Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 20 – Ruža medzi bodliakmi

PREKLAD: 32jennifer2

Hermiona Grangerová povedala Dracovi Malfoyovi, že by mu ponúkla viac než priateľstvo, keby ju o to požiadal. Čo tým myslela? Povedal, že si ju nemôže vziať, snáď niekedy. Čo myslela tým vyhlásením? Nezáležalo na tom, pretože on by ju o to nikdy nepožiadal. Nikdy. Bola príliš cenná, pre neho príliš cenná. Doslova bola ruža medzi bodliakmi.

Stále pršalo a to, čo pôvodne vyzeralo na letnú spŕšku, sa teraz zmenilo na lejak so všetkými znakmi búrky. Vlhkosť obklopila Hermionu a Draca v ich uzatvorenej sklenenej stavbe. Hermiona a Draco začali zatvárať okná. On začal pravou stranou, ona ľavou. Stretli sa na druhej strane. Tabuľky skla sa pokryli hrubou vrstvou pary. Nikto nič nehovoril, keď plnili svoju úlohu a ani keď sa stretli na druhej strane. Ani jeden z nich sa nedožadoval rozhovoru. Nereagoval na jej vyhlásenie a ona to ďalej nerozoberala. Kráčal k stoličke, aby si vzal plášť a rukavice. Ak by od nej okamžite neodišiel, asi by ju chytil do náručia a miloval sa s ňou. Požiadal by ju, nie, prikázal by jej, aby s ním zostala navždy. Svadba alebo nie. Ale to by jej neurobil.

Prehodil si plášť cez ruku a pozrel na sviežu, éterickú krásu, ktorá stála pred ním. Bola otočená chrbtom k nemu a kreslila krúžky v rose, ktorá sa vytvorila na jednom  okien. Ignorovala jeho pohľad, potreby a túžby, alebo sa hrala na hanblivú? Bolo od neho neslušné stále na ňu zízať, ale taký komfort ako zdvorilosť a spôsoby už nemal medzi nimi svoje miesto. Bola to tichá dohoda. Okrem toho sa nedokázal prestať dívať.

Chcel ju. Myšlienka na to mu spaľovala dušu. Chcel ju s vášňou a túžbou, akú cíti máloktorý muž a len niektorí si to pripustili. On sám sa to neodvážil priznať. Chcel ju s túžbou, ktorá bola jeho osudom. Zaplavila jeho myseľ, telo a dušu zaslepenou, nezastrašenou láskou.

Sklonila hlavu, akoby v nehlučnej modlitbe. Či vzývala boha, či sa modlila, nechal ju pomodliť sa aj za neho. Chcel odísť, ale namiesto toho ho to ťahalo bližšie a bližšie. Natiahla ruku, v pochopení. Dosiahnuť ho. Vedela, že by prišiel.

Spravil krok bližšie. Jeho ľavá ruka sa natiahla za jej ponúkanou rukou. Oprela si čelo o studené, vlhké sklo. Cítila úzkosť a prehru, ktorú cítil on? Frustráciu, ktorá sa zrodila z myšlienky, že sa budú musieť čoskoro odlúčiť?

Vystrel jej ľavú ruku a kým stále bola chrbtom k nemu, jej ľavá ruka v jeho ľavej ruke, svoju pravicu umiestnil na jej driek, akoby bola hudobný nástroj, harfa alebo violončelo a on ten, čo chcel stvoriť nádhernú hudbu. Upažil jej ľavú ruku. Prstami pravej ruky uchopil látku jej šiat na jej páse. Umiestnil malý bozk na opačnú stranu jej ramena, na lakeť. Stále ju držal jej ruku vystretú a bozkával ju po ruke. Zohla hlavu, pozeral na jej krk a bol rozrušený. Chcel jej ho pobozkať, ale jej ruka žobrala o jeho pozornosť. Posledný bozk venoval pulznému bodu na jej zápästí, ktorého tep, prisahal, prechádzal z jej tela do jeho.

Toto nebolo správne. Pre všetko sväté, toto nebolo správne! Nebolo! Ale, hodné zatratenia! Kde bola chyba, keď sa niekto miloval tak veľmi ako títo dvaja?

Nechal jej ruku klesnúť k boku. .  Pritiahol ju k sebe, jeho pravica bola stále na jej drieku. Jeho ľavá ruka bola prepletená s jej ľavou rukou. Rukou prešiel na prednú stranu jej krku, roztiahol prsty. Hlavu si položila dozadu, na jeho rameno. Konečne pobozkal pokožku jej krku, po ktorej tak túžil. Jediný vzdialený zvuk, ktorý bolo počuť, bol zvuk dažďa zvoniaceho na medenej streche zmiešaný s ich dychom.

Stále sa nútil; stále vedel, že je to chyba, stále sa o to nestaral. Pobozkal citlivé miesto medzi jej krkom a ramenom. Jeho pravica opustila jej driek a priplazila sa okolo nej. Ľavou rukou jej podržal tvár. Bola jeho zajatec, ale on by ju nikdy nenechal ísť. Zhlboka sa ešte raz nadýchol a odstúpil od nej. Zostala na mieste, v tej istej pozícii, takmer akoby bola vytesaná z kameňa alebo zachytená na umelcovom plátne. Držala elegantnú pózu a on nevedel, čo robiť alebo si myslieť.

Obišiel ju, dávajúc ruky na obe strany jej tváre. Odvážil sa dokonca zájsť ďalej a pobozkal ju na čelo. Mierne pohla hlavou, aby jej líce modelovalo jeho ruku. Pobozkala jeho dlaň a to bol jeho koniec. Spustil ruky a zavrel oči. Chcel, aby to bol sen, lebo keby bol, mohol by robiť to, čo naozaj chcel. Mohol by preniesť jej ruky na jeho krk a pobozkať jej sladké, červené zrelé pery. Mohol by ju zaniesť ďaleko, kde by ju nikto nenašiel a nemohol jej ublížiť. Nakoniec otvoril oči, ktoré vyzerali ako sklenené, a nútil sa zostať pokojný a viac sa jej nebrániť. Vlhkosť miestnosti sa zmiešala s chladom dažďa a jemná hmla zaplavila jeho myseľ tak isto ako para, ktorá sa vytvorila na oknách.

Jej ruky, malé a mäkké, prešli po rukávoch jeho košele, aby ho zovreli obe jeho ruky. Roztiahla jeho ruky a skúmala muža pred sebou. Stáli oproti sebe, držali sa za ruky, pozerajúc sa na seba, srdce držalo srdce. Neodvážila sa hovoriť, aj keď v jej hlave vírili slová a snažili sa dostať von. Hermiona si jednu jeho ruku pritiahla až k ústam a pobozkala ju. Jeho dýchanie bolo zrýchlené, nie z námahy alebo intenzívneho cvičenia, ale z túžby.

Musel zavrieť oči. Musel. Chcel, aby tie pery boli blízko jeho. Otvoril oči, a rozhodol sa, že sa bude musieť uspokojiť s jej spánkom, čo bude rovnako sladké. Pritiahol ju k sebe a keď ho chytila za výstrih jeho zelenej vesty, umiestnil vytúžený bozk na jej ľavý spánok, pričom jemne zavadil perami o pramienok jej vlasov. Zomieral vo vnútri.

Jej ľahké prsty bežali hore-dolu jeho látkou pokrytou hruďou, aby si našli cestu do jeho vlasov, a potom obkreslili obrys jeho tváre a obočia. Prstami kopírovala linku jeho čeľuste a jeden z prstov sa dotkol jeho spodnej pery. Prinútil sa znova zavrieť oči. Už dlhšie sa na ňu dívať nemôže! Sladká, sladká, bolesť! Určite by umrel, aby sa jej nedotkol perami.

Dážď pokračoval.

Jej ruky sa vrátili k jeho hrudi, pevne zvierajúc zelený materiál a jej čelo kleslo na hladký materiál jeho vesty. Jednou rukou ju chytil za zátylok, dotkol sa holej kože a končekmi jej vlasov. Jeho druhá ruka bola na nič, pretože nemohla urobiť, čo chcela, iste by ho zradila, keby ju neudržal pod kontrolou. Zdalo sa, že jej sladké, mäkké telo dopĺňa jeho. Konečne, jeho druhá uka našla domov v jej vlasoch. Pozrela na neho.

Rozhodol sa. Pobozká ju. Ak lord Potter bude za to požadovať jeho hlavu na tanieri, tak nech je tak, ale stojí mu to za to. Popieranie nemalo žiaden význam. On to chcel, ona to chcela a to bolo jediné, na čom záležalo. Nič iné neexistuje. Žiaden rozum, iba šialenstvo.

Potom, čo sa rozhodol a ona sa nebránila, odhodlal sa. Zohol hlavu k jej, keď začuli zvuk otvárajúcich sa dverí. Oddelili sa tak rýchlo, že nikto by nepodozrieval, čo sa skoro stalo. Keby ju pobozkal, už by nikdy nebol schopný prestať. Či to bol osud alebo niečo iné, čo zasiahlo, Draco sa už o to nestaral. Bol za to vďačný. Chcel ju, ale nie takto. Nie za takúto cenu. Keby si ju vzal a vyhlásil za svoju, bolo by to ako jeho manželka! Prešiel na druhú stranu miestnosti, keď sluha informoval slečnu Grangerovú, že má v knižnici hosťa. Sluha odišiel a Draco sa vrátil ku kreslu, vzal plášť, obliekol si ho a hnal sa k dverám.

Zostala stáť na svojom mieste.

Obrátil sa čelom k nej, tak slabý a sám. Tak ochotný, tak chcejúci. Čakajúci. „Dnes večer, Hermiona, budem voľný. Čert ber otcovu vôľu! Budem vás mať. Dostanem to, čo chcem! Dostanem!“ Zdal sa skoro nahnevaný. Mala pre to pochopenie. Jeho rozhorčenie bolo oprávnené. Cítila, že to dobre dopadne. Ihneď sa premiestnil, zanechajúc ju samu v malej stavbe. Kráčala k dverám a pozrela na šedú oblohu, kde sa slnko pokúšalo vrátiť a hrať sa. Bol preč, ale v srdci vedela, že sa vráti a vráti sa ako slobodný človek.

Hermiona kráčala po veľkom dome do knižnice, aby privítala návštevu. Keď vstúpila, vôbec to nebol ten, koho predpokladala. „Pán Snape,“ hlboko sa uklonila.

„Slečna Grangerová, potrebujem pre elixíry nazbierať niekoľko koreňov a machov a pretože sa dážď zmierňuje, uvažoval som, či by ste sa ku mne nepripojili. Zdali ste sa dosť dychtivá na to, keď ste mi pomáhala naposledy a zdá sa, že vám dlžím lekciu, keďže sa posledná nepodarila.“

„Ak vy sa najprv ku mne pripojíte na obed, pane?“

Uklonil sa. „Bude mi potešením.“

Obed prebehol v tichosti. Pán Lupin bol vo svojej izbe, pretože bol deň po splne. Harry bol stále v Londýne kvôli obchodným záležitostiam. Hermiona zistila, že je dosť ťažké rozprávať sa s týmto mužom. „Moje poličky sú prázdne, slečna a chýba tam viacero hlavných zložiek na niekoľko dôležitých nápojov, napríklad koreň, ktorý je dôležitý pre protivlkolačí elixír, na ktorom tak závisí Remus Lupin, sa úplne minul.

To Hermionu znepokojilo. Ak bolo Remusovi ťažko s nápojom, čo sa môže stať, ak nebude nápoj ľahko dostupný? Pán Snape musel vedieť, že ju s tým zasiahol, preto sa ozvala. „Chcela by som sa naučiť variť ten nápoj, aby som bola schopná pomôcť pánu Lupinovi. Je mi tak drahým priateľom.“

„Samozrejme, naučím vás to, hneď ako nazbierame potrebné prísady. Hneď potom môžeme začať.“

Dážď konečne prestal. Tento malý okamih jasného počasia dal Snapovi aj Hermione čas, ktorý potrebovali pre veľmi odlišné úlohy.  Ona chcela nájsť tie prísady, aby pomohla veľmi drahému priateľovi. On chcel mať príležitosť, porozprávať sa s mladou ženou a skúsiť ju presvedčiť, aby sa vyhýbala jeho krstnému synovi.

Ukázal jej viacero druhov a typov kvetín a rastlín, pričom jej vysvetľoval, ku ktorému elixíru sú nevyhnutné. Ona ich zbierala do košíka a pokračovala vo svojej práci. „Teším sa na naše lekcie, slečna Grangerová. Viem, že ste vášnivým študentom. Hovoril som o vás riaditeľovi Rokfortu, súhlasil s mojím hodnotením. Povedal som mu o vašej túžbe učiť sa. Budete skvelým doplnením nášho zboru. Myslí si, že po roku neustáleho štúdia a roku praxe ako pomocná učiteľka by ste mali byť pripravená vyučovať.

Hermiona vstala z krovia, ktoré skúmala a pokúšala sa vymyslieť odpoveď. Stále si myslel, že sa chce učiť? Nedôverovala úplne tomuto mužovi.  Dychtivo chcela pokračovať v učení, ale to teraz bolo to jediné, čo by mohla priznať. „Sire, cením si vašu starostlivosť, ale nie som presvedčená o tom, že učenie je cesta, ktorou sa mám vydať. Potrebujem čas, aby som zvážila svoje možnosti. Taktiež musím prihliadnuť na názory môjho bratranca ohľadom tejto veci a uvažovať nad jeho prianím.“

Zohla sa, zdvihla malý biely kvet a položila ho do košíka.

Uškrnul sa nad jej slovami. „Obaja vieme, že to nie je váš bratranec, o kom hovoríte. Chcete čakať a zistiť, čo si myslí o tomto pláne lord Malfoy, nie je to pravda?“

Pomaly sa vzpriamila a pozrela na neho. Vedela, že k tomuto vyhláseniu už nie je čo povedať. „Sire ja len hovorím o svojich vlastných potrebách a túžbach. Neviem, či chcem ísť cestou, o ktorej hovoríte. To je všetko.“

Pokúsila sa zvrtnúť, ale on bol zrazu pred ňou na ceste. Vzal obe jej ruky do svojich a zatriasol ňou tak silno, že jej spadol košík. „Ja predpakladám, že chcete zaistiť svoju budúcnosť predtým, než sa váš bratranec ožení a zanechá vás bez domova a chudobnú! Zrejme som sa mýlil. Nebudem viac hľadať pre vás možnosti do budúcnosti!

„Prosím vás, sire. Nechcela som vás uraziť, alebo naznačiť, že som nevďačná. Pokiaľ ide o môjho bratranca, jeho svadba ešte nie je stanovená.“

„Ani lorda Malfoya!“ pukol Snape. Pustil jej ruky. „Som si istý, že to hrá dôležitú úlohu vo vašej nerozhodnosti!“

Nechcela sa baviť o týchto veciach s takým hrozným mužom. Zdvihla košík a pobrala sa hore cestou. Keď už keď už skoro nebola v jeho dohľade,  zakričal. „Viem o jeho plánoch, zrušiť záväzok voči mojej chránenkyni!“ Obrátila sa tvárou k nemu. „Nikdy to nedovolím, slečna Grangerová. Nedovolím obyčajnej humusáčke, aby vstúpila medzi dvoch ľudí, ktorých mám rád, je to jasné?“

Podišla k nemu a odhodila košík. „Jediné, čo je jasné je to, že vám nedovolím, aby ste sa mi vyhrážali, pane. A pokiaľ ide o lásku, o ktorej tu hovoríte, medzi slečnou Clearwaterovou a lordom Malfoyom, môžem sa vám zaručiť, že nie je skutočná, prinajmenšom z jeho strany!“

„Kvôli vám!“

 „Nie, kvôli nemu,“ odpovedala, „to nemá nič spoločné so mnou!“

„Boli by ste rada, keby som vám uveril, že, dievčatko? Ale ja mám oči! Vidím! Je vami zaslepený a samozrejme žena vášho intelektu vie, čo jej môže poskytnúť na oplátku. Stabilný, pohodlný život, bez tvrdej práce a snaženia sa! Titul, bohatstvo, ale jednu vec vám nikdy nebude schopný dať, slečna Grangerová, svoju čistú krv! Verte mi, to je pre neho dôležitejšie, než si dokonca teraz uvedomuje!“

Pokúšala sa ujsť, ale chytil jej ruky. Kričal: „Jedna vec je istá! Nikdy si vám nevezme a nedá vám rešpekt, po ktorom túžite, pokiaľ sa vaša špinavá krv nezmení na čistú, čo sa nikdy nestane!“

„Buďte ticho, Sire, skôr, než vás prekľajem!“ V hneve vytiahla prútik. „Nežiadala som o váš názor, tak mi verte, keď hovorím, ste si ho nechali pre seba. Pekný deň, Sire!“ Rozhnevane kráčala dažďom nasiaknutou cestou, hnev presakoval z každého póru a vlákna jej tela.

Myslela si, že sa ho zbavila, keď sa zrazu premiestnil priamo pred ňu. Frustrovane vykríkla. Prečo ju nenechá byť! „Nikdy pre neho nebudete viac ako milenka, či láska. Snáď to raz úprimne budete ľutovať! Nikdy sa nezníži k sobášu s vami, pretože vie, že to bude škandalózny zväzok. Spýtajte sa Lupina, čo za manželstvo mali rodičia vášho bratranca, vaša teta a strýko! Otec lorda Pottera sa vzdal majetku pre svoju humusáčku a kam ho to priviedlo? K rozsudku smrti! Keby ju bol nechal, možno by obaja žili doteraz, šťastní v manželstve s niekým iným!“

Hermiona nemala ani poňatia, o čom hovorí, ani sa o to v tejto chvíli nestarala. Myslela si, že je to hrozný muž, chŕliaci nežiadúce myšlienky a úsudky. Bežala preč, keď počula jeho dunivý hlas. „Ste blázon! Vzdajte sa lorda Malfoya skôr, než bude veľmi neskoro!“

Prechádzala hustým lesom a zase, ako Lord Malfoy predtým spomenul, stratila sa. Nevedela, či bola dosť zručná na to, aby sa premiestnila z neznámeho miesta na známe, ale musela sa o to pokúsiť.

Ťažko sa sústredila na altánok. Ich altánok. Vedela, že nemá žiadnu ochranu, tak bude čoskoro doma. V mysli si to predstavila. Chopila sa čarodejného prútika a hoci lord Malfoy povedal, že nebolo nevyhnutné mať zatvorené oči, zavrela ich. Len čo zavrela oči, zrazilo ju na zem nejaké kúzlo.

Ešte nikdy nezažila bolesť, ktorá cez ňu prechádzala. Jej telo bolo v plameňoch! Zahaste niekto ten oheň! Bolelo ju každé nervové zakončenie! Spaľujúce, bodavé teplo, podobné skutočnému ohňu a ona počula krik, ktorý dokonca nespoznávala ako svoj vlastný.

Posledná vec, na ktorú si pamätala bola temnota, ktorá ju premohla a poslala do priepasti úplného zúfalstva.

Všetci hľadajú  Hermionu, Harry obviňuje Draca a Draco obviňuje Harryho. Skutočný vinník hľadá ďalšiu pomstu.