All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Arrogance and Ignorance: Anne M. Oliver.
Romanca zasadená do čias románov Jane Austenovej. Toto je príbeh ženy a muža. Muž si myslí, že je lepší než ostatní a žena vie, že je chytrejšia. Bez ohľadu na ich rozdiely majú jednu vec spoločnú, obaja sú zamilovaní do toho druhého.
Túto poviedku čítajú: Anayuy, Anynka, Carma, barunka159, ivana, JSark, Kaya_Mew, Hanellka, Kalien, ladyF, Lucka, Lucy18, Maenea, maginy, Monie, Monika, petty002, Tez , soraki, sss, 32jennifer2.
PREKVAPENIE: Túto kapitolu pre vás preložila 32jennifer2. Nemyslím si, že by ste poznali rozdiel. Z toho je jasné, čo si o tom myslím a len dúfam, že jej to vydrží.
Kapitola 19 - Test viac než len priateľstva
PREKLAD: 32jeniffer2
Slnko presvitalo cez čipkovanú záclonu, tak by Hermiona mohla povedať, že je zavčasu. Natiahla sa a posadila. Stále sa cítila unavená, kým si nespomenula, že už dnes mala mať lekciu! A to lekciu s lordom Malfoyom!
Vyštverala sa z postele, rýchlo sa umyla a obliekla. Po ich včerajšej výmene názorov v uličke, šiel lord Malfoy za Harrym, aby ho požiadal o povolenie ďalej vyučovať jeho sesternicu. Slečna Clearwaterová nebola nadšená, ani pán Zabini, ale Hermiona ani nečakala, že budú. Harry súhlasil pod jednou podmienkou, a to, že ju bude učiť na Potter´s Hall. Lupin bol momentálne indisponovaný, Harry mal obchodné záležitosti, a nemohol ju poslať na Malfoy Manor bez sprievodcu.
Ako sa tešila! Bude mať lekciu! O čom bude, nebolo podstatné. Bude s NÍM a na tom záležalo.
Čítala knihu vo vstupnej hale a čakala na jeho príchod. Keď zazvonil zvonček, Hermiona prešla k dverám a otvorila.
„Lord Malfoy,“ povedala a jemne kývla hlavou.
„Slečna Grangerová, zvyknete často otvárať hosťom dvere? To je práca pre služobníctvo, nie?“ povedal s predstieraným opovrhnutím. „Etiketa uvádza, že mladá dáma ako vy by nikdy nemala sama otvárať dvere.“
Chvíľu na neho hľadela. “To je moja dnešná lekcia?“
„Nevedel som, že potrebujete lekcie o etikete, ale ak je tomu tak, tak potom...áno.“ Zabuchla mu dvere pred nosom. Zamračil sa. Mala zlozvyk sa takto správať. To ho skoro prinútilo zasmiať sa. Dnes bol s jej náladou spokojný.
Ako tam stál a premýšľal, čo sa bude diať, dvere sa otvorili. S úsmevom na tvári na neho pozrela. „Zazvoňte znova, Sire, nech Vám ukážem, ako sa viem poučiť zo svojich chýb.“ Dvere sa opäť zavreli.
Zasmial sa a zazvonil. Čakal, čakal a čakal. Napokon Harryho sluha otvoril dvere.
„Lord Malfoy. Prišiel som za slečnou Grangerovou.“ Povedal Draco.
Muž sa obrátil k Hermione, ktorá stála za ním. „Lord Malfoy, slečna.“
„Nech vojde.“ Povedala. Otvoril dvere dokorán a Malfoy prekročil prah.
„Nemáte tu ani stáť a čakať na gentlemana,“ odvetil Draco.
„Keď nejakého gentlemana uvidím, iste si toto zrnko múdrosti zapamätám. Môžeme už prejsť k našej lekcii, či nie? Myslela som, že by sme lekciu mohli mať vonku. V ružovej záhrade je altánok. Je sklenený, čo by nás malo ochrániť pred prípadným dažďom, aj keď je dnes taký nádherný deň. Tento altánok je moje najobľúbenejšie miesto na skrývanie sa pred všetkými.“
„Ste ochotná podeliť sa o neho so mnou?“ spýtal sa s úsmevom.
„Keď sľúbite, že to nikomu neprezradíte,“ uškrnula sa.
„Až po vás.“ Povedal a rukou jej naznačil, že ju bude nasledovať. Keď za ňou kráčal cez obrovský dom ku skleníku, a poza neho okolo záhrady s ružami k veľkému, uzavretému skleníku, niečo si všimol. V jej kroku bola energia, ktorá tak veľmi chýbala na poslednej pochôdzke. Vyzerala šťastne a uvoľnene. Vlasy mala vyčesané hore, len zopár kader jej voľne viselo na chrbte.
Keď vstúpili do altánku, obrátila sa k nemu. „Čo sa budem učiť dnes, pán Malfoy?“
„Prosím vás, keď sme sami, dovoľte mi volať vás Hermiona a vy ma oslovujte Draco.“
„Draco.“ Chcela iba vyskúšať, ako to znie.
„Hermiona,“ vrátil jej to. Meno sprevádzané tvárou dievčaťa jeho snov, ktoré ho v noci mátalo. Hermiona. „Myslel som, že by sme mali začať premiestňovaním. Nemám tu svoje knihy k starovekým runám. A myslel som, že je dôležitejšie naučiť sa premiestňovať. Chcete sa to naučiť, nie?“
„Veľmi,“ riekla.
„Myslím si, že by bolo vhodné, kvôli vášmu častému dennému stracániu sa, minimálne raz denne, aby ste sa vedeli sama dostať domov, ak to bude potrebné,“ dal si dole rukavice a hnedé sako. Zamračene na neho pozrela.
„Včera som sa nestratila.“ pripomenula mu. Divila sa, keď si dal dole sako. V miestnosti bolo vlhko kvôli skleneným oknám. Bolo tam teplo a svetlo, napriek tomu náhle pocítila klaustrofóbiu. „Potrebujeme stuhy?“
„Máte ich poruke?“
Siahla do vrecka a vytiahla ich. „Áno. A keďže ste nemal žiadnu poznámku k môjmu predchádzajúcemu vyhláseniu, včera som sa nestratila. Len na ujasnenie.“
„Nie, včera ste ušli.“ Prešiel k nej a natiahol k nej ruku. „Pásky prosím.“
Podala mu ich. Dotkol sa jej ruky, jeho prsty sa obtreli o dlaň jej ruky v dôvernom geste. Zahanbila sa a pozrela na neho. Vyzeral potešený. Nevedel, na akej úrovni je ich vzťah, ale aspoň ho vyznamenala týmto rumencom.
Tri pásky položil na podlahu v určitých vzdialenostiach. „Sústredenie, smer, sila vôle. Zapíšte si ich do pamäte. To sú jediné tri veci, ktoré by ste mali mať vo svojej mysli, keď sa premiestňujete. Musíte zbaviť svoju myseľ všetkého okrem týchto troch slov. Váš prútik?“
„Vo vrecku, Draco.“ Skoro ho oslovila pane, ale potom si na poslednú chvíľu spomenula, že mu má povedať menom. Usmial sa. Bola trocha vyvedená z miery tým čo práve robil, ale bola šťastná.
„Pri premiestňovaní musíte mať kontakt s vašim prútikom. Niekedy majú ľudia na dome protipremiestňovacie kúzla, aby sa nikto nemohol premiestniť ani von ani dnu. Som si istý, že tento malý altánok takúto ochranu nemá. Sme v bezpečí.“
„Tým som si istá.“ povedala a vzala si prútik z vrecka.
„Ale predpokladám, že lord Potter také ochrany na svojom dome má,.“ spýtal sa Draco. Bol na to zvedavý.
„Tak to naozaj neviem.“ pripustila.
Bude to musieť nejako zistiť. Potreboval vedieť, že je v bezpečí, aby si neublížila. Prišiel k nej. „Dobre, máte prútik, postavte sa na prvú stuhu.“ Prešla k stuhe a postavila sa na ňu. Prešiel za ňu. „Teraz, očistite svoju myseľ od všetkých myšlienok. Myslite len na smer, na miesto určenia, to bude ďalšia stuha. Myslite len a len na váš cieľ. Nenechajte sa ničím rozptyľovať.“
Postavil sa pred ňu.
Zatvorila oči.
„Nemusíte mať zatvorené oči.“
„Ale vy ma rozptyľujete, pane a a som si istá, že nie ste jedno z tých troch ‘S’.“ Usmieval sa. Otvorila jedno oko a pozrela na neho. „Váš smiech má rovnaký účinok.“
„Tak zavrite oči aj uši.“
Zamračila sa a otvorila oči. „Ako môže človek zavrieť uši?“
„Máme prestať s lekciou?“ Založil si ruky na hrudi.
„Nie, ale prestaňte ma vyrušovať.“ povedala, „nemôžem za to, že ma rozptyľujete.“
„Nápodobne, slečna, a ja si zase nemôžem pomôcť.“ odpovedal úprimne. Oči mala opäť zatvorené, prišiel k nej až tak blízko, že sa jej dotýkal celým telom.
„Mám niečo hovoriť?“ zašepkala.
Počul ju, ale aj tak sa naklonil, aby mal nejakú výhovorku byť k nej bližšie. „Prosím?“ spýtal sa šeptom.
Otvorila oči a uvidela jeho tvár priamo pred sebou. Vydýchla a priložila si ruku na hruď. Pohla sa, aby urobila krok späť, ale chytil ju za obe ruky. „Stuha, Hermiona. Musíte zostať na stuhe.“ Potom, čo ju vyrovnal, pustil jej ruky.
Chcela zopakovať otázku a pritom znova zavrela oči. „Mám niečo...“ Ďalej sa nedostala.
„Psst,“ naliehal..
"Ale," začala.
"Psst," znova ju umlčal, tentoraz naliehavejšie. Zdvihol ukazovák k jej ústam a v jednom z najláskavejších, najroztomilejšich giest, ktoré jej kedy preukázal, priložil prst na jej pery. Ten dotyk bol taký krátky, že si to možno len predstavovala.
„Slečna, len držte jazyk za zubami a pokúste sa sústrediť.“ Keď hodnú chvíľu z jej úst nevyšli žiadne slová, riekol, „sústredíte sa?“
Sústredila. Avšak, na nesprávne veci. Sústredila sa na tón jeho barytónového hlasu, na spôsob, akým sa jej dotýkal, , na zvuky, ktoré zneli na jej tele ako bozky. Jeho hlas jej pripadal ako čistý zamat. Sústredila sa na jeho odev, ktorého časť už odložil, na to, aký bol pekný. Videla ho aj so zavretými očami. Vyzeral skvele v béžových nohaviciach, hnedých topánkach, zelenej veste a hodvábnej košeli s bielym golierom.
Sústredila sa na jeho šedé oči. Také mäkké a teplé napriek studenej farbe. Oči, ktoré mohli nazrieť hlboko do jej duše.
Sústredila sa na jeho takmer nehlučné dýchanie, ktoré bolo stále hlasnejšie, čo znamenalo, že je pri nej čoraz bližšie, ak to vôbec bolo možné. Hermiona vycítila, že sa presunul z miesta pred ňou a teraz stál za ňou, z toho ako dýchal a že cítila jeho teplý dych vzadu na krku.
Otvorila oči a pomaly otočila hlavu ponad plecia, veľmi pomaly, aby sa mu pozrela rovno do tváre.
„Stále sa sústredíte sa?“ spýtal sa jej.
„Stále je tu veľa vecí, ktoré ma odpútavajú.“
Divil sa, čo by mohlo byť tým, čo ju vyrušuje. V malej miestnosti bolo ticho a on bol jej jediná spoločnosť. Mohol by to byť on? Bol zmätený. Sledoval krivku jej krku, jej smotanovo bielu pokožku, jej vlasy, ktoré voňali ako jahody, dvíhanie a klesanie jej hrude, ako dýchala. Z tohto dôvodu sa presunul za ňu, ale ona vyzerala tak rozptyľujúco aj odtiaľ.
Jej ramená, ruky, spôsob, akým mala urobené vlasy s tou istou stuhou ako včera, všetko ho rozptyľovalo. Áno, bol nepozorný.
„Zavrite oči a skúste sa uvoľniť. Bude to k ničomu, ak nebudete uvoľnená.“
Bola chrtom k nemu, keď ju chytil ju za ruky. Jej pokožka bola na dotyk jemná a teplá. Posunul ruky po jej rukách. Chytil ju za ruku s prútikom, svojou pravačkou. „Predstavte si iba červenú stuhu. Nie zelenú, na ktorej stojíte, ani modrú pred ňou. Iba červenú, Hermiona.“ Dýchanie sa jej zrýchlilo, keď ju jeho hlas pošteklil na krku.
A pokračoval. „Uvoľnite telo, vaša ruka drží prútik tak pevne, že možno pukne vo dvoje.“ Prsty si preplietol s tými jej na konci jej prútika.
Pustil jej ruky a zakryl jej nimi oči, čo nebolo potrebné, pretože mala zavreté oči. „Červená stuha, Hermiona. Predstavte si iba to a nič iné. Nechajte to pritiahnúť si vás.“
Konečne sa uvoľnila a predstavila si červenú stuhu pred sebou. Cítila, ako jej pustil ruky. Zrazu zacítila tiahnutie, akoby zvnútra tela. Jej ruky a nohy stále cítili pevnú zem, ale jej hruď nie. Snažila sa usmerniť myseľ, nech vníma ten pocit. Myslela len na červenú stuhu. Zrazu akoby ju tiahlo cez tunel. Pokúšala sa zostať pokojná a po niekoľkých sekundách to prestalo.
Otvorila oči a vzdychla si. „Je mi to ľúto, lord Malfoy, ale nefunguje to. Možno je premiestňovanie teraz pre mňa príliš ťažké. Skúsim to inokedy.“
Zasmial sa. Obrátila sa k nemu, a on sa na ňu uškrnul. Z druhej strany miestnosti. Pozrela sa dolu. Stála na červenej stuhe a on zostal na zelenej.
Bola nevýslovne šokovaná. Urobila to a na prvý pokus. Zaplavil ju pocit hrdosti. Za tento výkon by si zaslúžila pochvalu. Skryla prútik do vrecka a bežala k nemu v jasote. Hodila sa mu okolo krku. „Dokázala som to,“ vykríkla, „videli ste to? Dokázala som to!“ Vzápätí sa spamätala a dala ruky preč z jeho krku. Cúvla. „Prepáčte, je mi to ľúto. Asi teraz ďalšiu potrebujem lekciu etikety.“
“Nie som si istý, slečna. Myslím, že to bolo opodstatnené. Ešte nikdy som nevidel nikoho, aby sa úplne premiestnil na prvý pokus.“ Jej radosť bola nákazlivá. Miesto na krku, kde sa ho dotkla, ho pálilo.
Teraz boli obaja náhle rozptýlení a opäť jeden z druhého. Každý si bolestivo uvedomoval toho druhého. Urobil dva kroky smerom k nej. Ona ostala stáť, akoby zapustila korene. Chcel ju znova objať. Bola to jediná najviac vzrušujúca vec, ktorá sa mu dnes alebo niekedy inokedy, stala. Bol si istý, že jeho šťastie malo viac spoločné s jej šťastím než jej úspešným premiestnením. Usmiala sa. Vyzerala nádherne.
“Boli ste skvelá, Hermiona. Nikdy som takého dobrého v premiestňovaní nestretol. Prosím, dovoľte, aby sme to skúsili znova.“
Skúšali to niekoľkokrát. Z červenej pásky na modrú, z modrej na zelenú. Umiestnil pásky ďalej od seba. Naposledy dal jednu mimo uzavretého altánku. Po poslednom premiestnení sa objavila v altánku s modrou stuhou v ruke.
„Videli ste, Draco? Znova som to urobila. Zvnútra von!“
Zasmial sa. „Áno, zvnútra von, Hermiona. Teraz by sme si mali na chvíľu sadnúť. Nie je dobré, ak sa premiestňujete príliš často v jeden deň. Musíte si oddýchnuť a nabrať energiu. Premiestňovanie vyžaduje veľa vašej mágie.“ Ukázal na malú lavičku, na ktorú sa obaja posadili.
„Som prekvapená, že som bola schopná to spraviť, a pritom toľkokrát.“ pripustila. „Možno by sme sa teraz mali učiť niečo iné.“
„Možno by sme nemali. Okrem toho, ako som už hovoril, nemám tu žiadne moje knihy a stavil by som sa, že máte prečítané všetky Potterove knihy o starovekých runách.“
Bolo to tak, ale nechcela sa viac učiť o runách. „Nie, runy sa nechcem učiť. Chcela by som sa viac dozvedieť o...o čiernej mágii. Pán Lupin mi dal prečítať knihu na túto tému a myslím, že je dôležité, aby som poznala aj túto stránku mágie. Keď som to povedala bratrancovi, zdal sa nahnevaný a predpokladám, že to je kvôli jeho boju s Temným pánom.“
Draco náhle vstal, chrbtom otočený k nej a medzi obočím sa mu spravila vráska. „Som si istý, že sa nemýlite. Aj keď súhlasím, že by ste mali mať poznatky aj z tohto odvetvia, aby ste si doplnili vzdelanie, ja nie som ten, kto by vás mal tieto veci učiť.“
Tiež sa postavila. „Tak kto by mal, pane? Pán Lupin to nebude, pretože on nechce ísť proti môjmu bratrancovi. Povedal mi, aby som ukryla tú knihu pred Harrym. Musím sa naučiť tieto veci. Viem základy, viem o temných kúzlach, viem o troch neodpustiteľných kliatbach, ale ja sa musím naučiť s nimi bojovať. Čítanie nie je to isté ako učenie a prax.“
Jej naliehavosť mu spôsobila úzkosť. „Predpokladáte, že nebezpečenstvo číha za každým rohom?“ Bála sa? Mala pocit nebezpečia? Vie niečo, čo on a Potter nevedia? Zamračil sa a chytil ju za ruku. Posadil sa späť na lavičku. „Nemôžem vás učiť o čiernej mágii, je mi ľúto. Môj otec bol smrťožrút. Viete, čo to je?“
„Áno, Sire, viem. Boli to nasledovníci Voldemorta. Nevedela som, že váš otec bol jedným z nich. Odpusťte mi pane, ak som sa vás dotkla. Nemyslela som to zle. Nikdy by som vám nechcela spôsobiť utrpenie alebo bolesť.“
Tak súcitne sa na neho pozrela, že sa cítil zle za to, že ju tak rýchlo odmietol. Mala by sa naučiť niečo o čiernej mágii. „Mali by ste sa to učiť od kvalifikovaného čarodejníka, súhlasím. Ale ja nebudem s vami skúšať tieto kúzla. Vaše schopnosti by mi mohli ublížiť. A už som z vás trocha vystrašený.“
Zasmiala sa úprimným smiechom. „Vy sa ma bojíte?“ zase sa zasmiala, „potom si želáte, aby som ich neskúšala na vás?“
„Som vám odkázaný na milosť, takže ma už asi máte pod Imperiom. Občas mi spôsobujete také obrovské trápenie, že som si istý, že ste na mňa už použili Cruciatus. Dúfam, že to posledné kúzlo na mňa nikdy nepoužijete. Nebolo by to príjemné.“
Usmiala sa. "Presne tak." Jej holé rameno sa jemne dotýkalo jeho oblečeného ramena. Zrazu si uvedomila ich blízkosť. Vstala. „Počuli ste už niečo od svojho advokáta? Existuje niečo, pre čo sa možno radovať? Nejaká dobrá správa?“
„Nie, všetko je ako doteraz.“ odpovedal. Jeho advokát nezistil nič ohľadom otcovej vôle, ani nič o Hermioninej minulosti. Ak by predsa len bola čistokrvná, jeho problém by bol vyriešený. „Theo poukázal na niečo zaujímavé, nad čím doteraz nikto neuvažoval. Aj v prípade, ak je dodatok k závetu môjho otca pravý a ja si musím vziať čistokrvnú, nikde nie je uvedené, že to musí byť slečná Clearwaterová. Môj advokát s tým súhlasí. Ešte to musím oznámiť môjmu kmotrovi a spomínanej slečne.“
„Máte na mysli inú čistokrvnú dámu?“ spýtala sa a podišla k oknu. Začal padať jemný dážď. Jeho vôňa opantal jej zmysly a rozvírila myšlienky. Mal niekoho iného? Oprela si ruky o parapet otvoreného okna a nechala, nech jej na ne dopadajú dažďové kvapky.
„Nemám nikoho na mysli, Hermiona.“ postavil sa vedľa nej. Ľavú ruku položil blízko jej pravice, čím sa ich prsty jemne dotkli. „Vzhľadom k tomu, že manželská zmluva so slečnou Clearwaterovou nie je rozhodujúca, a už ani záväzná, nevidím žiaden dôvod, aby som pokračoval vo vzťahu s ňou. Ak budem musieť zostať slobodný pokiaľ nenájdeme iné východisko, nech je tak.“
Nech je tak. Povedal, že nech je tak. Hermiona si pomyslela, že nech je tak.
Nebol taký nejasný, aby nepoznal príčinu stavu jej mysle.
Tak je to. Ako povedal, už je to tak. Hermiona na to myslela. Zhlboka sa nadýchla. Pozrel sa na jej tvár, na ktorej sa objavil zničený výraz. Tiež sa pre to trápil, ale zatiaľ je to najlepšie riešenie.
„Poviem to slečne Clearwaterovej aj Snapeovi dnes, pri večeri.“
„Som rada, že ste našli riešenie svojho problému za pomoci pána Notta,“ snažila sa dostať preč od okna, pretože dážď začal padať aj na nich. Jeho ruka však spočívala na jej, takže bola akoby v zajatí. Pozrela mu do tváre.
„Nie je to najlepšie riešenie, ale v tejto chvíli je to jediná nádej, ktorú mám, “ podotkol jemne. „Prosím vás, dajte mi čas.“
Vydýchla. Ani nevedela, že zadržala dych. Dlhšie to neudržala. „Ponúkla by som vám viac, keby ste sa ma opýtal.“
Má sa jej spýtať?
Slečna Cleawaterová nie je šťastná a Hermiona tvrdo spozná čiernu mágiu.