Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 18 Priznania a lži

Beta-read: SORAKI

Hermiona Grangerová bežala od toho kostola tak ďaleko, ako len mohla smerom ku obchodíku a potom po bočnej uličke. Bolo jej jedno kam vedie, pokiaľ ju zavedie ďaleko, preďaleko od neho.

Ako sa mohla dať tým mužom tak oklamať? Ako sa mohla tak zmýliť v posúdení jeho povahy? Ako mu mohla veriť? Ako, vskutku, ako? Jediným vysvetlením bola láska. Milovala ho. Otázka, na ktorú sa žiadalo odpovedať resp. spýtať sa, čo sa toho týka, bolo, či ju miluje on?

Nemýlil sa vo svojom predpoklade, že niekto ako ona - mohla len predpokladať, že myslel u muklov narodených - nikdy nedokáže pochopiť jeho neutešenú situáciu?  Ale ona ju chápala. Chápala viacej, než by jej ten muž veril, pretože jedinej veci, ktorej rozumela viac než čomukoľvek inému bolo, že mu slobodne dala svoje srdce, ale mala pocit, že jej ho práve vrátil späť.

Bol koniec. Bolo dokonané. A nech čokoľvek medzi nimi bolo alebo mohlo byť, už to viac nikdy nebude.

Na začiatku, včera večer, a znova dnes ráno tým listom, ju žiadal, aby na neho počkala. Prosil, aby pochopila. Povedal jej, aby bola trpezlivá, ale tak ako sa všetko zvrtlo, na konci, na ničom z toho nezáležalo. Zariadil, že to skončilo, v okamihu, keď povedal Penelope Clearwaterovej, že sa nevzdá svojho titulu kvôli humusáčke.

Tak nech je tak.

Radosti a trápenia každého človeka v jeho živote sú krátke a sladkohorké, ale robia z každého človeka to, kým je. Len nevedela, prečo musela pocítiť toľkú lásku len, aby o ňu prišla a nahradila ju bolesťou.

A tak bežala kvôli tomu, aby sa vzdialila od dotyčného muža a jeho pokrivených dôvodov zasnúbenia. Slečna Clearwaterová a pán Zabini hrali na dve strany; tým si bola istá. Bola si istá, že jej vlastné chytráctvo by mohlo s ich súperiť kedykoľvek. Mysleli si, že sú takí rafinovaní, prefíkaní a bystrí. Podvádzali lorda Malfoya a dokonca aj on si to myslel! Prečo na nich nepoukázal, nedožadoval sa pravdy? Bolo to množstvo hlúpostí! Ak sa lord Malfoy nepostará o seba sám, možno to ona bude musieť urobiť za neho!

Dostala sa do nevhodnej časti viesky, skôr samoty, pozdĺž dlhej kľukatej cestičky von z dediny. Tak hlboko sa zamyslela nad odplatou, že si ani nevšimla, ako ďaleko ju nohy odniesli. Niekto iný si to ale všimol. Sledoval ju popri ceste, ukrytý hlboko v lese. Bola úplne stratená vo svojich myšlienok, že si neuvedomovala, kam sa zatúlala.  

Tie malé domy boli ošarpané a v dezolátnom stave. Podľa všetkého nie každý v tomto magickom spoločenstve bol tak dobre situovaný ako lord Potter či lord Malfoy. A čo viac, na základe bližšej prehliadky by sa odvažovala hádať, že väčšina z týchto ľudí nebola na tom dokonca ani tak Weasleyovci.

Otočila sa, že sa vráti späť a nevšimla si muža, ktorý k nej prichádzal zozadu.

Draco Malfoy mal pocit, ako keby mu vytrhávali po jednom vlasy! Povedal všetky tie nesprávne veci, UROBIL všetky tie nesprávne veci a teraz zaplatí, hrozne zaplatí. Vedel, že Snape a bývalý právnik jeho otca klamali ohľadne dodatočnej úpravy dedenia majetku. Po prvé neexistovali žiadni ďalší mužskí dediči. Po druhé, jeho otec by nikdy nečakal, že by sa Draco oženil s niekým iným ako čistokrvnou, tak prečo by urobil opatrenie pre prípad, že by nie?

Áno, svadobná zmluva bola hlúpo spravená, ale tak to bolo medzi čistokrvnými. Neznamenalo to nič. Zatiaľ Dracov právnik nebol schopný dokázať, že dokumenty sú sfalšované, ale vedel, že na konci zvíťazia. Tak prečo bolo jeho konanie k slečne Grangerovej také povýšenecké? Žiadal, nie, prosil, tú ženu, aby mu verila a potom dovolil, aby jeho neistota vyplávala na povrch a zradila ho. Tak ho bolelo priznať si pravdu; miloval ju. Tak ju miloval a nedovolí, aby odišla ani keby bol ten dodatok pravý. Vzdá sa svojho života kvôli tej žene, rovnako ako rozumu, tela a duše.

Čo bolo dedičstvo a bohatstvo v kolobehu života?

Musí ju nájsť, a to rýchlo. Musí ju požiadať o odpustenie. Stále musia dávať pozor, pretože neveril Blaisovi Zabinimu. Jej bratranec mu práve dnes ráno povedal, že má spoľahlivé informácie, že Blaise bol v pozadí plánovaného ozbíjania jeho koča minulý týždeň. Tú myšlienku Draco nedokázal rozumne zdôvodniť! Spravili 'akože lúpež' mysliac si, že okrádajú lorda Malfoya alebo tí bastardi vedeli, že je v koči ona? Nech je to akokoľvek, Harry aj Draco sa rozhodli, že je najlepšie pokračovať v predstieraní vzťahu so slečnou Clearwaterovou a zmierniť vzťah, ktorý rozkvital so slečnou Grangerovou.  Takto ju bude ľahšie udržať v bezpečí. Keď nebudú spolu, bude ľahšie zistiť, kto bol v ten deň zamýšľaný cieľ .

Bolo len pre neho ťažké tak veľa priznať. Nechcel sa od nej odlúčiť. Musí ju nájsť, ak len kvôli tomu, aby sa uistil, že je v bezpečí. Bežal smerom, ktorým si myslel, že odišla. Pripadalo mu, že posledný týždeň strávil jej naháňaním, ale tiež cítil, že ju stále nedobehol a možno nikdy nedobehne. Sakra!  

"Slečna Grangerová!" povedal nejaký muž, keď opustil ošarpanú chalúpku so škridlovou strechou. "Čo robíte v tejto zapadnutej časti sveta?"

"Pán Flint?" spýtala sa. Muž, ktorý ju sledoval, sa rýchlo vrátil späť do lesa. "Predstavte si moje prekvapenie, nežijete tu, že nie?" spýtala sa, ukazujúc na chalúpku.

Zasmial sa a povedal, "preboha nie! Teraz mi povedzte, prečo počestná mladá slečna ako ste vy je vonku sama bez gardedámy a v tejto schátranej časti mesta?"

"Som tu v spoločnosti priateľov, niektorí patria do okruhu vašich známych. Sme na prehliadke mesta a máme piknik," riekla.

"A stále sa vyhýbate mojej otázke. Pokiaľ nie ste na prehliadke sama alebo tu neplánujete obedovať, zaprisahávam vás, povedzte mi, čo tu robíte," odvetil.

"Sire, ponevieram sa tu, nevšimnutá svojimi priateľmi a úplne neznalá. To je pravda," povedala.

"Tsk, tsk, zbláznili ste sa, že? Tak ďaleko od priateľskej tváre, teda okrem mňa, a tak ďaleko, preďaleko od svojich priateľov." Ponúkol jej rameno. Prezerala si ho chvíľu a potom ho prijala. Otočil ich znova k ceste do dediny.

"A čo tu robí gentleman ako vy? Charitatívna práca?" spýtala sa zadumaná.

"Ha! Dáma je tak drzá a predsa taká zábavná. Keby ste poznali moju povahu, nikdy by ste sa niečo také nespýtali," poznamenal. Ukázal smerom na chalúpku, z ktorej vyšiel a povedal, "bol som navštíviť priateľa."

"Priateľa? Možno dámu?" spýtala sa.

Znova sa zasmial. "Sme k sebe úprimní?" položil otázku.

"Nepoznám inú možnosť," priznala. "Som taká unavená z lží."

"Dobre. Potom áno, priateľka je dáma. Moja milenka, presne povedané," odpovedal na rovinu.

"Oh," povedala pomaly. "Vaša priateľka žije tu, však?"

"Áno, moja milenka žije tu," opravil ju. "Je u muklov narodená rovnako ako vy."

Hermiona začínala rozumieť. "Takže je u muklov narodená, to je ten dôvod, prečo je vaša milenka a nie manželka?"

"Slečna Grangerová, vy máte nadanie byť úprimná, však? Považujem to otravné," zaklamal. "Viete, nie všetci u muklov narodení majú také šťastie ako vy, aby mali bohatého Vikomta za bratanca a čistokrvného lorda za ochrancu, či tak veľa priateľov k dispozícii. Nie všetci z nich mali chápajúcich rodičov, ktorí sa k nim s láskou správali a nebáli sa ich, či považovali mágiu za dar a nie za prekliatie."

"Sire, ak si tú ženu naozaj vážite, prečo ste sa s ňou neoženili, a nezmenili jej spoločenské postavenie a neprejavovali jej rešpekt? A nežiadajte, aby som sa držala spiatky, keď ste na tom rovnako," dumala.

"Všetko nie je len o vás," povedal dunivým hlasom.

"To už mi dnes povedali, niekoľkokrát," riekla.

"Moja milenka je vydatá žena. Škandalózne, nie?" opýtal sa, nepožadujúc skutočnú odpoveď. "Na druhej strane, oženil by som sa s ňou, ale ako to je, nebude ma mať. Zvláštne, nie?"

"Veľmi," zasmiala sa.

"Ste úplne šokovaná mojím dnešným priznaním, slečna Grangerová?" spýtal sa.

"Neverím, že ešte niečo o tejto dedine či jej obyvateľoch by ma mohlo šokovať, pán Flint," uviedla.

Práve sa dostali do dediny, keď dal jej ruku preč zo svojho predlaktia. "Nuž, myslím, že toto je miesto, kde vás opustím. Zdá sa, že nie som viac vítaný."

"Sire, preukázali ste mi službu, a hoci viem, že keď sme sa prvý krát stretli, nemali sme šťastné predstavenie, oceňujem vašu úprimnosť," odvetila.

Usmial sa a odvetil, "pokiaľ to oceňujem, slečna, vravím tieto slová jedine z úcty. Z ohľadu na vás a kvôli sebe, pretože naproti na ceste stojí lord Malfoy s tým najodpornejším výrazom na tvári. Čaká na vás, predpokladám?"

Malfoy sa už pohol cez ulicu, na dosluch ich rozhovoru.

"Povedala by som, že nie. Nie sme dokonca ani priatelia," odvetila. Obzrela sa na Malfoya, vediac, že počul jej vyhlásenie a pomyslela si, že vyzerá skľúčene. 'Dobre', pomyslela si rýchlo a práve tak rýchlo pocítila výčitky nad svojím vlastným postojom a nad jeho depresiou.

"Prečo nie ste už viacej priatelia?" spýtal sa. Malfoy bol teraz pri nich. "Vravím, Malfoy, prečo ty a táto dáma nie ste viacej priateľmi?"

"Moje zasnúbenie so slečnou Clearwaterovou, predpokladal by som," odpovedal úsečne.

"Tvoje zasnúbenie? Takže Zabini mal pravdu. Mám ponúknuť gratulácie alebo kondolencie?" spýtal sa.

"Ani jedno by nebolo vítané či očakávané, sire," odvetil Malfoy. Otočil sa k Hermione a riekol, "váš bratanec musí byť chorý od starostí. Mali by ste sa vrátiť k spoločnosti."

"Vaša nastávajúca si tiež musí robiť starosti. Vy by ste sa tiež mali vrátiť," odvetila uštipačne.

Draco sa otočil k Flintovi a povedal, "Sire, moje zasnúbenie, prestože tak sa to volá, ešte nie je oficiálne a ocenil by som vašu diskrétnosť."

"Ach, ja som úplne diskrétny, však, slečna Grangerová?" spýtal sa usmievajúc sa na Hermionu. "Priznávam, myslel som si, že Zabini klame, keď sa vytešoval, že sa oženíte s tým otravným špuntom." Otočil sa znova k Hermione a povedal, "uvedomujem si, že som sa zle uviedol, keď sme sa naposledy stretli a ospravedlňujem sa. Zisťujem, že ste rozkošná a kým moje správanie nie je také elegantné ako lorda Malfoya či pána Notta, stále som gentleman zvlášť v porovnaní s pánom Zabinim."

Kývol klobúkom Dracovi na pozdrav, pobozkal Hermione ruku a rozlúčil sa so slovami, "možno si niekedy, lord Malfoy, si urobíte čas, aby sme sa stretli a ja som vám mohol vysvetliť pozadie toho, čo som povedal. Je to dobrý príbeh, sľubujem." Otočil sa naposledy k Hermione a s výdychom ľahostajnosti povedal, "dúfam, že sa znova uvidíme, slečna, aj keby len kvôli tomu, aby som videl vašu peknú tvár." Pobozkal jej znova ruku a podľa Dracovho názoru ju držal dosť dlho. "Keďže sa považujete za nezadanú, možno by som mohol byť vaším sprievodcom na slávnosť, ktorá bude v meste na budúci týždeň?"

Draco zovrel čeľusť. Hermiona riekla, "myslím, že nie, Sire."

Draco zobral jej ruku z Flintovej a pustil ju rýchlo k jej boku. "Stretnite sa so mnou večer, na Manore, ale príďte sám a poviete mi, čo viete," dožadoval sa Draco.

"Dobre, dobre, Malfoy," povedal Flint, keď sa začal smiať.

"Smejete sa na mne, Sire, či na lordovi Malfoyovi?" spýtala sa Hermiona.

Neodpovedal. Draco riekol, "povedal by som, že na nás oboch, slečna."

Namiesto potvrdenia, či popretia obvinenia, ktoré bolo voči nemu vznesené, povedal, "bavte sa na svojej vychádzke. Príjemný deň vám obom." Ihneď sa odmiestnil.

Hermiona sa otočila k lordovi Malfoyovi, ktorý sa tváril nahnevane a zamračene. "Prečo ste bola s tým neznesiteľným chlapom?" kričal. Chytil ju za ruku.

"Prečo vás to zaujíma?" spýtala sa. "Nemôžete mať oboje. Nemôžete tvrdiť, že ma chcete a žiadať ma, aby som vám dala svoje srdce, keď nedokážete odpovedať rovnako. Nemôžete ma jednu minútu chcieť a na ďalšiu žiadať, aby som odišla. Nemôžete čakať odo mňa, že vám dám svoje srdce, keď už som to urobila a vrátiť mi ho zlomené a zničené. Nemôžete žiadať o ľahostajnosť a potom sa správať, ako by ste sa starali."

Draco vedel, že má pravdu. Chcel veriť, že táto záležitosť nie je tak pokazená, aby ju nemohli napraviť.

Keď ju uvoľnil zo svojho držanie, pokúsila sa pobehnuť k ostatným, ale podarilo sa jej to len po vstup do uličky. Znova ju zachytil za ruku. Skôr než sa vrátia k ostatným, musí jej povedať, čo má na srdci. "Zmenil som názor, slečna Grangerová."

"Prekvapenie! Znova zmenil svoj názor," riekla. Otočil sa, aby sa na ňu pozrel, ale zbadal úsmev na jej peknej, milej tvári, takže videl, že to povedala zo žartu.

"Zruším svoje zasnúbenie bez ohľadu na to, čo sa možno prihodí," povedal pokorne.

"Nie, lord Malfoy, nechcem, aby ste to urobili," povedala.

Tá veta ho prekvapila. Prestal kráčať a otočil sa k nej. Pokračovala, "dospeli by ste k hnevu nado mnou a tými dôvodmi za tým."

"Úprimne vravím, že bez vás nedokážem žiť." Chytil ju za rukáv a zatiahol späť do uličky  za obchodíkom, aby sa na nich pozeralo menej sliedivých očí. "Toto rozhodnutie je na mne, správne či chybné, s dobrým výsledkom či nie a vy k tomu nemáte čo hovoriť."

Hermioma sa nafučala, "mám. Naozaj mám. Vravím, že už viac netúžim po vašej spoločnosti." Urobí správnu vec. Ak on nedokázal byť silný, potom to ostáva na nej.

"Klamete a ja sa hanbím. Poznám, že hovoríte o citoch, ktoré necítite," riekol. Z nejakého dôvodu sa na ňu usmial a to ju nahnevalo. Možno sa nahnevala, pretože ON tvrdil, že pozná lepšie jej srdce než ho pozná ona, a nemýlil sa.

"Možno hovorím, ale nechajte mi moje právo tak urobiť. Teraz pustite moju ruku skôr než nás niekto uvidí. Mali by sme sa vrátiť k našej spoločnosti," žiadala.

Znova povedal, "nemáte k tomu čo povedať." Položil ruku na zadnú časť jej krku, čo ju šokovalo až do morku kostí. Jeho ruka sa dotkla jej nahej pokožky, jeho prsty potiahli malú kader, ktorá tam spadla. Pritiahol si ju do náručia. Točila sa jej hlava a v podbrušku zacítila čudné šteklenie. Keď sa jej telo odvážilo dotknúť jeho, s jeho rukou mocne a neústupčivo na jej krku a jeho druhou rukou na jej nadlaktí, jeho hlava sa sklonila k jej.

Chystal sa ju pobozkať!

Ju, slobodnú ženu, ktorá nebola jeho nastávajúcou!

Ju, u muklov narodenú!

Ju!

Chcela, aby ju pobozkal, ale bola by to chyba. Dospel by k tomu, že by o nej uvažoval rovnako ako pán Flint o svojej milenke, čo bolo tým, že humusáčky sú prijateľné za milenky, ale nie za manželky.

Dokonca pán Zabini a slečna Clearwaterová vyhlásili, že by ju mohol mať za svoju milenku, pokiaľ si zoberie za manželku slečnu Clearwaterovú. To bolo to, čo navrhoval svojím bozkom? Bolo to to, čo od nej očakával? Neprechovával ku nej žiaden rešpekt či lásku? Myslel si, že nie je pre neho nikým? To by si nemyslel. Jej obrana by bola v koncoch a urobila by čokoľvek, o čo by požiadal, keby sa jeho pery dotkli jej. Všetko by bolo stratené!

Chcel ju pobozkať!

Vždy bol sebeckým mužom, ktorý kládol svoje túžby a potreby nad všetkých ostatných. Bol ochotný žiť bez svojho titulu a majetku, ale nebol ochotný jej akokoľvek ublížiť alebo jej zničiť povesť. Takže ju nemohol pobozkať, zatiaľ nie, nie až kým alebo pokiaľ dôjdu k nejakému porozumeniu. Namiesto toho ju objal. Pritiahol si ju k svojej hrudi, jej mäkké, neoblomné telo, ktoré dokonale pasovalo s jeho. Jeho ústa vedľa jej ucha, jeho dych na jej krku a riekol, "milujem ťa. Nedokážem bez teba žiť."

Dovolila mu objať ju. Pripadala si porazená. A tiež pociťovala pokoj. Položila ruky na jeho hruď a trochu ho odtlačila. Jeho objatie povolilo, ale zotrvalo.

Ten istý človek, ktorý sledoval Hermionu z lesa, bol svedkom celej výmeny a nezabával sa nad tým! Vôbec nie. Nenechá tú humusáčku vyhrať!

Priala si, aby sa naučila premiestňovať! Keby sa to naučila, bola by sa odniesla preč. Ďaleko, preďaleko na neznáme miesta. "Prosím, nechajte ma odísť!"

"Nemôžem vás nechať v takom stave," vysvetľoval. "Alebo skôr než od vás nezačujem tie isté slová."

"Naučte ma premiestňovať," zrazu povedala. "Dlhujete mi lekciu. Pamätám si tie tri slová. Naučte ma, hneď!" Dala sa do plaču.

Jeho ruka opustila jej nadlaktie, aby ju jemne pohladila po tvári. Musel sa usmiať nad tým zvláštnym stvorením, ktoré zbožňoval. "Kam by ste šla?" Chytil ju za ruku.

"Preč od vás," priznala.

"Naozaj by ste ma opustili?" spýtal sa.

"Áno," zaklamala.

"V tom prípade vás nikdy nebudem vyučovať," riekol. "Nechcem, aby ste ma niekedy opustili."

"HERMIONA!" zavolal Harry.

"Prosím, pane, volá ma môj bratanec," povedala naliehavo.

"Už vás viacej neobjímam. Choďte k nemu, ak musíte, pokiaľ sa raz vrátite ku mne," odvetil.

Zvesila hlavu.

"SLEČNA GRANGEROVÁ! KDE STE?" kričal Charlie Weasley.

Pozrela sa na neho a povedala, "potrebujem..."

"Potrebujete?" spýtal sa.

"SLEČNA GRANGEROVÁ!" kričal ďalší hlas.

"Potrebujem vás..." prerušila sa, chcejúc dokončiť vetu s 'aby ste ma nechali ísť', ale neschopná dokončiť tie slová.

"Potrebujete, aby som čo?" opýtal sa. Bolo to takmer totožné s jeho rozhovorom s ňou v tom kostole.

Opäť povedala, "potrebujem vás," ale to bolo všetko, čo dokázala povedať. To bolo to, čo potrebovala.

Bežala od neho smerom ku zvukom svojho mena. Dostala sa k prednej časti obchodu, obzrela sa a utekala ešte raz k nemu.

Riekla, "neurobte nič unáhlené. Počkajte a zistite, či môžete dokázať, že ten dodatok je pravý. Viem, že všetko bude v poriadku. Pán Flint vie niečo o pánovi Zabinimu a slečne Clearwaterovej. Som si tým istá. Odkladajte sobáš, dokonca aj formálne zasnúbenie, pokiaľ môžte, ale nespôsobte žiaden hnev či nesprávne dojmy u nich dvoch, zatiaľ. Tiež vás milujem a počkám na vás. Pretrpím to až do dňa, kým skutočne nebudem vaša. Potrebujem vás, Sire."

Jej priznanie ho naplnilo nádejou. Nahradilo jeho zúfalstvo očakávaním. Prikývol a ona sa rozbehla smerom na námestie. Čakal pár minút a potom šiel za ňou. Niekto iný čakal o niečo dlhšie  a potom šiel tiež za nimi.

Nabudúce: Draco dáva Hermione ďalšiu lekciu)