Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 21 - Tiché rozjímania a výkrik

PREKLAD: 32jennifer2

Lord Harry Potter dorazil späť na Potter´s Hall neskôr, ako očakával. Strávil deň v Londýne, zúfalo sa snažiac nájsť nejaký dôkaz, buď dokumentáciu alebo svedka ktorý by mu poskytol náhľad do matkinej minulosti. Jeho matka a jej staršia sestra, matka Hermiony, sa obe narodili v Londýne a keď mali 7 a 5 rokov, nechali ich v sirotinci. Túto skutočnosť vyniesol na svetlo Remus Lupin. O 6 mesiacov neskôr boli zo sirotinca vzaté staršou pani a s ňou ostali, až kým sa neosamostatneli.

Na hľadanie mal lord Potter dva dôvody. Túžbu dozvedieť sa viac o jeho matke. O otcovi vedel veľa, od Remusa a Siria, skôr, než zomrel a takisto od obyvateľov Godricovej úžľabiny, ktorí ho poznali, keď bol mladý. Oveľa menej sa vie o jeho mame, a Harry to ľutoval, rovnako ako keď bol chlapec a chýbala mu jej náruč.

Po druhé, lord Malfoy najal právneho zástupcu, aby zistil niečo o Hermioninej minulosti a oznámil to aj Harrymu. Harry bol tiež zvedavý, preto šiel na cestu v ten deň. Jeho úsilie však bolo márne, nenašiel žiadne nové informácie o svojej matke, jeho tete alebo sesternici. Dokonca navštívil Hermioninho nevlastného otca, ale on vôbec nevedel, že Hermiona je čarodejnica, takže mu vôbec nepomohol.

Zrazu ho niečo napadlo. Čo keď, nejako, boli rodičia jeho matky čarodejníci? Nebolo by to vysvetlenie, prečo Hermiona bola čarodejnica rovnako ako jeho matka? Možno jej vlastná matka bola tiež čarodejnica, ale rozhodla sa zatajiť túto skutočnosť, alebo sa u nej nikdy nevyvinuli schopnosti. Veci by tak boli omnoho jednoduchšie pre Hermionu a tiež pre lorda Malfoya, keď by sa preukázalo, že sa nenarodila u muklov. Zatiaľ sa ale nepodarilo získať žiaden dôkaz.

Bolo už po večeri, keď Harry prišiel domov. Požiadal svoju slúžku, aby mu priniesla večeru do jeho komnát. Kráčal hore, keď k nemu prišiel jeho osobný komorník s vážnou tvárou a mlčal.

„Áno?“ spýtal sa lord Potter.

„Pán Lupin žiada vašu prítomnosť v salóne, pane.“

„Povedz mu, že som mal dlhý, ťažký deň, som unavený a hladný. Zajtra si s ním pohovorím,“ odpovedal Harry, keď si uvoľnil kravatu.

„Vážený pane, myslím, že je to naliehavé. Týka sa to vašej sesternice.“

Harry sa pozrel na muža a uvidel obavy na jeho tvári. Bežal do Hermioninej izby. Bola prázdna. Zbehol po schodoch, až do salóna a roztvoril dvojkrídlové dvere. „Kde je Hermiona?“ Pozrel na pochmúrnu  tvár Remusa Lupina, ktorý zrazu na svoj vek vyzeral oveľa staršie, rovnako ako Ron, Charlie a George Weasleyovci, rovnako ako Theodore Nott. Osobu, ktorú hľadal, Hermiona, chýbala.

Remus stál a stretol sa s Harryho upreným pohľadom. Položil ruku na rameno mladšieho muža. „Nevieme, kde je. Nevideli ju už od obeda.“

XXXXXXXXXXXXXX

Sediac pri krbe v salóniku na Malfoy Manor, Draco Malfoy hodil pohár ohnivej whisky cez celú miestnosť. Bol úplne vyčerpaný, ale bol koniec. Informoval svojho kmotra a slečnu Clearwaterovú, že nemá v úmysle si ju vziať a šlo to zle, veľmi zle. Tá mladá dáma kričala, rozhádzala veci a dokonca ho udrela. Jeho kmotor povedal, že sa za neho hanbí. Nakoniec musel Draco vytiahnuť prútik a požiadať ich, aby mu zmizli z očí. Obaja odišli, ale so zlovestným, aj keď veľmi rozdielnym výrazom.

Slečna Clearwaterová povedala: „Toto nie je koniec, pán Malfoy! Ešte to môže dopadnúť všelijako a uvidíte, že sa na konci šťastne zídeme. Pôjdem za mojím priateľom, pánom Zabinim a požiadam ho o radu.“ Táto správa Draca zmiatla a znepokojila.

Severus Snape povedal: „Zahanbil si ma viac, než som si kedy myslel, že je možné. Mňa, ktorý som bol pre teba ako tvoj otec, odstrčíš a všetko zahodíš pre lásku k humusáčke! Neblázni, Draco! Prídeš k rozumu a uvidíš, že ona nie je pre teba! Prinútia ťa prísť k tomuto záveru, Draco!“

Draco Snapeovi povedal, že to nemá nič do činenia s Hermionou Grangerovou, až na to, že  malo.

Snape odvetil: „Snažil som sa ju dnes presvedčiť, nech jednoducho odíde, nech ide do Rokfortu, aby sa učila! Mám pocit, že som ju o tom presvedčil. Nebol by som prekvapený, keby už odišla! Nie je určená pre teba, Draco.“

„Nechajte slečnu Grangerovú na pokoji, kmotor, lebo sa mi budete zodpovedať,“ varoval staršieho muža. Draco neveril, že jej to Snape povedal! Koniec koncov, kedy ju dnes videl? Nezáleží na tom, Snape klame. Prisľúbila mu, že na neho počká. Po ich tichom priznaní lásky dnes ráno cítil, že mu rozumie. Počká na neho! Bola ženou, ktorá držala slovo.

Prútikom pričaroval k sebe celú fľašu ohnivej whisky a pil priamo z fľaše. Dnes večer utopí svoje utrpenie v pití a bude sa modliť za spásu zajtrajška.

XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX

Harry pochodoval po izbe ako zviera v klietke! „Kto ju videl ako posledný? Kto ju dnes navštívil? Prečo nikomu nepovedala, kam ide?“ Tieto otázky smerovali k ostatným, avšak ani jeden z nich nemal na ne odpoveď.

Jedinou vecou, ktorú vedeli bolo, vďaka Butlerovi bolo, že dnes ráno prišiel lord Malfoy a dal jej lekciu. Butler tiež videl pána Malfoya odchádzať. Povedal, že slečna Grangerová mala návštevu, ale hosťa pustila do domu slúžka, ktorá odrazu zmizla. Potom neboli žiadne odpovede.

Remus prehovoril. „Hľadali sme ju všade. Prečesali sme les i mesto. Použili sme každé kúzlo a čary, ktoré mi napadli, aby sme ju našli. Buď je odtiaľto ďaleko, alebo je pod nejakým krycím kúzlom. Zavolal som pánovi Nottovi, ktorý je členom domobrany. Poslal von svojich mužov, aby ju hľadali. Snažili sme sa ti poslať správu skôr, ale nikto nevedel, kde si.“

Harry sa cítil bezmocný, stál a nič nerobil. Vyšiel z domu pokúsiť sa nájsť ju sám.

Theo Notte vyšiel tiež. Chcel to povedať Malfoyovi.

XXXXXXXXXXXXXXXXXX

Fajn, má to z krku, všetkému je koniec a hotovo. Všetko od tohto okamihu by mohlo ísť do pekla a Draco sa o to nestaral. To však neuľahčilo jeho srdcu, pretože ešte stále si nemohol slobodne vziať Hermionu za manželku, aj keď to bolo jeho najväčšie želanie. Snáď raz, dúfajme, že jedného dňa. Preto to hádzanie pohára. Smeroval na poschodie, keď niekto silno zabúchal na dvere. Usmieval sa, keď si pomyslel, ako povedal Hermione, že nie je vhodné, aby chodila sama otvárať dvere a ako mu ich zabuchla pred tvárou. Zavolal na sluhu, že pôjde dvere otvoriť. Otvoril ich a vonku bol Theodore Notte.

Draco otvoril dvere, aby vošiel. „No, je po všetkom, veliteľ. Obom som im to povedal. Povedal som im, že keď si musím vziať čistokrvnú a tak si udržať meno a domov, môžem rovnako ostať slobodný. Zdá sa, že na to nepomysleli. Niečo ti dlžím, Notte,“ široko sa usmial na muža, ktorý mu však úsmev neopätoval.

 „Čo je s tebou? Vyzeráš ako človek, ktorý práve stratil svojho najlepšieho priateľa.“

„Nie som to ja, kto stratil najlepšieho priateľa, Malfoy,“ povedal Notte. Položil ruku na rameno druhého muža. „Lord Potter ťa žiada o pomoc pri hľadaní svojej sesternice.“

Draco sa krátko zasmial. „Stratila sa v tom jeho obrovskom dome?“

„Nie, je nezvestná a stratila sa hneď po vašej dnešnej lekcii.“

Draco mal pocit, ako by mu srdce spadlo na zem. Bez slova vzal sako a vyrútil sa k dverám, aby sa odmiestnil.

XXXXXXXXXXXXXXXX

V studenej tmavej miestnosti na neznámom mieste, ležala Hermiona Grangerová na tvrdej podlahe, na ktorej nebolo nič iné okrem trochy sena. Nebolo nič platné popierať, že bola sama a bála sa. Bola zviazaná a so zapchatými ústami, so zaviazanými očami. Preklínali ju, ale kliatbou, ktorú nepoznala. Ak by vedela viac o neodpustiteľných kliatbach, myslela by si, že to bol Cruciatus, kvôli bolesti, ktorú cítila, keď jej telo zasiahla kliatba.

Bola zmätená. Nevedela, kde je a prečo. Nemala žiaden pojem o dni alebo čase. Bola úplne sama a plná strachu a zúfalstva. Priala si, aby ju znova zahalila temnota, a tak by nemusela cítiť strach. Keby sa mohla vyspať, snáď by boli nočné mory menej hrozné než jej skutočný život.

Uvažovala, či už zistili, že chýba. Vrátil sa už Harry zo obchodnej cesty, aby zistil, že je preč? Povedal to niekto lordovi Malfoyovi? Jej myšlienky k nemu blúdili často počas niekoľkých posledných hodín. Uvažovala, kedy ho znova uvidí.  Ľutovala, že možno zomrie a už nikdy nebude cítiť jeho pery na svojich. Vedela, že je to zvláštna myšlienka, pretože by to mohla byť jej posledná, ale napriek tomu o tom premýšľala.

Niekto vošiel do miestnosti. Podľa spôsobu, akým kráčal a spôsobu ako jeho stopy zneli na skalnatom povrchu podlahy vedela, že je to muž. Pokľakol si vedľa nej a bez súcitu či jemnosti ju prinútil sadnúť si. Potom vrhol kúzlo, také isté, ako predtým a ona jediné, čo mohla urobiť, bolo kričať. Jej telo bolo vatrou bolesti. Keď bolesť ustupovala, aj keď nezmizla úplne, známym hlasom povedal: „Pán Potter práve zistil, že ste sa stratila a teraz aj lord Malfoy. Nemáme veľa času. Premýšľate o ňom naposledy, pretože pre vás prestane existovať!“ Trhol ňou, aby sa postavila a rozviazal jej oči. Namieril na ňu svoj prútik. „Obliviate!“

XXXXXXXXXXXXXXXXX

Harry stál uprostred námestia, pričom polovica obyvateľov dediny bola okolo neho. Všetci rešpektovali a obdivovali mladého vikonta, a keby mu mohli pomôcť, pomôžu. Poprosil o ticho, zatiaľ čo držal prútik a použil štvorbodové zaklínadlo. Požiadal prútik, aby ho nasmeroval k jeho sesternici. Ukázal priamo na východ, takže Harry so spoločnosťou ho nasledovali.

Draco Malfoy zostal vzadu v dedine. Šiel do malého kostola, sadol si na kostolnú lavicu a čakal.

Jeho myseľ zablúdila k dnešnému odpoludniu. Čo by jej povedal, keby sa s ňou znova stretol? Priznal by konečne svoju lásku? To bolo jeho najvrúcnejšie prianie. Najviac ľutoval, že ju dnes popoludní opustil a to najmä potom, čo spolu s lordom Potterom pripustil, že nie je v bezpečí. Harry dostal anonymný list, v ktorom stálo, že útok v ten deň na Malfoyov koč bol skutočne útok na mladú dámu. Aj keď dvaja z útočníkov nevedeli, že slečna Grangerová je v kočiari, ten tretí to vedel. To bol jeho úmysel, nie jeho cieľ, aby ju našiel a ublížil jej. Nepodarilo sa mu to, ale to neznamená, že sa o to nepokúsi znova.

Čo by povedal, keby bol opäť tvárou v tvár mladej žene? Nemohol by jej ponúknuť viac ako dnes dopoludnia. Prial si, aby bolo také ľahké vzdať sa svojho mena a domova a utiecť so ženou, ktorú miloval, ale to nebolo také ľahké. Nebolo to tak jednoduché.

Počas ich lekcie v to ráno, keď sa úspešne premiestnila a skôr, než sa pokúsila premiestniť zvnútra von, mu povedala: „Nikdy som sa necítila viac čarodejnicou ako v tejto chvíli.“

Teraz sa usmial pri posudzovaní tejto poznámky. Bol to milý, rozkošný komentár.  Ak by táto mladá žena mala možnosť v budúcnosti rozvíjať svoje zručnosti, je ťažké povedať, aká silná by mohla byť. Mágia, ktorá jej prúdila v žilách, či už z čarodejníckych predkov alebo nie, bola výnimočná.

Naozaj to bol len týždeň a pol, čo sa stretli? Aké šialenstvo. Keď ležal v noci v posteli, túžil po jej dotyku, jej vôňi a rukách na svojom tele. Bola to žiadostivosť, ktorá ho k nej tiahla alebo láska? Bol si istý, že to je láska. Keby to bola len túžba, bol by si ju vzal v tom altánku. Bola ochotná. Nie, bola to láska, len láska mu dala odhodlanie zastaviť jeho svoju milostnú hru.  Len láska mu dovolila len sa dlho pozerať na jej tvár. Len láska by mohla ohriať jeho dušu, a spôsobiť oheň, Ktorý existoval v najhlbších hlbinách jeho vnútra. Miloval ju a keď ju uvidí nabudúce, povie jej ako veľmi.

Xxxxxxxxxxxxx

Hermiona Grangerová, už nie zviazaná, umlčaná alebo so zviazanými očami, kráčala hore opustenou alejou. Okolie bolo neznáme. Nepamätala si túto cestu. Chcelo sa jej plakať. Potrebuje niekoho nájsť a poprosiť o pomoc. Vstúpila na malé dedinské námestie. Jediné svetlo, keďže deň sa chýlil ku koncu a tma začínala zahaľovať denné svetlo, pochádzalo zo sviečky v okne malého kostola. Pristúpila ku kostolu a otvorila veľké dvere. Nejaký muž, ktorý vyzeral osamotený a smutný, sedel vpredu na kostolnej lavici, mal sklonenú hlavu. Nevnímal, že vošla. Otvorila dvere širšie, vstúpila a pravdepodobne kráčala hlasnejšie, než sa očakávalo. Muž vstal, tvárou k nej, ústa dokorán. „Kde si bola?“

Jediné, čo povedala, bolo: „Prepáčte pane, ale zdá sa, že som sa stratila. Môžete mi povedať, kde je cesta do Kentu? Moja mama sa o mňa už bojí.“

Draco sa priblížil k dáme. „Slečna, viete, kde ste?“

„No, toto miesto sa mi nezdá známe. Musela som sa stratiť. Kde to som?“ Divila sa.

Draco sa na ňu pozrel, ako sa zmenila od doby, čo ju videl naposledy. Jej vlasy boli rozpustené a strapaté. Jej krásne šaty boli pokryté špinou a niečím, čo sa zdalo byť krvou. Pomaly sa k nej priblížil. „Dátum, slečna, viete aký je dnes dátum?“

Vyzerala ustarostene a zmätene. „Musíte ma považovať za hlupáka, pane, ale nemôžem si spomenúť.“

„Spomínate si na mňa?“

„Nemyslím si, že by sme sa už niekedy stretli. Moje meno je Hermiona Grangerová,“ povedala a mierne sa uklonila.

Draco Malfoy mal pocit, že nemôže dýchať. Jeho svet sa prepadal okolo neho a on nemohol spraviť nič, aby hroziaci pád zastavil. „Moje meno je lord Draco Malfoy. Viete, kto je lord Harry Potter?“

„Je to môj bratranec, pane, poznáte ho? Ste jeho priateľ?“

„Kde býva?“ spýtal sa Draco.

„V malej dedinke, Godricova úžľabina.“

„To je miesto, kde teraz ste,“ vysvetlil jej, pomaly sa približujúc. „Čo je posledné, na čo si spomínate?“

„Len bolesť, pane. Spomínam si, ako som mala hrozné bolesti a krik, o ktorom viem, že patril mne.“

Draco ju chcel objať, ale nechcel ju vystrašiť. V skutočnosti držala svoje ruky priamo pred sebou, akoby ho chcela zadržať mimo. „Budete v poriadku slečna, chcem, aby ste zostali tu, kým vyjdem von a pošlem vášmu bratrancovi Patronusa.“

„Ste čarodejník, pane?

Chcel odpovedať: „Som čarodejník a ešte niečo oveľa viac,“ ale namiesto toho iba jednoducho povedal: „Áno.“

Nevedel, čo sa stalo. Vedel len, že je späť a v bezpečí. Šiel ku vchodu do kostola a poslal Harrymu Potterovi Patronusa. Kráčal späť do malého kostola, kde dodržala jeho požiadavku zostať stáť, ani sa nepohla, nepohla ani jedným svalom.

„Prosím, posaďte sa slečna, predtým, než odpadnete.“

Sadla si do poslednej lavice. Sadla si do poslednej lavice. Posadil sa na drevené, rolované operadlo lavice v uličke oproti. Nevedel, ako postupovať. „Kedy ste naposledy videli pána Pottera?“

„Nespomínam si, že by som ho niekedy videla, ale počas môjho života sme si často písali. Je to môj bratranec. Moja matka a jeho nebohá matka boli sestry.“

Draco si práve niečo uvedomil. Ona nevedela, že jej matka zomrela. Najprv si pomyslel, že jej zmätenie môže byť v dôsledku stresu alebo poranenia hlavy, ale teraz vedel, že je výsledkom prekliatia alebo kúzla. Keď niekedy nájde osobu alebo osoby, ktoré jej to spravili, zabije ich. Bolo to také jednoduché.

Harry Potter bežal sám k malému kostolu. Otvoril dvere a chcel utekať k sesternici, keď ho lord Malfoy zastavil. Mladé dievča bojazlivo opustilo miesto, zľaknúc sa muža, ktorý sa rútil smerom k nej. Chytil lorda Pottera za ruku. „Myslím, že jej upravili pamäť. Tiež sa bojím, že trpí účinkami Cruciatu.“

Harry sa k nej priblížil pomalšie než predtým. „Hermiona, som tvoj bratranec, Harry Potter. Pamätáš sa na mňa?“

“Áno, často sme si písali,“ postavila sa, ale miesto k uličke, kde stál Harry a Draco, prešla na druhú stranu lavice a postavila sa ku vzdialenejšej stene.

„Viac, ako písali, bývaš u mňa.“

„To nie je možné, pane, žijem so svojou mamou a nevlastným otcom v Kente.“

Harry mal pocit, že mu srdce vyskočí z hrude. Zdvihol obe ruky smerom k nej a prišiel bližšie. „Hermiona, tvoja mama je mŕtva.“

Dievčina sa zviezla na zem a kričala.

(Nabudúce: nové začiatky, odlišné od tých predtým)