Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.
"No... Nikto tu vonku nie je," tresla prvé čo ju napadlo, uvedomujúc si, že to
znie ako výhovorka prváka a snažila sa nečervenať. Tak to sa jej za posledných
pár dní stáva nejako často. Prečo sa dostáva do takýchto stavov vždy keď je s
jedným z tých dvoch?
Draco sa usmial a keď odtrhla pohľad od Harryho, zistila, že sa premáha, aby sa
nerozosmial. Nezmenil sa. Samozrejme, že je na popukanie zo situácie, ktorá sa
jej zdá na psychiatra.
Pán minister nevyzeral, že by jej chcel pomôcť. Prekrížil ruky na hrudi a s
jemne zdvihnutým obočím stál na mieste a sledoval, ako z toho vykľučkuje.
Hermionu to donútilo spamätať sa. Ako-tak nadobudla rokmi vyškolenú kamennú tvár
a vyrovnala sa.
"Ospravedlňujem sa, čakala som vonku, ale keďže tam nikto nie je, vošla som
sama. Potrebujem sa na chvíľu porozprávať s pánom ministrom, ale ak sa to teraz
nehodí, prídem inokedy."
"Vlastne sa to hodí perfektne, Hermiona. Za minútku som tvoj, počkaj," povedal s
úškľabkom Draco, zatiaľ čo ona sa snažila nespadnúť z nôh. To jej robí schválne!
Sviniar!
"Ale pán minister, ešte sme neskončili," ozval sa opatrným hlasom starší muž.
"To je dobré, Hanif, nech sa slečna Grangerová s pánom ministrom kľudne
porozpráva. Určite to bude dôležité, keď sem tak vtrhla," povedal uštipačne
Harry a prepichol ju pohľadom.
"Som vám vďačný za vaše porozumenie, pán Potter," povedal zrazu chladno Draco,
ktorý akoby mávnutím prútika vyzeral dosť nahnevane.
"Slečna Grangerová, ideme na chodbu?"
Hermiona iba prikývla. Potešilo ju, ako Draco Harrymu odsekol.
Vyšla z kancelárie a o chvíľu na to vyšiel aj Draco a zavrel dvere.
"Ten Potter je fakt idiot. Nechápem, ako si si ho mohla chcieť vziať."
To ani ja, chcelo sa povedať
Hermione, no rozmyslela si to.
"To nie je vtipné."
"Náhodou to bola sranda."
"Nebola. Bolo to odo mňa trápne a nevychované," Hermiona sa tvárila nanajvýš
prísne a neprístupne. Draca to viditeľne zarazilo a tak sa pokúsila zjemniť
svoje vystupovanie. Ale nebola zvyknutá na to pôsobiť príjemne. Vo svojej práci
potrebovala skôr opak, inak by sa neudržala.
"Fajn, takže čo potrebuješ?" spýtal sa Draco.
"Ja... Teraz sa to naozaj nehodí."
Draco sa rozosmial. A hlasno. Určite to bolo dovnútra počuť.
"Čo je ti smiešne?" spýtala sa potichu Hermiona. Mali súkromie, pretože tam
stále nikto nebol, no hneď za dverami sedel Harry a ona nepotrebovala, aby to
vyzeralo akože sa tu vonku s Dracom zabáva na jeho účet.
"Nič. Len skutočnosť, že si prišla kvôli niečomu, čo sa nakoniec ani nehodí
riešiť."
Zamračila sa.
"Tak fajn. Pôjdeš so mnou v piatok na večeru k Weasleyovcom?"
Draco stuhol, no v očiach mu zaiskrili plamienky.
"Veľmi rád. Pod akouže to príležitosťou?"
"Meredith má narodeniny."
"Jasné, zabudol som. Vlastne som jej aj kúpil darček."
Hermiona prekvapene ostala stáť s pootvorenými ústami, akoby v otázke.
"Ty? Prečo?"
"Je to moja priateľka."
"Nevedela som, že až taká dobrá."
"Ale hej, poznáme sa dlho. Keď som nastúpil na ministra, dosť mi pomohla.
Každého tu poznala."
Hermiona sa trochu usmiala.
"Fajn, večera je o siedmej."
"O trištvrte po teba prídem."
Zarazila sa.
"Nie, to nemusíš, môžeme sa stretnúť až tam."
"To by to potom nebolo rande," usmial sa. Prečo stále pôsobil ako ten 17 ročný
Malfoy? Nechápala to.
"Ale ono to nie je rande, Draco," povedala opatrne Hermiona. Nemala v úmysle,
aby to pôsobilo ako rande.
Očividne ho to však neodradilo.
"Tak už je. A teraz ma ospravedlň, musím sa k tomu mamľasovi a jeho arabskému
právnikovi vrátiť. Žiadajú povolenie na nové metly. To by si neverila, čo všetko
chcú..."
"Tak sa maj, Draco," povedala neprístupne Hermiona.
Draco otvoril dvere, no ešte sa na ňu otočil.
"Som rád, že si prišla, Hermiona," usmial sa na ňu. Bez slova prikývla.
Pred 9 rokmi
"Ahoj, kde si bola?" spýtal sa Harry, keď
prišla domov. Už spolu bývali pol roka.
"No, vieš... Bola som vonku."
Vyzliekla si bundu a zavesila na vešiak.
"A s kým?" spýtal sa Harry a oprel sa o
trám dverí do kuchyne.
Ostala ticho, no potom sa nadýchla.
"S Dra... Malfoyom."
Zamračil sa.
"Prečo?"
"Pretože sme na niečom potrebovali
pracovať, tak ma pozval na večeru."
Zamračil sa ešte viac.
"A to ste potrebovali vybaviť na večeri?
Nemohlo to počkať do rána, alebo to vybaviť v kancelárii?"
Hermionu tento výsluch začal štvať.
"Nevidím žiadny problém v tom, že som išla
na pracovnú večeru so svojím kolegom, Harry."
"To ani ja. Ale vidím problém v tom, že si
išla na večeru s Malfoyom."
"Na pracovnú večeru s kolegom," zopakovala
hlasnejšie Hermiona.
Nechápala, čo zase mal.
V poslednej dobe stále kvôli niečomu
útočil. A vždy to malo niečo spoločné s Dracom. Začínalo to byť otravné.
"Tak prečo sa o nej
dozvedám až teraz? Nemohla si mi dať vedieť?"
"Je len šesť hodín. To obvykle ani nebývaš
doma, tak načo som ti to mala dávať vedieť?"
"Aha, takže keby som nebol doma, ani mi to
nepovieš?"
Zamračila sa. Na toto naozaj nemá náladu.