Preklady fanfiction Harryho Pottera

Pozn. autora: Vítajte u nového príbehu. Musela som si prispôsobiť zopár 'faktov' z kánonu, aby vyhovovali môjmu zámeru: Harry s Ginny sú ako v knihách – manželia s troma deťmi. Očividne Ron nie je ženatý s Hermionou (toto je dramione). Má za ženu Lavender a majú dve deti – mená jeho detí sú rovnaké ako v knihách. Neville je profesor a bol ženatý, ale nevyšlo to, takže teraz vychováva svoje dieťa sám – tiež nastupuje na Rokfort. Nie je snáď nutné spomínať, že Draco už nie je ženatý s Astóriou Greengrassovou, hoci je matkou jeho dvoch detí (áno, viem, že v knihách nemal dve deti – a neznášam, keď má nejaká postava deti navyše, keď sa to hodí, ale vážne potrebujem, aby mal deti dve a zapasovalo mi to do príbehu). Dracov príbeh sa vysvetlí počas deja, takže to je všetko, čo nateraz môžem prezradiť. Hermiona je slobodná a nemá deti. To by bolo zopár slov na začiatok.

Vážne sa ospravedlňujem za tieto manipulácie, ale dramione vyžaduje zopár úprav, aby dobre dopadlo. Uvedomujem si, že keď sú zapletené deti, môže sa príbeh stať veľmi lacným. Nemám rada príbehy, kde sa Hermiona stará Dracovi o deti a oni ju milujú a volajú ju tetička Monie, takže sa do nej Draco zamiluje tiež, blá, blá, blá. Nemajte obavy, sľubujem, že to takéto nebude. Deti nie sú veľkou súčasťou príbehu – sú len prostriedkom, ako dostať Draca s Hermionou dokopy, takže tu nebudú žiadne super sladké, prehnane obyčajné okamihy. Ale dosť môjho bľabotania… užite si čítanie…

Pozn. bety: Jedná se o překlad značně československý, nicméně jsem si jistá, že komu jsou tyto stránky domovem, ani si toho nevšimne. Jestli si všimnete nějakých chyb, ozvěte se prosím.

Kapitola 1. Rokfortský klobúk

Hermiona prebehla zoznam nových žiakov, aby skontrolovala, či sa im od všetkých študentov vrátil súhlas s nástupom do školy. Veľa ich nechýbalo. Vzala brko a začala spisovať zoznam chýbajúcich formulárov a kontaktných údajov.

Jej prst sa zarazil na Jeremiahovi Lutterurym, ktorého formulár sa vrátil nepodpísaný. Pridala ho na zoznam a hneď potom si všimla meno rovno pod ním. Scorpius Hyperion Malfoy.

Hermiona nad takým príšerným menom pokrútila hlavou. Bolo ešte horšie než Draco, ak to vôbec bolo možné. Zdržala sa pri ňom chvíľu dlhšie a potom dvakrát skontrolovala, že sú formuláre kompletné. Už vedela poriadne dobre, že budú. Draco Malfoy vyplnil papiere v ten deň, ako ich dostal. Boli medzi prvými, ktoré sa im vrátili.

Zľahka si povzdychla, keď vystrela plecia. Asi bude mať veľmi málo dočinenia s jeho synom, pretože ako jeho staršiu sestru ho určite zaradia do Slizolinu. Elladora Malfoyová pôjde na začiatku nového roka do druhého ročníka. Aspoň svojej dcére zvládol Draco Malfoy dať pekné meno, hlavne keď si ho väčšinou skracuje na Ella. Pokrútila hlavou. Nejako si nedokázala predstaviť, že Draco dovolí svojmu dieťaťu hovoriť si inak ako celým menom, takže možno doma bola stále Elladorou.

Ella bola tiež blondínkou, hoci nie tak udivujúco bielou, skôr viac dozlatova. Bola útla s tými neuveriteľne malfoyovskými očami, ale nedalo sa poprieť, že je pekná. V skutočnosti by Hermiona zašla až tak ďaleko, že by povedala, že je nádherná. Keď vyrastie, bude ohromujúca. Športová fanatička. Hermiona ju sotva niekedy videla bez metly v ruke, ako s ňou väčšinu času robí pózy, uvoľnene sa opiera o držadlo, vlasy pohodené cez plecia. Určite jej sebadôvera nechýbala.

Hermiona s ňou neprichádzala často do styku, minulý rok neučila prvákov Transfiguráciu, ale vedela, že Ella je Fabienovou obľúbenkyňou, napriek tomu, že jej výsledky boli prinajlepšom priemerné. Ella už bola v metlobalovom tíme a nezdalo sa, že by o niečo iné prejavovala priveľký záujem.

Takže príchod ďalšieho Malfoya nebolo vôbec nič významné. Našťastie mohla Hermiona spokojne prenechať Fabienovi jednanie s Malfoyom i jeho potomstvom.

To ju priviedlo v myšlienkach k Fabienovi – profesorovi Langovi, majstrovi Elixírov a vedúcemu slizolinskej fakulty. Hermiona často premýšľala, či mal na temene vytetované Slizolin, pretože bol stelesnením všetkého slizolinského. Pred troma rokmi prišiel z inštitútu v Durmstrangu, aby dočasne na Rokforte zastupoval, ale stal sa takým populárnym medzi zborom aj žiakmi, že ho profesorka McGonagallová prakticky uprosila, aby zostal.

Odvtedy nedopustil, aby na to ktokoľvek zabudol, a v tom, že ho považovala za neuveriteľne otravného, bola v spore s takmer všetkými ostatnými. Podmanil si zvyšok školy a jeho meno bolo vryté všade navôkol, ako keby im robil láskavosť už len tým, že tu bol. Nemohla poprieť, že profesor to bol dobrý – žiaci si jeho hodiny užívali a tiež sa im zlepšovali známky. Avšak Hermiona nemala pocit, že by trávil dosť času s menej schopnými žiakmi (opäť, typický slizolinčan), namiesto toho sa sústredil na tých, ktorí mu mohli získať viac slávy, ale nemohla sa hádať nad celkovými výsledkami, ktoré dosahoval.

Nepomáhalo, že to bol fešák, vysoký a štíhly, s vlasmi takmer čiernymi, pretože si zjavne myslel, že mu to dáva právo naparovať sa po chodbách ako páv, vstrebávať zbožňujúce pohľady od študentiek (a niektorých členiek zboru!) a zatiaľ sarkasticky komentovať všetko okolo. Jeho podobnosť ďalšiemu driečnemu slizolinčanovi (a neochotne musela priznať, že Malfoy skutočne vyzeral dobre), ktorý kedysi kráčal týmito chodbami, bola nezameniteľná a to nezvyšovalo Fabienove šance, že s ním v blízkej dobe bude Hermiona vychádzať.

Zjavne považoval skutočnosť, že bola Hermiona menej než ohromená, za výzvu a pravidelne si zachádzal, aby sa s ňou porozprával a raz ju dokonca pozval von. Pcha! Ani za sto miliónov miliárd rokov by s ním nešla na rande!

Vrátila sa k zoznamu a uvedomila si, že sa zasnívala. Našla dôverne známe mená, u ktorých by bola rada, keby sa pripojili k nej v Chrabromile. Albus Potter – prostredné dieťa Harryho a Ginny, jej krstný syn. Jeho brat, James, už bol v jej fakulte a rástol z neho pekný kvietok – sebavedomý, spoločenský a vždy s neplechou za lubom. Albus bol viac ako Harry, nervózny a občas neistý sám sebou, takže Hermiona bola odhodlaná vziať ho pod svoje krídla. Ďalšou začínajúcou bola Rose Weasleyová, najstaršie dieťa Rona a Lavender. Rose bola bystré dieťa, tiché a učenlivé, a Hermiona tajne dúfala, že sa dostane do Chrabromilu. S dlhým radom Weasleyovcov vo vyšších ročníkoch bolo o tom málo pochýb. Potom Alice Longbottomová, Nevillova dcéra. Milé dievča, s Nevillovou nežnou, starostlivou osobnosťou – tiež by bola vítaným prídavkom v Hermionine fakulte.

Ako vedúca Chrabromilu bola veľmi ochraniteľská voči svojim študentom a ani sa to nepokúšala zatajiť. Bola česť stať sa vedúcou fakulty v takom mladom veku, ale od jej študentských rokov sa časy zmenili a priemerný vek profesorov sa značne znížil. Niektorí starší profesori odišli na dôchodok, veľa sa tak rozhodlo urobiť po finálnej bitke na Rokforte. ako keby si odslúžili svoje, dosiahli svoj cieľ, a teraz mohli šťastne odísť a zanechať hrad v rukách novej generácie. A že naozaj bol v bezpečných rukách, riaditeľkou zostala profesorka McGonagallová a viedla ho svojím obvyklým priamym, strohým, ale prezieravým spôsobom.

Neville Longbottom bol učiteľom Herbológie a vedúcim Bifľomoru. S Hermionou sa stále priatelili. V skutočnosti bývali časy, kedy si Hermiona nebola istá, či by prežila skúšky a trápenia Rokfortu, keby nebolo Nevilla, a veľmi mu za to vďačila. Neville býval ženatý s profesorkou Astrológie, ktorá tento predmet prevzala po profesorke Trelawneyovej. No nevyšlo to a teraz Neville vychovával Alice úplne sám.

Vedúcou Bystrohlavu bola ďalšia mladá profesorka, ktorá prevzala po profesorovi Flitwickovi Čarovanie. Profesorka Corbinová – inteligentná, bystrá a veselá. Hermione sa veľmi páčila.

Ponorila sa do hromady papierov a začala ich rýchlo kontrolovať, hľadala podpisy a chyby. Harryho formulár bol zmesou čmáraníc a škrtancov a u Hermiony to vyvolalo úsmev. Nezáležalo jej na tom, ako vyzeral jeho formulár, pretože sa vážne tešila, až Albus začne. Nevillov formulár bol puntičkársky vyplnený a Hermiona na chvíľu zapochybovala, do akej fakulty zaradia Alice, keď bol teraz Neville vedúcim Bifľomoru. Opäť zadúfala, že to bude Chrabromil.

Nasledujúci formulár, nad ktorým sa pozastavila, bol vyplnený tmavomodrým atramentom, krásnym rukopisom rozostretým po celom papieri. Podpis samotný bol umeleckým dielom – D. Malfoy, a Hermiona si všimla chýbajúce stredné písmeno. Vzala to ako dobré znamenie, že Draco nechcel byť spájaný so svojim otcom, a prestal sa tak podpisovať s iniciálou stredného mena. Nepotrebovala skontrolovať jeho formuláre, bola si istá, že tam nebudú žiadne chyby, ale zvíťazila nad ňou zvedavosť a začala ich čítať aj napriek tomu.

Scorpius Malfoy – priložený obrázok zobrazoval bledé blonďavé dieťa s úzkou tvárou a vydesenými sivými očami. Bol presnou kópiou Draca v jeho veku a Hermiona pretiahla tvár. Bude pre ňu ťažké si toto dieťa obľúbiť. Neusmieval sa, iba hľadel na fotoaparát a z toho sa Hermiona cítila, ako keď chodila do školy – podráždene.

Skontrolovala detaily o rodine na formulári. Otec: Draco Malfoy (očividne). Matka: Astória Greengrassová (z).

Hermiona si zahryzla do pery, keďže vedela, že malé 'z' znamená, že ich matka zomrela. Ak to, čo Hermiona počula, bola pravda, tak smrť Astórie zostávala záhadná. Niektoré noviny oznámili, že príčinou jej smrti boli Dračie kiahne, ale Hermiona tomu v skutočnosti neverila, pretože bolo nezvyklé, aby na ne zomrel niekto v tak mladom veku.

Ak si Hermiona správne spomínala, došlo k tomu pred troma či štyrmi rokmi. Deťom bolo vtedy sedem a osem rokov. Príšerná rana. Premýšľala, ako to Draco zvládol s dvoma deťmi a aký otec sa z neho stal. Ella nebola práve žiarivým príkladom slizolinskej bystrosti – mala rozum, ale nechcela ho používať, a Hermiona uvažovala, čo si o tom myslel Draco.

Zajtra privíta v škole a novom školskom roku novú várku študentov a s tým začnú všetky tie šťastné a smutné okamihy.

*

Veľká sieň bola plná, študenti sedeli po stranách všetkých fakultných stolov, profesori, vrátane Hermiony, za svojim stolom naproti dverám. Dvere na konci haly sa otvorili a Hagrid, za doprovodu netrpezlivých pohľadov ostatných študentov, voviedol prvé ročníky.

"Túto časť milujem," zašepkal Neville Hermione do ucha a ona prikývla.

"Vidím Alicu. Vyzerá vydesene."

"Ani nie, predsa len je skrz naskrz chrabromilčanka," povedal Neville. "Bude v tvojej fakulte."

"Dobre."

Obdaril ju širokým úsmevom.

Malí vystrašení prváci sa zhromaždili uprostred Veľkej siene. Profesorka McGonagallová umiestnila Rokfortský klobúk na stolček a on začal prednášať svoju každoročnú báseň. Hermiona uvažovala, aká bude tento rok, pretože zakaždým, čo ju počula (a to bolo toľkokrát, že už tie roky ani nepočítala), predniesol klobúk vždy veľmi podobnú, ale nie rovnakú. To Hermionu uchvátilo a preto mu venovala všetku svoju pozornosť.

Klobúk skončil svoj prednes, profesorka McGonagallová zavolala prvého študenta, nech predstúpi, a položila mu ho na malú hlavičku.

"Bifľomor!" zakričal Rokfortský klobúk a od bifľomorského stolu sa ozval potlesk.

"Prvý ku mne!" povedal Neville potichu a Hermiona sa zasmiala.

Ďalšieho žiaka, ktorý bol na rade, Hermiona poznala – bola to Rose Weasleyová. Keď si sadala na stoličku, jej tvár bola vážna.

"NEBELVÍR!"

Hermiona velmi potěšeně zatleskala. Další byl Albus, který vypadal tak bledě, až Hermionu napadlo, zda opravdu nebude zvracet.

"NEBELVÍR!"

Hermiona znovu zatleskala – byla velice ráda, že Albuse získala.

"Další je Alice!" řekl Neville a naklonil se zpoza Hermiony, aby lépe viděl. Alice měla rukou zakrytá ústa a každého nervózně sledovala. Hermiona se natáhla a konejšivě stiskla Nevillovu ruku.

"Neměj strach, buď bude v mé koleji, nebo skončí u tebe."

"NEBELVÍR!"

Hermiona se podívala na Nevilla a zeptala se: "V pořádku? Můžu mít radost?"

Neville se zasmál. "Samozřejmě, že je to v pořádku."

Hermiona teď zvědavě sledovala, jak ke klobouku přistupuje malý blonďatý chlapec. Byl to nepochybně Scorpius Malfoy. Nikomu se nepodíval do očí a posadil se na stoličku.

Později si Hermiona pomyslela, že si tenhle okamžik bude pamatovat do konce svého života. Nejenom proto, že starému klobouku trvalo zařvat jméno koleje pouze pár vteřin, ale i proto, že se krempou téměř ani nedotkl Scorpiusovy hlavy.

Stejně jako se to stalo s Dracem před všemi těmi lety, klobouk vyřkl ta slova ještě před tím, než se vůbec dotkl vlasů na Scorpiusově hlavě. Rozdíl byl v tom, že tentokrát to nebylo slovo: "Zmijozel," které se ozvalo Velkou síní.

"NEBELVÍR!" Od nebelvírského stolu se ozval obvyklý potlesk, ale Hermiona věděla, že všichni profesoři sedící vedle ní musí mít ohromené výrazy ve tváři, stejně jako ona. Nebelvír! Nebelvír! Proč a jak byl syn Draca Malfoye zařazen do Nebelvíru?

"To musí být omyl!" slyšela Hermiona vykřiknout Fabiena opodál u stolu.

"Moudrý klobouk nedělá chyby, pane Langu," odpověděla mu profesorka McGonagallová svým obvyklým jízlivým tónem.

"Ale jeho sestra je už v mé koleji – je to Malfoy! Všichni Malfoyové jsou zařazeni do Zmijozelu!" Naléhal Fabien a pro jednou s ním Hermiona souhlasila. Nicméně, výraz ve tváři profesorky McGonagallové říkal něco jiného.

"Velmi dobře víte, že to tak nefunguje, profesore Langu." Její slova svědčila o konci této diskuze.

"Zatraceně!" zamumlal Nevile a Hermiona se k němu otočila.

"Jak se tohle stalo?"

"Merlin ví, ale vypadá to, že se budeš muset vypořádat s miniaturou Malfoye – šťastlivče!" odpověděl Neville.

Scorpius dosud stál u stoličky, zřejmě nejistý, co má udělat. Bylo jasné, že očekával zařazení do Zmijozelu, kdo by mu to mohl vyčítat? Rozhlédl se, jestli se někdo nechystá protestovat, že to byla chyba a že by se měl, po tom všem, připojit ke zmijozelskému stolu. Profesorka McGonagallová vstala, protože se síní neslo mumlání.

"Pokračuj, drahý," řekla Scorpiusovi a rukou mávla směrem k nebelvírskému stolu. "Nebelvírští, přivítejte prosím svého nejnovějšího spolužáka."

Nebelvírský stůl hlasitě tleskal, pouze hrstce studentů bylo jasné, čeho se právě stali svědky. Scorpius se pořád nehýbal a Hermiona zachytila pohled Jamese Pottera a naznačila mu, aby vstal a přivedl ho ke stolu. James v mžiku vykročil ke Scorpiusovi, učinil tak a začal si s ním povídat.

"Chudáček," řekl Neville.

Hermioniny oči se vrátily k stále stojící profesorce McGonagallové a následovaly její upřený pohled. U zmijozelského stolu, na druhé straně síně, se vztyčila jedna osamělá postava. Elladora Malfoyová stála vzpřímeně, ruce měla v bok a oči jí těkaly mezi Scorpiusem a profesorkou McGonagallovou.

"Kdybyste byla tak laskava a posadila se, slečno Malfoyová, abychom mohli pokračovat," pronesla profesorka McGonagallová jasným hlasem napříč síní.

Hermiona sledovala, keď sa Elladora otočila čelom k rešpekt budiacej riaditeľke na druhej strane miestnosti. Zrejme zvažovala, že neposlúchne a zostane stáť. Na chvíľu to bolo kto z koho, ale potom si zjavne Elladora uvedomila, že na ňu hľadí celá sieň, a posadila sa. Nie skôr než vyslovila vetu, ktorá Hermionu vrátila v čase.

"Můj otec se o tomhle dozví!"

Hermiona to mladé dievča sledovala, keď sa nešťastne posadilo za svoj stôl. Nuž, v tom mala pravdu – ak bolo niečo isté, tak to, že sa o tomto Draco Malfoy určite dopočuje!