Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 5   

Sledoval, ako pobehuje po izbe, všetko urovnáva, zbavuje sa stôp po jeho návšteve. Nadvihla na neho obočie, ale nedokázala potlačiť úsmev.

"Musíš odísť," vyčítala mu so smiechom, kým skladala košeľu a pchala ju do tašky. "Vôbec nikdy som ťa sem nepozvala."

"Ale ešte som nesplnil účel svojej návštevy," doberal si ju.

Venovala mu šibalský pohľad. "Ty si sem neprišiel kvôli sexu? A ja som ti ho aj tak poskytla? Aká som hlúpa, tú chybu už znova neurobím."

Postavil sa a prešiel k nej. "Vravel som ti, som zlý chlapík. Prišiel som ťa ukradnúť." Keď jej položil paže na boky, ocitla sa v pasci.

"Och, áno? Ako to chceš dosiahnuť?"

Sklonil sa a pobozkal ju, naťahoval čas. "Chcem ti zmeniť meno a uniesť ťa, takže keď prídu hľadať slečnu Grangerovú, môžem im povedať, že tu nikto toho mena nie je."

Zvážnela a trochu ho odtlačila. "Draco…" začala smutne.

"Nie, Hermiona. Prosím." Vytiahol z vrecka zamatovú krabičku a otvoril ju, aby jej ukázal nádherný prsteň.

"Vezmi si ma."

Ruka vyletela nahor, aby tú krabičku s buchnutím zatvorila. "Už som o tom prsteni počula," chladne prehlásila. "Prsteň dobrej malfoyovskej ženušky. Ty zvranysyn. Ten prsteň by ma zaviazal poslúchať tvoje rozkazy ako pes."

Pokúsila sa ho odstrčiť, ale nežne ju zastavil a začal ju prehovárať: "Hermiona, prisahám, že by som ho proti tebe nepoužil. Vieš, že by som to nespravil. Milujem ťa. Si to jediné, čo milujem. Len chcem, aby si bola v bezpečí. Keď budeš mať tento prsteň, budú ťa musieť nechať nažive!"

"Držal by si ma na manore," obvinila ho nahnevane. "Poznám ťa. Chcel by si, aby som opustila Harryho s Ronom a skryla sa pred vojnou!"

Draco rozčúlene rozhodil rukami. "Oni sú súčasťou tejto vojny. Ty nie si! Zvládnu to bez teba!"

To bolo príliš, Hermiona mu už kričala priamo do tváre. "Som muklorodená! Ako to, že NIE SOM súčasťou tejto vojny? Ja bojujem za svoje práva! Za svoj život! Harry s Ronom nie!"

"Si na strane, ktorá prehrá!" penil. "Potter zomrie! Nebudem stáť v pozadí a sledovať, ako zomieraš! Staň sa mojou ženou. Dovoľ mi sa o teba postarať a prekonáme to spoločne."

"A čo? Kým sa ja budem hrať na domácu paničku, ty pôjdeš zabíjať ľudí a čistiť kľučky pred Voldemortom?" Draco sa zaklonil, zasyčal a zareval: "Nehovor jeho meno!"

Obaja stuhli. Draco zbledol, keď si uvedomil, čo spravil.

"Vypadni." Hermionin hlas bol vyrovnaný a chladný ako oceľ.

"Hermiona…"

"Odíď, než ťa sama prekľajem."

"Milujem ťa."

"Vypadni. Už. Ty. Zbabelec."

Vrhol na ňu posledný zúrivý pohľad a utiekol. Vtedy ju videl naposledy.

"Pán Draco, pane! Pán Draco sa musí zobudiť, pane!"

Draco zastonal a pomaly precitol. Celé telo ho bolelo a premohol ho typický vyšťavený horúčkovitý pocit, tak ako zakaždým, keď použil mágiu. Niekto mu nežne umýval tvár chladnou vlhkou handričkou.

"Dobby?" zachrapčal a namáhavo sa posadil s úľavou, že je domový škriatok nažive. Pokúsil sa otvoriť oči, ale nakoniec sa mykol a so zastonaním ich silno zatvoril, keď sa pomstychtivo ohlásila bolesť hlavy.

Do ruky mu vtlačili šálku a škriatok mu pomohol usrknúť. Bol to mierne liečivý a posilňujúci elixír. S kašľaním si Draco utrel ústa a nechal nával obnovenej sily, aby upokojil bolesť.

Vydýchol úľavou a otvoril oči.

Chodba bola zaliata mesačným svetlom. Celú noc strávil v bezvedomí na studenej podlahe. Dobby sa asi tiež prebral len teraz, inak by sa ho bol pokúsil prebudiť skôr. Nahlas zaklial, vyštveral sa na nohy, schmatol palicu a rozrazil dvere do pracovne svojho otca.

Ťažké dvere sa bez odporu poľahky otvorili a treskli o stenu. Stál vo vchode, pripravený na čokoľvek, čo možno uvidí.

Miestnosť bola prázdna.

"Hermiona? Otec?" vkročil dnu a otočil sa. "Otec, kde je?"

Miestnosť bola tichá a uprataná až na silnú vrstvu prachu, ktorá pokrývala všetko okolo. Otcova zlomená palica ležala na stole vedľa kopy jeho kníh.

"Dobby, čo sa stalo?" dožadoval sa.

"Slečna Hermy je preč. Už nie je na manore. Dokonca nie je ani na pozemkoch."

"Hermiona?" otočil sa na domového škriatka, hlas mu stále stúpal. "Ty si to vedel. Vedel si, kto to je. A nepovedal mi to?" Nakoniec sa rozkričal.

Dobby sa prikrčil. "Dobby nemohol. Slečna Hermy hovorila, že odíde a nikdy sa nevráti, ak to Dobby povie! Dobby chcel, aby bol pán Draco šťastný!"

"Sakra, Dobby! Ona sa s tebou aj rozprávala? Čo povedala? Čo ti povedala? Vieš, kam šla?"

Škriatok vykukol. "Slečna Hermy hľadá Harryho Pottera, pane."

Draco na škriatka vyvalil oči. "Harry Potter je mŕtvy," oznámil veľmi zreteľne.

Dobby sa usmial. "Ach, ale slečna Hermy si byť veľmi istá."

Draco nakrátko zatvoril oči. "Harry Potter je mŕtvy, Dobby. A Hermiona je veľmi zmätená. Prešla si hrozným utrpením a musím ju nájsť skôr, než sa zraní. Takže, povedala ti, kam ide?"

Dobby bezmocne pokrútil hlavou.

"Zasraný zvranysyn," zasyčal Draco. Presunul sa k stolu. Niekoľko kníh bolo otvorených. Rýchlo ich prelistoval, dúfal, že nájde nejaké náznaky toho, čo Hermiona zamýšľa. Potom, čo ju nájde, by mohol zistiť, prečo má stále osemnásť a čo sa jej stalo.

Odin sa stal najmúdrejším z bohov vďaka tomu, že sa napil z Mimorovej fontány, prameňa múdrosti, na oplátku za to, že obetoval jedno zo svojich očí. Tiež sa na deväť dní pribodol svojim oštepom k stromu života, aby sa dozvedel tajomstvá písania.

To znelo povedome. Ako ten príbeh, ktorý prvý deň rozprával Dobby Hermione.  

Len dvaja ľudia prežijú skazu Ragnaroku, "Pomsty bohov", bitku konca sveta, keď midgardský had vystúpi z hlbokého dna oceánu a vydá sa k súši. Tak sa bude pri svojej ceste krútiť a zvíjať, že sa budú zdvíhať moria a narážať na zem. S každým výdychom bude had pľuvať jed, ktorým zamorí pevninu a oblohu. Zem sa bude otriasať tak silno, že sa stromy vyvrátia a hory sa zosypú a každý zväzok a reťaz praskne a rozdelí sa, čím uvoľní Lokiho a jeho syna Fenrira. Slintajúce ústa tohto hrôzostrašného vlka sa roztvoria dokorán, tak doširoka, že jeho spodná čeľusť narazí na zem a horná sa oprie o oblohu. Ak bude mať tú možnosť, otvorí ju ešte viac. Plamene budú tancovať v jeho očiach a vyskakovať z jeho nozdier. Len dvaja ľudia prežijú, muž a žena, Lif a Lifthrasir, prežijú vďaka tomu, že sa budú pridŕžať ochranných vetiev Yggdrasila. Tí dvaja začnú svet človeka nanovo, prinesú nádej tam, kde žiadna neexistovala.

Ďalšia mytológia. Ale čo prepánabeka Hermiona hľadala?

O tretej otvorenej knihe mohol Draco okamžite povedať, že je plná skutočne temných kúziel. Stránky boli hrubé a obálka a väzba z tmavého kovu. Jazyk vôbec nechápal, ale Hermiona pokryla stránku narýchlo načmáranými poznámkami. Bol tam diagram akéhosi čarovného kruhu so šiestimi, jasne označenými bodmi sily.

Rozviaže zviazané, napísala. Vráti obete, aby nasýtil spurných. Rituál má nepredvídateľné a potenciálne zničujúce následky. Ragnarok. Koniec všetkého.

Sakra. Nič tu nedávalo zmysel.

"Dobby, zohnal by si mi niečo na jedenie? Rozhlásim po známych, aby sa po nej poohliadli." Náhlil sa dole schodmi do pracovne. Keby len mohol kontaktovať Celosa… ale jeho kruh otrokov začínal dnes s misiou. Budú úplne nedostupní, možno celé týždne. A v žiadnom prípade ich nemohol stiahnuť z misie len tak z vlastného rozmaru.

Práve nabral letaxový prášok, keď sa v kozube zjavila Aldredova hlava.

"Draco!"

"Aldred, akurát som sa chcel s tebou spojiť! Janie…"

"Čuš a počúvaj, Draco. Musíš sem okamžite prísť! Prelomil som tú správu na náramku! Je to zlé. Horšie než si dokážeš predstaviť. Hneď sem poď!" Aldred totálne panikáril.

V duchu peniac, preklínajúc zlé načasovanie, sa Draco rozhodol.

"Dobby!" Domový škriatok sa s prasknutím zjavil a dvojica zanechala raňajok a preletaxovala sa k Aldredovi. Môže mu povedať o Hermione, kým sa budú baviť o náramku.

Po Dracovom príchode Aldred okamžite zablokoval letaxovú sieť. Nachádzali sa v jeho technickej miestnosti a blondiaka šokovalo, keď uvidel Aldredových ľudí v naprostej vrave, ako pobehujú medzi rozličnými projektmi.

"Čo sa deje?" spýtal sa.

"Poď so mnou." Aldred ho zaviedol do malej tichej miestnosti. Posadili sa a Dobby sa odmiestnil, aby priniesol občerstvenie.

Aldred nevyzeral zdravo. "Mal si pravdu. Luna Lovegoodová sa dala chytiť zámerne a lapili ju, práve keď ťa hľadala, pretože chcela, aby si túto informáciu dostal tak skoro, ako len je možné. Keby sa ťa pokúsila dosiahnuť akýmkoľvek iným spôsobom, hrozilo, že sa tá informácia k tebe nedostane celé týždne. Nasaď si ho."

Aldred mu podal náramok. Draco si všimol kúsky kovu vyčnievajúce z vnútornej strany a uvedomil si, že mu majú preniknúť cez kožu. Zaváhal len na okamih, nasadil si náramok na zápästie a potom ho zacvakol. Cítil, ako sa mu do žíl uvoľňuje ľadová tekutina. Zaťal zuby a zhíkol, vrazil chrbtom do sedačky, keď sa zrazu izba rozplynula a pred očami sa mu rozžiarili obrázky a spomienky.

Luna bola vynikajúcou špiónkou. Jednou z najlepších, na aké kedy Draco narazil. Mala detailne zaznamenané stretnutia najužšieho kruhu Temného pána a dokonca niekoľko stretnutí, kde bol prítomný samotný Temný pán. Stretnutia a dokumenty sa rýchlo prehrávali a on v narastajúcej hrôze sledoval, ako sa pred ním rozprestiera Voldemortov plán.

Keď sa spomienky zastavili, Draco zalapal po dychu a strhol si náramok z ruky, krv na zápästí mu bola ukradnutá.

"Videl si to?" spýtal sa potichu Aldred, kým sa prechádzal po miestnosti, pohár škótskej v ruke.

"Temný pán ich všetkých zabije," vydýchol Draco. "Chce ich všetkých zabiť."

Bola pravda, že Temný pán chcel všetkých muklov na jednom mieste, než bude pokračovať vo svojom ťažení o svetovú nadvládu. Ale nie z dôvodov, ktoré si domýšľal Draco. Temný pán usúdil, že muklovia sú príliš nebezpeční, aby si mohol dovoliť nechať ich nažive. Chcel, aby bola Británia od muklov očistená.

Chystal sa hromadne povraždiť celú muklovskú populáciu, okrem tých, ktorí už boli spútaní otroctvom. Ale nielen ich zabiť, nie, prečo mrhať toľkým potenciálom. Chcel vykonať rituál, nový experiment, aby využil silu ich životov, ich smrti, ich duší vo svojich temných kúzlach. Bola to zvrátená myšlienka, získanie moci späté s genocídou.

A keby uspel, dokonca v malom meradle, Dracovi bolo jasné, že každému a akémukoľvek odporu by bol koniec. Nič by sa nevyrovnalo moci Pána Smrti.

"To nie je všetko," potichu povedal Aldred.

Draco sa hystericky uchechtol. "Chceš povedať, že to môže byť ešte horšie?"

Aldred sa posadil do kresla oproti Dracovi. "Zvieratá to vedia. Dnes ráno sa vzbúrili sovy. Došlo k masovej migrácii magických stvorení; kentauri, draci, vlkolaci dezertovali niekedy včera v noci. Zostali len najvernejší z klanu Fenrira Graybacka. Chystá sa niečo veľké, Draco. Nech už sa deje čokoľvek, je to zasrane zlé. Som takmer v pokušení povedať ti, aby si zobral Janie a pekelne rýchlo zdrhol."

"Janie," zachichotal sa Draco bez štipky humoru. "To je to, čo som sa ti vlastne snažil povedať. Janie je nezvestná. Utiekla včera v noci. Niečo ju vydesilo a ja som bol zranený, nemohol som za ňou ísť."

V žiadnom prípade nepovie Aldredovi, že Janie je v skutočnosti Hermiona Grangerová, ktorá má po deviatich rokoch stále osemnásť a úplne zošalela.

"Ach, dofaka," zastonal Aldred a pritlačil si dlane k očiam. "Môžem sa popýtať ohľadne Janie, ale bude to ako hľadať ihlu v kope sena, keďže je neoznačená. Urobím, čo budem môcť, ale vieš, že sa musím sústrediť na toto. Čo spravíš ohľadne sťahovania muklov?"

"Sťahovanie bude trvať celé týždne. Môžem povedať svojim ľuďom, aby zámerne minuli celé dediny, aby sa stačili rozšíriť správy o tomto útoku na vidiek, odkiaľ budú môcť muklovia čo najskôr vypadnúť. Skontaktujem sa so svojimi pašerákmi; úplne sa vykašleme na tovar a začneme evakuovať ľudí z Británie. Dám vedieť všetkým svojim priateľom a presvedčím ich, aby začali brať muklovských otrokov. To sa týka aj teba, Aldred, ty i tvoji ľudia si začnite brať tak veľa otrokov, ako sa len bude dať."

"To ho nezastaví," povedal Aldred potichu.

"Nie, ale je to ten najlepší plán, aký práve teraz mám," nahnevane vybuchol Draco.

"Ak nedostane dosť muklov, ktorých pri rituáli bude môcť povraždiť, začne žiadať našich otrokov."

Draco prikývol. "Buď budeme musieť začať s masovou evakuáciou, alebo uvoľním svoje runy a začneme boj na život a na smrť." Bola to posledná možnosť. Definitívne opatrenie. Voľba súdneho dňa, ktorú Draco nikdy nechcel.

Draco vymyslel runový systém, aby roztriedil otrokov a nečistokrvných. Ktokoľvek mohol vrhnúť runové kúzlo, aby označil otroka, ale tá značka mala tajný účel. Každá runa bola spojená s Dracom, tým istým spôsobom, akým boli temné znamenia spojené s Voldemortovými stúpencami. Keď nastane správny čas, alebo keď nebude mať žiadnu inú možnosť, plánoval Draco uvoľniť svoje vlastníctvo týchto rún, vrátiť plnú moc nečistokrvným a nechať všetkých neoznačených.

Uzamkol do tých rún vedomosti o tom, akí sú čarodejníci, ako s nimi bojovať, ako rozoznať použité kúzla, a že teraz, keď putá zmizli, nastal čas bojovať, že každý otrok a nečistokrvný po celej Británii musí bojovať o svoj život a slobodu, pretože toto bola ich posledná šanca.

Náhle sa rozleteli dvere a Madie, nízka korpulentná žena, sa náhlivo rozhliadala po Dracovi. "Sú tu čarodejníci a hľadajú Emileho! Majú muklovské zbrane!"

Draco s Aldredom vyskočili na nohy. "Záškodníci!" zasyčal Draco.

Aldred skočil ku kozubu a rýchlo začal strhávať ochrany a blokovania. "Draco, vypadni odtiaľto. Presťahujeme obchod na juh a skontaktujeme ťa, keď budeme môcť."

"Budeš v bezpečí?" spýtal sa Draco, rýchlo privolal Dobbyho k svojmu boku a nabral letaxový prášok.

"Nerob si o nás starosti. Staraj sa o tie sračky, čo sa na nás rútia." Pri zvuku Madiinho hlasu, ktorý na chodbe zosilnel, vrhol Aldred pohľad k dverám. "Choď!"

"Malfoy manor!" vkročil Draco do kozuba. Posledné, čo v miestnosti zbadal, bol čarodejník, ktorý vrazil cez dvere, a namieril pištoľ na Aldreda.

"NIEEEE!"

***

Draco s kašľaním vypadol z kozuba do Malfoy manoru, palica zarachotila na zemi. Okamžite sa posadil a nariadil Dobbymu, aby zablokoval letaxovú sieť, a s chrbtom opretým o stenu tam len sedel a namáhavo dýchal.

Zabini. Blaise Zabini bol tým čarodejníkom, ktorý ho prenasledoval. Údajne smrťožrút, ktorý nariadil popravu Luny Lovegoodovej. Čo chcel od Draca? A používal pištoľ. Muklovskú zbraň. Patril Zabini k záškodníkom? V žiadnom prípade. Od čias, čo spoločne chodili na Rokfort, bol Zabini najnemilosrdnejším podporovateľom zla.

U Merlina, dúfal, že sa Aldred odtiaľ dostal živý.

Práve sa postavil a oprášil, keď sa ochrany manoru rozvibrovali prudkou silou. Dobby sa vystrel, uši dohora.

"Niekto tu je, pán Draco," zašepkal domový škriatok.

Draco načúval hučaniu ochrán, ktoré mu brneli v kostiach, a nezaváhal. "Musíme odísť, okamžite."

Otočili sa ku kozubu, keď Dobby zrazu vykríkol, strhnúc ruku s pahýľovitými prstami dozadu.

"Dobby nemôže otvoriť letaxovú sieť! Je zablokovaná!"

"Takže to bola pasca. Stavím sa, že nás odtiaľto ani nemôžeš odmiestniť. Už museli stihnúť použiť protipremiestňovacie kúzla."

Ochrany sa znova zatriasli.

Draco zatvoril oči, sústredil sa. "Je ich osem. Blížia sa z rôznych smerov. Manor je veľký. Stále máme šancu, ak sa dostaneme do podzemia." Roztvoril skrinku na boku a schmatol z tajnej priehradky brokovnicu so spílenou hlavňou a dve pištole.

Dvojica sa náhlila z miestnosti, kradmo sa pohybovala k najbližším tajným padacím dverám. Draco preletel pohľadom každučký kút, v jednej ruke zovretá palica, v druhej pištoľ. Pokúsil sa sústrediť sa na to, čo mu vraveli ochrany, ale bolo to náročné, informácie bledli a zase sa objavovali. Jeho mágia pripomínala pásy roztrhanej tkaniny plávajúcej v temnej vode, mohol sa len naslepo načahovať a zovierať malé kúsky, než mu prekĺzli pomedzi prsty. Občas dokázal uchopiť plnú hrsť ústrižkov, ale to iba vzácne, a veľmi ho vyčerpávalo úsilie udržať pokope všetky tieto nepospájané kúsky tak, aby dávali zmysel.

Výkrik z chodby po jeho pravici ho varoval, že ich zazreli. Rozbehol sa, keď červený úder energie zasiahol stenu za jeho chrbtom. Ani nie za minútu sa osem votrelcov stretne na jeho mieste. Muž za ním znova zakričal a Draco ledva uhol z cesty. Preletelo vedľa neho ďalšie kúzlo a Draco sklonil hlavu, ale neobzrel sa.

Zahryzol si do palca dosť silno na to, aby mu začala tiecť krv, a pri behu rukou prechádzal po stene, rozmazávajúc po nej červenú tekutinu. "Som dedič Malfoyov, vyzbroj sa a znič."

Ochrany zapulzovali a Draco zasyčal nad bodavou bolesťou, keď sa rana na jeho palci zahojila. Malfoy manor mal veľa neškodných ochrán a kúziel, ktoré obvykle skrývali isté miestnosti a zabraňovali druhým ľuďom ocitnúť sa na miestach, kde nemali čo robiť. Draco práve aktivoval najvyššiu úroveň ochrán manoru. Tie sa obvykle nepoužívali, pretože v žiadnom prípade neboli neškodné.

Za ním jeho prenasledovateľ zrazu zakričal v šoku z náhlej bolesti. Draco sa uškrnul, ale neotočil sa, aby videl pascu, ktorá sa spustila. Vysoká postava zahalená v tmavom habite vyletela priamo pred Dracom z bočnej chodby. Mužova spletito navrhnutá červená maska draka a helma vykladaná zlatom bez najmenších pochybností Dracovi napovedala, že má do činenia so záškodníkmi.

Vydedencami. Pirátmi čarodejníckeho sveta. Záškodníci boli teroristickou skupinou, ktorá bez výčitiek používala muklovské či čarodejnícke prostriedky, aby dosiahla svojich cieľov. Údajne boli zodpovední za zrod technomágie a vravelo sa, že kráľ záškodníkov založil Plávajúce mestá, ktoré piráti obývali. Ako pirátske lode z dávnych časov bolo Plávajúce mestá takmer nemožné vystopovať. Jednalo sa o pohybujúce sa úkryty, do ktorých sa nedalo infiltrovať. Na rozdiel od pirátskych lodí boli Plávajúce mestá úplne sebestačné.

Temný pán možno vládol západnej Európe, ale záškodníci vládli nebesiam. 

Záškodník vyrazil Dracovi zbraň a zdvihol svoj prútik, ale Dracova palica mu zasiahla zápästie a prútik mu vyletel. Skôr, než stihol muž zareagovať inak než len prekvapeným výkrikom, Draco stočil palicu a zrazil muža z nôh, až sa pod ním roztiahol na zemi. Dracove prsty stisli gombík na palici a zo špičky sa vysunul šesťpalcový ostrý nôž, z ktorého kvapkal jed. Vrazil palicou silno nadol, ale útočník sa odvalil.

V tej istej chvíli narazili Dracovi do chrbta dve kúzla a on preletel k stene, do ktorej treskol, a dopadol na zem. Bol by pri náraze stratil vedomie, ale spustila sa poistka v jeho palici a stabilizovala ho vlna energie. Lapajúc po dychu sa vyštveral na nohy, vedomý si Dobbyho kriku. Domoví škriatkovia boli v boji zákerní a Draco Dobbymu dôveroval celým svojím životom.

Niekoľko kúziel vystrelilo smerom k škriatkovi a Draco zazrel ďalších troch votrelcov, ako sa k nim približujú. Nemohol uveriť, že sa dokázali tak ľahko pohybovať cez ochrany manoru! Panstvo bolo schopné roztrhať ich na kúsky, alebo ich vysať a vypľuť niekde inde. Ale záškodníci stále prichádzali. Ochrany manoru boli takmer úplne neškodné!

"Dobby, nulová mágia!" zareval.

Bol to nebezpečný hazard, hlavne kvôli Dobbymu, ktorý sa na mágiu spoliehal dokonca viac než Draco, ale tento krok úplne uzavrie ochranný systém manoru. Domový škriatok okamžite poslúchol a lusknutím aktivoval špeciálne zariadenie v jadre manoru, ktoré Draco sám nainštaloval. Bola to nová technológia, závisela len na vede. Generovala pole, ktoré plne blokovalo použitie mágie.

Votrelci zavrčali, keď vzduch na manore zrazu oťažel represívnym štítom. Dvaja votrelci padli na kolená, neschopní pohybu kvôli množstvu mágie v ich výzbroji. Draco zazrel modrú masku diabla, zelenú masku morského koníka a na tom, ktorý prichádzal smerom k nemu – Dracovi poklesol žalúdok – zlatú masku leva, spolu s čelenkou a mečom, o ktorom Draco počul reči, že by snáď mal byť mečom Godrica Chrabromila.

Samotný kráľ záškodníkov.

"Za vami, pane, za vami!" vykríkol Dobby, keď vyskočil na nohy.

Draco sa stočil včas, aby stihol zdvihnúť palicu a zablokovať dýky, ktoré ovládal muž v lesklej čiernej maske pantera. Odstrčil muža dozadu, švihol palicou, aby mu zasadil ďalší úder do boku a kopol záškodníka silno do brucha. Muž sa prehol a Draco tresol palicou muža do zátylku, čím ho vyslal k zemi.

"Pane!" vykričal Dobby.

Znova sa stočil, pištoľ zdvihnutá, pripravená čeliť hrozbe, len aby mu obrovská päsť kráľa záškodníkov vrazila priamo do tváre. Draco sa zosypal ako vrece tehál.

Nasledujúce minúty si uvedomoval len čiastočne. Hlasy okolo neho zneli pokrútene a vzdialene, mohol počuť, ako Dobby kričí, keď sa ho malý domový škriatok stále pokúšal brániť. Cítil, že ho presúvajú, ale bol príliš mimo, aby si uvedomil, či ho ťahajú alebo či pláva vzduchom.

"Ennerverate."

Kúzlo ho prebralo. Zastonal a zažmurkal, strhol sa nad bolesťou v tvári. Sedel, takmer visel, v kresle v jednom zo salónov. Pred ním stála čarodejnica v žltej vtáčej maske a prútikom mu mierila na nos, keď odriekala jednoduché liečiace kúzlo. Po pomliaždenej tvári sa mu rozšírilo brnenie a prstami si pošúchal nos. Žena sa odsunula, spokojná so svojou prácou. Začul, ako niečo potichu povedala svojím spoločníkom, než odkráčala z miestnosti a zanechala ho so štyrmi záškodníkmi.

Kráľ záškodníkov, panterí záškodník, morský koník a diabol.

"Buď pokojný," prikázal potichu záškodnícky kráľ. "Nie sme tu, aby sme ti ublížili."

"No to doriti naozaj nie ste." Pokúsil sa vyskočiť, len aby ho panter strčil nazad.

"Obávam sa, že neodídeš, až kým ti to nedovolíme." Lev znel mierne pobavene. Potom sa načiahol a stiahol si masku. Ostatní ho napodobnili.

Dracovi vyschlo v hrdle. Sakra. A teraz je po ňom. Zabijú ho.

Vzhliadol k výraznej, zdravo opálenej tvári Ronalda Weasleyho. Weasley bol zasraným kráľom záškodníkov!

Diablom bol Terry Boot, hoci teraz mal dlhé vlasy a jazvy po boji. Morským koníkom sa ukázala byť Ginny Weasleyová. Vyzerala ako pirát. Dlhé vlasy neupravené a vzadu zviazané šatkou. Bola chudá, šľachovitá a zazerala na neho, ako keby ho chcela roztrhať na kusy. Panterom bol – a nemalo by ho to prekvapovať – Blaise Zabini, čisto oholený a seriózneho výzoru ako každý elitný smrťožrút.

Draco nevidel ani jediného Weasleyho, odkedy po Dumbledorovej smrti utiekol z Rokfortu. A jeho otec bol pri tom, keď zabili Pottera. Nepochyboval, že tí dvaja ho roztrhajú na kúsky a on ich nemal ako zastaviť.

"Čo sakra chceš, Lasičiak?" zavrčal a pri tom uvažoval, čo spravili Dobbymu. Ron k nemu pristúpil. "Len sa chceme porozprávať…"

Draco sa vyrútil a kopol ho do kolena. Kreslo rozseklo kúzlo vypálené z Weslíčkinho smeru. Draco sa už štveral preč. Vrazil Boota do Zabiniho. Niekto ho udrel zozadu. Boot po ňom skočil. Strhla sa bitka a Draco sa našiel chrbtom opretý o hruď Lasičiaka a zvierali ho mocné ruky, stláčali, až kým nemohol dýchať. Ostatní stáli pred ním, prútiky namierené na jeho hlavu.

Zažmurkal a zrazu si uvedomil, že nejako prinútili Dobbyho, aby uvoľnil pole nulovej mágie.

"Upokoj sa. Len sa upokoj," vravel mu potichu a pokojne Weasley.

"Ak ma chcete zabiť, tak to už urobte!" Vyšplechol zatrpknuto, bezmocne sa snažil bojovať proti zovretiu ako vo zveráku. "Nemám vás ako kurva zastaviť. Som skurvený moták!"

"Moták s guľovnicou," poznamenal Boot.

"Sľubujem, Draco, prisahám na matkin hrob," jemne pokračoval Weasley, ako keby bol Draco len vystrašeným zvieraťom. "Nechceme ti ublížiť. Pozri, Dobby je tu."

Draco sa rozhliadol a zbadal, ako domový škriatok stojí pri dverách s podnosom nápojov, uši znepokojene sklopené, ale nesnaží sa nikoho zastaviť.

"Dobby by nám nedovolil ti ublížiť, správne? Ak je s nami Dobby v pohode, potom je všetko v poriadku, nie je to tak?"

Draco sa neochotne podvolil. Nemalo zmysel bojovať. Weasley pokusne uvoľnil svoje zovretie, než ho pustil. Ostatní ho sledovali, stále ostražití. Draco vystrel plecia, pozbieral svoju roztrúsenú dôstojnosť a odkráčal späť ku kreslu, kde sa posadil.

Weasley mu za jeho spoluprácu venoval úsmev a Draco zaškrípal zubami. Aký kretén.

"No dobre," vyštekol Draco. "Tak hovor."

Weasley si premenil ďalšie kreslo, posadil sa doň oproti Dracovi a vyčaroval malý stolík pre Dobbyho, aby naň mohol položiť poháre. Ostatní si vzali pitie, hoci zostali stáť. Blaise nápoj odmietol, založil si ruky na hrudi a hrozivo na Draca zazeral.

"Myslím, že by sme sa mali vzájomne predstaviť," začal Weasley.

"Áno, pretože nemám potuchy, kto kurva všetci ste," posmieval sa sarkasticky Draco.

Weasley mierne zaťal čeľusť, ale jeho poznámku ignoroval. Draco mu nedal šancu pokračovať.

"Viem, kto ste, blbci. Záškodníci. Hoci považujem za ťažké uveriť, že sa plonkový vidiečan môže stať kráľom pirátov oblohy."

Weasley prudko odložil pohár a zovrel päste. "Ja zasa považujem za ťažké uveriť, že sa slizolinský princ stal s muklami sympatizujúcim motákom," odvetil hodvábne. Draco mu venoval vôbec nie šialený úškrn a potešilo ho, keď mužova tvár zažiarila podráždením.

"Ach, ty úbohý hlupáčik, Lasičiak, ja som pánom otrokov. Mojou prácou je kupovať, predávať, trénovať a popravovať väzňov a otrokov. Kupujem a predávam muklov a ponúkam ich dcéry ako kurvy elite Temného pána."

Namiesto toho, aby sa rozzúril, sa Weasley uvoľnil a tvrdý výraz v jeho očiach zjemnel. "Kecy, Draco. Vieme, kto si. Si pašerák. Chiméra. Riadiš najväčší čierny trh v Británii. Si zodpovedný za prepašovanie stovky tisíc čarodejníc, kúzelníkov a muklov do bezpečia. Rovnako za dodávky jedla a zbraní civilistom. Si zasraný hrdina."

Hľadel na Draca s niečím podobným úcte. Draco potlačil vlnu zúrivosti, ktorá mu narastala v hrudi, a zasyčal: "Čo chceš?"

Weasley vytriezvel. "Vieš, čo Temný pán plánuje urobiť s muklami, ktorých práve presúvaš do Glasgowa?"

Draco na kratučký okamih zaváhal, potom prikývol. "Zistil som to dnes ráno z Lovegoodovej náramku." Jeho oči zaleteli krátko, podozrievavo k Zabinimu. "Lovegoodová… Počul som, že ju popravili."

Boot so Zabinim si vymenili pohľady.

"Luna je v poriadku," uistil ho Weasley s úsmevom. "Blaise ju dostal von a poskytol namiesto nej iné telo." Ponad pohár sa uškrnul na Draca. "Čo sa stalo Marcusovi Flintovi?"

Draco na neho hľadel s kamennou tvárou a nepovedal ani slovo.

"V poriadku, fajn," pokrčil plecami, nechal tú tému byť. "Predovšetkým, máš vôbec potuchy, ako dlho nám trvalo, kým sme ťa vystopovali? A keď sme ťa konečne našli, takmer nám došiel čas."

"Čo tým myslíš?"

"Lunine informácie. Vzali sme ich na zasadnutie Rady v Amerike po tom, čo objavili prienik v Kanade. Došlo k masakre vo Vancouveri, vedel si to?" vzdychol. "Rada to vzala zle. Spanikárili. Vedia, rovnako ako my všetci, že ak Voldemort so svojím plánom uspeje, bude nezastaviteľný. Vidia len jediné východisko, ako mu zabrániť v úspechu, plán poslednej možnosti, s ktorou sa pohrávajú už niekoľko rokov." Weasleyho tvár zrazu oveľa zostarla. "Atómové bomby. Chcú vymazať Britániu z povrchu zemského. A zatiaľ s nimi súhlasili všetky spojenecké krajiny."

Draco na neho vyvalil oči. "Zbláznil si sa."

"Urobia to. Už o tom rozhodli. Epicentrom bude Temné mesto. Je im ukradnuté, koľkých ďalších zabijú spoločne so smrťožrútmi. Pre nich to bude prijateľná cena za to, že bude zvyšok sveta konečne v bezpečí. Jediné, na čo sa mi ich podarilo prehovoriť, je, že to neurobia, kým Voldemort nezačne s rituálom. Ak začne rituál, znamená to, že sme zlyhali." Mávol rukou medzi sebou a Dracom. "A Temný pán bude príliš zaujatý čarovaním, aby si uvedomil, že sa blížia bomby, a potom už na tom nebude záležať."

"Ty zadubený kreténsky ozembuch," zašepkal Draco, nedokázal dýchať. "Ty čubčí syn, to nemôžeš myslieť vážne."

Weasley len s nemým prikývnutím zatvoril oči. "Okamžite začíname s masovou evakuáciou a chceli sme, aby si nám pomohol. Poznáš podzemie Británie lepšie než ktokoľvek iný. Môžeš rozšíriť správy. Máš všade ľudí, ktorí by nám s evakuáciou mohli pomôcť. Dostaň von tých, ktorí podľa teba bezodkladne musí odísť ako prví. Nevieme, kedy Rada spanikári a stlačí gombík."

Draco pokrútil hlavou. "Moji špióni. Nechápeš, Weasley. Muklov zvládnem, ale moji otroci… Toto som pripravoval celé roky. Je to moja životná práca! Nemôžem ich teraz stiahnuť!"

"Nikto z nás to takto nechce, Draco. Ale asi nemáme na výber. Našou prvou prioritou je vyhnúť sa nukleárnemu útoku. Je možné, že dokonca aj keď sa vysťahujeme, stále budú chcieť na tých bastardov zhodiť bombu. Ak to bude tento prípad, budeme potrebovať tvojich špiónov a všetkých tvojich ľudí na čelný útok plného rozsahu."

"Pokiaľ nemáme šancu vyhrať," ozval sa potichu Zabini. "Potom nemáme na výber, jedine ich nechať zhodiť bombu." Draco zízal do svojho lona, šokovaný a mlčky sa pokúšal rozmýšľať. "Takže čo mám urobiť?"

"Zbaliť si veci. Všetko, čo si chceš vziať so sebou. Už sa sem nevrátiš. Vezmeme ťa na Blesk na vlnách, moju vojnovú loď. Tam naplánujeme ďalší ťah."

Vojnovou loďou Weasley asi myslel najväčšie z Plávajúcich miest, to, ktorému osobne velil. Draco doteraz nepočul jeho meno. Väčšina ľudí ho nazývala Olymp.

Draco v žiadnom prípade nikam nejde.

Keď by sa ocitol po ich kontrolou, nemali by žiaden dôvod dovoliť mu vrátiť sa na zem.

Postavil sa a ani si nevšimol, že na neho okamžite namierili tri prútiky. Weasley ho len pokojne sledoval.

"Potrebujem minútu osamote," zamrmlal Draco a vyšiel von. Ignoroval Boota, ktorý sa ho chystal zastaviť, než sa zarazil, keď na neho Weasley mávol, aby nechal Draca ísť. Draco našiel najbližšiu kúpeľňu a vkročil dnu, zatreskol dvere a oprel si hlavu o studenú stenu. Keď to nepomáhalo, pustil kohútik a ošpliechal si tvár studenou vodou.

Vzchop sa. Krucinál, Draco, vzchop sa.

Všetko sa to dialo príliš rýchlo. Samozrejme že áno. Tak veci fungovali. Musí pokračovať v pláne. Mal za to, že je pripravený. Takto pripravený strávil posledné štyri roky. Čakal na svoju poslednú bitku.

Hermiona.

Nemohol ísť s Weasleym. Nepôjde s Weasleym, za nič na svete. Ani za celý svet. Nebolo nikoho iného, kto by ju hľadal. Musel ju nájsť. Bol jediný, kto vedel, že tam niekde vonku je. Živá a zmätená.

A nemohol to povedať Weasleymu. Čudné, istá jeho časť to v skutočnosti povedať chcela. Ale Weasley by si buď myslel, že Draco zošalel alebo že hrá akýsi škaredý kanadský žartík.

Zazrel na svoj odraz v zrkadle, odrazil sa tvrdo od umývadla a prakticky vybehol z kúpeľne, pričom ignoroval záškodníka v žltej maske, ktorý na neho čakal a ocitol sa mu priamo v ceste.

"DOBBY!" zareval. "Dobby, kde mám svoju palicu?"

S prasknutím sa objavil škriatok s Dracovou palicou v ruke. "Tu je, pán Draco, pane."

Draco si kľakol a jednou rukou schmatol palicu a druhou Dobbyho ruku. Priklonil sa a zašepkal: "Prenes ma okamžite do Temného mesta." Dobbyho oči sa rozšírili. "OKAMŽITE!"

S prasknutím zmizli z panstva a znova sa objavili pred hlavným mestom Temného pána. Draco vydýchol. Trochu sa obával, že sú protipremiestňovacie ochrany stále spustené. Ak existovala jediná dobrá vec na tom byť moták, bola to Dobbyho schopnosť premiestňovať sa s ním. Normálne sa čarodejnícka mágia príliš križovala s mágiou škriatkov a takéto cesty tým znemožňovala.

Draco sa pomaly postavil a rozhliadol, ale nikto si nevšimol jeho náhly príchod. Boli v bočnej uličke malého predmestia tesne pred stenami Temného mesta.

"Ďakujem ti, Dobby," zašepkal s pohľadom upretým k mestu. "Viac než kedy dokážeš pochopiť." Znova si kľakol. "Teraz ma počúvaj. Vráť sa na manor a zober pohotovostný balíček, ktorý som vytvoril pre Celosa v prípade, že by som zomrel. Obsahuje všetky informácie o mojich špiónoch a kontaktoch a zoznamy všetkých mojich pašerákov. Daj ho záškodníkom a zostaň s nimi. Pomôž im kontaktovať Celosa. Pomôž im začať s evakuáciou. Sprav čokoľvek, čo po tebe budú chcieť. Ja musím nájsť Hermionu."

"Ale pán Draco," odšepkal Dobby nazad, dotýkajúc sa Dracovej ruky. "Čo pán Draco robí, je tak nebezpečné bez Dobbyho pomoci."

"Viem, Dobby," stisol škriatkove plecia. "Bez teba, Dobby, by som vôbec neprežil. Neviem, prečo si sa po mňa po všetkých tých rokoch vrátil, ale každučký deň som ti za to vďačný. Si mojím najlepším priateľom. Členom mojej rodiny."

Dobbyho oči sa enormne rozšírili. Užasnuto zízal na Draca a po chudej tvári mu stekali veľké slzy.

"Pán Draco! Dobby bude robiť všetko, čo pán Draco hovorí. Potom sa Dobby vráti po pána Draca a slečnu Hermy."

Draco sa usmial. "Ďakujem ti. Teraz choď. Záškodníci už asi šalejú." Dobby prikývol a s lusknutím prstov bol preč.