Preklady fanfiction Harryho Pottera

A/N: Napadlo mi, že malý príspevok ku Dňu svätého Valentína by bol fajn, lebo som vedela, že nedokážem včas vyprodukovať kapitolu k svojim rozpracovaným poviedkam. A tak mi prišiel na um tento maličký kúsok zápletky. Sotva som ho stihla dopísať pred koncom dňa (prinajmenšom toho v mojom časovom pásme!)

Šťastného Valentína!

Trochu očividne

„Adamsová! Reynolds!“ zreval Severus Snape a z potemneného kúta vyduril dvoch polonahých študentov. Po niekoľkých rýchlych švihnutiach prútikom sa ich šaty okamžite upravili a oni od prekvapenia vykríkli.

„Odoberám Bystrohlavu pätnásť bodov, slečna Adamsová. A dvadsaťpäť bodov Chrabromilu, pán Reynolds. A teraz sa vráťte do svojich klubovní.“

Dievčina ihneď vyrazila smerom k Bystrohlavskej veži, no chlapec sa ani nepohol a nerozvážne gánil na profesora.

„Prečo som stratil o desať bodov viac než ona? To nie je fér!“

„Prečo?“ zavrčal Snape. „Lebo vám pridám päť bodov zakaždým, keď musím vytrhnúť niektorého z vašich spolužiakov z chodbových ľúbostných afér. Za tie body navyše sa môžete poďakovať pánovi Tibaldovi a slečne Langerovej.“

„Ale...“

„Odporúčal by so vám, aby ste mi zmizli z očí skôr, než budem nútený strhnúť vám ďalších päť bodov.“

Severus si pohŕdavo odfrkol, keď študent utiekol tak rýchlo, ako len vládal. Uvoľnil napnuté čelo a pokračoval ďalej k svojmu kabinetu. Dúfal, že nenarazí na žiadne ďalšie hormónmi presiaknuté a cukrom podnietené rande. Zabránil už pol tuctu možných tehotenstiev mladistvých, čo bolo dosť slušné vzhľadom na to, že Minerva bola dostatočne milá a v ten večer mu nepridelila dozor.

Deň svätého Valentína skutočne neznášal. Vždy tomu tak bolo. Pred vojnou slúžil len na to, aby mu pripomenul, aký je jeho život prázdny. Síce si s Lily vymieňali valentínky, keď boli na to ešte dosť mladí, ale to nič neznamenalo. A potom tam nebol nik ďalší.

Nasledovala vojna a následné zbavenie obvinenia vo všetkých bodoch obžaloby, čo bol ale úplne iný príbeh. Teraz, na rozdiel od predošlých rokov, dostával konštantnú záplavu listov, balíkov, sladkostí, kvetov a... vecí, ktoré radšej netreba bližšie špecifikovať. Prvý rok po návrate k učeniu skončila polovica profesorského stolu pochovaná pod všetkými tými ružovými a červenými navoňanými zásielkami adresovanými na jeho meno. Poštu si musel presmerovať mimo svojich komnát do hosťovskej izby, len aby si udržal pred študentmi akú-takú autoritu, nehovoriac o ostatných členoch učiteľského zboru.

Ako už bolo povedané, Minerva mu zrejme dala voľno, aby si tú prekliatu poštu prebral. Bolo nepravdepodobné, že by mu počas toho dňa prišlo čokoľvek dôležité, no pre prípad, keby azda náhodou áno, strávil triedením niekoľko hodín. Našťastie, už nebol ubytovaný v žalároch, a tak mohol otvoriť okno a ten zápach poriadne vyvetrať, aby jeho izba nevoňala až do Veľkej noci ako francúzsky nevestinec.

Keď sa dostal ku dverám kabinetu, s rukou na kľučke sa na okamih zastavil. Z času na čas sa sám seba pýtal, prečo sa vrátil učiť, keď sa mohol začať venovať výskumu, alebo viesť laboratórium v Nemocnici svätého Munga, či si dokonca otvoriť svoj vlastný podnik. Ale zasa prišli dni ako dnešný, keď bol nesmierne vďačný za ochranu tých impozantných múrov a obranných kúziel, ktorú mu poskytla rokfortská riaditeľka.

Možno bude musieť spávať s kúzlom bublinovej hlavy, aby sa vyhol dusivým výparom, no aspoň mal istotu, že keď vojde do kabinetu, nenájde tam číhať nejakú sexuchtivú čarodejnicu, pokúšajúcu sa zviesť nepolapiteľného špióna rádu.

Severusa pri tej myšlienke striaslo, potom vkĺzol dovnútra, zatvoril dvere a zahasproval ich. S hlbokým povzdychom si uvoľnil kravatu, otočil sa tvárou do miestnosti... a stuhol uprostred kroku.

Z okraja písacieho stola visel pár hladkých nôh prekrížených v kolenách s ladne tvarovanými lýtkami, zvýraznenými štýlovými čiernymi ihličkami. Nad kolenami boli zahalené do tmavočervenej sukne uviazanej ako šerpa vôkol pása, ktorý viedol k hlbokému výstrihu vystavujúcemu pomerne lákavo vyzerajúci pár ňadier. Útly krk smeroval k ostrej brade a dvojici plných pier zvlnených do samoľúbeho úsmevu...

„Dofrasa, Grangerová!“ zalapal po dychu a utrel si tvár, keď civel na mladú profesorku transfigurácie. „Čo tu, dopekla, robíte?“

Hermiona sa tlmene zasmiala a zaklonila dozadu. Prehla chrbát do oblúka a pre lepší výhľad vypla prsia. „Čo myslíte?“

„Ehm... dnes večer nemáme dozor...“

„Viete,“ zapriadla a pobavene pohojdala nohou, „na údajného majstra rafinovanosti ste úžasne tupý.“

Snape sa prinútil odtrhnúť pohľad od jej hrude a sústrediť ho na tvár. Zmätene zavrtel hlavou. „Čože?“

Hermiona sa uškrnula, zložila si nohu a potom pôvabne skĺzla zo stola. „Páčite sa mi, Severus. Už to trvá nejakú chvíľu a ja som sa veľmi, veľmi usilovne snažila, aby ste si to všimli bez toho, aby som sa musela uchýliť k svojej... typickej chrabromilskej úprimnosti, ako to nazývate. Myslím, že by ste to mohli oceniť.“

„To je vaša predstava o rafinovanosti?“ ironicky sa pousmial.

„Nie, pán profesor.“ Oči jej zažiarili vo svetle ohňa, keď sa k nemu pomaly pohla. „Pozrite, začala som nesmelými pohľadmi a plachými úsmevmi v zborovni. Prehliadali ste ich. Urobila som všetko preto, aby som na vás nečakane natrafila v knižnici a na chodbách, a vy ste zareagovali len o čosi viac ako zdvorilou konverzáciou. Začala som si objednávať rovnaké časopisy v nádeji, že si možno všimnete, ako ich čítam, a nadviažete rozhovor. Nikdy ste tak neurobili.“

Severus neisto prehltol, keď sa zastavila tesne pred ním. Cítil príjemnú kombináciu harmančeka, levandule a mäty, ktorú mal s ňou spojenú.

„Náhodne som sa o vás obtrela zakaždým, keď som si myslela, že mi to prejde – siahajúc po šálke čaju počas porady, v hľadisku v priebehu metlobalových zápasov, prechádzajúc poza váš chrbát pri profesorskom stole,“ pokračovala a lenivo mu prechádzala rukou k stredu hrude. „Nikdy sa nezdalo, že by ste si to všimli. Celkom záhadne som zabudla, ako sa pripravuje odvar spánku, hoci som ho varila sedem rokov, len aby som mohla vyhľadať vašu pomoc a potom naznačovať, že nerada spávam každú noc sama. Venovali ste mi pár súcitných slov a prisľúbili, že mi ho škriatkovia každý mesiac doručia. Pamätáte sa?“

Pamätal sa, rovnako dobre, ako si spomínal na usilovnú snahu udupať predstavy, ktoré mu jej údajné narážky vyvolali v mysli. Bál sa prehovoriť, lebo vedel, že to, čo by z neho vyšlo, by pravdepodobne bola len nejaká pomotaná zmäť ospravedlnení, pochybností a vzrušenia, ktorá by neznela ani za mak príťažlivo. Namiesto toho sa uspokojil s prikývnutím a neisto preskakoval pohľadom z jej rúk na tvár a naopak.

Hermiona sa pohrávala s jedným z jeho gombíkov. „Nuž, to bol prvý rok. Letné mesiace som strávila skúmaním každého detailu našich stretnutí a premýšľaním, či vašu nedostatočnú odozvu netreba chápať ako nezáujem. No potom som si uvedomila, že nie. Neboli by ste decentný k niečomu takému, najmä nie v spojení s drzou chrabromilčankou, ako som ja. Videla som, ako ste na verejnosti zrušili čarodejnice plné nádeje. Nenechávate žiaden priestor pre pochybnosti.“

Súhlasne zavrčal.

„Takže som sa počas druhého roka rozhodla trocha pritlačiť na pílu. Fľašou škótskej som podplatila Minervu, aby ma s vami spárovala na dozoroch. Ubezpečila ma, že to bude moja smrť, no ja som sa z tej príležitosti tešila. Držala som svoje hlúpe rapotanie na uzde, dostala sa k vám tak blízko, ako som sa len odvážila a usmievala sa pri vašich... vtipných bonmotoch. V jeden večer som sa na nich chichúňala a vy ste sa ma spýtali, či som opitá.“

„Povedali ste, že ste,“ zamrmlal Severus, vybavujúc si v pamäti zmienený večer. Spomenul si na jej povznesenú náladu – aj keď vzhľadom na to, čo teraz vedel, to pravdepodobne urobila naschvál – na to, ako ho chytila za rameno, aby získala oporu. Trvalo mu celý týždeň, kým zabudol, aké mala teplé telo, keď sa oňho opierala.

„Myslím, že som povedala možno,“ namietla, štuchajúc mu prstom do hrude. „Nekonkretizovala som, čo tú opojenosť spôsobilo, lebo na to existovala len jedna odpoveď, vy.“

„Grangerová, ja...“

„Ale, ale, ale!“ Hermiona mu pritlačila prst na pery. „Ešte som so svojím príbehom neskončila. Neposlala som vám vianočný a narodeninový darček, ale som ich osobne doručila... do vašich izieb... sama... po večierke. Takmer som sa nakopala za tú prílišnú nápadnosť, no podľa všetkého tomu tak nebolo. A to nás privádza k dnešnému dňu, dala som Minerve ďalšiu fľašu škótskej, aby nám dnes večer nepridelila dozor.“

Pohľadom sledoval jej ruky, ktoré náhle opustili jeho telo a presunuli sa k jej pásu, kde mala zviazané šaty.

„Nikdy som nepatrila k priaznivcom Dňa svätého Valentína, no musím povedať, že potom, čo som videla, ako vás vonku zahŕňajú pozornosťou všetky tie nudné zlatokopky, som sa rozhodla, že by bolo hlúpe naďalej strácať čas. Buď máte záujem, alebo nie. A ak sa ma rozhodnete vyhodiť, mám obrovskú kopu čokolády na zmiernenie bolesti.“ Nakrátko sa odmlčala, než si pomaly rozviazala uzol držiaci jej habit pokope. „Keďže ste ma dosiaľ nevyhodili, budem to brať ako signál, aby som pokračovala.“

Severus cítil, ako mu srdce v hrudi bije hlasnejšie a silnejšie, keď sledoval pohyb jej prstov. Ústa sa mu otvorili a z hlavy vyfučali všetky súvislé myšlienky, len čo rozhrnula okraje šarlátového habitu a odhalila nádherné smotanové krivky zakryté súpravou čiernej čipkovanej bielizne.

„Takže, pán profesor...“ Naklonila hlavu a zodvihla ruku k jeho sánke. „...musíte sa rozhodnúť. Strávim noc pojedaním čokolády? Alebo ju strávim... ochutnávaním vás?“

V snahe nájsť slová ju chytil za ruku a niekoľko sekúnd na ňu šokovane civel. Venoval jej, aspoň v to dúfal, milý úsmev, potiahol ju dopredu a lačne pobozkal. Hermiona takmer okamžite pootvorila ústa a on dychtivo skúmal, ako chutí.

Po tom, čo ju po dlhej chvíli pustil, sa udýchane zachichotala. „Znamená to, že ma chcete?“

Severus ju jemne uhryzol do spodnej pery, energicky jej stiahol ruku k svojej panve a pritisol na zreteľnú hrču v nohaviciach. „Očividne.“

Čarodejnica sa rozosmiala a obtrela nosom o jeho, keď ho zľahka pohladila. „Trochu očividne, však?“

„Nie, viac ako očividne, slečna Grangerová,“ zavrčal a zodvihol ju do náručia. „To vás uisťujem.“