Preklady fanfiction Harryho Pottera

14. kapitola Hlboký žiaľ a predzvesť

Beta-read: JSark

Hermiona musela racionálne uvažovať. Teraz ju už musí lord Malfoy hľadať. Aspoň to bolo jej najvrúcnejšie želanie. Vedela, že to celé bola jej chyba a že jeho hnev musel byť poriadny a prudký. Pravdepodobne s ňou od hnevu a rozpakov preruší všetky styky a k tomu pomyslenie, že aj keď ani nevedela, že sa o ňu uchádza, odteraz už spolu viacej ani nebudú. Nedokázala by takýto osud vydržať. Musí ho nájsť.

Rozhodla sa posadiť na spadnutý strom a popremýšľať nad tým, čo urobiť ďalej. Bola tam malá plocha drobných fialových kvietkov, ktorých meno jej uniklo z pamäte. Zohla sa a zopár odtrhla. Krútila nimi v prstoch. Jediné, čo mohla urobiť, bolo počkať až ju zachránia ako nejakú hlúpu slečinku v ťažkostiach. To poníženie sa nebude dať zniesť.

Harry bežal smerom k červených iskrám. Zbadal Malfoya, ktorý poskakoval okolo stromov a volal meno jeho sesternice. "Malfoy!" zakričal Harry. "Kde je moja sesternica?"

"Lord Potter, keby som vedel, kde je vaša sesternica, myslíte, že by som ju len tak zo špásu hľadal a vykrikoval jej meno?"

"Keď som povedal, aby ste ju nestratili, bol to len žart, pane!" kričal Harry.

"A ona to podľa všetkého zobrala doslova, pretože sa stratila vlastnými silami!" povedal Draco.

"Kedy ste s ňou mali posledný kontakt?" opýtal sa Harry.

"Najmenej pred dvadsiatimi minútami," odvetil. "Dokonca som sa snažil lokalizovať ju so svojím prútikom, ale nedokážem nájsť jej stopu. To tie prekliate stromy. Je v nich taká starodávna mágia, že blokujú kúzla a zaklínadla."

"Prestaňme sa ľutovať v tejto téme a hľadajme ju!" povedal Harry. Bežal po cestičke a volal jej meno.

Hermiona sa znova rozhodla kráčať. Nebola zrodená na to, aby sedela a čakala. Pomyslela si, že znova našla cestu a začala sledovať cestičku. Prišla k mužovi, celom v čiernom, ktorý kľačal pri kríku. Rýchlo sa otočil, zdvihol prútik a ona vykríkla.

Draco začul jej výkrik, ktorý mu zaťal do živého. Muselo sa jej niečo stať a celé to bola jeho chyba. Potter tiež začul ten výkrik a obaja muži bežali jeho smerom.

"Slečna Grangerová?" spýtal sa pán Snape. "Čo tu robíte samotná v lese a prečo ste preboha vykríkli?"

"Moje ponížené ospravedlnenia, pán Snape, vystrašil ma váš prútik namierený na moju osobu vzhľadom na to, že som sa stratila v lese. Bola som so svojím bratancom, pánom Lupinom a lordom Malfoyom, ale čoskoro som zistila, že som sa zatúlala a potom som sa stratila," vysvetľovala, ruku mala na hrudi, aby ustálila svoje dýchanie.

"Tí blázniví muži vás nechali stratiť sa?" spýtal sa. "Mali by ich zbičovať za takú hlúposť."

Všimla si, že mal košík plný rastlín. "Môžem sa spýtať, čo robíte, pane?"

"Zbieram prísady do mojich elixírov, slečna."

Prešla k jeho košíku. "Možno na našu ďalšiu hodinu elixírov. Mohli by ste mi povedať mená týchto rastlín, tak aby som vám na budúce mohla asistovať?," povedala, preberajúc prstami rastliny v košíku.

Aké pochabé dievčisko. Stratená v lese a stále ma potrebu učiť sa. Keby bol k sebe úprimný, priznal by, že to považuje za obdivuhodné a vôbec nie je pochabé.

"To by pomohlo, ale teraz by sme mali nájsť vašu spoločnosť," riekol. Ponúkol jej rameno a ona ho prijala. "Zdá sa, že môj krstný syn si k vám vytvoril náklonnosť," povedal z čistajasna.

"Verím, že áno, pane," povedala.

Prekročil veľkú skalu a chytil ju za ruku, aby ju vyrovnal. Riekol, "musíte si uvedomiť, že jeho náklonnosť je spojenie, ktoré nie je vhodné ani pre jedného z vás."

Hermiona prestala kráčať. "Pane?"

"Och, nechápte zle jeho zámery, verím, že sú úprimné, rovnako ako som si istý, že sú aj vaše," povedal a pokračoval, "je to len tým, že je zasnúbený s inou." V Hermioninej hrudi prestalo biť srdce. Jeho slová prebodli jej dušu. "Takže chápete, slečna Grangerová, ďalší vzťah by nebol prezieravý."

"Nepovedal mi o žiadnom takom spojení," povedala.

Snape sa otočil tvárou k nej a povedal, "ani by nepovedal, pretože ho odmieta. Najvrúcnejším prianím jeho rodičov, skôr než zomreli, bolo, aby sa oženil s čistokrvnou, takže podpísali svadobnú zmluvu so slečnou Penelopou Clearwaterovou. Je dcérou baroneta a moja zverenkyňa. Je teraz preč na škole."

Hermiona sa pozerala na zem. Vedela, že by jej lord Malfoy neklamal, ale predsa sa zdalo, že pán Snape hovoril pravdu. "Nehovorím tieto veci, aby som vám ublížil, moja drahá, ale aby ste si ušetrili bolesť a aby ste vedeli, koľko sa toho očakáva od môjho krstného syna a že sa musí dobre oženiť."

Harry a Draco v tej chvíli pribehli k dvojici. Hermiona cítila v srdci ťažobu a naplnenosť. Vbehla bratancovi do náručia, ani sa na lorda Malfoya nepozrela. "Vezmi ma domov, bratanec, vezmi ma domov."

Lord Malfoy prišiel k nej; všimol si jej čerstvé slzy, škrabanec na tvári a jej rozháraný vzhľad. Načiahol sa k nej a dotkol sa jej holej ruky. Otočila sa a presunula svoje telo za svojho bratanca. Potiahla ho za rukáv a povedala, "hneď, bratanec, vezmi ma domov." Nedokázala sa ani pozrieť na tvár muža, ktorý ju oklamal.

Kývol obom mužom, zobral ju do náručia a odmiestnil sa.

Malfoy sa otočil k Snapovi a povedal, "prečo je tá lady taká nešťastná?"

"Vskutku prečo!" vyprskol Snape na mladšieho muža. "Ako si ju mohol zviesť? Nepovedal si jej o svojej nastávajúcej, takže som si to dovolil ja!"

"NIE!" vykríkol Draco.

"Áno! Svadba medzi tebou a mojou zverenkyňou sa bude konať, Draco! Bolo to prianie rodičov vás oboch skôr než zomreli. Príde na budúci týždeň na návštevu zo školy, a vtedy usporiadate večierok a oznámite svoje zasnúbenie." Snape sa otočil, jeho čierny plášť vial za ním a nechal Draca svojmu zúfalstvu.

Draco sa posadil na spadnutý strom a cítil ako mu vo dvoje puklo srdce. Miloval ju. Miloval. Mal pocit, že jeho srdce patrí viac jej než jemu a ona ho teraz musí nenávidieť.

Žiadne city k Penelope Clearwaterovej neudržiaval. Stretol sa s tým dievčaťom dvakrát, a zakaždým ju považoval za hlúpu, nezaujímavú, nudnú. Nebol povinný splniť svadobnú zmluvu, ktorú podpísali ich rodičia, keď bol dieťaťom. Dokonca čarodejnícke právo uznávalo, že zmluvy, ako napríklad takéto, sú neplatné a neúčinné, keď zúčastnené strany zomreli.

Prečo by jej jeho krstný otec povedal tieto veci a k tomu tesne potom ako on vyjadril svoje zámery k nej? Ona dokonca ešte ani nevyjadrila svoje. Výrazom na jej tvári bol čistý smútok. Prekliaty Snape! Začal bežať cez les, blokujúc všetky myšlienky, zvuky a okolie. Dokázal počuť len zvuk svojho srdca, jeho buchot v ušiach a svoj dych v pľúcach. Odpustí mu niekedy?

Prečo by sa o to vôbec snažila?

Harry ju položil na posteľ, kým jej telom mykali vzlyky. Bol v rozpakoch. Riekol, "moja drahá, vyzeráte celkom unavene, mám vyhľadať liečiteľa?"

"Nechajte ma, bratanec, hneď ma nechajte!" plakala.

"Čo sa stalo? Povedal Snape niečo, čo ťa znepokojilo? Urobil to Malfoy? Musím to vedieť," povedal Harry. Pohladil ju po vlasoch.

"Malfoy mi povedal, že ťa požiadal o dovolenie," povedala cez slzy.

"A kvôli tomu nariekaš?" spýtal sa Harry, zmätený.

"Snape ma informoval, že lord Malfoy je zasnúbený s inou!" povedala. Okamžite sa postavil! Vytiahol rukou svoj prútik. Opustil jej izbu bez obzretia sa späť.

Tohto sa bál. Malfoyovým cieľom bolo pokoriť jeho sesternicu. Spôsobiť jej nešťastie. Spôsobiť, aby sa do neho zamilovala a potom jej zlomiť srdce. Naozaj tak veľmi nenávidel Harryho, že by vo svojej nenávisti ublížil nevinnému dievčaťu? Prinúti toho muža zaplatiť.

Draco sa zrútil na pokraji lesa. Pozrel sa nahor na oblohu a preklial deň, keď sa narodil. Lupin prešiel k nemu a pozrel sa nadol. "Zlý deň, lord Malfoy?"

Draco sa posadil a všetko tomu mužovi vysvetlil. Nevedel prečo, ale ako Hermiona povedala, Lupin sa rýchlo stával jedným z jeho vlastných obľúbených známych a cítil, že sa na toho muža môže spoľahnúť. Lupin sa posadil na zem vedľa Malfoya a povedal, "čo budete robiť, môj chlapče?"

"Čo sa dá robiť?" spýtal sa.

"Správna vec. Slušná vec. Ak neľúbite predmetnú slečnu, potom si to s ňou musíte vyjasniť. Musíte sa postaviť svojmu krstnému otcovi, pretože ste teraz muž. Poznám ho väčšinu svojho života a viem, že dokáže byť náročný, ale za svoje šťastie ste zodpovedný vy samotný. Nakoniec sa musíte pomeriť so svojim dievčaťom. Je milá a dôverčivá a obávam sa, že dnes ste možno rozbili jej dôveru naveky. Porozprávam sa s ňou kvôli vám, ale zodpovednosť napraviť to leží na vás. Zajtra odprevadím slečnu Grangerovú na jej hodinu v Pradiarskej uličke. Keď odídeme, zabezpečím, aby ste mali príležitosť porozprávať sa s ňou skôr než ju Harry zoberie na výlet po dedine. Súhlasíte?"

"Prečo mi pomáhate, pane? Čo som pre vás?" spýtal sa Draco.

"Ste ľudská bytosť, tak ako ja. Nie je to dosť dobrý dôvod?" povedal Lupin, keď sa postavil. Natiahol ruku, aby ju ponúkol Dracovi. Práve vtedy sa pred nich premiestnil Harry a knokautoval Draca k zemi spŕškou červeného svetla z jeho prútika.

"Vstávaj, ty darebák!" kričal Harry. "Aby som ťa znova mohol zraziť k zemi."

"Počúvaj, Potter. Môžem to vysvetliť," povedal Draco na chrbte, ruku zdvihnuté na znak porážky.

"Vstávaj, vravím. Budem mať s tebou duel tak ako sa má a keď ťa zabijem a uistím sa, že si mŕtvy, budem mať satisfakciu z poznania, že som sa pomstil niekomu, kto ublížil dievčaťu, ktoré je veľmi drahé môjmu srdcu!" kričal Harry.

Draco sa postavil a vytiahol prútik. "Je tiež rovnako drahá môjmu srdcu, Potter!" vykríkol.

"Klamstvá! Si skutočne syn svojho  otca!" povedal Harry.

Draco sa chystal prekliať Harryho, ale Lupin mu vyrazil jeho prútik z ruky švihnutím svojho vlastného. Rýchlo sa otočil k Harrymu a urobil to isté. "Nebude žiadny duel, gentlemani," povedal Lupin s pokojom, ktorý sa tam nehodil. "Zmienená lady by to nikdy nechcela." Hodil Dracov prútik na zem a podal Harrymu jeho. "Odíďme, lord Potter. Som si istý, že je naša prítomnosť potrebná u vašej sesternice."

Harry sa otočil k odchodu, ale prihnal sa späť k Dracovi a priložil prútik priamo pod tvár druhého muža. "Nikdy znova nehovor s mojou sesternicou. Ak chceš niekomu ublížiť, mal by si ísť po mne. Neurobila nič, aby si toto zaslúžila!" Odmiestnil sa, nasledovaný Lupinom. Draco sa zohol a zdvihol svoj prútik.

Kopol do zeme a zahodil svoj prútik tak ďaleko ako mohol. Potter mal pravdu; nezaslúžila si také zaobchádzanie. Bude to nejako musieť dať pre ňu do poriadku. Mal hriechy, ktoré mal napraviť. Nevzdá sa jej, nie ešte a možno nikdy. Keď raz Draco Malfoy odovzdal svoje srdce, bolo preč navždy.

Hermiona strávila zvyšok dňa vo svojej izbe, odmietaním spoločnosti, odmietaním jedla, odmietaním úľavy akéhokoľvek druhu. Harry sa prechádzal pred jej dverami. Povedal Lupinovi, "ako môže byť taká skormútená? Ani ho dlho nepoznala."

"Harry, starý brachu," povedal Lupin s úsmevom, "srdce je úžasná vec. Človek nemusí toho druhého poznať večnosť, aby sa do neho nekonečne zamiloval. Všetko to má na starosti náklonnosť. Bola náchylná, bola vnímavá a odovzdala svoje srdce, formálne alebo nie. Človek takéto ublíženie neprekoná tak ľahko, ale ona sa cez to dostane, časom. Taktiež by sme nemali ešte vyradiť lorda Malfoya. Vysvetľoval som ti, že dokonca spomínanú ženu ani nepozná."

"A ja poznám jeho!" povedal Harry. "Urobí, to čo sa patrí, aby dostál správnym manierom. Veci ako láska a ženské srdce pre neho nič neznamenajú. Len čistota krvi. Ožení sa s tou ženou, len aby ukázal svoju zlomyseľnosť smerom ku mne! Vravím, že keď ho nabudúce uvidím, tak ho vymažem z tváre tejto zeme!"

Lupin sa zasmial a povedal, "teraz Harry nie je všetko o tebe."

Hermiona stála pri dverách, načúvala. Čo ak Lupin hovorí pravdu? Čo ak lord Malfoy nemal v úmysle oženiť sa s tou ženou? Ale čo ak Harry poznal jeho srdce lepšie ako Lupin? Čo ak krv znamenala viac než láska? Zatvorila oči. Mohla stále cítiť jeho vôňu. Mohla vidieť jeho tvár, počuť jeho hlboký hlas. Bola v agónii. Objavili sa nové slzy a ona neurobila nič, aby ich zastavila.

Šla k svojej posteli a pozrela sa na tri mašle, čo jej dal. Boli súčasťou jej spomienok na toho muža. Muža, o ktorom si myslela, že milovala. Ako mohla milovať muža, ktorého poznala len týždeň? Vedela ako. Vďaka intonácii jeho hlasu, úsmevu, otočeniu hlavy a láska z takýchto vecí bola láska, ktorá bola zaslúžená a skutočná. Nekonečne ju to bolelo a bola plná žiaľu. Nedala mu dokonca ani čas to vysvetliť. Beda žene, ktorá koná narýchlo a dá sa viesť svojím srdcom a nie hlavou.

Na druhé ráno si vyžiadala raňajky do svojej izby. Priniesol jej ich Lupin. Informoval ju, že ju zoberie na hodinu so Snapom. Samozrejme, mal ju zobrať lord Malfoy, ale tie plány sa museli zmeniť. Uvidí ho ešte niekedy znova?

"Prešli by ste sa radšej alebo sa premiestnime k domu pána Snapa?" spýtal sa Lupon.

"Radšej by som sa prešla, pane, ak je to prijateľné?" riekla.

"Bez všetkého," odvetil. Ponúkol jej ruku.

Kráčali po ceste a Hermiona povedala, "vyzeráte unavený, pane."

"Blíži sa spln, slečna, takže toto pre mňa nie je najlepší čas. Cítim sa dosť mimo, keď musím povedať," riekol. "Pamätáte sa odtiaľto na cestu? Nakoniec potrebujem odpočinok."

"Samozrejme, pane," povedala.

"Harry sa po vás vráti a potom vás zoberie na váš výlet," odvetil. Skôr než sa premiestnil, podal jej ruku a stisol ju. Hermiona kráčala na Pradiarsku uličku sama. Padal slabý dážď. Mala cez plecia len ľahký plášť a tenký slamený klobúk. Nič, čo by ju pripravilo na príval mrholenia. Postavila sa pod strom, necítiac sa na hodinu. Rozhodla sa ísť niekam inam, keď sa prihnala dosť predvídateľná búrka. Čoskoro bola mokrá až na kosť. Prechádzala cez krytý most. Postavila sa ku stĺpu a chytila sa ho, ako by bol drahý priateľ. Zvesila hlavu a uvažovala ako by mohol byť jej život ešte bezútešnejší. Začula blížiace sa kroky a rovnomerný dupot konských kopýt, keď kôň klusal po drevených klátoch mosta, spôsobil, že pozrela nahor.

Bol to lord Malfoy.

Nepovedal ani jediné slovo. Priblížil sa k nej a načiahol ruku. Bol toto sen? Prečo bol tu? Čo jeho natiahnutá ruka naznačovala? Načiahla sa po jeho ruke. Bez námahy, či vyzvania ju vytiahol nahor a umiestnil ju na svojho koňa pred seba. Objal ju rukami, keď sedela bokom. Zavadzal mu jej klobúk, ale vlasy už mala mokré, tak jej ho zložil z hlavy a položil jej ho do lona.

„Videl som Lupina. Požiadal ma, aby som sa presvedčil, či ste sa dostali k Pradiarskej uličke. Uvedomujete si, že ste šli zlým smerom?"

"Rozhodla som sa nejsť na svoju hodinu," povedala bez toho, aby sa na neho pozrela. Zhlboka sa nadýchol. Jej mokré vlasy voňali ako škorica a vanilka. Popchol koňa, ktorý začal cez most klusať.

"Kam ste šli?" spýtal sa bez veľkých emócii.

"Netuším," povedala.

"Potom vás vezmem na vašu hodinu," riekol. Ešte sa nepokúsi vysvetliť jej to, nie keď vyzerá taká smutná a zlomená. Dostali sa do dediny v určenom čase a čoskoro boli na kraji dediny a mierili na Pradiarsku uličku.

"Slečna Grangerová, mám jednu žiadosť.  Ako priateľ, poctíte ma láskavosťou?" spýtal sa.

Otočila sa, aby sa na neho pozrela a jej pozícia pred ním spôsobila, že mala tvár len na vlások od jeho. Pozrela sa z jeho očí na jeho ústa. Zastavil koňa a pustil opraty. Držal ju jednou rukou okolo pása a druhú zdvihol, aby z jej vlhkého líca utrel buď dažďovú kvapku alebo slzu. Spustil ju z koňa a pripojil sa k nej na zemi. Kôň trocha nadskočil, keď sa o tú veľkú kobylu oprela a hodil ju do Malfoyovej hrude. Obkolesili ju jeho ruky. Riekol, "neodpovedali ste mi. Urobíte mi láskavosť?"

Nedokázala sa na neho dlhšie pozerať. Pozrela sa na jeho nákrčník a prikývla. Položil ruku pod jej bradu a riekol, "bez ohľadu na to, čo sa prihodí nasledujúcich niekoľko týždňov, verte, že to, čo cítim k vám, je úprimné, slečna."

Zistila, že sa opiera o jeho hruď. Teplo z jeho tela, napriek dažďu či možno kvôli nemu, jej poskytovalo pohodlie. Nemala by mu udeliť nič. Nemala by na neho brať  žiadne ohľady, že nie? Nič mu nedlhovala. "Slečna?" spýtal sa.

Pozrela nahor.

"Prosím, povedzte mi, že medzi nami stále existuje porozumenie. Povedzte mi, že som vás nesklamal tak, že mi neodpustíte. Povedzte mi, že som vás nesklamal priveľmi. Ste taká čestná a máte priamu povahu. Žasol by som, keby ste povedali, že mi nedáte férovú šancu. Postarám sa o tento súčasný problém, slečna. Postarám. Tou láskavosťou pre mňa bude, že mi budete dôverovať. Verte mi a nestrácajte nádej.

"Prozreteľnosť  ma priviedla na toto miesto, takže kto som ja, aby som sa zahrávala s osudom?" odpovedala.

To bolo jediné, čo mohla povedať v tejto chvíli a v tomto čase. Pritiahol ju k sebe a objal ju, pevne, úplne po prvý raz. Nebude to naposledy. Oprel si bradu o  jej mokré vlasy. Lialo ako z krhly, čím zatieňovalo všetky pohľady okolo nich, ak by tam povedľa boli nejaké domy. Pokiaľ šlo o to, bol tam jedine Snapov dom. Pustil ju a povedal, "počkám na vás, vonku, kým neskončí hodina."

"Musíte odísť. Vyzdvihne ma Harry. Nemôžete dovoliť, aby vás zbadal." Ukročila od neho a on ju chytil za ruku. Akoby ten pomalý pohyb bol stvorený pre chvíľu ako táto, jeho ruka kĺzala z jej nadlaktia, k jej lakťu, k jej zápästiu k jej ruke. Pokračovala v ceste preč až kým zovretie jej ruky nespôsobilo, že sa dotýkal len špičkami prstov tých jej. Bolo to akoby sa medzi nimi naťahoval imaginárne povraz od nej k nemu, ale bola to v skutočnosti len ona a ona kráčala od neho preč.

Snape otvoril dvere práve keď sa oddelili. "Draco, si to ty vonku so slečnou Grangerovou?" spýtal sa.

"Áno, krstný otec, priviedol som ju miesto Lupina," povedal cez zvuky dažďa.

"Nuž, poď dnu a usuš sa, vy tiež, slečna Grangerová. Mám skvelé správy. Práve prišla tvoja nastávajúca, Penelopa a jej priateľka Daphné Greengrassová! Poslal som svojho sluhu, aby ich vyzdvihol v dedine. Poďte a usušte sa, aby ste mohli byť predstavení."

Hermiona sa na neho obzrela. Vyzerala akoby mala bolesti, ale jej bolesť mohla súperiť jedine s jeho. Pokrútila hlavou, vraviac mu nie... nie, nejdem tam, nie, nepočkám na vás, nie, klamete, nie, nenávidím vás! Vidiel to v jej tvári, keď pokrútila hlavou. Považoval to za zlé znamenie, keď ju videl utekať po ceste a akoby toto bolo predzvesťou, znamením toho, čo bolo pre neho prichystané vo veciach ohľadne nej. Bežala po ceste, v daždi, možno navždy od neho preč.

Snape vyšiel z domu a von do dažďa. "Kam to mizerné dievča ide? Nechce zostať na svoju hodinu?"

Draco nemal slov. Vôbec žiadne slová. Ako sa mohlo čakať od muža, že prehovorí, keď mu krvácalo srdce?

(Nabudúce: večierok, kde sú pozvaní všetci, ale nikto nemá záujem)