Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 2 : Časť 2/8

"Bolo to vážne nevyhnutné?" spýtal sa Flint s núteným pokojom, keď Draco trojicu pomocou prenášadla presunul z veliteľstva na miesto, z ktorého sa Flint strhol a na ktoré zízal v nefalšovanom odpore. Draco využil výhodu jeho otupenia, aby tú otázku ignoroval. Vedľa nich sa bez slova primiestnil Dobby.

"Čo to bola za vec?" spýtal sa Pucey nahlas, natlačil sa na Draca, aby mal výhľad, príliš lapený vo svojom vzrušení, aby si uvedomil, že ich Draco nevzal do slušného čarodejníckeho obydlia.

"Nič to nie je." Draco krátko mávol Puceymu pred nosom revolverom, než ho schoval, aby si ten idiot sám neublížil. "Staršia zbraň. Muklovia majú teraz nové. Túto nosím, pretože je ľahká a bez problémov sa ukryje."

"Hoverson!" vyštekol Flint, hlas sa mu v skutočnosti lámal pobúrením. "Kde si nás to dopekla vzal?" Pucey si konečne všimol okolie a začal otvárať ústa ako ryba.

"Ach, áno." Draco sa rozhliadol v radostnom uspokojení nad chatrčami a kôlňami, ktoré lemovali blativé nedláždené cesty. "Do Birminghamu. Je to jedno z posledných muklovských miest." Flint vyzeral choro. Ach áno, pomsta je sladká.

"Kvôli tebe nás zlynčujú!" hystericky zašepkal Pucey, jednou rukou zvieral prútik tak silno, že mu obeleli hánky, keď zízal na tých špinavých muklov v roztrhaných šatách, ktorí si všimli ich príchod a zazerali na nich.

Draco sa usmial. "Pchá." Obrátil sa k jednej zo špinavých ciest a vydal sa po nej. Pucey s Flintom nemali inú možnosť ako ho nasledovať.

Ulice centra Birminghamu boli rozbité a plné dier, chodníky nevyrovnané a vyčnievajúce dohora. Zničené obchody popri hlavnej triede znovu prestavali do ošarpaných domov či hulvátskych trhov, kde sa predávalo všetko od doma pečeného chleba až po staré kachle a prikrývky a polorozbité prístroje.

Skupina mladíkov, ktorí vyzerali ako členovia pouličného gangu, sedela na hrdzavom, posprejovanom vraku auta, ktoré stálo opustené na rohu ulice. Väčšina sa odvrátila, keď zbadala čarodejníkov, ale jeden z nich mal stále odvahu zízať na Draca. Vyvolalo to u neho úsmev. Niekde niekto púšťal malé praskajúce rádio.

Zaujímavé na mukloch bolo, že nepotrebovali k životu mágiu. Vôbec nikdy nepotrebovali k životu mágiu. Pre väčšinu čarodejníkov bolo náročné pochopiť, že mohol život bez mágie vôbec existovať, takže kým postavili mimo zákon muklovské knihy či muklovské peniaze, nikoho nenapadlo vyhlásiť za nelegálne elektrinu či strelné zbrane. Muklovia sa stopercentne nechystali toto nedopatrenie spomenúť. Maximálne ho využívali, získavali výkon z generátorov, kde sa dalo, alebo používali ropu a paru a plyn a už veľmi dávno, s pomocou sympatizujúcich čarodejníkov, vybudovali neuveriteľne dobre riadený čierny trh.

Muklovia ustupovali pred troma čarodejníkmi, keď sa ulice väčšmi zaplňovali, a so znepokojením si ich prezerali. Muži rozhnevane mrmlali, kým ženy zhromaždili svoje deti a utiekli. Každý z nich mal na čele zreteľné Znamenie.

Slobodní muklovia nosili runu Fehu, ktorá sa používala pre dobytok. Vyzerala ako veľké písmeno F s vertikálami, ktoré pokračovali za hornú horizontálnu líniu. Slobodní muklorodení mali na čelách runu Mannaz. Temný pán povedal, že je to dar, pretože Mannaz bolo pre "ľudí", čo znamenalo, že ich uznáva ako ľudské bytosti. Mannaz vyzeralo ako dve osovo prevrátené špicaté písmená P, ktoré sa vzájomne dotýkali špičkami.

V tejto dobe boli označení všetci ľudia.

"Chápem, prečo ich Temný pán chce mať na jednom mieste," zamrmlal potichu Flint. Očividne nebol v pohode. "Ale nie sú oveľa nebezpečnejší, keď ich je toľko veľa?"

"Nie," veselo odpovedal Draco. "Je ich jednoducho ľahšie zlikvidovať, keď sú v skupinách."

"Kam ideme?" dožadoval sa Pucey spurne. To Draco neocenil. Pucey sa musí naučiť nespochybňovať jeho autoritu. Opustili nákupnú štvrť a vstúpili do oblasti s vysokými budovami. Muklov tu bolo pomenej, vyzerali však o to drsnejšie.

"Ideme navštíviť jedného z mojich kontaktov. Dokáže dekódovať náramok, čo mi dal kapitán Maurice."

"Je to mukel?" Flint znel prekvapene, obžalujúco. Draco premýšľal, či by odmietol ísť ďalej, kebyže povie áno.

"Nie, ale je všetko ostatné," láskavo odvetil. "Pomerne hnusná osobnosť, ten môj priateľ. Vlastní hráčsky brloh tam vpredu a zaoberá sa istými vecami, ktoré by som radšej nespomínal."

Puceyho výraz stvrdol. Nafúkol sa a dobehol Draca.

"Nie je to pašerák, že nie?" Draco na neho vrhol pobavený pohľad. Pucey sa okamžite zatváril zradene.

"Dofaka, Draco, mohol by predávať informácie alebo priniesť zbrane alebo…"

Draco sa otočil, rukou v rukavici chytil Puceyho za plecia. "Je to môj veľmi dobrý priateľ, ktorý nám urobí veľmi veľkú láskavosť, a my sa ho nebudeme pýtať, čo robí, pretože pokiaľ hrá na obe strany, mám cenný zdroj informácii, ktorému neprekáža brať peniaze od našich nepriateľov a potom sa okamžite otočiť a povedať mi presne to, čo robia a kde sú."

Pucey sa zamračil, ale nedokázal vymyslieť vhodnú odpoveď. Draco znovu vykročil.

"Nedokážem si predstaviť, že žiješ v týchto podmienkach, Hrdopýška," odsekol Flint, nakoniec sa uškrnul. "Nechaj to tak, Adrian. Nie je ako my. My sme vojaci. Musí si vystačiť s tým, čo má."

To bolo podlé. Draco potlačil zavrčanie a namiesto toho sa na nich peknúčko usmial.

Adrian švihol po Flintovi neveriacky pohľad, ale zaťal čeľusť a zdráhavo prikývol. "Fajn, ale radšej by sme ťa nemali prichytiť na nesprávnej strane zákona, Ma-Hoverson."

Dracov sladký úsmev sa zmenil na nahnevaný. "Adrian, nezabudni, s kým sa rozprávaš. Keby som si na jediný okamih myslel, že by ste ma mohli prichytiť koketovať s druhou stranou zákona, neboli by ste tu. A keby ste náhodou našli dôkaz zločinu, boli by ste mŕtvi skôr, než by vás napadlo udať ma." Teraz na neho zazerali obaja, ich ruky sa pohli k prútikom. Usmial sa na nich. "Som synom svojho otca."

"Hej!"

Ten výkrik spôsobil, že sa Draco otočil práve vtedy, keď vedľa neho preletela kopa handier a vrazila rovno do Flinta. Marcus zajačal a reflexívne tú osobu zachytil v zmätenom, neohrabanom okamihu straty rovnováhy a svištiacich habitov a hmatajúcich rúk. Bolo to dospievajúce dievča, ktoré malo na sebe prehnane veľkú armádnu vestu a na hlave pletenú čiapku, z ktorej vytŕčali pochlpené hnedé kučery.

Flint sa tváril príjemne prekvapene. "Nuž, ahoj tam," zľahka zahrkútal, chytil to dieťa za bradu a zdvihol jej tvár dohora. "O čom má toto všetko byť?"

Začala sa brániť voči Marcusovmu zovretiu, ale on sa len smial a zvieral jej ruky o to silnejšie. "Vydrž, srdiečko," začal práve, keď na roh dobehla trojica mužov. Všetci stuhli.

Muklovia, to Draco poznal podľa rún na ich čelách. Bradatí, neumytí a v zakrvavených šatách. Boli to sociálni vydedenci, spoločenská spodina. Typ muklov, ktorí neboli vítaní medzi tými, čo sa podieľali na vytváraní silnej a zdravej komunity.

Jeden z muklov sa zaškeril cez špinavé zuby. "Pozrite, aké smiešne oblečenie tí chlapci majú." Draco nadvihol obočie.

Nielen muklovia, ešte aj sprostí muklovia. Dokonca po deviatich rokoch vojny nie každý mukel rozoznal čarodejníka a nebezpečenstvo, ktoré predstavoval. Títo traja očividne nemali potuchy, čo sa blíži.

"Vezmeme si vaše prachy a túto slečinku, ak dovolíte," zapriadol ďalší, vytiahol malú pištoľ a namieril ju Adrianovi na hlavu. Pucey rozoznal zbraň, mierne zbledol a roztriasol sa. Draco mu venoval zúrivý pohľad za to, že dal najavo takú slabosť, a svoj výraz uzavrel. Dievča sa prestalo brániť a oprelo sa o Marcusa, jeho ruky sa okamžite presunuli na jej chrbát a pritiahol si ju bližšie.

"Prečo len to dievča? Myslím, že by bolo sladké skúsiť toho pekného blondiačika." Nakoniec ho vyzliekal pohľadom a slizkým jazykom si oblizoval pery. Och, no to snáď nie.

S pocitom, že ho vizuálne sexuálne obťažujú, sa Dracove oči nebezpečne prižmúrili a vymenil si pohľad so zvyšnými dvoma. Vykročil k tým muklom, čulo a obchodnícky, a vytiahol svoj prútik. Mohol na všetkých troch použiť smrtiacu kliatbu, kebyže chcel plytvať mágiou uchovávanou v palici a skončiť v miernej kóme. Ale existovali ľahšie spôsoby ako zabíjať.

"Accio." Zbraň mu s malým plesknutím vletela do ruky. Zbežne ju skontroloval, natiahol kohútik, namieril a strelil prvého muža do hlavy, kým ten stále valil oči nad tým, že prišiel o zbraň. Jeho mozog sa rozšplechol po chodníku.

Dievča zakričalo a strhlo sa pri zvuku výstrelu a schovalo tvár v záhybe Marcusovho pleca, ukrývajúc sa v tmavých záhyboch jeho habitu. Flint utišujúco zamrmlal, ruka ju poťapkala po hlave, úplne neovplyvnený násilnosťou.

"Čo to doprdele!" zvrieskol ďalší z muklov, striedavo hľadel na Draca a svojho mŕtveho spoločníka, ako keby si myslel, že sa mu sníva. "Čo sa dofaka práve stalo?"

"Crucio," zavrčal Pucey, nenávisť mu vydula žily na spánkoch.

Draco videl, že ich z úkrytov sleduje niekoľko muklov a vedel, že ďalších pritiahne škriekanie dvoch muklov. Pochyboval, že by zasiahli. Toto bývalo v ich susedstve obvyklé.

Nasledovali dve smrtiace kliatby a na chodníku zostali nehybne a ticho ležať tri telá.

Draco sa znova obzrel na prizerajúcich sa muklov a namieril na nich svoju palicu. "Pucey, zabi tých čumilov. Nechcem, aby ich niečo napadlo."

Adrian bez slova otočil prútik na divákov, šialené svetlo sa mu rozhorelo v očiach. Muklovia sa okamžite roztrúsili skôr než začala paľba jasného zeleného svetla.

"Draco."

Draco zavrčal na Flinta, otvoril ústa, aby mu vynadal za to, že zabudol jeho alias, ale Flintove ďalšie slová ho zastavili. "Toto dievča nie je označené."

"Čože?" zmätene sa spýtal Draco.

Flint hľadel zvrchu na dievča, tvár jej zvieral oboma rukami. "Nemá žiadne znamenie. Na čele nemá žiadnu runu, ktorá by napovedala, či je to mukel, otrok alebo má mágiu." Chytil dievča za plecia a otočil ju.

"To je nemožné, ja…" Tie slová zamreli, rozpadli sa mu v hrdle na prach. Úplne zabudol, čo chcel povedať, a nezáležalo na tom, pretože čo poviete, keď sa realita okolo vás zrúti a hviezdy spadnú z oblohy a vy zrazu neviete, či ste mŕtvy alebo snívate alebo ste sa zrazu vrátili o stovky rokov do čias, keď ste boli ešte dieťaťom.

"Hoverson?" Flintov hlas bol strašidelne normálny, ako keby sa svet neotáčal spiatky. Draco nemohol dýchať. Začal cúvať.

Drahý Godric, ona sa na neho pozerala. Pozerala sa na neho s tými veľkými, nežnými očami, ktoré vedeli všetko a nič. Ona videla, čo urobil. Pozerala sa na neho.

Bol si vedomý akéhosi priškrteného zvuku vychádzajúceho mu z hrdla, ale nezačul žiadne slová. Prečo Flint nič nevravel? Prečo si to nevšimol?

Ale asi si nevšimne, však? Bolo to deväť rokov a ďalších päť, odkedy ju Flint naposledy videl, a keď promoval, bola ešte dieťaťom. Nevedel, ako by vyzerala v osemnástich. Alebo v dvadsiatich ôsmich. Pretože toľko by mala mať rokov, dvadsať osem, rovnako ako on.

Nie osemnásť ako toto dievča. Nie osemnásť. Toto nebola Hermiona. Nemohla byť.

Rýchlo sa otočil a odkašľal si, prehltol a pocítil, ako si smiech prebubláva cestu nahor jeho hruďou. Zachechtal sa, pot mu kvapkal z tváre a všimol si, že kúsok od neho stojí Dobby, silno sa trasie a oboma rukami si pečatí ústa. Draco krátko zatvoril oči a otočil sa späť k Flintovi.

"Draco, si v poriadku?" spýtal sa Adrian. "Panenka skákavá, potíš sa."

Prikývol. "Áno, prepáčte. Mal som záchvat bolesti. Občas sa to stáva."

"Budeš v poriadku?" spýtal sa Flint.

Draco prikývol, s ľahkým úsmevom nad tým mávol rukou. "Dokonale fajn. Takže čo si vravel?"

"Toto dievča nemá žiadne znamenie."

Draco už triasol hlavou. "To nie je možné. Všetci na tomto ostrove sú označení a nikto, kto nemá znamenie, sa nedostane dnu."

Biele čelo dievčiny bolo bez poškvrny. Draco sa na ňu nedokázal pozerať. Bľabotal ďalej. "Ak sa niekto bez znamenia dostane na britské ostrovy, okamžite sa spustia poplachy a ochrany."

"Už som sa pokúsil zrušiť akékoľvek maskovanie," hádal sa Marcus. "Nie je okolo nej vôbec žiadna mágia." To dievča striedavo pozeralo z jedného na druhého, očividne spokojné, že zostáva vo Flintovom náručí.

"Takže je to mukel?" spýtal sa Pucey s úškrnom odporu.

Draco švihol nad dievčaťom prútikom. "Idenum." Identifikovať. Ak to dievča bolo magické, v jej aure by sa rozžiarila nejaká farba. Nič sa nestalo. Takže mukel. Nebola to ona.

Nie ona. Nie ona. Nie ona.

"Humusáčka," zaklamal Draco, pomyslel si, že mu hlas znel čudne a odvrátil sa, pretože ho štípali oči ako pri mrznúcom daždi. "Zober ju so sebou. Musím zistiť, ako sa neoznačený civilista dostal bez prichytenia na našu zem. Nemalo by to byť možné. Možno to má niečo spoločné s naším špiónom."

Adrian sa zúrivo otočil na dievča a schmatol ju za plece tak silno, že zjačala. "Potom je teda jednou z nich? Mal si pravdu, že sa do nášho sveta infiltrovalo viac špiónov!" Zdvihol mäsitú päsť a zahnal sa na ňu.

"Upokoj sa!" Priestor medzi tými dvoma rozsekla palica s dračou hlavou a Draco ich od seba jemne odtlačil. Flint pošúchal dievča po pleci a mrmlal ospravedlnenie. "Ešte to v žiadnom prípade nevieme. Zdá sa to nepravdepodobné. Pozri sa na ňu. Chová sa, ako keby bola niekoho vycvičený domáci maznáčik."

Bola to pravda. Flint sa s ňou prakticky maznal a ona len vrnela a túlila sa mu do habitu.

***

Skupina pokračovala ďalej, Draco sa hnal vpred, ako keby chcel ostatných nechať za sebou, až kým sa nedostali k rozpadnutej, neoznačenej budove, ktorú Draco hľadal.

Aldred Fogg bol humusák a oslobodený otrok. V skutočnosti bol jedným z prvých Dracových otrokov. Mladý, dvadsaťdva ročný, a jediný Kubánec, ktorého Draco kedy stretol. Nízky, štíhly a divoký, Aldred nikdy nechodil do čarodejníckej školy. To, čo vedel, sa naučil sám skôr než ho tlmiče mágie v jeho humusáckej rune pripravili o väčšinu jeho magických schopností.

Klopadlo na dverách Aldredovho brlohu spoznalo Draca a vpustilo ho bez odporu dnu. Bolo stále tesne po obede, takže vo vnútri veľkého zničeného hotela, ktorý prevzali po začiatku vojny Aldredovi bratanci, bola len hŕstka zákazníkov.

Pokiaľ Draco vedel, Aldred bol všetko, čo zostalo z kedysi rozvetvenej rodiny, a rovnako ako Emile Hoverson, Aldred Fogg nebolo chlapcovo skutočné meno. Zákazníci boli mladí, pravdepodobne len Aldredovi kamaráti. Prišli sem, aby si popili, pokecali či zahrali. Skutočným obchodom boli balíčky dole v prízemí alebo škatule elektroniky a zbraní o dve poschodia vyššie. Sám Draco dozrel, aby na Aldredovo miesto bolo vrhnuté Fidelius kúzlo, takže sa sem nemohol dostať nikto, kto nevedel, kde ho hľadať.

"Och, sakriš! Čarodejníci!" zvýskol Aldred v predstieranej hrôze, keď ich zbadal, a odhodil oplzlý časopis, ktorý si prezeral.

"No nie, horšie, zmrzačení čarodejníci!" Zahral krívajúceho pri ceste k Dracovi. "Neubližujte mi, pán zmrzačený čarodejník."

"Doriti s tebou!" zasmial sa Draco a potriasol si s priateľom rukou, ignoroval nahnevané a pobúrené výrazy na tvárach Flinta a Puceyho.

"Kto sú tvoji priatelia?" spýtal sa Aldred, zvedavý ako mačka, a obišiel Draca, aby si ich prezrel.

Draco mu položil ruku okolo pliec a ukázal postupne na každého z nich. "To sú moji spolupracovníci; veliteľ družstva Flint a vojak Pucey." Buchol Aldreda, keď sa mladý muž pri tom pomenovaní uškrnul. "A akási cudzinka, ktorú sme zbalili na ceste."

Dievča zízalo na Aldreda so širokými prázdnymi očami, stále usadené vo Flintovom náručí.

"Ojój!" Aldred vykročil dopredu, avšak jeho pohľad zaváhal a Dracovi bolo jasné, že si všimol chýbajúcu runu na čele. "To je pekná cudzinka!" Venoval jej srdečný úsmev. Potom stratil záujem a rozhliadol sa. "A kde je môj malý kamarát? Kde je Dobster?"

"Dobby je tu, pán Aldred," odpovedal pokorne Dobby meter za skupinkou a zamával mu pahýľovitými prstami.

"Dobby!" vykríkol Aldred. "Urob mi láskavosť a pomôž chlapcom pri bare trošku upratať a prines nám niečo na občerstvenie!" Domový škriatok sa vypäl, šťastný, že má čo na práci.

"Áno, pán Aldred." A odmiestnil sa pomôcť.

"Milujem toho chlapíka. Chcem domového škriatka, Hoverson. Kúp mi domového škriatka," otravoval Aldred, kým ich viedol cez miestnosť.

Takýto rozhovor viedli už aj predtým. "Domoví škriatkovia sa nekupujú, Aldred," vzdychol Draco a nechal sa zaviesť k rozbitému stolu vo vzdialenom rohu. Jednu nohu mal kratšiu než zvyšné tri a lak už bol poriadne oškrabaný.

Adrian s Flintom sa posadili. Dievčina sa usadila pri Marcusových nohách ako dobrý otrok a nechala sa hladiť po vlasoch. Dobby sa primiestnil, aby rozdal whisky a spýtal sa mužov, či nechcú niečo iné. Pre to cudzie dievča priniesol plechovku muklovskej sódy. Oči sa jej rozjasnili a usmiala sa na Dobbyho, než ten nápoj dychtivo zhrabla.

"Vy chlapci počkajte tu," povedal im Draco. "Musím sa obchodne porozprávať s Aldredom a potom sa môžeme pustiť do plánu našej misie."

"Do plánu našej misie?" spýtal sa Flint a ukázal svojou whisky na Aldreda. "S ním? Táto misia je veľmi tajná."

"Je to moja misia," chladne mu pripomenul Draco. "Budeme musieť použiť mojich ľudí rovnako ako vašich, aby sme to stihli načas. Aldred už predtým pracoval s mojimi otrokmi. Môže nám pomôcť s koordináciou."

Flint prikývol. "Dobre teda. Počkáme."

Draco nasledoval Aldreda do jeho súkromnej pracovne. Miestnosť bola spolovice útulným brlohom a spolovice elektronickým čarodejníctvom. Väčšinu času Aldred pracoval až do opadnutia, takže potreboval pracovať na mieste, kde sa mohol kedykoľvek zložiť a pospať si. Draco bol možno expertom Temného pána na muklovskú technológiu, ale nebol ničím v porovnaní s Aldredom a jeho ľuďmi. Mal veľké šťastie, že Aldreda spoznal.

Aldred za Dracom silno zatvoril dvere a jeho veselá nálada sa vyparila. "Posaď sa, Draco, než sa zrútiš. Do hajzla, chlape, vyzeráš, ako keby si prešiel peklom. Čo sa stalo?"

Draco musel odstrčiť obvodovú dosku z gauča, než sa naň zvalil a zakryl si tvár rukami. "Myslím, že mám kolaps." Aldred nalial pohár škótskej, strčil ju Dracovi do rúk a usadil sa v kresle oproti nemu. "Tak sa z neho preber."

Draco si odpil a rozkašľal sa. "To dievča…"

"Tá neoznačená dole?"

Draco vytiahol z habitu váčik, v ktorom ukrýval fotografiu. Chvíľu na ňu hľadel, než ju podal Aldredovi. Tmavovlasý muž si ju prezrel a pokrčil plecami. "Takže máš jej fotografiu."

"To nie je ona," ironicky vyhlásil Draco.

Aldred sa zamračil a znova krátko preskúmal fotku. "Potom je to jej dvojča, pretože dievča na tejto fotografii je to, čo som videl na prízemí." Z Draca vyšiel trasľavý smiech. "Tá fotografia je desať rokov stará. Dievča na tom obrázku by bolo v mojom veku."

"Och…" potichu ozval sa Aldred.

"Musí to byť nejaká jej muklovská sesternica alebo mladšia sestra, musia byť nejako príbuzné. Vyzerá úplne rovnako. U Merlina, Aldred, vyzerá presne rovnako. Uvidel som jej tvár a myslel som si, že som mŕtvy alebo zomieram či niečo také.“

"Doriti, chlape." Aldred vytiahol balíček cigariet a jednu ponúkol Dracovi, ktorý ju vďačne prijal. "Bola to tvoja priateľka?" spýtal sa, keď si zapálil svoju vlastnú cigaretu.

Draco pokrútil hlavou. "Slabé slovo. Bolo to dievča, s ktorým som sa mal oženiť. Či sa jej to páčilo alebo nie." Dodal so sebaospravedlňujúcim úškrnom. Odfrkol si a odložil pohár škótskej. "Robil som jej samozrejme láskavosť, svadba so mnou by jej zachránila život. Mal som pre nás všetko naplánované a ona o tom nemala potuchy. Tiež sa ma pokúšala zachrániť. Spasiť ma či niečo také."

"Ale zomrela."

"Áno." Potiahol si. "Nemyslím, že poznáš meno Hermiona Grangerová?" Aldred pokrútil hlavou.

"Myslel som si. Je komické, ako rýchlo sa mená pochovajú a zabudnú. Bola jednou z najlepších priateľov Harryho Pottera, vieš. Neslávne známe Trio. Tá vážne bystrá muklorodená?" Počkal, kým Aldred prikývne. "Zomrela po jeho boku v poslednej bitke."

"A kde si bol ty?"

Strhol sa, hoci Aldredov tón nebol obviňujúci. "V aurorskom väzení. Pustili nás, keď Temný pán prevzal moc. Hľadaním Hermiony som strávil dva mesiace, kým mi niekto konečne nepovedal, že zomrela."

Aldred prikývol, neponúkol ani súcit, ani ospravedlnenia. Stratil viac, než kedy stratil Draco. "Takže toto dievča, ako to, že nie je označená?"

Draco sa odmlčal, pohár napoly k ústam, než pokrčil plecami, hodil do seba zvyšok škótskej a o chvíľku zadusil cigaretu v škaredom zelenom popolníku. "Nemám potuchy. Možno tam znamenie je, ale z nejakého dôvodu ho nevidíme. Začnem odtiaľ, preskúmam ju kvôli kúzlam a podobným veciam."

"To dievča nie je dôvodom, prečo si sem prišiel," rozprúdil Aldred konverzáciu, keď Draco zmĺkol a zízal do priestoru.

"Nie." Draco sa v duchu otriasol a pokúsil sa zahatať obraz nežných očí zo svojej mysle. Vylovil elektroplazmový náramok a hodil ho Aldredovi.

Muklorodený ho poľahky zachytil, niekoľkokrát ho pretočil a zahvízdal, svaly napnuté vzrušením, zatiaľ čo skúmal predmet bystrými prsty. "Tento je zbrusu nová sračka. Ešte som žiaden takýto nevidel. Skade ho máš?"

"Dal mi ho jeden z kapitánov v Londýne s tvrdením, že ho našli u špiónky vystupujúcej ako otrok. Z nejakého dôvodu ho ich skenery nezachytili, keď ho mala na sebe. Myslím, že je to nekompletný kus. Nič iné na nej nenašli, takže asi niekto prišiel na to, ako vyrobiť fungujúci implantát."

Aldred nadšene prikyvoval, počúval len na jedno ucho, kým mačkal gombíky. "Vypočul si tú špiónku?"

"Nie," zaškeril sa v pripomenutom sklamaní. "Tí pankharti sa jej zbavili bez toho, aby mi to povedali. Ale mám meno. Luna Lovegoodová."

Aldredova hlava vyletela nahor. Niekoľkokrát to meno zopakoval, než skočil do počítačového kresla a odkolečkoval sa na druhú stranu miestnosti k svojmu laptopu. Odstrčil zväzok káblov a elektroniky z cesty a zaklial v reči, ktorú Draco rád nazýval Kubonika, keď sa náhodou porezal, a začal mačkať tlačidlá.

"Áno," povedal o minútu neskôr. "Luna Lovegoodová. Známa ako záškodník." Dôvtipne na Draca pozrel. "Ale to si vedel, že?"

"Myslel som si to. Záškodníci sú jediní, ktorí sa dokážu prešmyknúť s takýmto druhom technomágie."

Aldred sa zaklonil a chladne zvažoval ponuku, o ktorej vedel, že príde. "Čo chceš, aby som urobil?"

"Chcem, aby si presne zistil, čo Luna robila, aká bola jej úloha. Na oplátku si môžeš nechať a skopírovať ten náramok a ja následne kúpim akúkoľvek technomágiu, ktorú ty a tvoj tím vytvoríte, buď aby ste túto technológiu upgradeovali alebo detekovali."

"Aké sú moje priority?" spýtal sa Aldred dychtivo, prakticky poskakoval na mieste.

"Mám… z tohto zlý pocit," mrmlal Draco. "Pochop, povedali mi, že ten náramok nikto nedokázal vystopovať, pokiaľ ho mala Luna na sebe. Takže ako ho našli? Dokonca aj keby ju chytili, ako prezerá dôležité dokumenty, jednako by na nej nedokázali elektroplazmový náramok objaviť…"

"Pokiaľ nechcela, aby ju chytili," dokončil jeho myšlienku Aldred a vzpriamil sa v kresle.

"Povedali mi, že ma hľadala. Že vedela, kto som."

"Takže záškodníci to vedia? Dofaka."

"Vždy by som mohol dúfať, že ju chytili skôr, ako tú informáciu odovzdala, ale skutočne si myslím, že to bolo úmyselné. Neprechádzala mojimi zložkami, chcela získať moju pozornosť. Riskovala svoj život, obetovala svoj život pre niečo, čo je na tom náramku. Potrebujem vedieť, čo to je, tak skoro, ako je to možné."

Aldred zasalutoval. "Akoby sa stalo. Poznáš ma, toto je brnkačka." Draco sa skutočne vrelo usmial. "Vďaka, Aldred."

"Už sa cítiš lepšie, chlape?" Hravo štuchol Draca jeho vlastnou palicou.

Draco prikývol a bola to pravda. Šok a bolesť, ktoré ho dusili, vyprchali a zanechali trpkosladký bôľ. "Budem o tom uvažovať ako o spôsobe uctiť Hermioninu pamiatku, postarám sa, aby jej malá sesternica zostala v bezpečí."

"Ty si občas taká zasrane sentimentálna bábovka," uškrnul sa Aldred a vyvolal tým Dracov úškrn. "A čo tvoja misia."

"Ach, áno. Ďalšie zaujímavé správy. Prikázali mi premiestiť celú muklovskú populáciu do Glasgowa. Mám na to mesiac a Flintov spoločník mi má pomôcť."

"Čo to znamená?" potichu sa spýtal Aldred. "Nič dobrého, to viem už teraz."

"Myslím, že to znamená, že Temný pán začína svoj ďalší ťah. Pucey si myslí, že zaútočí na Západ. Jeho Lordstvo chce všetkých muklov na jednom mieste, aby ich ľahšie kontroloval."

"Muklorodení a nečistokrvní?"

"Ohľadne nich nemám žiadne rozkazy. Myslím, že im bude dobre tam, kde sú, druhotriedni občania v čarodejníckych mestách."

"Tak to je dobre," dumal Aldred, vyskočil a oprel sa Dracovu palicu. "V poriadku. Tvoji priatelia sú kreténi. Nech to máme za sebou."

Draco prikývol, vzal si palicu späť a nasledoval menšieho muža dole schodmi. Pucey sedel tam, kde ho nechali, za pokriveným dreveným stolom, pred ním tanier chipsov. Väčšina Aldredových zákazníkov sa odporúčala zoči-voči čarodejníckym votrelcom; zopár, ktorí zostali, boli ľudia, u ktorých bolo Dracovi srdečne jedno, či ich naštve.

"Kde je Flint a to dievča?" spýtal sa ostro, ale rázom si uvedomil odpoveď a preklial sa za to, že ho to nenapadlo skôr. Sakra. Sakra. Sakra!

"Marcus ju vzal do jednej z vedľajších izieb," chlípne mu oznámil Pucey.

Aldred sa zatváril kráľovsky nasrane. Čarodejníci znásilňujúci muklorodené nebol ten typ sračiek, ktoré toleroval vo svojom podniku. Draco ho potajme zatlačil dozadu. "Do ktorej?" chladne sa spýtal. "Toto je služobná cesta a nie zasraná výprava za potešením. Musím dodržiavať plán."

Pucey sa zamračil, ale vyštveral sa na nohy a zaviedol ich postrannou chodbou k neoznačeným dverám, ktoré Draco rozpoznal ako "súkromnú" izbu. Flintovi ju musel ukázať niekto z kunčaftov. Draco silno zaklopal, premýšľal, či sa Flint obťažoval použiť tlmiace kúzlo.

"Flint, ideme dnu!" zavolal a otvoril dvere bez toho, aby sa namáhal počkať na odpoveď.

***

Jeho prvou myšlienkou bolo, že Aldred tú izbu vymaľoval. Zvyšok hotelových stien bolo mimoriadne všedného odtieňu sýtozelenej, z ktorej občas Draca bolela hlava.

Z nejakého dôvodu Aldred túto izbu vymaľoval načerveno. Tak bola obvykle používaná na sexuálne účely, ale to nebol dôvod najímať niekoho, aby ju vymaľoval. Zvlášť dočervena. Špliechancami červenej. Nerovnomernými špliechancami, ktoré sa leskli a kvapkali na podlahu, kde sa zhromažďovali v tmavých pretmavých kalužiach.

"Panenkaskákavá!" zašepkal Aldred pridusene.

Draco zavetril a naplo ho. Sračky a smrť a nežné oči. To dievča stálo uprostred izby, ružové, bledé a bez podprsenky a zjavne si to vôbec neuvedomovalo. Znova ho sledovala, jej výraz vzdialený a takmer veselý.

Marcusa niečo roztrhalo.

Vypitvalo. Stiahlo z kože. Draco uvidel jeho hlavu ležiacu v hromade zmáčaných čiernych vlasov na druhej strane izby. Jeho torzo vyhrnulo svoje vnútornosti po koberci, jedna ruka stále držala namieste.

Adrianovo zarevanie zúrivosti a zármutku prebralo Draca z omráčenia. "ZABILA SI MARCUSA! ZABILA SI HO, TY HUMUSÁCKA KURVA!" Vrhol sa na ňu, kričiac, príliš nazúrený, aby vôbec použil svoj prútik.

"Nie!" schmatol ho Draco, ale väčší muž ho treskol do steny bez toho, aby sa vôbec obzrel, čo mu stojí v ceste. Draco dopadol na zem, prekvapený. V žiadnom prípade nebol slabým mužom, ale Adrianova sila bola takmer abnormálna.

To dievča sa ani nestrhlo, keď ju Adrian schmatol za štíhly krk, ale vydalo zvuk prekvapenia, akonáhle mäsité prsty zovreli jej telo. "Dobby!" vykríkol Draco z trápnej polohy na zemi.

Aldred bol rýchlejší. Schmatol paralyzér z opasku a z bezprostrednej blízkosti vypálil. Adrian znova zareval a dievča zjačalo, keď ju čiastočne odhodilo a čiastočne odpálilo z jeho zovretia. Pucey sa násilne zmietal a potom sa v bezvedomí zrútil na krvavú zem.

Draco sa oprel o stenu a vyštveral sa na nohy. Dobby mu podal palicu a on hlúpo premýšľal, kde po celý čas ten domový škriatok bol.

"Je mimo?" spýtal sa Draco ostro, s očami upretými na Aldreda, ktorý štuchal nohou do veľkého muža na zemi. Aldred prikývol, ostro oddychoval, oči obrovské. "Čo sa tu krucinál stalo?"

Draco si stiahol plášť a prešiel k dievčaťu, ktoré sedelo na zemi ako v mrákotách. Ovinul jej plášť okolo ramien a pomohol jej na nohy.

"Čo sa stalo?" spýtal sa jej. Pozrela sa na neho, keď sa zahalila plášťom, ale nič nepovedala. Jej čapica bola preč a viac než kedy mu pripomenula Hermionu. Vzal ju za plecia a otočil ju. "Pozri, nie som na teba nahnevaný. Len musíme vedieť, čo sa stalo."

Ani nežmurkla. Pohľad mala prázdny a podobný dieťaťu.

"Draco, ten chlapík má na sebe obrovské uhryznutia," zavolal z druhej strany miestnosti Aldred, kde skúmal jednu z Marcusových nôh. "Uhryznutia a stopy po pazúroch. Vyzerá to na útok zasraného vlkolaka, ale nie je celkom spln."

"Animágus?" teoretizoval Draco, nadskočil, keď sa to dievča so slabým povzdychnutím oprelo o jeho hruď. "To nemohla byť ona. Som si poriadne istý, že je to mukel. Možno ich sledoval dnu niekto, kto nenávidí čarodejníkov."

"Niekto, kto nenávidí čarodejníkov," zatrpknuto zopakoval Aldred. "Musel to byť čarodejník, aby niečo takéto urobil."

Draco to pripustil, mierne v rozpakoch.

"Dobby," zavolal a znepokojilo ho, keď si všimol, že si škriatok úzkostlivo žmolí uši a stoná. "Dobby, nerob to. Nevidel si, čo sa stalo, však nie?" Myslel si, že Dobby pracoval v kuchyni alebo za barom, ale ako toho škriatka znal, pravdepodobne to dievča sledoval, keď ju Marcus vytiahol z miestnosti.

Dobby prikývol, prikrčený a stále si žmoliaci uši.

"Čo sa stalo?"

Dobby pokrútil hlavou, veľké oči zatvorené.

"Dobby?" skúsil Draco znova. Nestávalo sa, že by škriatok neposlúchal. Škriatok len pokrútil hlavou silnejšie.

"Muselo to byť zlé," mrmlal Draco, nechápavo hľadiac na svojho stonajúceho škriatka.

"Čo urobíme?" Aldred sa prechádzal, burcoval sa k záchvatu zúrivosti. "Čo sakra urobím? Nemôžem tu mať mŕtveho čarodejníka! Vyhladia celé mesto!"

"Ticho! Nechaj ma premýšľať!" vyštekol Draco. Plánoval rýchlo, bolo mu jasné, že bude najlepšie nijak veci nekomplikovať. Zaťal čeľusť a zdvihol palicu, mieriac na Adrianove nehybné telo. Chvíľu trvalo, kým nazhromaždil silu a presnosť, ktorú potreboval, ale poznal ten správny okamih. "Obliviate!"

Roztrasený oprel špičku palice o zem a sťažka sa o ňu oprel. Pekná ruka so štíhlymi rukami sa dotkla tej jeho. Pozrel sa na to dievča, ale ona skúmala jeho palicu, prechádzala prstom po dračej hlave.

"Dobby, vieš sa zbaviť tela?" spýtal sa Draco.

"Áno, áno Dobby vie, pane." Dobbyho hlava poskočila, uši dohora, keď čakal, aby si vypočul Dracov plán. Bohužiaľ, toto nebolo po prvý raz, keď ho požiadali o zničenie tela mŕtveho čarodejníka.

"Potrebujem, aby si sa zbavil tela. Ukry ho niekde, kde ho nikto nedokáže nájsť, potom kúzlom vyčisti izbu a prines mi z mojich zásob trochu všehodžúsu." Keď sa Dobby odmiestnil s najväčším kusom Marcusovho tela, Draco sa otočil k Aldredovi. "Je tu Jude? Môžeme ho vystrojiť ako Marcusa. Necháme ich s Puceyom spoločne odísť. Pošlem ich do dediny Thombrim a odtiaľ Marcus akože "zmizne"."

Aldred prikyvoval, oči sklené. "Zoženiem Juda."

"Hej!" zachytil Aldreda za plece. "Spýtaj sa kunčaftov, či niekto cudzí neprišiel alebo neodišiel," navrhol. "Môžeš urobiť raziu, ale ak nájdu niekoho podozrivého, nesnaž sa ho konfrontovať. Len zožeň popis."

"Správne. Dobre." Aldred vyletel z dverí a zanechal Draca samého s dievčaťom.

Draco sa obzrel na ten neporiadok. Bolo to nešťastné a všetko to len zamotalo, hlavne teraz, ale za Marcusom Flintom trúchlil veľmi málo. Nebol si istý, čo by bol urobil, kebyže vojde dnu a nájde Flinta, ako to dievča znásilňuje, či horšie, ako má sex s poddajným telom, ktoré sa už dávno prestalo brániť. Tá predstava bola neobyčajne, nesmierne nepríjemná.

"Máš nejaké meno?" spýtal sa potichu dievčaťa, kým zízal na protiľahlú stenu. Stále ho stálo príliš veľa síl sa na ňu pozerať. Odpoveďou na jeho otázku bolo ticho, ale cítil, ako na neho upiera oči.

"Vieš vôbec hovoriť?" skúsil znova, rovnako jemne. Nič nenapovedalo, čím si to dievča prešlo. Jej reakcie neboli normálne a poukazovali na príšerné veci. Najmenej hroznou z nich bol asi pán, ktorý jej zakázal hovoriť.

"Ja sa volám Draco," povedal jej a zacítil, ako sa znova oprela o jeho hruď, gaštanové kučery sa mu obtreli o hrdlo dôverne známym spôsobom, ktorý zničil niečo v jeho vnútri. "Ale všetci ma volajú Emile. Emile Hoverson. Tak mi hovoria."

Štuchla ho do hrude a hrala sa so striebornou retiazkou okolo jeho krku.

"Teraz čakáme na Dobbyho. Myslím, že som ti ho ešte poriadne nepredstavil. Je to môj dobrý priateľ. Veľa mu dlhujem. Som si istý, že ťa bude milovať." Začul, ako sa slabúčko zachichotala a to mu vyvolalo úsmev na tvári. "Keď sa vráti, pošleme Puceyho jeho cestou a potom ťa vezmem niekam do bezpečia. Nájdeme niekoho, kto sa na teba pozrie, trošku ťa vyčistí, a potom ti nájdeme bezpečné miesto, kde môžeš zostať natrvalo. Dobre?"

Prikývla voči jeho hrudi a on si pomyslel, že možno nebola až taká beznádejná, ako sa pôvodne domnieval.

"Ale meno potrebuješ, a ak mi nepovieš to svoje, budem ti zrejme musieť nejaké vymyslieť." Počkal, ale nepohla sa, ani neprehovorila. "Čo tak Jane? Budem ti hovoriť Janie."

Mlčanie, nehybnosť. Zobral to ako súhlas, pretože to tak chcel. "Postarám sa o teba, Janie, sľubujem.“

Kým sa Aldred vrátil s Judom, Dobby bol späť a takmer skončil s upratovaním a Pucey bol na pokraji prebudenia.

Jude bol päťdesiatšesťročný muklorodený. Vo vojne mu zabili muklovských rodičov, sestry, deti a vnúčatá. Nenávidel čistokrvných do takej miery, že nemal problém zabiť čistokrvného bojovníka Svetla, aby zachránil nečistokrvného smrťožrúta. Aldred mu nikdy nepovedal o Dracovi pravdu. Pre Juda bol Draco Emilom Hoversonom, nečistokrvným, ktorého mágiu takmer úplne zničilo mučenie. Jude poľahky súhlasil, že zaujme Marcusovo miesto, keď počul, čo sa stalo, a temné pohľady, ktoré venoval Puceymu, nútili Draca uvažovať, či zajtra nezačujú hlásenie, že Marcus Flint zaútočil na Adriana Puceya predtým, než zmizol. Bol by to skvelý maskovací príbeh, keby sa to naozaj stalo.

Všetci znova sedeli za dreveným stolom, keď sa Pucey konečne prebral. Bol zmätený a nato trochu v rozpakoch, keď ho Marcus poťapkal po chrbte a povedal, že si zdriemol. Nemal podozrenie, ale na druhej strane nebol známy výnimočnou bystrosťou. Zanedlho s Judeom zamieril do Thombrinu s prísľubom, že neskôr večer sa cez kozub spoja s Dracom.

Aldred odprevadil Draca s Janie ku dverám. "Kam pôjdete?"

Draco sa obzrel na Janie. "Mal som v pláne navštíviť kruh otrokov, aby som začal prípravy na misiu, ale nechcem to dievča ťahať so sebou. Vezmem ju na panstvo a dnes večer ju tam nechám. Misia môže počkať až do rána."

"Malfoy manor?" spýtal sa Aldred v očividnom prekvapení. "Je to pre ňu bezpečné?"

"Viac mi robia starosti beštie vonku než beštie vo vnútri."

A/N: Toto som napísala skôr, než Rowlingová zmenila svoj názor alebo čokoľvek ohľadne Hermioninho druhého mena. Mohla som zmeniť Janie na Jeanie, ale to by mi to muselo vadiť a mne je to vážne ukradnuté.