Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Skúška Vyvoleného

Kapitola 4

Skúška Vyvoleného
Vložené: Jimmi - 25.10. 2015 Téma: Skúška Vyvoleného
Jimmi nám napísal:

Kapitola 4

Názov: Chosen'Trial

Autor originálu: Gravidy

Preklad: Jimmi

Betaread: arabeska

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Kapitola 4 

Dobby zámerne meškal s raňajkami. Bolo pol jedenástej, keď sa konečne primiestnil do izby s dvoma podnosmi naloženými ovsenou kašou, pariacimi sa dolkami a Životabudičom pre svojho pána. Draco bol za pár hodín spánku, ktorých sa mu dostalo, vďačný tak, že sa ani sa nenamáhal vyhrešiť Dobbyho za oneskorený začiatok dňa.

Janie bola nápadne nevrlá, že ju zobudili, a Draca napadlo, že sa možno nevyspala tak dobre, ako si spočiatku myslel. Dobby počkal, až kým nedojedli, než oznámil nečakanú správu.

"Dobby, keď sa zbavíš tých podnosov, odprevadíš ma do mojej izby. A zavolaj Gigi, aby Janie pripravila na dnešok."

Dobby tam stál a v znepokojivom tichu si žmolil ruky.

"Ostatní škriatkovia sú preč, pane," riekol potichu. Dracovi zabehla dolka.

"Čože?"

"Ostatní škriatkovia sú preč, pane."

"Čo myslíš tým, že sú preč? Všetci? Uma a Gigi?" spýtal sa šokovaný Draco.

Dobby prikývol. "Áno, pán Draco. Všetci zmizli včera v noci, kým pán Draco spal."

Draco bol tou situáciou úplne zmätený. "Nechápem. Prečo by odišli? Vrátia sa?"

"Dobby nevie, či sa vrátia, pane. Ale odišli, pretože veľa domových škriatkov v Temnom meste je mŕtvych. Zloduch ich zabíja."

Draco sa otočil a oprel sa do operadla.

"Temný pán zabíja domových škriatkov? Kvôli čomu, krucinál?"

"Dobby počul od škriatkov, čo utiekli, že Zloduch znova požiera mágiu."

"Sakra, sakra, sakra! Berie mágiu domovým škriatkom. Myslel som, že je to nemožné. Mágia domových škriatkov je úplne iná ako mágia čarodejníkov."

"Rovnako ako sú domoví škriatkovia úplne odlišní od čarodejníkov, ale v samotnom základe sme rovnakí."

Draco zahrešil. "Mágia je koniec-koncov mágia. Ako dokázali domoví škriatkovia odísť? Sú viazaní k svojim rodinám, nie? A zabitie domových škriatkov nikdy predtým nebolo dôvodom pre opustenie rodiny."

Dobby sa na Draca vážne pozrel. "Porušenie zmluvy."

Draco prikývol, znepokojený, aj keď už viac nemalo zmysel rozmýšľať nad tým 'ako'. Draco nikdy nepočul o zmluve s domovými škriatkami, ale bolo celkom pravdepodobné, že také niečo kedysi existovalo a zabudlo sa na to alebo ju čarodejníci stratili. Jeho ľudia dokázali mať v informáciách príšerný chaos.

"A čo moji 'špeciálne' nasadení škriatkovia? Prežili?"

"Všetci domoví škriatkovia v Temnom meste sú mŕtvi," informoval ho smutne Dobby.

"KURVA!" Draco vyskočil na nohy a začal sa prechádzať. Práve stratil dvadsať špiónov.

"Myslíš, že si Temný pán uvedomil, že škriatkovia robia špiónov?"

"Nali objavili. Zloducha mohlo napadnúť, že zabije všetkých škriatkov, aby sa uistil, že už medzi nimi žiaden špión nie je."

Draco zastonal, prešiel si rukami po tvári. Bola to strata strategického významu. Vo vojne k takým dochádzalo. Poznal následky takého hazardu, ale nebol to on, kto za to zaplatil, a nikdy sa kvôli tomu nedokáže zbaviť viny. Aspoň sa tá špionáž nedala vystopovať spätne k nemu. Nebol to on, komu škriatkovia podávali správy.

Draco sa prinútil upokojiť. Beztak mal príliš veľa práce.

"Dobby, prosím ťa, dozri dnes na Janie. Oblečiem sa a pôjdem do pracovne, aby som zorganizoval nejaké veci. Zajtra opúšťame dom." Dobby sa uklonil.

Draco pri dverách zastavil. "Dobby, prečo si neodišiel s ostatnými?"

"Dobby neopustí pána Draca a pani Janie," jednoducho odpovedal škriatok.

Dracove prsty sa zovreli do päste.

"Nezaslúžim si tvoje priateľstvo, Dobby." Odišiel bez toho, aby počkal na odpoveď.

S odchodom domových škriatkov na nich mohol Temný pán rovno vyhlásiť loveckú sezónu. Dobby bude v nebezpečenstve, hlavne pretože bol Dracovou hlavnou oporou a Draco bez neho dokázal sotva fungovať.

Tými novinkami bola zaplavená celá letaxová sieť. Draco sa porozprával s niekoľkými ľuďmi, ktorí vedeli, čo sa deje, a zistil, že sa nebúrili len domoví škriatkovia.

"To myslíš vážne?" spýtal sa Georginy Goylovej, malej sestričky zosnulého Gregoryho.

"Deje sa to všade," trvala na svojom chudá, prostá žena. "Krupovia (cz: hafoni) sa otočili chrbtom k čarodejníckemu druhu. A keďže narobili celkom dosť škody, je v platnosti príkaz na ich vyhladenie."

Krupovia, čarodejnícke psy, boli fanaticky oddaní a Draco nikdy nepočul, že by Temný pán, alebo ktokoľvek iný, ubližoval krupom, na rozdiel od domových škriatkov. Takže čo sa do pekla dialo?

Draco sa rozlúčil s Georginou, keď mu zavolal Nigel, aby mu nahlásil, že je na misiu všetko pripravené. Zajtrajšok sa stane dňom, kedy sa začnú sťahovať muklovia. Draco s tým v skutočnosti mohol urobiť len veľmi málo. Keď jeho otroci dostali svoje príkazy, budú viesť Nigelovu čatu aj bez neho. Pri šťastí to nepotrvá dlhšie než dva týždne.

Stále nenašli Marcusa Flinta a špekulácie sa vymykali kontrole. Tiež počul, že Pucey predošlú noc ochorel a vyhľadal liečiteľov v Temnom meste.

Draco nepočul nič o Aldredovi, takže mu zavolal, aby skontroloval mužov postup. Veľmi ho potešilo, keď Aldred zareagoval veselo, vravel mu, že náramok už takmer rozlúštil a že Dracovi podá hlásenie okamžite, ako sa zaznamenajú zašifrované informácie.

"Dávaj si pozor, keď nabudúce pôjdeš von," varoval ho Aldred pred koncom hovoru. "Minule tu boli ľudia, čo sa po tebe pýtali."

"Pýtali sa po Emile Hoversonovi?"

"Po Dracovi Malfoyovi."

To bolo zlé. Draco si navlhčil pery. "Záškodníci?"

Aldred bezstarostne pokrčil plecami. "Vieš, že to nemám ako zistiť."

"Myslíš, že sledovali ten náramok? Sakriš, malo ma to napadnúť v okamihu, keď mi došlo, že nám nejaký kúsok chýba."

Aldred obžúval svoje brko. "Ak sledovali, nepovedali nič o tom, že ho mám ja. Asi nemajú žiadnu možnosť sledovať ťa, keď si sa toho náramku zbavil."

"To dokazuje, že vedia, kto som. Musím sa dostať z tohto zasraného manoru. Aldred, s Janie zajtra ráno odchádzame. Neskôr ti cez zabezpečené spojenie pošlem svoje nové súradnice."

"Ako sa darí Janie?"

Teraz bol na rade Draco, aby pokrčil plecami. "Občas mám pocit, že vie, čo sa deje, a občas zase, že je úplne šialená." Zrazu sa zaškeril. "Ale včera sa na mňa trochu naštvala."

Aldred sa zachichotal. "Ak má stále svojho ducha, potom možno bude v poriadku." Myšlienka, že Aldred hovoril z osobnej skúsenosti, Draca rozrušila.

Dvojica sa rozlúčila a Draco si dal prestávku na obed. Alebo sa o to pokúsil. Janie bola znova až po kolená v knihách a neústupne odmietala opustiť knižnicu. Keďže nevidel žiaden dôvod, prečo jej odporovať, vlastne by mal naopak podporovať jej slobodu prejavu, nechal Dobbyho priniesť obed do knižnice.

Janie jedla, jednou rukou listovala stránkami v aktuálnej knihe, s výrazným rozptýlením, ktoré dráždilo Dracovu pamäť. Bola v toľkých ohľadoch podobná Hermione. A vedel, že rovnako ako Hermiona neprestane, že sa neunaví, až kým neuspokojí čokoľvek, čo ju poháňalo.

"Čo hľadáš?" spýtal sa znova a premýšľal nad horečnatým svetlom v jej očiach a úzkostlivo vyrovnaným spôsobom, akým pretáčala stránkami. Za to, že ju prerušil, po ňom strelila vážnym pohľadom.

"Možno by som mohol pomôcť." Pokojne zdvihol najbližšiu knihu. Bola otvorená na čierno-bielom obrázku kolotoča, koníky na obrázku boli v rozličných pózach od fŕkania a dupania až k šprintovaniu. Nadvihol obočie, keď zbadal ďalšiu knihu vo vyradenej kope, ktorá zobrazovala väčší, bohatšie vyzdobený kolotoč v plných farbách so všetkými možnými zvieratami, ktoré sa otáčali dokola. Nuž, to naznačovalo aspoň nejakú tému, ale čo prepánabeka chcela s kolotočom?

"Kolotoč?" spýtal sa. "Nenapadá ma, prečo by si chcela čítať o jazdení v parku. Spomienky z detstva, možno? Jazdila si ako dieťa často alebo si mala nejaký obľúbený?"

K jeho úžasu sa jej napäla čeľusť a v každej krivke jej tela zazrel podráždenie, pery sa jej takmer kruto vytočili, hoci neodtrhla oči od knihy pred sebou. Jej chovanie bolo tak dôverne známe a predsa také, ktoré nevyvolávalo spomienky na Hermionu, až ho to skoro omráčilo. Obozretne ju sledoval a pokračoval vo svojich pokojných otázkach.

"Hľadáš nejaký konkrétny?"

Rukou jej trhlo tak silno, že roztrhla stránku, ktorú otáčala. Obaja stuhli. Draco sa pomaly otočil na stoličke, ruky položené na stole, aby to vyzeralo tak neohrozujúce, ako sa len dalo.

Pokračoval tým istým chlácholivým, tichým hlasom. "Spoznáš ho, keď ho uvidíš? Bol to kolotoč len s koňmi alebo s množstvom rozličných zvierat? Mala si obľúbené zviera? Akú malo farbu?"

Zúrivý vreskot ho zaskočil úplne nepripraveného. Janie mu švihla rozčítanú knihu na hlavu tak silno, ako dokázala. Sotva stihol zdvihnúť ruky, aby ju zablokoval, a tie mu zasiahla so šokujúco brutálnou silou. Dievča sa odrazilo zo stoličky, ktorá kvôli tomu narazila na zem, a rozbehla sa na druhú stranu izby, kde si schovala tvár za trasúce sa ruky. Okamžite sa cítil príšerne.

Opatrne sa ku nej priblížil. položil jej ruky na plecia a odľahlo mu, keď sa nestrhla. "Mrzí ma to. Nechcel som ťa rozrušiť."

Náhle sa stočila, narazila mu hruďou na hruď a schmatla ho za ruku, ťahala za rukáv v krátkych, úzkostlivých pohyboch. Chvíľu mu trvalo, kým si uvedomil, čo robí, a potom tam dokázal len stáť, srdce prepadajúce sa, keď s tvárou skrútenou zúrivosťou zízala na jeho Temné znamenie. Nechtami ho pevne uchopila za pažu, zatiaľ čo zúrila nad tým, o čom si uvedomil, že je v jej očiach zrada. Možno preto sa s ním nerozpráva, preto, že má Temné znamenie.

"Všetci sme poznamenaní," povedal jej potichu, ale neodtiahol ruku, ani keď sa pod jej nechtami objavila krv. "Tak alebo onak."

Rýchlo mu ruku pustila a odkráčala späť ku knihám bez toho, že by sa obzrela, rukami si šúchajúc v ochrannom geste plecia, tvár zamyslenú. Nechal ju tak a vrátil sa do pracovne.

***

Draco strávil zvyšok popoludnia organizovaním svojich otrokov, aby splnili svoju misiu. Komunikačná sieť v kruhu otrokov bola komplikovaná a zameraná na to, aby sa udržali identity v tajnosti. Bolo tam päť hlavných vetiev, každú viedol vrchný otrokár, ktorý riadil hlavný štáb, a niekoľko menších základní. Jedným z vrchných otrokárov bol Dracov hlavný otrokár, muž menom Celos Cewirdyn, a bol to jediný muž tejto pozície, ktorý poznal obe Dracove identity a bolo mu umožnené stretnúť sa s ním osobne.

Celos preberal rozkazy priamo od Draca, potom tieto príkazy posielal ďalším vrchným otrokárom, svojim osobne vybraným mužom menom Theron a Kale, ktorí sa nikdy s Dracom nestretli. Theron potom poslal príkazy Jaquiovi a Kale Benoitovi. Jaquio s Benoitom ani nepoznali mená ostatných vrchných otrokárov, okrem toho jediného, ktorý ich kontaktoval, a hoci poznali meno Emile Hoverson, nikdy toho muža nevideli. Keď Draco navštívil niekoho iného ako Celosa, poznali ho ako Reesa Mihlonova, tajomníka z ministerstva Temnoty, ktorý mal na starosti dozor nad kruhom otrokov.

Utajovanie nebolo kvôli tomu, že by Draco niektorému z mužov nedôveroval. Pokiaľ išlo o dôveru, boli títo ľudia najspoľahlivejší. Draco trval na utajení svojej identity, aby prerušil reťaz, ktorá viedla späť k nemu. Keby niektorého z jeho vrchných otrokárov prichytili za to, že robí niečo ilegálne, ako napríklad pašovanie muklov či strategické umiestňovanie magických špiónov ako otrokov vo vnútri ministerstva, nemohli povedať, dokonca ani pod Veritasérom, že do toho bol okrem jediného nadriadeného zapletený aj niekto ďalší. V najhoršom možnom scenári vďaka tomu ostatní získali čas, aby buď prišli s alibi alebo utiekli.

A v prípade, že by sa niektorý z Dracových mužov rozhodol rozprávať historky o nelegálnych činnostiach, veľmi pravdepodobne by to nahlásili Dracovi v osobe tajomníka. Takého človeka by potom okamžite odstránili.

***

Pri večeri vládlo napätie. Janie bola stále podráždená. Možno mu ešte neodpustila. Dobby bol tiež nevysvetliteľne poklesnutý a odmietal Dracovi povedať dôvod. Draco sa domnieval, že mu asi chýbajú ostatní škriatkovia.

Aspoň sa pokúšal udržať pokojnú, hoci jednostrannú konverzáciu.

"Chcel by som, aby si si dnes v noci odpočinula, Janie," povedal jej. "Zajtra bude rušný deň. Presúvame sa do Francúzska."

Hlava Janie vyletela dohora, šokovaná a zrazu bledá. Bol to takmer ten najnormálnejší výraz, ktorý kedy na jej tvári videl.

Draco nad tou prudkou reakciou zažmurkal. Usmial sa na ňu a vysvetľoval: "Nie je tu bezpečne, takže sa presťahujeme do vily, ktorú kedysi využívala moja matka, keď si chcela oddýchnuť. Je to veľmi pekné miesto. Nie tak veľké ako manor, ale okolie je nádherné.“

Janie sa tvárila pobúrene. Draco sa spotil.

"Môžeš si zobrať všetky knihy, ktoré chceš. Dopekla, vezmi si celú knižnicu."

Nadvihla obočie, ako keby si myslela, že je šialený a možno pomerne hlúpy. "Nechceš odísť?" spýtal sa.

Vrátila sa k jedeniu bez toho, aby reagovala na jeho otázku. Tá drzaňa!

Draco si povzdychol v mätúcej zmesi frustrovaného hnevu a láskavosti. "Robím to najlepšie, čo môžem, Janie, naozaj."

***

Nesúrodé zvuky z druhého poschodia začali zavčasu a násilne.

Draco so zjajknutím vyskočil, keď zhasli všetky sviečky v pracovni a obklopila ho temnota. Bolo len tesne po pol deviatej, Janie bude stále v knižnici. So srdcom v hrdle Draco naslepo pozbieral papiere zo stola, ani sa neobťažoval preveľmi upratovať, keď mu papiere vykĺzli z prstov a roztrúsili sa po zemi. Hodil na seba habit a schmatol svoju palicu. Vyrastal na manore, ľahko sa v ňom vedel orientovať aj napriek temnote, a bude lepšie zatiaľ neplytvať mágiou na Lumos. Akurát si navliekol rukávy, keď vykročil potichu z pracovne a zamieril ku knižnici.

Knižnica bola rovnako temná ako zvyšok manoru, ale Dracove oči sa už prispôsobili a cez okná veľkoryso presvitalo mesačné svetlo. Miestnosť vyzerala, ako keby ju zasiahlo tornádo. Všade boli roztrúsené knihy, po stoloch, nakopené na stoličkách alebo ležiace roztvorené na zemi. Buchot z druhého poschodia sa stíšil na netrpezlivé kroky.

Janie sa otočila, keď vošiel dnu. Dokázal z jej výrazu rozlíšiť chladné posúdenie. Dobbyho nebolo nikde vidieť, ale to neznamenalo, že nebol nablízku.

"Si v poriadku?" spýtal sa jej. "Viem, že je trochu zavčasu, ale asi je čas, aby si zamierila do svojej izby. Môžeš si so sebou zobrať knihy, ak chceš…"

Janie, s hlavou mierne naklonenou, prikročila bližšie k nemu a on zmĺkol. "Janie?"

Bledá ruka sa chladnými prstami dotkla jeho tváre, prešla mu po líci, obkreslila jeho pery. "Si veľmi pekný muž." Hlas mala pokojný a rytmický.

Dracove oči vystrelili k jej, pery oddelené šokom. Usmiala sa na neho a on sa takmer od hrôzy zapotácal. Oči jej vírili temnotou a nebola v nich ani stopa po jasnej mysli, ktorá farbila jej hlas.

Pohľad mu oplácala zúrivosť a šialenosť. Pokúsil sa prehovoriť, ale na to mal príliš zovreté hrdlo.

"Mám pocit, že ťa poznám," pokračovala zamyslene. "Mám pocit, že ťa nenávidím."

So strápeným výkrikom sebou trhol dozadu, keď nechtami prešla po jeho líci a zanechala po nich krvavé stopy. Niekde vpravo Dobby plačlivo zastonal. Draco sa neodvažoval pozrieť jeho smerom.

"Ale bol si ku mne taký milý," zašepkalo dievča, pomaly sa k nemu približovalo. "Myslela som, že ťa zabijem, ale ostatní nechceli, aby som to spravila. A bol si ku mne milý, takže to neurobím."

Nedokázal hovoriť. Palica mu vypadla, zabudnutá, keď ju schmatol za ramená, tak silno, že vedel, že ju to bolí, ale ona sebou ani netrhla. Pokúsil sa prinútiť svoj hlas fungovať, ale dokázal len koktavo vydýchnuť. Čokoládové oči sa zaborili do jeho, kruté, nemilosrdné.

"Potrebujem tvoj prútik," povedala mu a siahla do svojho habitu, odkiaľ vytiahla niečo ťažké a valcovité. "Spoznávaš to?" Zdvihla silnú, zlomenú čiernu paličku z lešteného dreva. Na konci bola strieborná hlava hada, ústa mal otvorené a zuby mu iskrili.

Dracova ruka vyletela k ústam, zahryzol si do hánky. "Môj-môjho… môjho otca… palica…" vydýchol. Horná časť otcovej palice z otcovho hrobu, z miesta posledného boja. Telo jeho otca, rovnako ako Potterovo, bolo zanechané napospas, aby zhnilo.

Janie zrazu vyzerala zmätená. "Luciusov chlapček? Ale na to si príliš starý," prižmúrila na neho oči, potom pokrútila hlavou, ako keby si ju chcela vyčistiť. "Nemôžem ťa zabiť." Z jej ruky sa zrazu stala rozmazaná šmuha a strieborná hadia hlava narazila Dracovi do spánku.

V očiach mu zažiarila supernova, ale nespomínal si, že sa zrútil k zemi. Keď sa svet znova vrátil na svoje miesto, kľačal na všetkých štyroch, jedna ruka pritlačená ku krvácajúcej hlave. Janie kľačala vedľa neho, jednou rukou ho ťapkala po vlasoch a druhou sa mu prehrabávala habitom. Vytiahla prútik a naposledy ho poťapkala po hlave.

Pokúsil sa vystrieť, ale len sa prevalil. Videnie mal rozmazané a vzdialená časť jeho mysle žasla. Nie je možné, aby malo také malé dievča taký silný úder. "Buď dobrý chlapček a zostaň tu. Všetko bude v poriadku, keď nájdem Harryho," divoko mu povedala. "Všetko dá do poriadku."

"Čo-čože…" zastonal. Hlava ho príšerne bolela.

Cítil, viac než videl, ako sa zdvihla a so zavlnením habitu odišla.

"Nechoď!" vykríkol, priškrtený, slabý, načahujúci sa za ňou a lapajúci po dychu. Začul ako sa dvere na knižnici zabuchli. Nie!

Hermiona. Nie Janie. Hermiona! HermionaHermionaHermiona.

"Počkaj! HERMIONA, NECHOĎ!" hlas sa mu zlomil. Spanikárený sa vyštveral na nohy a len spola si uvedomoval, že je Dobby zrazu pri jeho boku, pomáha mu postaviť sa, podáva mu palicu. "HERMIONA!"

Bola to ona! Nejako, nemožne. Bola to ona.

Krv sa mu rozmazávala po líci a všetko sa s ním točilo, keď sa snažil dostať k dverám, odkiaľ vypálil na chodbu a nabral rýchlosť. Nad ním pokračovali kroky jeho otca, vyrovnané, čakajúce, očakávajúce. Počul klopanie malých ženských topánok na schodoch. Bolo mu jasné, kam ide.

"Zastav ju, Dobby! Zastav ju!"

Domový škriatok bol rozpoltený, ale potom s pevným výrazom ostro prikývol, luskol prstami a odmiestnil sa.

Draco sa šmykom dostal do predsiene, zazrel ju v polovici schodov na druhé poschodie. "Prosím, Hermiona, počkaj! Nechoď tam hore! Zabije ťa!"

Nezastala, nespomalila, ale ani sa nenáhlila. Nech bol akokoľvek magicky zmrzačený, stále bol väčší, silnejší a rýchlejší a vôbec nebol z formy. Vyletel po schodoch a dostihol ju na hornom medziposchodí, schmatol ju za ruku skôr, než stačila zabočiť za roh.

Pokojne na neho zazrela. "Snažíš sa mi zabrániť nájsť Harryho?"

Niečo temné a obrovské ho zasiahlo ako útočiaci hipogrif a on by bol vykríkol, keby mu to nevyrazilo všetok vzduch z pľúc. Narazil na zem, ruky inštinktívne dohora, aby zovrel tie ošumelé plecia niečoho, čo jednoducho nemohol vidieť. Bolo to neobyčajne ťažké a horúce a reálne, ale zjavne to stvorila temnota. Zavrčalo to na neho, žiarivé žlté oči rozdivočené šialenosťou, a zaútočilo na jeho hrdlo.

Konečne mohol kričať. Schmatol palicu oboma rukami a použil ju, aby tú obludnú príšeru z tieňa nadvihol a odtlačil od svojho tela. Zuby zažiarili, chňapli po jeho palici, zúrivé.

Bojoval s tou príšerou, odstrkoval ju, keď sa snažila zaútočiť. Nakoniec sa jedna obrovská laba zamerala na jeho hlavu, pripravená mu ju odtrhnúť.

S prasknutím sa zjavil Dobby a príšeru odhodilo. So zavytím treskla do steny a explodovala v čiernej hmle, ktorá sa okamžite rozplynula. Ale zazrel jej tvar skôr, než zmizla. Bol to vlkolak.

Sťažka dýchajúc sa vyštveral na nohy a vliekol sa po chodbe. "Hermiona!" Teraz ju nemohol stratiť. Nie znova a nie takto!

Chodbu zaplnila žltavá žiara. Dvere do pracovne jeho otca boli dokorán a von prenikalo svetlo sviečok. Dobby tam už bol. Ležal buď v bezvedomí alebo mŕtvy naboku. Hermiona nevenovala malému telíčku jediný pohľad, keď bez váhania vkročila dnu.

"NIE! NIE, HERMIONA!"

Vyrazil k dverám, práve keď do nich vošla ďalšia postava. Krátko pozrel na Hermionu, ktorá kládla zlomenú palicu jeho otca na zaprášený stôl s niečím podobným úcte. A potom vzhliadol na osobu, ktorá mu blokovala cestu.

Muž, ktorého nevidel takmer desať rokov, na neho s úškrnom hľadel zvrchu. Jeho otec žiaril temným svetlom, jasnejší, mocnejší než obyčajný duch. Každý kúsoček odvahy, ktorú Draco vlastnil, sa scvrkol, teraz, keď čelil strašidlu z iného sveta.

"Nezasahuj." Hlas jeho otca dunel ako vzdialené zvony, otriasol ním až do základov.

Draco sa vrhol k dverám, ktoré sa mu pred nosom zatreskli a prerušili prúd svetla. Rozzúrene a zradene vykríkol a márne trieskal päsťami na drevo, kopal, škriabal, až kým nemal krvavé prsty. Zdvihol palicu a zúfalo zovrel svoju roztrieštenú mágiu.

"ALOHOMORA!" kúzlo zasiahlo dvere a rozplynulo sa. "Effecez! Destruya!" skúsil znova. Zakaždým zvyšoval silu svojich kúziel, až kým nelapal po dychu a netočila sa mu hlava.

"NIE, NIE, NIE!" pokožku mal bledú, vysalo mu to všetku silu z tela. "DESOLATRION!"

Palica v oslepujúcom výbuchu vydolovala zvyšok jeho sily. Niečo sa v ňom roztrhlo a svet explodoval.

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: Kapitola 4 Od: Jacomo - 23.11. 2015
Pokračuji ve vzpomínání na moje původní dojmy, ale tady už to jde hooodně špatně. Nicméně to zkusím: Pán zla zavraždil tolik skřítků? To sice není dobré, ale zároveň to v sobě má jistou naději - děje se něco, čeho se ten zloduch bojí. To znamená, že ho LZE nějak zničit. Čest památce padlých hrdinů! Tak jak je to s tím Dracem - Pánem otroků? Proč má dvě (jen dvě?) identity? Čichám, čichám cosi podezřelého... Takže Janie si na něco vzpomíná? Už mluví? A Draco si začíná být jistý, že je to Hermiona? No já už si nejsem jistá vůbec ničím. Já to tušila, že s tím Luciusem to není jen tak. Pevně věřím, že Hermioně/Janie nic neudělal. V tom bude něco mnohem komplikovanějšího. Jeden náš kamarád z Německa, když nám nerozumí, používá větu: "Zas h***o vim." Musím konstatovat, že já jsem na tom stejně :-) Přesto nebo právě proto posílám opět velká slova díků za mimořádnou povídku!

Re: Kapitola 4 Od: maria - 05.11. 2015
dakujem

Re: Kapitola 4 Od: MajaB - 28.10. 2015
Tak to teda bylo něco! Ta dramatičnost, perfektní překlad! Díky!

Re: Kapitola 4 Od: rita - 26.10. 2015
bude to dlouhé čekání na další díl.... skončilo to v tom nejnapínavějším....

Re: Kapitola 4 Od: Marti - 26.10. 2015
Dobrovolně se vzdávám všech spekulací "kdo jak proč", protože tahle povídka je tak nepředvídatelná, že po předčtení kapitoly vždycky jen zůstanu zírat s obrovským otazníkem v hlavě. Těším se na další - dozajista opět překvapující - pokračování!

Re: Kapitola 4 Od: Folwarczna - 26.10. 2015
Přísahám, že pokud se neobjeví alespoň náznak naděje, přestávám číst - minimálně týden!

Re: Kapitola 4 Od: rougerose - 25.10. 2015
Nedávno jsem potkala kluka, který už na první pohled vyčníval z řady. Sedím si tak u stolečku a naproti mně se střídaj po pěti minutách chlapi jeden hezčí šampónek než druhý a to byl jediný důvod proč jsem nevstala a neodešla domů naložit se třeba do horké vany. Z poslouchání těch plytkých a ničím nezajímavých romantických žvástů (o krásných očích, vlasech a však to znáte) mě málem explodoval mozek a když jsem se pokoušela situaci odlehčit vtipem nebo zamířit do jiných než romantických vod, byla jsem následně vrácena zpět do světa sentimentálnosti. A těsně před explozí se naproti mně usadil on! Zvláštní kluk, vzhledem připomínal chodící katastrofu, ale ženská vedle mě si k jeho osobě zapsala heslo: zanedbaný romantik. Nechtělo se mi jejím závěrům věřit, ale ani jsem nechtěla věřit jeho všudy přítomné vyjímečnosti. S ním jako bych se na pět minut ocitla v jiné dimenzi. Na okamžik, aspoň na okamžik. Stále děkuji Eset za těch pět mezidimenzionálních minut. Ovšem poznámka té ženské mi nepřestala ležet v hlavě. Pak jsme si vyšli na naše první rande. A ne do nějaké romantické restaurace s trochu drsnějším rázem. A ne nevzal mě ani do kina. A ne nenaplánoval žádnou ze sentimentálně klišé aktivit pro dva. Jeho originalitu málokdo překoná v žánru zakázaného ovoce. Absolvujeme společně deseti bodový výlet drsným nebezpečným prostředí, kde si nejsme jisti ničím natož sami sebou. A přitom mi začíná vyjevovat své další skoro neuvěřitelné stránky. Odkryl mi svou temnotu, propracovanost, smysl pro detail, inteligenci a postupně mě brává za hranice dosud vymyšleného. Prostě dokonalý chlap. Musím se přiznat – v druhém bodě výletu jsem se do něj zamilovala a také se poprvé políbili. Jiskra přešla v supernovu okamžitě. Dnes se má bytost probudila se šrámy, škrábanci, modřinami a krvavými ránami a byť mě bolí každý kousek těla, citím se nejvíc spokojená za celé roky. A vůbec mi nevadí jeho poslední odhalené tajemství a to, že není muž, ale žena. Krásná drsná temnná a elegantní žena. Žena, která otřásá světem dramione, protože dokáže plně ve svůj prospěch využít svou ženskost, tak i svou mužnost. Tak buď si někdo pohrál ne úplně dobře s cestováním v čase, anebo někdo hodně inteligentní si pohrál s genetikou a magií. Ale to už je podle mě velké sci-fi, aby Hermionu naklonovali ze zatoulaného kousku genetického materiálu a potom ji modifikovali na super „zabíjející monstrum“. A autorka to zvrtává pěkně (míněno v dobrém slova smyslu) Draco plánující převrat a odboj plánuje taky svoje očividně pořádnou bombu a o té bombě ví už asi i Aldred. No, vypadáto, že Draco v plánu odboje bude hrát velmi významnou roli. Takže se nakonec proti „velkému požírači“ kde kdo zdárně spiknul. Něvěřím, že je Dobby mrtvý, špíš mám strach o Draca, protože na konci se v něm něco „roztrhlo“, aby nepřišel o magii úplně, anebo hůř, aby nebyl postižený či jinak vážně zraněný. A v tom kolotoči – já teda spatřuji symboliku života a času a koloběhu – prostě již zmiňované hrátky s časem. Nějak tam nemůžu dopasovat nic jiného. Že by jsme se už v příští kapče dozvěděly, co je ukryto v zázraku špionážní techniky? A k tvému trápení Jimmi, klidně ti na konci vysvětlím ten příběh, který Dracovi vyprávěl Dobby (pokud to někdo neudělá za mě), ale až na konci nechtěla bych tu „spoilerovat“ (já si pročítám komentáře občas). No a tak mě i napadlo, že v tom možná nevidíš to co máš, protože mi při čtení dnešní kapitoly došlo, že ten Dobbyho příběh je propojen nejen ze světem originálu HP, ale především s tímto příběhem. Gravidy si ho aspoň podle mého upravila pro své vlastní potřeby. Jinak díky (jak vás oslovit a neurazit – si vyberte – holky, ženy, baby, ale ne :D to si nezasloužíte) Královny! Famózní výběr! Skvělý překlad! Úžasná betace! Dík a zas neumírejte na přemíru písmenek v komentáři!
Re: Kapitola 4 Od: bbb - 25.10. 2015
Prosím, pošli mi vysvetlenie toho príbehu na môj mail... budeme sa dostávať do častí, kde ho je asi treba, tak nech mám istotu. Na viac sa takto neskoro nezmohnem. Hore v lište je že email Admina alebo niečo také. Pjekne koukám. Ďakujem za úžasný komentár
Re: Kapitola 4 Od: rougerose - 26.10. 2015
Tak jsem ti vysvětlení poslala (no, nevím, jestli jsem ho poslala tam, kam jsem měla :D) přesně na mail-hpkizi@hpkizi.sk Snad dojde. :)
Re: Kapitola 4 Od: Jimmi - 26.10. 2015
Došlo, samozrejme, že toto som ja. Neuvedomila som si, že som jedného užívateľa vytvárala ručne a že mi ostalo prihlásenie, normálne FF nepoužívam. Z mailu som PAF, vstrebám a napíšem :) Ďakujem moc

Re: Kapitola 4 Od: Julie - 25.10. 2015
Je to čím dál lepší, napínavější, otázky přibývají.... tahle povídka mě vážně chytla a nepustila. Díky moc za překlad! Bue v neděli další kousek?

Re: Kapitola 4 Od: denice - 25.10. 2015
Přečetla jsem dopoledne, vůbec nevadilo, že už znám (však jsme taky obědvali o půl hodiny později), znovu teď večer a po kolikáté už jsem bez dechu. V zájmu vlastního klidu jsem se už vzdala různých spekulací (kdo se má pak v noci pořád převalovat a kombinovat) a nechám se stále znovu a znovu unášet a překvapovat všemi nuancemi jedinečného příběhu. Jedním slovem přímo nádhera, příběh stejně jako tvá schopnost ho přeložit, moc děkuji!

Re: Kapitola 4 Od: Zuzana - 25.10. 2015
Takže je to Hermiona a v nej nejaké monštrum? A čo má s Luciusom, ktorý je tiež nejaké divné monštrum. Všetci sú tam takí zvláštni. Teším sa na rozuzlenie... Prečo si Hermiona alebo Janie teda, myslí, že by mal byť Harry niekde tam na Manore? Stále je tu viac a viac nejasností... Prekvapil ma ten vlkodlak, myslela som si, že drak. A čo tie kolotoče, ktoré ju tak naštvali?...

Re: Kapitola 4 Od: Lupina - 25.10. 2015
No, takže na scéně už máme z mrtvých Hermionu, Remuse coby vlkodlaka a Luciuse. A hledají Harryho. Kdo ještě zemřel - Severus a Belatrix. Tak ti jsou kde? Já vím, nic neřekneš, ale stejně mi to vrtá hlavou. A také ta jejich fyzická podoba je nadmíru zajímavá. K tomu skřítci na útěku a hafoni. Jo, velmi zajímavý vývoj. Ne, že by se nám něco vysvětlilo. Zatím se to jen víc zamotává. Takže se neskonale těším na pokračování :-) Díky, děvčata. Jste nejlepší ;-)

Re: Kapitola 4 Od: margareta - 25.10. 2015
Zatracená malá Janička...!Ještě že chlapečka Lucius zablokoval!Jen doufám, že Dobby bude v pořádku!Je to tak perfektní povídka, až mi jdou po těle zimomřivky!!!!!! Trochu tuším, k čemu Hermiona směřuje a odkud se tam vzala.Co ale naprosto netuším je, jak se vysvětlení všech těch komplikací a zauzleností vměstná jen do osmi kapitol? Zajímalo by mě taky docela hodně, co se v minulosti stalo Aldredovi? A doufám, že dojde k nějakě vzpouře utečených skřítků nebo se aspoň do ní zapojí? Chudák dobrák Draco, zpočátku budil dojem jako otrlý mazaný ,, všechnovím" ,teď to vypadá, že je totálně mimo obraz! Děkuji moc a už se nemůžu dočkat dalšího dílu!!!!

Re: Kapitola 4 Od: lucky - 25.10. 2015
A zase ukončené v takovém místě, jak vydržet do další kapitoly nelézt po zdi? Pořád se to čím dál víc zašmodrchává a nic nevyjasňuje, ach jo.

Re: Kapitola 4 Od: Gift - 25.10. 2015
Vzdycky kdyz si myslim, ze uz nemuze byt hur... BUM a stane se neco necekaneho, co situaci jeste jednou zatoci o 180 stupnu. Nejsem si jista, koho mi ma byt nejvic lito. Hafanu, skritku, Dobbyho (broucek), Draca nebo zmatene Hermiony? Vsechno se to cim dal tim vic zamotava. Moc dekuji za krasny preklad!

Re: Kapitola 4 Od: Iveta - 25.10. 2015
Pripada mi, ze Lucius vi vic,nez Draco. A Dobby je jasny :-} Alevsichni jsou nejak poidivne casove nezaostreni... Diky za preklad, tesimse na dalsi kapitolu :-}

Re: Kapitola 4 Od: grepik03 - 25.10. 2015
Tušila jsem, že Janie nebude takova trubka, ale TOHLE? A Lucius je duch nebo není? A Dobby ví urcite víc než ja a Draco ; ) Děkuji za fenomenální překlad další kapitoly ♡ (a ted z toho neusnu :)))))

Prehľad článkov k tejto téme:

Gravidy: ( Jimmi )22.11. 2015Epilóg
Gravidy: ( Jimmi )22.11. 2015Kapitola č.8
Gravidy: ( Jimmi )15.11. 2015Kapitola 7
Gravidy: ( Jimmi )08.11. 2015Kapitola 6
Gravidy: ( Jimmi )01.11. 2015Kapitola 5
Gravidy: ( Jimmi )25.10. 2015Kapitola 4
Gravidy: ( Jimmi )18.10. 2015Kapitola 3
Gravidy: ( Jimmi )11.10. 2015Kapitola 2
Gravidy: ( Jimmi )04.10. 2015Kapitola 1 : Časť 1/8
Gravidy: ( Jimmi )27.09. 2015Prológ
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )25.09. 2015Úvod k poviedke