Preklady fanfiction Harryho Pottera

Všetko je v poriadku, pani markíza...

Autor: Fidelia

Preklad: solace

Beta: arkama

Originál: http://www.hogwartsnet.ru/mfanf/ffshowfic.php?fid=4814&l=0

Prístupnosť: T

Humor

V jedno krásne letné ráno dostáva Lucius Malfoy čudný list od syna.

Pozn. prekl.: Názov poviedky je inšpirovaný vtipným šansónom Tout va tres bien, Madame la Marquise od Paula Misrakiho. Fráza „všetko je v poriadku, pani markíza“ sa v Rusku používa ako ilustrácia neohrabaného pokusu o zakrytie skutočného stavu vecí.

Všetko je v poriadku, pani markíza...

Elegantný salón vyzdobený v smaragdovo-strieborných tónoch zalievalo ranné slnko; vtáky v záhrade veselo štebotali a tešili sa z nového letného dňa. Dobre naladený Lucius Malfoy si vychutnával rannú kávu, prižmurujúc oči od pôžitku. Vtom cez otvorené okno vletel dovnútra Dracov výr a natiahol nôžku s listom. Malfoy senior nenáhlivo odviazal zrolovaný pergamen a rozvinul ho. Po chvíli mu tvár zmeravela, zbledol ako stena, oči mu vyliezli z jamôk a ruky sa mu natoľko roztriasli, až sa čierna káva vyliala na naškrobený snehobiely obrus a objavili sa na ňom škaredé fľaky. Zdalo sa, že Luciusa Malfoya ranila mŕtvica. V liste stálo toto:

Drahý apík!

Nadišiel čas odhaliť ti celú pravdu. Asi to bude pre teba riadny šok, ale musíš ma pochopiť a odpustiť mi, lebo som tvoj milovaný syn. Prosím ťa, príliš sa nerozčuľuj, škodí to tvojmu zdraviu.

Dnes sa žením so svojou priateľkou, Hermionou Grangerovou. Prepáč, že ťa s mamou, tetou Bellou a ostatnými nepozývam na svadbu, ale budú tam členovia Fénixovho rádu, zbehnutý zločinec Sírius Black, vlkolak Lupin, odpadlíci Weasleyovci a ostatní moji priatelia, ktorí vás nemajú príliš v láske... Rozhodol som sa ich neznepokojovať a nepozval som vás na oslavu, veď ty sa neurazíš, však? Prosím, ospravedlň ma aj pred ostatnými.

To nič, že je Hermiona humusáčka; veľmi sa ľúbime a ja úprimne dúfam, že náš prvorodený, ktorý uzrie svetlo sveta už o päť mesiacov, sa bude podobať na teba. Hermiona síce tvrdí, že celkom dobre môže byť aj ryšavý alebo dokonca zelenooký brunet, no na tom nezáleží, nie je podstatné, aké sú jej či moje gény... Dôležité je, aby bol bez jazvy na čele, a nie to, čo si ľudia budú myslieť...

Chcel som, aby sa naším kmotrom stal Vincent Crabbe alebo Gregory Goyle, no Hermiona trvala na tom, aby to bol profesor Snape. Hovorí, že ak by sa mi niečo stalo, on jej vďaka dlhoročnému priateľstvu zo školských čias, pomôže variť a predávať elixíry. A za kmotru sme si vybrali Ginny, je to super baba, najmä keď sa okúpe. Vtedy sa dá vedľa nej aj stáť.

Vôbec nevadí, že Hermiona nevie variť, nerada upratuje a bojí sa vody (to je dedičné), zato sa skvele vyzná v halucinogénnych hubách a zo zubov piskora škvrnitého pripravuje jedným slovom haluzný elixír. Nestrachuj sa, jej elixíry sú veľmi kvalitné a hovorím to plným právom, pretože každú dávku testujeme na sebe. Elixíry môžeme predávať v Zašitej uličke, aby sme zo začiatku nejako vyžili, a ak nebude dosť peňazí, Hermiona bude prijímať klientov.

Vieš si predstaviť, aké máme šťastie! Rajda súhlasila, že ju vezme do svojho bordelu a zo zárobku si vezme len štyridsaťpäť percent. Bude jej posielať len tých najlepších klientov; moja ženuška nebude musieť stáť na zime a chytať za rukáv občasných okoloidúcich. Ak sa ocitneš medzi jej zákazníkmi, nebuď lakomý, lebo peniaze naozaj potrebujeme...

Pravdepodobne si si všimol, že mame chýbajú šperky a že tiež zmizlo pár starodávnych artefaktov. To ja som ich zobral a predal. Chápeš, rád potrebuje prostriedky na boj so strýčkom Tomom, a tak som sa rozhodol, že im pomôžem. Však sa nehneváš? Vždy si mi tak dobre rozumel...

Možno sa spýtaš, kde sú všetky moje úspory, ktoré som si tak starostlivo od detstva odkladal? Vieš, Hermiona ma presvedčila, aby som ich odovzdal rodine Weasleyovcov, lebo sa im žije veľmi neľahko... Kvôli tomu som predal aj metlu. Sedem detí – to nie je ako jedno, ktoré sa navyše ešte ani nenarodilo – a tak som sa rozhodol, že peniaze potrebujú viac ako my.

Pán Weasley mi bol nesmierne vďačný, dokonca mi sľúbil, že pre teba vybaví najlepšiu celu, keď ťa chytia aurori. Chápeš, hneď ako mne a Hermone prisľúbil Dumbledore izbu v štábe Fénixovho rádu, od radosti som sa prekecol pred Moodym o mieste vašej skrýše. Veď aj tak s naším prvorodeným nebudeme žiť v Manore, keď nám ho skonfiškujú; nie je to miesto vhodné pre dieťa. Nechcem, aby z môjho syna vyrástol rozmaznaný mamičkin synáčik, ako som bol svojho času ja. On bude skutočným chlapom, bojovníkom za správnu vec, preto ho ani nepošlem do Rokfortu, nech ho vychováva samotný Divooký Moody, vtedy z neho bude osoh.

Nermúť sa, raz ťa s Hermionou a našimi detičkami prídeme do Azkabanu navštíviť. Ak sa, pravdaže, tej chvíle dožiješ. Skrátka sa hovorí, že doživotie teraz nahradia bozkom dementora, ktorý bude vykonateľný takmer okamžite po súde. Obávam sa, že nestihneš mať radosť zo mňa a Miony, preto ti o všetkom píšem vopred.

Predovšetkým sa o mňa nestrachuj, veď mám už temer sedemnásť. Som schopný postarať sa o seba i o svoju rodinu... Odpusť, ak sa niečo pokazilo, veľmi ťa ľúbim.

Tvoj Draco.

P.S. Api! Všetko, čo som napísal, je lož. Nenávidím humusáčku Grangerovú, odpadlíkov Wesleyovcov, všetkých vlkolakov na svete a členov toho prekliateho Fénixovho rádu s Dumbledorom na čele. Pod žiadnymi hrozbami mučenia neodhalím miesto, kde sa nachádza tajný štáb smrťožrútov a za nič na svete nikomu neodovzdám svoje peniaze, a už vôbec nie mamine šperky či tvoje artefakty.

Ide o to, že tá humusáčka so mnou znovu vypiekla a opäť sa stala najlepšou žiačkou Rokfortu za celý rok, keď ma predstihla v hodnotení. Tento list som napísal, aby si pochopil, že známky nie sú to najdôležitejšie v živote. Moje druhé miesto nie je to najhoršie, čo sa mohlo stať, však? Odpusť mi, že som klamal, skrátka som sa rozhodol trošku ti osladiť pilulku.

V skutočnosti stojím teraz za dverami a hryziem si pery očakávajúc világoš. Ešte raz odpusť, apík.

Tvoj Draco

Lucius nenáhlivo vstal, vyšiel spoza stola a pobral sa k východu zo salónu. Ruky sa mu už netriasli, pery mal zovreté do úzkej čiary a oči sa mu zmenili na dve malé škáry plné hnevu. Otvoril dvere, naozaj za nimi našiel syna skrúteného od strachu do klbôčka... a objal ho.