Smola pri špehovaní
Autor: georgesgurl117
Preklad: solace
Originál: Misfortunes In Spying
Prístupnosť: od 15 rokov
romantika/humor
Tretie pravidlo špionáže - občas vidíte viac, než ste kedy chceli.
Pozn. prekl.: Pôvodne som mala v pláne zverejniť tento preklad v období Veľkej noci. No ako sa hovorí, človek mieni, pánboh mení... V každom prípade lepšie o mesiac neskôr ako nikdy... :-) Užite si ho!
„Má niečo za lubom!“ zvolal Harry a buchol päsťou do stola. „Viem to!“
Len čo Hermiona vošla do kuchyne domu na Grimmauldovom námestí číslo dvanásť, zodvihla obočie. „Kto má niečo za lubom?“
„Snape,“ zamumlal Ron a odhryzol si poriadny kus zo sendviča.
„Je to profesor Snape, Ronald,“ riekla Hermiona a obrátila oči stĺpkom. Vytiahla stoličku a posadila sa. „A ak si na to ešte neprišiel, je stále na našej strane. Harry, a pokiaľ ide o teba, strácam nádej.“
Harry ju prišpendlil pohľadom, ktorý ignorovala, keď siahla po svojom sendviči na tácke.
„To neznamená, že nemá niečo za lubom,“ ozval sa Ron a pokrčil plecami.
Hermiona pokrútila hlavou, odhryzla si hlt a zamyslene žula. Prehltla, potom si všimla Harryho zamračený výraz a nahlas si povzdychla: „Harry, koľkokrát nám počas tých siedmich rokov na Rokforte zachránil život?“
„Po celý čas to iba hrá, bastard jeden,“ odvetil Ron.
„A to ani nespomínam, že riskuje svoj život, keď špehuje Vy-Viete-Koho...“
„I tak je bastard.“
„...varí každý mesiac pre Remusa protivlkolačí elixír...“
„Napriek tomu je totálny bastard.“
„...a naďalej zaisťuje pre rád zásoby liečivých elixírov a mastí,“ dodala Hermiona vecne. Keď Ron znovu otvoril ústa, aby to okomentoval, chladne naňho zazrela. „Tak mi napomôž, Ronald, ak ešte raz povieš „bastard“, strčím ti tento sendvič do gágora.“
Ryšavec nervózne prehltol a sklopil oči k doske stola.
Hermiona sa otočila k druhému chlapcovi sediacemu vedľa. „Tak fajn, Harry, prečo si myslíš, že profesor Snape „má niečo za lubom“?“
„Len sa nad tým zamysli, Hermiona,“ vyhlásil, keď sa k nej naklonil. „Je to už niečo vyše dvoch rokov, čo sa zúčastňujeme stretnutí rádu, však?“
„Áno...“ odvetila nenáhlivo.
„A kedy tu za celú tú dobu trávil čas? Vždy sa objavil, aby ostatných poinformoval, a potom zmizol, len čo sa stretnutie skončilo.“
„D-obre.“
„A teraz,“ pokračoval so širokým gestom, „tu z ničoho nič zostáva na CELÉ prázdniny! Dokonca má aj izbu... SÁM PRE SEBA!“
Hermiona si povzdychla. „Myslím, že si príliš domýšľaš, Harry. Dosiaľ mali stretnutia skoro každý deň okrem samotnej Veľkej noci. Profesor Dumbledore ho pravdepodobne požiadal, aby zostal nablízku.“
„Alebo možno Voldemort,“ odsekol rýchlo.
„Harry,“ oslovila ho so znepokojeným pohľadom. „No tak... to nie je fér.“
Harry si nakoniec povzdychol a prikývol. „Máš pravdu, Miona. I keď je to aj tak trochu čudné.“
„Mali by sme ho mať stále na očiach,“ dodal Ron. „Len pre istotu.“
Hermiona zalomila rukami a pokrútila hlavou. „Obaja ste smiešni! Myslíte si, že budete špehovať majstra špiónov a nebudete pristihnutí? Úprimne povedané, ak by aj mal niečo za lubom, sotva by bol taký hlúpy, aby sa o to pokúšal pred celým rádom.“
Harry s Ronom pozreli na seba a potom pomaly pritakali.
„Prepáč,“ zamrmlal tmavovlasý chlapec s úsmevom jej smerom. „Myslím, že som skrátka unavený z toho, že na mňa v jednom kuse zazerá. Som rád, že si tu, aby si ma priviedla k rozumu.“
„Len to maj na pamäti,“ prikývla upäto.
Ron sa hlúpo uškrnul. „Kde by sme bez teba boli, Miona?“
Hermiona zodvihla obočie. „Pravdepodobne by si doposiaľ trčal v treťom ročníku na elixíroch.“
„Pri Merlinovi,“ zašepkal, keď sa Harry začal smiať. „To by bolo hrozné, však?“
* * * * *
Severus si povzdychol, keď vošiel na noc do svojej izby. Pošúchal si spánky v snahe zmierniť napätie, ktoré sa v ňom nazhromaždilo počas dnešného večerného rokovania. Rozopol si habit, ťažký odev nechal klesnúť z pliec a potom ho hodil na ošumelé kreslo vedľa okna. Sadol si na stoličku, aby si vyzul čižmy z dračej kože a pedantne ich usporiadal, než opäť vstal. Práve si začal rozopínať manžety na košeli, keď zvuk otáčajúcej sa guľovej kľučky pritiahol jeho pozornosť k dverám.
Tmavé drevené dvere slabučko zaškrípali, keď sa otvorili dostatočne široko na to, aby do izby vkĺzla ženská postava. Potichu ich za sebou zavrela a krátko si povzdychla od úľavy, ako sa o ne oprela.
„Slečna Grangerová?“ Snape na ňu zodvihol obočie. Tón jeho hlasu bol jedným z varujúcich, no pohyb očí rýchlo prezradil, že jeho nevôľa bola len predstieraná. Snažil sa udržať vážnu tvár, keď mu pohľad zaletel k lemu jej sukne a potom pomaličky putoval nadol po dlhých holých nohách.
Na tvári dievčiny sa zjavil diabolský úškrn, keď sa k nemu rozbehla, aby ho objala vôkol pása.
Severus jej položil ruku pod sánku a hlavu jej naklonil mierne nabok. Pery pritisol na ústa v nežnom bozku, usmievajúc sa nad tichým povzdychom, ktorý v nej vyvolal. Zanedlho sa odtiahol a zadíval sa jej do očí. Srdce mu poskočilo, keď si všimol, že sú naplnené túžbou.
Hermiona stiahla ruky a prešla mu nimi po pevnej hrudi. „Čakala som celé veky, kým profesor Dumbledore prestane rozprávať a dovolí ti odísť do postele.“
„Vážne?“ zatiahol a opäť sklonil hlavu nižšie. „Sám som čakal takmer tak dlho, kým tomu starému bláznovi konečne dôjde dych.“
„Áno,“ odvetila zadýchane a lačne mu hľadela na pery. „Hrozne si mi chýbal. Počas prázdnin sme boli tak málo spolu a nemohla som zniesť pomyslenie na zajtrajší návrat na Rokfort bez toho, aby som sa aspoň raz s tebou stretla.“
Bola dosť blízko, aby cítil, ako sa mu jej mihalnice otierajú o kožu.
„Si si, pravdaže, vedomá, že sa všetok rád celý boží deň potĺka po tomto dome,“ pokarhal ju zamatovým hlasom s ústami pár milimetrov od jej pier. „A tak ťa ktokoľvek z nich mohol vidieť, ako sa pochabo zakrádaš do mojej izby.“
„Pravdaže,“ Hermiona sa usmiala a temer sa mu obtrela o pery. „Práve preto je to ešte vzrušujúcejšie... pán profesor.“
Jeho pohotové odfrknutie bolo náhle prerušené silou, ktorou ho pobozkala. Pocítil, ako spodná časť jeho tela zareagovala na situáciu, keď si začali omnoho vášnivejšie skúmať ústa. Ruku ovinul okolo jej drieku a pritiahol si ju k sebe.
Hermiona sa mu zachichotala do úst, keď ucítila, ako sa jej tisne na pás hrča v jeho nohaviciach. Bez toho, aby prerušila bozk, ho začala pomaly viesť k posteli. Len čo sa k nej dostali, vyvliekla sa mu z objatia a energicky ho postrčila k nohám postele.
„Okrem toho,“ riekla, stojac pred ním a rozopínajúc si blúzku. „Plánovala som znovu použiť Harryho neviditeľný plášť, no ani za svet som ho nemohla nájsť.“
Uškrnul sa, keď sledoval, ako sa jej drobné rúčky presúvajú k ďalšiemu gombíku. „Chceš tým povedať, že si nevedela vypátrať neviditeľnú vec? A to som si myslel, že si najbystrejšia čarodejnica éry.“
„Čt!“ pokarhala ho a prestala s vyzliekaním. Po záblesku sklamania, ktorý sa mu objavil v očiach, sa rozosmiala.
Severus na ňu pozrel s predstieranou bolesťou, no vzápätí ju schmatol za okraj sukne a pritiahol si ju bližšie. Očividne nebol spokojný s tým, že blúzka bola stále nerozopnutá, a tak sa do toho rýchlo pustil sám. „Celkom iste ho Potter používa v nejakom pochabom pláne zosnovanom, aby poškvrniť povesť slečny Weasleyovej.“
„Obávam sa, že tentoraz sú tvoje hypotézy nesprávne,“ Hermiona sa zazubila, keď sa mu konečne podarilo dostať ju z oblečenia. „Vieš, slečna Weasleyová je práve teraz bezpečne schovaná v našej izbe a... spí... sama.“
Snape ticho zavrčal, než obrátil pozornosť na nevydarené zobliekanie sukne.
Rukou mu láskyplne prešla po vlasoch a v očiach sa jej zjavili šibalské iskričky. Rýchlo chňapla po jeho blúdiacich rukách a nedovolila mu dokončiť úlohu. Rozkročila nohy a pritisla sa k nemu. Usmiala sa zastonaniu, ktoré v ňom vyvolala. „Vyzerá to tak, môj drahý pane, že jedinou osobou škvrniacou dnes večer povesť mladej dievčiny, ste práve vy.“
„Ach, áno,“ odvetil a odmlčal sa, aby vybozkával cestičku naprieč jej krkom a hruďou. „Povedz mi... je teraz tvoja... svätožiara... skrivená... lebo bola... pošpinená... umasteným... netopierom z podzemia?“
Hermiona so smiechom zaklonila hlavu. „Nie, je skôr preliačená... z toho, že ťa musela toľkokrát tresnúť po hlave, kým si konečne zaregistroval, že chcem byť s tebou.“
„No tak, to bolo značne nelogické,“ zamumlal, hneď ako ju pohotovo vyslobodil z čiernej čipkovanej podprsenky. Tá sotva stihla dopadnúť na podlahu, keď jej vzal bradavku do úst. Hermiona zalapala po dychu a dlaňami mu spočinula na pleciach.
Náhly pocit tepla na kolenách spôsobil, že jej Severus uvoľnil citlivú kožu a potichu sa zasmial. „Zlatíčko, zdá sa, že už máš premočené nohavičky.“
Prstami mu vkĺzla do vlasov a pritiahla si jeho ústa späť. Keď prerušila bozk, usmiala sa a oblizla si pery. „Pán profesor, vidí sa mi, že ste dnes večer opäť trafili vedľa.“
Zdvihol obočie v miernom prekvapení. „Čo tým myslíš?“
„Myslím tým...“ odvetila zastretým hlasom, „že nemám na sebe žiadne.“
V očiach sa mu objavil lačný výraz a kútiky úst mu zvlnil úškľabok. „Predstav si, čo by si pomyslel tvoj priateľko, keby vedel, že si bola pri večeri tak nevhodne oblečená.“
Hermiona sa od neho odtiahla a prevŕtala ho chladným pohľadom. „Žiarlivosť ti nepristane, Severus.“
Uškrnul sa. „Doposiaľ o mne vždy hovorili, že mojou farbou je zelená*.“
Pokrútila hlavou a vstala mu z lona. „Ronald nie je mojím priateľom – ty by si to mal vedieť zo všetkých najlepšie. Pre Merlina, veď je v podstate mojím bratom.“
Naklonil hlavu mierne na bok a so šibalským úsmevom si ju premeral. „Najskôr tvoj brat a potom profesor? Ženská, tvoja skazenosť nepozná hraníc!“
Hermiona si pobavene odfrkla a obrátila oči stĺpkom. Rýchlo spustila sukňu na podlahu a vyzula si topánky. Usadila sa mu na kolenách a objala ho okolo krku. „O mojej skazenosti vieš iba ty, ty hlúpučký bastard.“
Severus sa usmial, keď sa jej zahľadel do očí. „Pane na nebi, ľúbim ťa.“
„Viem,“ šepla.
„Bifľoška!“
„Hej!“ Prižmúrila oči. „Kam sa podela neznesiteľná?“
Dlaňami jej prešiel po nahom trupe a potom ju rýchlo pobozkal na spodnú časť krku. „Čarodejnica, dokázal by som ťa zniesť po zvyšok svojho života.“
„Vážne?“ spýtala sa s predstieranou nevinnosťou. „Nuž, ak je to pravda, máš na sebe priveľa oblečenia, aby si ma teraz zniesol.“
„Rozhodne,“ pritakal. Jedným svižným pohybom ju zodvihol z lona, otočil sa a trochu drsne ju uložil do stredu postele. Potom si rýchlo rozpol košeľu a nohavice a vyštveral sa k jej nahému telu.
„Aj toto,“ nariadila Hermiona a potiahla za gumičku na boxerkách. „I keď ponožky si môžeš nechať. Nohy máš vždy sakramentsky studené.“
Snape sa zasmial, odhodil bielizeň na zem a presunul sa na ňu. Okamžite vyhľadal jej ústa a ruky jej prišpendlil nad hlavou.
„Oveľa lepšie,“ vyhlásila udýchane. Nohami ho objala vôkol drieku, keď ucítila, ako sa k nej tisne jeho vzrušenie.
„Vynasnažím sa, slečna Grangerová,“ odvetil, než sa do nej vnoril.
* * * * *
O niečo neskôr si Hermiona položila hlavu na jeho nahú hruď. Ruku mal ovinutú vôkol jej tela a dlaň mu spočívala na jej boku.
„Severus?“ zašepkala, neistá si tým, či je ešte hore.
„Hmm?“ zamrmlal tlmene.
Hermiona si zhlboka povzdychla. „Premýšľal si niekedy nad tým, čo s nami bude, keď sa toto všetko skončí?“
Nervózne prehltol. „Áno.“
„A?“
„A pokiaľ nejakým zázrakom zvíťazíme a dožijem sa konca vojny,“ ozval sa a pritiahol si ju bližšie potom, čo sa zachvela. Prstami jej opisoval na bedre drobné krúžky. „Splním svoj predošlý sľub, zniesť ťa tak dlho a často, ako mi to dovolíš.“
Hneď ako ucítil na trupe prvú slzu, zamračil sa a rukou jej začal prechádzať po ramene. „Čo sa deje?“
„Občas si želám, aby sme sa nemuseli takto schovávať.“ Potiahla nosom, keď zacítila, že jeho ruka náhle zastala. „Len si prajem môcť všetkým povedať, čo k tebe cítim.“
„Hermiona,“ napomenul ju.
S povzdychom mu posunula dlaň do stredu hrudníka. „Viem, že nemôžem. Uvedomujem si následky, to mi ver. Ak by nás niekto odhalil, mohol by si prísť o učiteľské miesto, a keby to zistil Vold- ...ehm, Ty-vieš-kto, asi by ťa zabil a... to by ma zničilo.“
„Ešte horšie by bolo,“ prerušil ju s drobným úsmevom, „že by ťa pravdepodobne vylúčili.“
Hermiona si potichu odfrkla, potom zaklonila hlavu a zadívala sa naňho. „Myslím to vážne, vieš.“
Severus si povzdychol, keď sa im pohľady stretli. Z líca jej zotrel osamelú slzu a dlaňou prikryl ruku. „Viem. No raz nadíde deň, kedy budeme môcť byť spolu.“
„Neskrývane?“ spýtala sa s nádejou v hlase.
Zovrel ju v náručí a potichu sa zasmial. „Dokonca aj vo dne.“
Na tvári sa jej zjavil lišiacky úškrn. „No to by malo zastaviť všetky tie reči o tom, že si upír.“
„Len ak budeš mať rozpustené vlasy a zakrytý krk, zlatko,“ odvetil s rovnako zlovestným úškľabkom.
Hermiona sa zachichotala, keď pohol rukou, aby jej zasunul za ucho zatúlanú kučeru.
„Poviem ti ale jedno,“ ozval sa po chvíli príjemného ticha. „Myslím, že sa viac obávam Minervinej reakcie než reakcie Temného pána.“
Hermiona sa nahlas zasmiala a kývla hlavou proti jeho hrudi. „To by si mal. On bude aspoň dosť milosrdný, aby ťa hneď zabil. No profesorka McGonagallová ťa bude nepretržite mučiť a urobí ti zo života peklo.“
„Pravdepodobne bez istej časti tela, ktorú považujem za dosť dôležitú,“ dodal smutne.
Hermiona sa podoprela na lakťoch a zazubila naňho. „To je skutočne desivé! Náhodou som si tú časť tela celkom obľúbila.“
„Ále, obľúbila, vážne?“ zaškľabil sa a prstami jej nadvihol bradu. „To by som si nikdy nepomyslel.“
„Hovoríme o tej istej časti tela, však?“ spýtala sa so zdvihnutým obočím. „Myslím tým, ak by si z ničoho nič prišiel o pravú ruku, bola by som úplne zdrvená.“
Severus prižmúril oči, keď pozoroval, ako jej v očiach tancujú huncútske iskričky. V predstieranej neviere pokrútil hlavou, než sa náhle zodvihol z matraca, pravou rukou ju objal vôkol pása a vtiahol pod seba.
Hermiona prekvapene zvýskla a potom sa začala smiať, keď si uvedomila, že sa mu díva priamo do očí.
„Takže sme nemysleli na to isté? Ak by ste sa chceli pokúsiť ovplyvniť môj názor, pán profesor. Som ochotná vypočuť si vaše... argumenty.“
Snape zastonal, keď sa mu panvou pozvoľna pritlačila na vzrušenie.
„Znamená to áno?“ spýtala sa. Prstami mu vkĺzla do vlasov a pritiahla si jeho tvár bližšie.
Zachechtal sa, potom vyhľadal jej pery a vášnivo ich pobozkal. A bláznivo sa zaškľabil, hneď ako sa odtiahol. „Si nenásytná, však?“
„Nenásytná bifľoška,“ zapriadla. „Celkom sa mi páči, ako to znie.“
„Iste,“ zašepkal, než sa opäť zmocnil jej úst.
* * * * *
Hneď ako sa prvé lúče slnečného svetla vkradli cez medzierky v roletách, Severus zastonal a tvár si prikryl ramenom. Po niekoľkých minútach sa prevalil na bok a rukou prešiel po chladnom povrchu plachty vedľa seba. S povzdychom otvoril oči a zahľadel sa na prázdnu stranu postele. Hermiona už pár hodín predtým neochotne vykĺzla z jeho náručia, aby sa vrátila do svojej izby skôr, než si niekto všimne jej neprítomnosť. O niečo neskôr sa prebudil, mysliac si, že počuje, ako sa vrátila, no potom, čo pohľadom prebehol po izbe a nenašiel nič okrem tmy, vedel, že to musel byť sen.
Zavrel oči a snažil sa vybaviť si pocit teplého tela pritisnutého k nemu. Usmial sa a vedel, že nebola jedinou, ktorá prahla po dni, kedy by sa s ňou mohol prebudiť natrvalo po svojom boku.
Za dverami začul tlmené hlasy, zívol a prinútil sa posadiť do vzpriamenej polohy. Ani zďaleka si neodpočinul toľko, koľko potreboval, no vedel, že by tú noc nikdy nevymenil za všetok spánok na svete. Mohol pokojne tvrdiť, že to boli najpríjemnejšie veľkonočné sviatky, aké kedy zažil.
Vstal z postele a pobral sa pozbierať porozhadzované šaty. Odfrkol si, keď si predstavil, ako by sa všetci tvárili, keby spoločne s Hermionou zišli dolu na raňajky. Pri Merlinovi, dokonca by ju držal aj za ruku, len aby zachytil zdesené výrazy na tvárach tých weasleyovských otráv. Albus by sa snažil skryť šok a díval by sa na nich nesúhlasným pohľadom, zatiaľ čo vlk by pravdepodobne vyskočil na nohy s výhražným vrčaním.
A keby ju pobozkal priamo tam pred všetkými! Nepochybne by nastal úplný chaos.
Určite by tam bolo plno kriku. Uškrnul sa, keď si uvedomil, že Molly Weasleyová by mohla dokonca upadnúť do mdlôb. Všetko to úsilie vynaložené na prípravu Hermiony na úlohu dokonalej nevesty bolo raz a navždy premárnené pre obávaného majstra elixírov.
Pravdaže, nikto by nikdy neuveril, že ona bola tou, ktorá ho zviedla. Hermiona bola priveľkým neviniatkom, aby ju niekedy podozrievali z niečoho takého. Potter a najmladšie Weasleyových chlapčisko by ju skôr obvinili z toho, že je prekliata alebo pod Imperiom, než by uverili, že by vôbec mohla prechovávať nejaké romantické city voči umastenému bastardovi.
Počkať. Snape stuhol, keď mu pohľad skĺzol k nohám kresla. Jedna z jeho čižiem bola chaoticky odkopnutá nabok. Jasne si pamätal, že ich obe uložil vzpriamene vedľa kresla. Hermiona vôbec nebola v jeho blízkosti – nemohla o ne zakopnúť cestou k dverám.
Dvere. Vedel, že počul, ako sa so škripotom zatvorili! Takže to vôbec nebol sen – niekto odišiel z izby. Niekto, kto sa schovával za kreslom.
Severus si pomaly prešiel rukou po tvári, keďsi spomenul, čo Hermiona hovorila. Nemohla nájsť Potterov neviditeľný plášť, a tak sa musela namiesto starého dobrého spôsobu uchýliť k zakrádaniu. Obaja vedeli, že Potter mával plášť vždy na rovnakom mieste, aby ho nikdy nezapatrošil.
„Potter,“ zavrčal nahnevane a zosunul sa do kresla. Ten malý fagan mu nikdy neveril a teraz sa zdalo, že Chlapec-ktorý-prežil sa dal na snorenie po jeho izbe. Pravdaže, nebolo v nej čo nájsť, no problémom bola chlapcova absolútna neúcta k autoritám či súkromiu.
„Doparoma!“ Oči sa mu rozšírili, keď mu zrazu docvaklo. Polovicu noci strávil s Hermionou Grangerovou dychtivo sa zvíjajúcou pod ním. Ak bol Potter v miestnosti, potom – ak ich spolu videl – boli v háji. Ak ten malý chmuľo o tom niekomu čo i len cekne, všetko by sa zrútilo ako domček z karát skôr, než by stihol povedať Obliviate.
Vážne mu bolo jedno, či príde o postavenie špióna, alebo sa jeho učiteľská kariéra nenávratne rozplynie, ako aj to, či Temný pán vypíše na jeho hlavu odmenu, alebo mu spolubojovníci z rádu rozdrvia lebku na jemný prach. Záležalo mu iba na tom, že to Hermionu zničí. Razom ju zbavia statusu primusky a zubami nechtami bude musieť bojovať o to, aby mohla zotrvať na škole. A všetky tie malé potvory a ich rodičia budú vyhlasovať, že jej dobré známky sú výsledkom toho, že sa vyspala s profesorom a Správnej rade školy nezostane nič iné, len v záujme zachovania dobrého mena školy nariadiť jej okamžité vylúčenie. Vyhodená dva mesiace pred ukončením štúdia bude mať zakázané zložiť MLOKy a nebude mať prakticky žiadne vyhliadky na budúce zamestnanie v čarodejníckom svete.
S pocitom miernej nevoľnosti sa rýchlo doobliekal a siahol po čižmách. Musí nájsť toho chlapca a zistiť, koľko toho vie.
* * * * *
Niekoľko hodín predtým bolo možné vidieť kráčať po chodbe dva páry topánok a nohavicových manžiet. Dvere sa zdanlivo samy od seba otvorili a topánky vošli do izby za nimi. Keď sa s cvaknutím zavreli, naraz sa v strede spoločnej spálne vynorili spod neviditeľného plášťa dvaja chlapci.
„Hermiona... a SNAPE!“ vyprskol Ron. „Nečudo, že nechcela, aby sme ho špehovali!“
Harry sa zatváril znechutene a neveriacky pokrútil hlavou. „Myslím, že by som radšej prišiel na to, že pracuje pre Voldemorta.“
„Fakticky, kamoš,“ zamumlal Ron a potriasol hlavou. „Mám dojem, že mi bude zle.“
Harry pustil plášť na zem, prikývol a zvalil sa na posteľ. „Domnieval som sa, že tvoj mozog je schopný vytesniť traumatické zážitky... vieš, aby ťa ochránil alebo tak nejako.“
„Kiežby,“ zamrmlal ryšavec nevrlo, keď sa natiahol na posteľ a zadíval na strop. „Nemyslím, že to niekedy dostanem z hlavy.“
„Ja tiež nie,“ pritakal Harry. „Myslím, že potrebujem nový neviditeľný plášť.“
„Načo?“ Ron sa prudko vzoprel na lakťoch. „Aby si poškvrnil povesť mojej sestry? Myslím, že nie!“
Druhý chlapec naňho zagánil z opačného konca izby. „Nie! Lebo ho podľa všetkého naša priateľka používa na stretnutia so Snapom. Ktovie, čo s ním robili!“
„Aha, jasne,“ šepol Ron a klesol späť na posteľ. Ubehlo niekoľko trápnych sekúnd, až sa zhnusene skrútil a hneď na to vzpriamil ako svieca. „Pre Merlina, ja som sa ho dotkol! Musím sa osprchovať... a to ihneď!“
„Nemôžeš,“ zamrmlal Harry bez toho, aby sa pozrel jeho smerom.
„A prečo by som, dopekla, nemohol?“
„Lebo,“ sykol Harry a posadil sa, „sú takmer štyri hodiny! Niekoho zobudíš. A vzhľadom na to, kde je kúpeľňa, vieš, kto to bude.“
Ron zbledol, keď si uvedomil, že sprcha bola prirazená práve k tej istej stene ako záhlavie Snapovej postele.
Harry zodvihol obočie a kývol hlavou. „Hovoril som ti to.“
„Hej, máš pravdu,“ súhlasil s ním priateľ. „Bude dosť náročné vidieť ho pri jedle a nemyslieť pritom na... to.“
„Aspoňže už nemáme elixíry,“ odvetil Harry.
„Fakticky! Nemyslíš, že bude na raňajkách, však? Rád by som odteraz do absolventského večierka zjedol aspoň jedno jedlo.“
* * * * *
Severus vedel v okamihu, kedy vstúpil do kuchyne, že ho nevidel iba Potter, ale i ten jeho ryšavý kumpán, čo nevie ani do päť narátať. Nebola potrebná legilimencia, aby si všimol zelený odtieň, ktorý sa im rozšíril po tvárach, len čo sa objavil.
„Potter, Weasley,“ riekol s chladným pohľadom a odkráčal ku koncu stola. Obom chlapcom sa horko-ťažko podarilo zamumlať pán profesor ako odpoveď.
„Á, Severus!“ zaštebotala Molly natešene. „Dobré ránko! Si hladný?“
Mal v úmysle odmietnuť ponúknuté raňajky, ale keď sa práve v tej chvíli zjavila v kuchyni Hermiona, zlovestne sa uškrnul a odvetil. „Ako vlk.“
Matróna Weasleyovcov sa rozžiarila a potom sa otočila späť k hrncom a panviciam. „Teším sa, že si konečne dostal chuť k jedlu, Severus.“
Hermiona zachytila jeho pohľad a prudko sa začervenala, keď sa pohla k svojej stoličke.
Ozvalo sa hlasné rinčanie, keď Ron s Harrym vypustili z rúk vidličky a na ich tvárach sa jasne zračilo zhnusenie.
„Ach, Hermiona!“ Molly sa otočila od sporáka, aby sa na ňu pozrela. „Ginny je už hore?“
„Ešte nie,“ usmiala sa. „Ale môžem ju ísť zobudiť.“
„Nie, pôjdem ja!“ vykríkol Ron a vyskočil zo svojho miesta.
„Pomôžem ti!“ zvolal Harry a urobil to isté.
„Nezmysel,“ vyhrešila ich Molly. „Dojedzte raňajky, chlapci. Hermiona to zvládne.“
Ron a Harry si vymenili porazenecké pohľady a zosunuli sa späť na svoje stoličky. Hermiona na nich zmätene pozrela a potom sa vytratila po schodoch nahor vyhľadať svoju spolubývajúcu.
Severus ucítil, ako mu šklblo kútikmi úst, keď sa obaja chlapci znepokojene zahniezdili. Zatiaľ, čo bola Molly zamestnaná prípravou raňajok pre oneskorencov, potichu vstal z miesta a zamieril ku nim. Neverbálne zoslal Muffiato, rukami plesol po operadlách stoličiek a hlavu sklonil medzi nich.
„Ak sa čo i len slovkom zmienite niekomu o tom, čo ste minulú noc videli,“ zasyčal, „urobím všetko preto, aby ste zomreli veľmi pomalou a bolestivou smrťou, rozumeli ste?“
Chlapci sťažka preglgli a nervózne prikývli.
Potom pokračoval: „A ak ju ktorýkoľvek z vás dostane do ťažkostí – čo i len nepatrne – oboch vás osobne odovzdám Temnému pánovi a nepocítim ani najmenšiu štipku ľútosti. Je... vám... to... jasné?“
„Á-ánopane,“ zajachtal Ron a skúsil sa pozrieť na jeho nahnevanú tvár. „H-hoci ak na nás chcete zoslať Obliviate, nebude nám to vadiť.“
„Nebudeme vonkoncom ničnamietať,“ skočil mu do reči Harry.
„Ále nie,“ zatiahol Severus s diabolským úškrnom. „Vzhľadom na to, že ste dostali chuť stať sa nádejnými špiónmi, rozhodol som sa, ako sa hovorí, vziať vás pod svoje ochranné krídla a naučiť vás prvé a zároveň najdôležitejšie pravidlo špionáže.“
„A to je?“ odvážil sa spýtať Harry, zatiaľ čo Ronovi sa od strachu rozšírili oči.
Naklonil sa ešte bližšie a zašepkal: „Vždy má... následky.“
S tým sa vrátil na svoje miesto, zrušil Muffiato a zmizol za ranným vydaním Denného Proroka.
O chvíľku sa Molly obrátila k stolu a všimla si bledé tváre chlapcov. „Čo je to s vami?“
„N-nič,“ zvolali jednohlasne.
„Uhmm. Tak potom dojedzte raňajky,“ dodala so zdvihnutým obočím skôr, než položila tanier s pariacim sa jedlom pred Snapa.
Severus zložil vršok novín a zadíval sa na tanier. „Ďakujem, Molly.“
„Niet za čo,“ odvetila a vrátila sa s ďalším dvomi taniermi, keď Hermiona s Ginny zaujali svoje miesta pri stole.
Hneď ako sa pustil do svojej porcie praženice, odvážil sa pozrieť na svoju mladú milenku a potom preletel pohľadom po tých dvoch darebákoch. Dovolil si pousmiať sa, keď premýšľal nad druhým pravidlom špionáže – vždy vedieť, ako zvládnuť ohrozenie.
Pozn. prekl.: *) So žiarlivosťou sa spája zelená farba, viac na http://en.wikipedia.org/wiki/Jealousy