Kapitola 8 a Epilóg
Názov: Chosen'Trial
Autor originálu: Gravidy
Preklad: Jimmi
Betaread: arabeska
Pokračovanie kapitoly 8
Zarazil oštep tak silno, ako vládal. A zacítil, ako ho smrtiaca kliatba zasiahla doprostred chrbta. Jeho telo sa prehlo, oštep mu praskol v rukách. Začul, ako Hermiona v agónii zdeseného žiaľu zakvílila.
A zvyškom bolo ticho.
Spoznal večnosť ničoty.
***
A potom to bolo úplne rovnaké ako naposledy. Ako keď ho Hermiona vzala do sveta duchov, až na to, že tu bolo všetko príliš biele, príliš jasné. Stál v strede rozsiahleho poľa žiarivosti. A nebol sám. Obďaleč neho kľačal nejaký chlapec a ostril na brúske malú dýku. Prekvapene na Draca vzhliadol a zažmurkal. Vyzeral mladý, maximálne na šestnásť, hoci Draco vedel, že má osemnásť. Oblečený bol vo voľných nohaviciach a zelenej tunike. Bol bosý. Mal strapaté čierne vlasy po plecia a žiarivo zelené oči.
Draco cítil, ako sa mu na perách zachvel úsmev.
"Ahoj," povedal potichu.
Chlapec sa s bezstarostnou eleganciou postavil, medzi očami slabé zamračenie, keď si neprítomne uhladil vlasy z tváre. "Ahoj. Kto si?"
"Myslím, že ma nespoznávaš, pretože už viacej nie som dieťa, há?" zachichotal sa Draco. "Ale myslel som si, že vyzerám dosť ako môj otec na to, aby si si ma s ním pomýlil."
Chlapec strčil nôž do pošvy a stále sa trochu mračil. "Nechápem."
"Čakáš, že? Čakáš na niečo?"
Chlapec otvoril ústa, aby to poprel, ale potom mu pochopenie rozjasnilo tvár.
"Áno," zašumel. "Hermiona ma poslala."
Chlapcova ruka vyletela k hlave, oči roztvorené. "Hermiona… och, u Merlina, Hermiona. Spomínam si! Bola tu! Všetci tu boli, ale potom odišli. Povedali, že sa po mňa vrátia, ale čakal som a čakal som a…" Vzhliadol na Draca a sťažka dýchal, než sa mu dych zasekol a pohľad zaostril. "Malfoy?"
Draco sa zasmial a vystrel ruku. "Je čas ísť domov, Harry. Všetci na teba čakajú."
Zdalo sa, že nad tým Harry rozvažuje. Hľadel na zem. "Bol som dlho preč, však?"
Draco prikývol. "Obávam sa, že áno. Ale Ronovi s Hermionou príšerne chýbaš a netrpezlivo čakajú, kým sa vrátiš."
Harryho ústa sa chveli, tvár plná túžby. "Myslím, že som pripravený."
Načiahol sa a zovrel Dracovi ruku. Blondiaka pri tom dotyku zalialo teplo a v úžase sa striasol nad tou pulzujúcou mocou. Svet sa ešte raz rozžiaril a pomaly sa znova zaostril do podoby azkabanských žalárov.
Všetok hluk ustal, ako keby niekto zapol vypínač.
Temný pán mieril prútikom na Draca, v tvári mu zamrzol víťazoslávny úsmev, keď si uvedomil, čo vidí. Všetci v miestnosti zízali, neschopní sa pohnúť, neschopní uveriť.
Harry na nich všetkých žmurkol, spoza Draca sa vyškieral ako šialenec.
"N-nie," zašepkal Voldemort. "Ty-ty si mŕtvy. Zomrel si."
"Tom?" Harry sa zamračil a pokojne sa pohol smerom k Temnému pánovi.
"Ty… ty…" jeho bledá, vyziabnutá tvár sa znetvorila zúrivosťou a namieril svoj prútik na čiernovlasého chlapca. "AVADA KEDAVRA!"
Harry nespomalil. Vystrel ruku a strhol zelené svetlo zo vzduchu, ako keby to bola zlatonka. Potom sa mu tvár zatvrdila. Zovrel päsť okolo praskajúcej zelenej energie a vybehol na Voldermorta, ktorý naňho začal škriekať každučké kúzlo, aké ho len napadlo. Ani jedno Harryho nedosiahlo.
Harry na netvora skočil, ruku natiahnutú dozadu, a vrazil päsť zovretú okolo zeleného kúzla smrti rovno do jeho hrude.
Mohla to rovnako dobre byť atómová bomba, s ktorou sa vyhrážali Američania. Temná energia vytryskla do vzduchu ako gejzír, pulzujúca, vlniaca sa, trhajúca podobne ako tornádo cez miestnosť, keď Harry prinútil Temného pána vzdať sa posledného kúska jeho moci.
Voldemortove výkriky pokračovali a pokračovali a zneli vyššie a tenšie, až kým sa úplne nestratili v burácaní mágie. Draco nič nevidel, vietor ho pálil v očiach, a tak si zakryl tvár, aby tú búrku prečkal.
Koniec nastal rovnako rýchlo ako začiatok a Temný pán sa zrútil k zemi.
Harry tam zostal stáť v tichu, tváril sa zmätene a trochu rozladene, až kým sa k nemu nedopotácal Ron, ktorý sa odlepil od steny. Harry na toho veľkého muža zízal, ako keby nemal potuchy, kto to je, tvár ostražitá a mierne ustrašená. Ron sa zakolísal, ústa roztrasené, a s vzlykaním padol Harrymu k nohám, strhol chlapca do svojho zovretia.
"Harry! Harry! Harry!" opakoval Ron jeho meno v monotónnej mantre a Harry žmurkal, ako keby sa preberal k životu. a pomaly sa usmial, potom sa zasmial a Ronove objatie opätoval.
Záškodníci zošaleli, vykrikovali, jasali a vyvolávali Harryho meno. Draco si nič z toho neuvedomoval.
Preliezal pomedzi sutiny k miestu, kde ležala Hermiona, ochabnutá a bledá. Ruka sa mu triasla, keď jej uhladil vlasy z tváre. Pohla sa, slabúčko zakvílila a roztvorila oči.
Neprítomne na neho hľadela, ale potom sa jej oči rozšírili v užasnutom pochopení. Spomienka. Pamätala si. "Draco! Ochmôjbože, DRACO!" Vrhla sa mu okolo krku a pobozkala ho, tvrdými, hlbokými, zúfalými a skutočnými bozkami. Vzlykala voči jeho hrudi, nesúvislo bľabotala o veciach, ktoré sa ani nenamáhal počúvať.
Nadvihol ju náručia a odniesol k Harrymu s Ronom. Vykríkla, keď ich zbadala, a oni obaja sa po nej načiahli a zavolali jej meno. Rozosmiala sa, keď ju zovreli. A zlaté trio bolo opäť kompletné.
Epilóg – august, 2008
Rok po spolužití čarodejníkov a muklov
O rok neskôr a on sa stále nemôže ubrániť pocitu, že mu každú chvíľu zmizne. Niekde medzi dvoma bozkami alebo nasledujúcim letaxovým hovorom a tou chvíľou, keď beží polonahá z izby s jednou náušnicou a kefou na vlasy v ruke, pretože dostala inšpiráciu a musí si to okamžite zapísať. Niekedy počas tých drahocenných sekúnd ju stratí z očí a zrazu si uvedomí, že jej nikde nie je. A že to všetko bol len sen.
Kvôli tomu sa mu v noci ťažko spí. Tak veľmi ťažko od nej odtŕha oči. Leží bdiaci a načúva jej dychu, sleduje chvenie jej viečok, keď sa jej sníva, a uvažuje nad tým, či je ešte stále lapený v tom oslnivom svetle medzi sférou, kde prebýval Potter, a skutočným svetom. Každé ráno sa budí s rastúcim pocitom paniky, ktorý sa rozplynie v tom istom okamihu, kedy sa načiahne a nahmatá jej teplé telo.
Jeden rok je sotva dosť na to, aby ste sa zbavili stavu z deviatich rokov strávených v temnote. Ale on sa snaží. Vrýva si každučký sladký moment, každý pocit, vôňu a dotyk hlboko do mysle, pretože si uvedomuje, že ani toto nedokáže vydržať naveky.
Majú dom na okraji Londýna, ďaleko od ruín Malfoy manoru. Má poriadne ďaleko od luxusného a výstredného sídla jeho detstva. Nemá žiadnu z prepletených vrstiev malfoyovských tajomstiev, minulosti a čarov. V magickom význame je boľavo mdlý a prázdny. Myslí si, že by mal pociťovať nejakú stratu.
Necíti.
To, čo cíti, je všetko zahrňujúci druh pokoja. Toto je nový začiatok. Ich dom je mladý a za čas, o mnoho rokov, sa jeho magický lesk vyrovná, ak ho nepredčí, lesku tamtoho starého panstva.
Meno Malfoy, odkaz, tradícia a reputácia sú mŕtve, rozpadnuté na prach. Zabudnuté. Našiel slobodu tam, kde ani nevedel, že je spútaný. Dokonca uvažuje nad zmenou svojho mena.
Draco Granger… Dobre, možno nie.
Hoci už nie je vojna, politický mier zostáva nepolapiteľný a tvrdo vydobytý. Mali plné ruky práce. Najprv sa chránili pred ostatnými krajinami, ktoré sa usilovali o získanie vplyvu, ak nie o priame ovládnutie vojnou zničených britských ostrovov. Potom vyčistili chaos vo vnútri, pozatýkali Voldemortove sily, zabránili davu, aby podnietil násilnú odplatu voči čomukoľvek, čo považoval za možnú hrozbu, či to bol nepriateľ alebo nie.
Záškodníci boli dobre pripravení. Britský predseda vlády prežil a zostavil malú bábkovú vládu ani nie tri dni po páde Voldemorta. Andrews Manson, preživší člen kabinetu poradcov ministra Fudgeho, si nasadil plášť ministra mágie. Dôverne známe tváre a zdanie vlády po dlhej dobe napomohli k upokojeniu spanikárených ľudí.
Bola to pomalá cesta, pretože znova nebudovali len vojnou zničenú spoločnosť. Tajomstvo magického sveta sa odpálilo plnou rýchlosťou a na rozdiel od USA, ktoré mali desať rokov na to, aby sa s tým vyrovnali, či s Ďalekým východom, kde v neho nikdy neprestali veriť, magická a muklovská populácia Británie nikdy nespolunažívala pokojne. A predsa sa muselo rozhodnúť množstvo vecí. Mali zostať oddelení? Aké nové zákony sa mali prijať v magickom svete na ochranu muklov? Aké nové zákony sa mali zapísať v britskej vláde, ktoré sa týkali politických, sociálnych a ekonomických jednaní s magickým svetom?
Dnes na ničom z toho nezáležalo.
Dnes je jednoročné výročie. Je šero a všetky prehliadky a prejavy už skončili. Ulice sú zasypané konfetami a obalmi od cukríkov. Spomienková slávnosť, na pripomenutie nielen tých, ktorí zomreli, ale aj chýb a tragédií a všetkého, čo k tomu viedlo, sa konala v ten deň oveľa skôr.
Hermiona plakala, nielen plakala, vzlykala. Draco uvažoval nad tým, na čo si tak trpko spomínala, ale nespýtal sa. Teraz je šťastnejšia, doma, pripravuje sa na ich večierok. Alebo by sa mala pripravovať. Namiesto toho sa zakráda do jeho pracovne, škerí sa 'zvodným' pohľadom.
Stále má sklony robiť to vo svojom oblečení a on si začína myslieť, že má slabosť na to byť takmer prichytená.
Jeho nová pracovňa sa jej veľmi páči. Konajú sa tam jeho stretnutia a letaxové spojenie je vždy otvorené. Množstvo príležitostí risknúť voyerizmus. Pokúša sa tam pracovať, ale ona si vždy nájde výhovorku, prečo prekĺznuť dnu.
Brucho má stále ploché. Chce, aby otehotnela. Weslíčka je už obťažkaná Bootovým deckom. Kolísavo sa tu prechádza smiešnym spôsobom a vrčí na každého, kto sa jej dostane do cesty. Hermiona cukruje nad jej bruchom a dostáva kŕče nad každým kúskom detského oblečenia a nábytku. Ale keď sa jej na to spýtal, povedala, že je ešte stále príliš mladá.
Zručnými prstami jej rozopne blúzku, opatrne, pretože pôjde do vývrtky, ak jej pokrčí šaty, hoci je to jej chyba, že ich má na sebe. Perami vtiskne nežné bozky na jemnú pokožku jej brucha, cestuje nahor jej rebrami, kde je šteklivá, a späť, aby vnoril jazyk do jej pupčeka. Jej chichotanie sa preruší ostrým nadýchnutím nad tým pocitom trepotania v bruchu, zdvihne ruky, aby mu ich položila na hlavu, mazná sa s jeho vlasmi rovnako ako sa on mazná s jej bokmi.
Nosí šaty a sukne z jediného dôvodu; aby ho prinútila zdvihnúť ruku a prekĺznuť pod ne. On sa kvôli tomu cíti ako starý kocúr. Prakticky je od nej teraz o desať rokov starší.
Zakloní sa, ruky za chrbtom, opretá o jeho stôl, kým on vkĺzne rukou do jej habitu, nahor jej sukňou, prstami prechádza po jej stehnách, až kým ju nerozochveje.
Neskôr ju objíma, nikdy ju nechce pustiť. Ale ona sa nakoniec zachichoce a odtiahne. Musí sa ísť umyť, než sa dole stretne s ich hosťami.
Draco použije čistiace kúzlo a urovná si svoje oblečenie. Ostatní aj tak budú vedieť, čo robil. Zabini má na také veci nos.
Harry už je dole, pomáha Dobbymu rozložiť jedlo po stole. Úprimne sa usmeje, keď zbadá Draca. Nikdy nezabudne, že to bol práve Draco, kto ho priviedol domov.
Potter je teraz taký iný od toho Pottera, akého si Draco pamätá. Hermiona si odfrkne, keď jej to zverí, povie mu, že predovšetkým nikdy Harryho nepoznal. Mohla mať pravdu. Domnieva sa, že všetci sú iní od toho, akí bývali v škole, ale Harry najviac zo všetkých. Niekedy sa zdá byť veľmi mladý, inokedy pôsobí dojmom, že je starší než Dumbledore.
Teraz ako celosvetový hrdina, nenávidiaci každučký okamih tej slávy, urobil Harry maximum, aby zmizol zo svetla reflektorov, kým sa ho každá vláda sveta pokúša pritiahnuť späť. Nie je to len tým, čo vykonal, čo je záležitosťou mýtických legiend, kvôli čomu ho tak hľadajú, nie, je to kvôli tomu, čím je. Cestoval na miesta, kam ľudská noha nestúpila tisícky rokov a to zanechalo stopu v ňom, v jeho mágii.
Je malý, chudý. Mal by byť drobný, nezaujímavý, a predsa pôsobí étericky. Zasvätený smrti, ako vravieva Hermiona so zbehlým úsmevom, pretože ona je na tom rovnako, len to vie lepšie zakryť. Niekedy sa mu darí zachytiť záblesky, keď stojí v mesačnom svetle alebo keď zíza do diaľky na veci, ktoré dokáže vidieť len ona. Vždy mu to vyrazí dych. Z Harryho to presakuje ako teplo zo slnka. Dokonca muklovia sú ním takmer oslepení, ale myslia si, že je to jednoducho charizma.
Harry nikdy s nikým okrem Hermiony nehovoril o Odinovej skúške. Je možné, že nikto iný by nepochopil veci, ktoré videl a spravil. Už im povedal, čo obetoval. Nebolo to nič jednoduché či pozemské ako oko. To by pre neho bolo ľahké. Rád by si nechal odseknúť obe nohy a nazval to maličkosťou. Ale to nie je povahou obeti. Muselo to byť niečo, čoho by sa skutočne nechcel vzdať.
Jeho obeť, to, čo sa od neho žiadalo, boli životy Snapa, Remusa, Belly a Luciusa. Muselo ho takmer zničiť, že s tým súhlasil. Draco bol zdesený, keď to počul, a dokonca sa cítil zradený. Dvaja z jeho príbuzných a jeho krstný otec mŕtvy, hoci aspoň Snape tak urobil dobrovoľne. Draco chcel za to Harryho nenávidieť. Ale nemohol. Namiesto toho bol na nich za to hrdý.
Harry zaplatil tiež drahú osobnú cenu. Spoločne sa to dozvedeli od Hermiony asi mesiac po Harryho prvom priznaní, keď sa stalo zrejmým, že im už nepovie nič iné.
Harry sa vzdal polovice svojho života. Namiesto dožitia sa stopäťdesiatich až dvesto rokov ako väčšina čarodejníkov, Harry bude žiť sedemdesiat päť až sto ako mukel. Zdalo sa, že to Harrymu nevadí, hoci tie správy každého vydesili. Hermiona si myslí, že otázka dĺžky jeho života má niečo spoločné s Harryho zvláštnym spolubývajúcim.
Harry usadí zamračeného Toma za stôl, naloží mu tanier jedla a vážne mu povie, aby jedol len to, čo má na svojom tanieri. Muž venuje Harrymu plachý pohľad a Draco vie, že bude musieť Toma sledovať, aby sa uistil, že neschová svoju zeleninu pod stôl a nestrčí ruky do zemiakovej kaše tak, ako to urobil počas ich posledného večierka.
Tom Marvolo Riddle je popudlivá povaha. A trochu senilná.
Všetkých vydesilo, keď sa telo Lorda Voldemorta začalo hýbať len pár minút po tom, čo ho Harry údajne zabil, ale než na tú vec stihol niekto otočiť prútik a roztrhať ju na franforce, Harry sa usmial a pomohol tej roztrasenej kope habitu posadiť sa.
Harry sa vtedy načiahol a stiahol Temnému pánovi kapucňu, aby odhalil zmäteného Toma Marvola s roztvoreným očami, rovnako bezmocného ako novonarodené dieťa a úplne bez mágie.
Harry nedostal moc zabiť Lorda Voldemorta, ako neskôr vysvetľoval, len moc zničiť ho. Draco poznal Harryho dosť na to, aby vedel, že je tomu pravdepodobne rád.
Tom si konečne všimne Dracovu prítomnosť a zavrčí, dokonca vycerí biele zuby. Draco nakloní hlavu a usmeje sa do šálky. Marvolo v skutočnosti nevyzerá tak starý, hoci jeho vlasy sú teraz úplne strieborno biele. Tvár má hladkú, až na objavujúce sa vrásky okolo očí a slabé linky okolo úst. Jeho oči sú podivne tlmenej zelenej farby.
Jeho duševné schopnosti stále nie sú primerané, ale zlepšujú sa. Harry ich počas poslednej návštevy informoval, že sa Tom učí čítať. Draco sa chce spýtať, čo sa stane jedného dňa, keď Tom získa plnú kontrolu svojej mysle, ale tú otázku stále odkladá. Ten deň leží ďaleko v budúcnosti, ak k nemu vôbec dôjde.
Tom stále veľmi zabúda, kto je kto. Má sklony považovať Draca za Luciusa a ukrýva sa pred ním. Vzrušujú ho veľké zhromaždenia a predstavuje sa každých desať minúť, keď znova objaví osobu, ktorá sedí po jeho ľavici. Občas predstavuje Harryho ako svojho brata či syna. Raz hrdo predstavil Harryho ako svoju manželku a všetkých v miestnosti sa zmocnil hysterický záchvat.
Spomína si na mágiu, hoci ju už nikdy nebude schopný znova použiť, a nepretržite na Harryho naliehal a kňučal, až kým mu Harry nepriniesol detský prútik na hranie. Draco ho láskyplne nazval Twiggy a Tom vyzerá, že je naň hrdý. Len raz s ním urobil výtržnosť. Nad nejakou banalitou sa nechal ovládnuť veľkolepým výbuchom hnevu a pokúsil sa použiť na Harryho Cruciatus ako dieťa, ktoré kričí ´pif paf´ s hračkárskou pištoľou. Až keď Harry spadol a kričal v predstieranej bolesti, Tom sa takmer v hystérii zrútil a spustil neovládateľný nárek nad tým, že je Harry zranený. Odvtedy to už nikdy nezopakovali.
Nie je to ideálna situácia. Mladý slobodný muž, ktorý sa musí postarať o úhlavného nepriateľa v tele bláznivého starca, ale Draco si myslí, že sa Harry potrebuje o niekoho starať, a Tom je šťastný. Naprosto Harryho zbožňuje.
Harry pobozká Toma na vrch hlavy, na čo Tom vrhne na Draca samoľúby pohľad a odíde pozdraviť nových príchodzích.
Ron Weasley a Blaise Zabini vstúpia na manor v hlasnej hádke, ryšavec sa háda hrubým hlasom a tmavý muž chladným, kontrolovaným tónom. Tí dvaja chodia všade spoločne, ale len pretože sa hádajú kvôli Harrymu. Tom ich oboch neznáša a Harry zostáva nevšímavý. Stále sa vyrovnáva s tým, že sa prebudil, aby zistil, že sú všetci o desať rokov starší.
Hermiona schádza dole schodmi a Draco vydá takmer bezhlučný šepot úľavy, že je plne oblečená, tá malá nudistka, a hodí sa Ronovi do náručia, pobozká jeho aj Zabiniho na líca. Hluk v manore sa zrazu stupňuje, keď príde zvyšok preživších Weasleyových, dvojčatá a Charlie, spolu s Ginevrou a Terrym a niekoľkými záškodníkmi a tiež Celosom.
Dôjde na objatia a slzy a Ginevrino knísanie pripomínajúce malú červenú hormonálnu veľrybu. Spoločne vstúpia do jedálne, len aby zistili, že je Tomove miesto prázdne. Pravdepodobne sa stiahol do kuchyne a kradne tam domovým škriatkom sušienky. Harry pretočí očami a náhli sa ho skontrolovať. Nie je príliš znepokojený. Manor bol už dávno proti Tomovi zabezpečený.
Za stolom je niekoľko miest, ktoré sa nezaplnia. Aldred nepríde a Susan je stále v nemocnici. Liečitelia málokedy dostanú voľno.
V mesiacoch chaosu po poslednej bitke Aldred zistil, že jeden z jeho bratov prežil, že sa mu podarilo utiecť v prvých dňoch Aldredovho otroctva. V skutočnosti to bola Dracova pašerácka loď, ktorá odviezla toho muža z britských ostrovov, hoci v tom čase Draco Aldreda nepoznal. Aldred sa vrátil späť na Kubu, aby mohol byť so svojím bratom, neterou a synovcom, ktorých nikdy nestretol. Už sa odvtedy oženil.
Draco má pocit, že pre toto sa všetka jeho tvrdá práca vyplatila.
Pokúša sa udržiavať kontakt s Aldredom a toľkými ostatnými, ako je len možné. Vymieňa si listy s Geraldinou, ktorá chodí na vysokú v Štátoch a učí sa byť normálnym dievčaťom. Micah sa znova spojila so svojou rodinou a podstupuje poradenstvo. Draco ju povzbudzuje, aby sa tiež vrátila do školy. Pod vládou Temného pána veľa muklov a nečistokrvných nikdy nedokončilo školu. Je to niečo, čo sa nová vláda pokúša napraviť.
Harry vedie sušienky hryzúceho Toma späť do jedálne a starší muž je prekvapený a potešený zo všetkých tých nových tvárí. Máva na nich, snaží sa nadšene vykrútiť z Harryho zovretia a všetkých ich pozdraviť.
Všetci mu dobrácky opätujú „Ahoj, Tom“ a jeho to len viacej vzruší a núti tak Harryho, aby ho prakticky zahákol do kresla.
Draco to všetko považuje za veľmi zábavné, až kým ho Hermiona nechytí za ucho za to, že sa smeje Harrymu. Má kruté zovretie. Treba štyri zjajknutia, než ho konečne pustí, a dovtedy sa už všetci smejú na ňom. Pobozká ho na spánok a pošúcha mu ucho, zahanbene sa na ospravedlnenie usmeje, ale to mu sotva vynahradí bolesť, takže jej strčí ruku pod sukňu uprostred Harryho prípitku a spôsobí, že takmer všetko opľuje.
Hodí do seba svoj pohár a nemá potuchy, na čo si práve pripil.
Ťapká ju po nohe, keď kašle a prská. Ginevra ju šúcha po chrbte, pýta sa jej, či je v poriadku. Draco je potešený sám sebou.
Na jeseň sa znova otvára Rokfort. Ochranné štíty sa spustili, keď sa Ron, Harry a Hermiona vrátili a priniesli so sebou meč Chrabromila a zlomený oštep z Yggdrasilu. Nebolo ťažké dať dokopy niekoľko učiteľov, hoci nejaký čas budú asi predmety priemerné. Aj Harry bude učiť. Obranu, samozrejme. Draco si myslí, že kebyže to dokážu, mohli by ho obalamutiť, aby sa stal riaditeľom. Draco dáva prednosť štátnej práci. Hermiona tiež, ale domnieva sa, že by sa mohla pokúsiť učiť.
Draco nechce, aby učila. Chce, aby mala dieťa.
--- KONIEC---
Napísané na požiadavku Jules
Rating: Mládeži prístupný
Tri veci, ktoré chcela vo FF mať: starší Draco s Hermionou, obnovená vášeň, drzý/vtipné dialógy
Tri veci, ktoré nechcela vo FF mať: žiadne kecy, že stále nenávidíme Draca, viac ma nenapadá
A/N: Tento príbeh som mala načrtnutý v čase, keď som napísala Afterimage. Začiatok tohto príbehu sa točí okolo nápadu 'Draco bol vo väzení, keď Hermionu zabili'. Takže v nejakom zvláštnom spôsobe je to tak dajako AU toho, čo by sa mohlo stať počas alebo po Afterimage.
Časti označené kurzívou o Ragnaroku sú z wikipédie.
Blesk na vlnách je len zo zábavy pokrik na autora toho istého mena. Dúfam, že mu/jej to nevadí. Bellatrix údajne znamená Amazonská hviezda.
Emile Hoverson a Reese Mihlonov sú anagramy pre Hermione's Lover (Hermionin milenec).
Nedávno som sa dozvedela, že sa runa Othala používa ako symbol istej rasistickej skupiny. Trochu desivé, keď zvážite, ako som ju použila tu.
PP: Afterimage je jedna z mála poviedok tejto autorky, ktorú sa mi zatiaľ nepodarilo zohnať v originále. Mám ale z komentárov dojem, že neskončí dobre.
Gravidy: ( Jimmi ) | 22.11. 2015 | Epilóg | |
Gravidy: ( Jimmi ) | 22.11. 2015 | Kapitola č.8 | |
Gravidy: ( Jimmi ) | 15.11. 2015 | Kapitola 7 | |
Gravidy: ( Jimmi ) | 08.11. 2015 | Kapitola 6 | |
Gravidy: ( Jimmi ) | 01.11. 2015 | Kapitola 5 | |
Gravidy: ( Jimmi ) | 25.10. 2015 | Kapitola 4 | |
Gravidy: ( Jimmi ) | 18.10. 2015 | Kapitola 3 | |
Gravidy: ( Jimmi ) | 11.10. 2015 | Kapitola 2 | |
Gravidy: ( Jimmi ) | 04.10. 2015 | Kapitola 1 : Časť 1/8 | |
Gravidy: ( Jimmi ) | 27.09. 2015 | Prológ | |
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi ) | 25.09. 2015 | Úvod k poviedke | |