kráčať dosť ďaleko vpredu, takže buď bude musieť pobehnúť, aby ho dostihla alebo počká, kým sa po ňu nevráti. Pokračoval v chôdzi, až pokiaľ sa nakoniec neotočil po tretí raz a už ju viac nevidel. Posadil sa na brvno, aby na ňu počkal.
Kráčal tak ďaleko vpredu, že už ho nedokázala vidieť. Vedela, že vedel, že nemyslela fyzickú rovnocennosť! Nebesá, ten chlap bol taký vysoký ako tieto stromy a jeho nohy dvakrát dlhšie než jej. Využije túto príležitosť, že je bez neho, aby odpovedala na volanie prírody. Bála sa, že by pri ceste spiatky mohol na ňu naraziť, tak zišla z cestičky a vošla hlbšie do lesa. Premenila nejaký ker, takže bol teraz väčší než predtým a šla splniť svoju povinnosť.
Draco sa pozrel na hodinky. Už to bolo minimálne desať minút. Potiahol za prívesok a kýval s ním sem a tam. Nakoniec ho znova strčil do vrecka. Diabolská ženská! Úmyselne sa musí držať spiatky, pretože dokonca ani ona nemôže byť taká pomalá. Vedel, že bola maličká, a drobná, a normálna, mal to rád na tejto žene, ale dokonca aj jej krátke nohy by ju priviedli z kopca do údolia za menej než desať minút! Rozhodol sa zložiť ruku, tak povediac, a podvoliť sa. Vráti sa po ňu.
Hermiona dokončila, čo potrebovala a kráčala nazad, aby našla cestičku. Problém bol, že tam bolo tak veľa porastu a hoci lord Malfoy uviedol, že cesta je jasná a označená, nebesá pomôžte jej, nedokázala ju znova nájsť. Mala pocit, že chodí v kruhoch. Vedela, že jej kedysi povedali, že keď sa človek stratí v lese, on alebo ona by mali zostať na mieste až kým ich niekto nenájde. Takže samozrejme ona stále kráčala.
Zatratene! Kde je? Vrátil sa na miesto, kde ju nechal a nikde nebola! Vedel dosť, aby si nemyslel, že sa odmiestnila, pretože toho ešte nebola schopná. Prečo ju to ešte nenaučil?
Nemohla sa premiestniť, pretože ju to ešte nenaučil, napriek tomu, že mala pocit, že už je pripravená. Zavolala jeho meno. Urobila to dvakrát. Ešte nebola vystrašená, ale čoskoro bude.
Draco vykríkol jej meno. Buď ho nepočula alebo sa zahrávala. Ale Harry Potter počul, že Draco Malfoy volá na jeho sesternicu. Dal si prestávku na malej čistinke na vrchole kopca. Vedel, že Lupin, ktorý často chodil do lesa, bol príliš ďaleko vpredu, takže nebude strácať čas, kým ho nájde. Vráti sa späť samotný a zistí, prečo sa zdá, že lord Malfoy nedokáže ustrážiť jednu malú čarodejnicu!
Draco namieril prútik do vzduchu a vyslal červené iskry. Dúfal, že ich Harry uvidí a príde to preskúmať, alebo ich možno uvidí ona a odpovie. Znova zavolal jej meno. Začínal šalieť. Ako mohol stratiť jednu malú čarodejnicu! Potter nikdy nedovolí, aby toto prežil. Jeho jediný príkaz bol, 'nestrať ju!"
Hermiona začala bežať cez les. Nízke vetvy poškriabali jej líce a vykríkla bolesťou. Každý zvuk sa stával silnejším. Každá kvapka padajúca zo stromu sa stávala krokmi banditu. Každý vták, ktorý vrhol svoj tieň na zem, sa stával dravým vtákom. Jej živá fantázia polapila jej zmysly a čoskoro si predstavovala všetky možné zlé veci, ktoré sa mohli prihodiť. Musela si udržať čistú hlavu. Nemohla spanikáriť. Vytiahla prútik a povedala, "ukáž sever." Prútik to urobil, ale Hermiona naozaj nevedela ako jej to pomôže, takže to bola strata času. Strčila si prútik do vrecka a pokračovala v ceste. Nič nevyzeralo povedomé; toto nemohla byť cesta, ktorou prišli. Jej bratanec bude obviňovať lorda Malfoya, a na rovinu, v tejto chvíli ho obviňovala aj ona.
(Nabudúce: Niekto ju príde zachrániť, ale nie ten, koho by si priala)