Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

2016 Bonus Advent

A Silent Night

2016 Bonus Advent
Vložené: Lupina - 08.12. 2016 Téma: 2016 Bonus Advent
Zlatý fond nám napísal:

 

8. december 2016

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

  A Silent Night

Autor: AnneM.Oliver 

Preklad: Jimmi

Stav: univerzálny súhlas s prekladom

Link na originál: http://www.fanfiction.net/s/4715145/1/A_Silent_Night

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Charakter:  Christmas Fic

Rating:  bez obmedzenia

Napísané pre Granger Enchanted Christmas challenge. Výzva: Vianoce sú najtemnejšou časťou jej roku, kto by jej asi tak mohol dokázať, že jej zlé spomienky sú minulosťou a že on je jej vianočným darčekom na celý život

 



 

Tichá noc

Život nás občas sklame. A občas sme my tí, ktorí sklamú život. Za dvadsať deväť rokov, ktoré žijem na tejto planéte, som býval sklamaný a prinášal sklamanie iným. Ale už stačilo. Odmietam byť sklamaný. Dnes je Štedrý večer a ja som mal zlý pocit, že skončí jednou z dvoch možností: buď budem sklamaný ja alebo sklamem niekoho, kto mi je veľmi drahý. Život bol o riskovaní. Niežeby som ja zvyčajne riskoval – nie, ja som si zvyčajne vyberal ľahké východisko, ale tentoraz to bude ťažšie. Chápete, čo chcem povedať, ona za to stála a viem s istotou, že ja tiež.

Sedel som za stolom v jej malom byte a sledoval, ako si v druhej izbe vyzúva topánky. Potom si zložila náušnice a stratila sa na druhej strane izby. Stále som ju sledoval, videl som je prejsť kuchyňou, obývačkou až do spálne. Znova sa objavila, stále vo svojich pekných, červených šatách, prešla cez otvorené dvere a znova zmizla. Znova sa vrátila späť a potom nakoniec vyšla zo spálne. Naboso prešla obývačkou a cestou pozbierala poháre a taniere. Vošla do kuchyne, ani sa nepozrela mojím smerom a vložila špinavý riad do drezu. Zobrala spod drezu veľké vrece na odpadky, vytriasla ho a oprela o chrbát jednej z kuchynských stoličiek. Vrátila sa do obývacej izby, aby pozbierala ďalšie taniere a poháre.

Celú noc som sa s ňou snažil porozprávať, ale stále sa mi vyhýbala. Znervózňovalo ma to. Nakoniec som ju chytil za ruku a odtiahol nabok. "Keď tento večierok skončí, a všetci tvoji rozjarení priatelia budú preč, musím s tebou prebrať niečo dôležité." Nedal som jej možnosť diskutovať o tom.

Vyzerala nervózne, skoro akoby vycítila, čo jej musím povedať a bála sa toho. Či skôr ako keby sa bála niečoho ešte zlovestnejšieho, ale potom sa usmiala úsmevom, ktorý vždy spoľahlivo roztopil moje srdce a spýtala sa ma, či nechcem ďalší vaječný kokteil. Nenávidím vaječný kokteil. Povedal som jej, že chcem.

Teraz prešla poza moju stoličku do malej kuchyne, dotkla sa môjho pleca, ale nepovedala ani slovo. Predklonila sa a zdvihla tanier so špinavou vidličkou, ktorý bol predo mnou. Odniesla ho do drezu. Vrátila sa späť do obývačky, zobrala popolník so slovami: "Odporné", a vyprázdnila ho do odpadkového vreca.

Keď vložila špinavý popolník do drezu, konečne som povedal: "Hermiona, je čas, musíme sa porozprávať."

Potom ma sklamala. Ignorovala ma.

Vždy ma ignorovala.

Dokonca sa ani neotočila tvárou ku mne. Ktokoľvek povedal, že chrabromilčania sú odvážni, iste nikdy nebol svedkom takejto do neba volajúcej ukážky zbabelosti. Ľahko by ju za toto vyhodili z klubu svätuškárok. Rozviazal som si viazanku, stiahol z krku, zhúžval v dlani a prehodil cez celú miestnosť. Možno toto pritiahne jej pozornosť. Prešuchtala sa do druhej izby, moju viazanku prekročila, vrátila sa do kuchyne s rukami plnými posledných špinavých tanierov. So slovami: "Podaj mi ten pohár" pustila vodu do drezu a ukázala na pohár na stole.

Ignoroval som ju.

To som nikdy neurobil.

"Hej," nedala sa, "podáš mi ten pohár?" Otočila sa znova k drezu a začala umývať riad.

"Nechaj to na zajtra," vyhlásil som.

"Nezaspala by som, keby som to tak nechala," odvetila. Prešla k stolu, zdvihla pohár, ktorý som jej nechcel podať, a položila ho do drezu k ostatným špinavým riadom.

"Prečo, budú celú noc kecať a stále ťa budiť?" spýtal som sa, hoci som v tej vete nenašiel nič vtipné.

Ani ona, takže neodpovedala.

"Hermiona?"

"Čo?"

"Otoč sa a pozri sa na mňa."

"Mám veľa práce."

Postavil som sa a prešiel k drezu. Keď som bol od nej len na krok, povedal som, "otoč sa a pozri sa na mňa, prosím."

Vzdychla si. Nechala ruky vo vode, oči sklopené. "Dnes večer nie, Draco."

"Tak kedy?"

"Možno nikdy. Skrátka sa nechcem rozprávať."

"Ale ja chcem. Chcem sa rozprávať o tom, čo sa medzi nami deje. Nemôžem už dlhšie čakať. Potrebujeme vyčistiť vzduch, raz a navždy, a pokračovať s našimi životmi tak či onak." Tým som svoje zámery vyjasnil. Povedal som to zrozumiteľne. Uvidíme, čo  má k tomu povedať ona.

Zvrtla sa dokola tak prudko, že som o krok cúvol. Všade naokolo nás lietali mydlové bubliny. Vykríkla: "Čo odo mňa chceš? Je Štedrý deň! Vieš, aký je pre mňa tento večer ťažký!"

Pokrútil som hlavou, vyhrnul si rukávy a povedal: "Nič. Nechcem od teba nič, takže to nechaj tak. Utriem to." Prešiel som k drezu a schmatol čistú utierku.

Ale podľa všetkého ona už viac riad umývať nechcela. Prešla cez malú kuchyňu a zmizla vo svojej spálni. Zatvorila dvere, ktoré tie dve miestnosti oddeľovali a oznámila: "Vyprevaď sa sám, Malfoy. Šťastné Vianoce."

Oprel som sa o drez a prekrížil si ruky. Nechcel som nič viac než mať šťastné Vianoce, ale to prianie sa mi nikdy nevyplní, ak ich Hermiona Grangerová nebude mať rovnaké.

Prvý problém bol, že som ju miloval. Druhý problém bol, že ona ma pravdepodobne na oplátku nemilovala.

Najväčší problém zo všetkého bolo to, že ona možno nebude schopná milovať kohokoľvek, nie od posledných Vianoc. Prešiel som ku gauču v obývačke a posadil som sa. Vyložil som nohy na konferenčný stolík, niečo čo neznášala a preklial som deň, keď Hermiona Grangerová stretla Rona Weasleyho, naozaj preklial. Ale viac než čokoľvek iné som ľutoval ten deň, minuloročný Štedrý deň, kedy ju ten sprostý hajzel opustil a nechal ju úplne samu a neschopnú milovať.

Minulé Vianoce ju muž, ktorý bol päť rokov jej poondiatym snúbencom, posledných desať rokov láskou jej života, jej tajnou láskou odvtedy, čo mala dvanásť, Dubová hlava Weasley, ktorého meno nesmie byť vyslovené, opustil na Štedrý deň. Keď jej povedal, že sa zamiloval do niekoho iného, keď povedal, že mu došlo, že ak k nej nedokáže byť úprimný na Štedrý deň, tak potom kedy inokedy by mohol?

Bola to tá najväčšia kopa sračiek, akú som kedy počul.

S poľutovaním si spomínam na ten večer, ako keby sa udial včera a nie pred rokom. Práve mali svoju veľkú každoročnú oslavu, presne tu, v tomto istom byte. Pretože som bol ich sused z horného poschodia a jej spolupracovník a pretože sme sa všetci pred rokmi rozhodli nechať všetko minulé minulým, pozvala ma na ich malý večierok.

Bol to jeden z najhorších večerov môjho života, pretože to bol jeden z najhorších večerov jej života.

Ten kretén dokonca ani nepočkal, kým odídu hostia, aby jej to povedal. Zaviedol ju do ich spálne (tá istá spálňa, v ktorej sa teraz skrývala), zatvoril posúvacie dvere a potom jej povedal, že je zamilovaný do niekoho iného a že chce byť čestný k nim obom, takže ju v ten večer opúšťa.

Bola to tá najzbabelejšia vec, ktorú som kedy videl muža urobiť a to som už vo svojom živote videl veľa zbabelých vecí. Sám som vo svojom živote veľa zbabelých vecí urobil, ale toto prekonalo všetko.

Následne všetci v miestnosti začuli, ako jej puklo srdce v podobe priškrteného výkriku, ktorý prerazil nocou a zdalo sa, že preniká pevnými dubovými dverami. Keby som musel zvoliť pomenovanie pre tú noc, nazval by som ju 'Tichou nocou', pretože po jej plači sa všetci v miestnosti prestali zhovárať. Niektorí z nás prestali dýchať. Potter vypol vianočnú hudbu, a keď Weasley vyšiel von z dverí, Potter k nemu pristúpil a povedal: "Myslel som si, že chceš počkať až po Vianociach."

"Nemohol som čakať. Musel som to urobiť. Musel som to ukončiť. Ja si nezaslúžim šťastné Vianoce so ženou, ktorú milujem?" odpovedal ten Lasičiak. Chcel som toho muža prekliať, práve vtedy a tam, ale bol som v izbe plnej bývalých chrabromilčanov, tak aby som zachoval pokoj, pevne som zovrel svoj prútik, ale vôbec som ho nevytiahol.

Potom Harry Potter, muž, ktoré som rád nenávidel, urobil niečo, čo ma v jedinej sekunde prinútilo obdivovať ho a keby som mal byť úprimný, čo zvyčajne nie som, priznal by som, že ho za to stále obdivujem až do dneška.

Nakukol cez otvorené dvere (rovnako ako ja) a uvidel Grangerovú na posteli, zlomenú a zúfalú, ale už viacej neplakala. Potom Zjazvenec zdvihol zovretú päsť a starým dobrým muklovským štýlom, na ktorý by bola jeho humusácka mamička pyšná, vrazil tomu ryšavému chlapíkovi rovno do nosa. Okamžite mu ho zlomil.

Weasley si chytil nos; krv sa valila po celom tom škaredom červenom svetri, ktorý mal na sebe. Zdvihol svoju tašku a ihneď odišiel. Zvyšok hostí, úbohí bezradní bastardi, tam stáli v naprostom šoku, až kým Potter s tým Weasleyovic dievčaťom neprinútili všetkých odísť.

To vtedy som využil svoju šancu a vkradol som sa - hadie spôsoby niekedy fungujú - do jej izby, ktorá bola osvetlená jedinou lampou pri posteli. Stál som pri vzdialenej stene, vedľa okna, takže som bol prevažne v tieni.

Potter si ma nevšimol, keď sa vrátil do izby a posadil sa k nej. Chytil ju za ruku,  poklepal po nej a povedal jej, že všetko bude v poriadku. Uvažoval som, prečo pociťoval potrebu klamať jej. Po celý čas, čo sme tam s ňou boli, mu povedala jediné: "Nechal ma na Štedrý deň, Harry. Ja by som mu to nikdy, nikdy neurobila."

Na to Potter odpovedal: "Viem, viem." Pozrel sa do rohu izby, zbadal ma a venoval mi hlavou slabé prikývnutie. Nevedel som, čo to prikývnutie malo znamenať, ale zobral som ho ako pozvanie zostať. Klesol som do sediacej pozície a po hodine, počas ktorej bola stále v katonickom stave, Potter so svojou ženuškou nakoniec odišli.

Na moje prekvapenie práve vtedy začala plakať. Skoro som vybehol z izby, aby som stiahol Pottera späť do bytu. Čo som mal s plačúcou ženou robiť? Vedel som, že trpela, ale ako som jej mohol pomôcť? Došlo mi, že keď som sa dokázal vkradnúť do izby, tak sa môj zadok dokáže rovnako vykradnúť von, ale ako som sa blížil k dverám, tak ticho ako som len dokázal, prehovorila, bez toho, aby zdvihla hlavu z vankúša: "Prosím, zostaň."

Zostal som. Zostal som presne tam, kde som bol.

Potom povedala: "Objím ma."

Objal som ju. Ľahol som si na posteľ vedľa nej a objal som ju. Bolo to pre mňa také netypické. Nikdy predtým som si nepomyslel, že budem v posteli so ženou a nebudem s ňou mať sex. Bol to ponižujúci zážitok. Jedine tak sa to dá popísať. A takisto ma uvádza do rozpakov priznanie, že som sa potešil, keď ju opustil. V skutočnosti som mal veľkú radosť. Nie z jej bolesti. Taký blbec som už viacej nebol. Myslím tým, že stále som slizký hajzel, iste, ale �±ebol som vyložený bastard. Uvedomoval som si, že má city a uvedomoval som si, že je smutná. Dôvodom, prečo som bol šťastný, bolo, že bola konečne voľná a že som ju objímal.

Pretože do čerta so všetkým, šialene som ju miloval. Vidíte, viem, že kvôli tomuto vyhláseniu budem znieť úboho. Kým sa o tom bavíme, asi by som sa mal do toho oprieť a povedať úplnú pravdu. Už ju viac než rok milujem a chcel som jej to dnes večer povedať, ale ona sa teraz skrýva vo svojej spálni, takže čo mám robiť?

Asi to začalo obdivom, keď sme spolu začali pracovať. Obaja sme pracovali pre ministerstvo mágie, ale v rôznych oddeleniach. Raz mali naše oddelenia spoločnú schôdzu a ja som meškal, pretože mávam k meškaniu sklony. Keď som vošiel do zasadačky, boli tam k môjmu nepríjemnému sklamaniu za veľkým oválnym stolom voľné len tri miesta. Jedno vedľa môjho šéfa, ktorý ma mal plné zuby a nebol by nadšený, že idem neskoro, jedno vedľa Harryho Pottera, no nazdar, všetci poznáme našu minulosť, a tretie bolo vedľa nej.

Usmiala sa na mňa a odtiahla stoličku vedľa seba, akoby vycítila moju dilemu. Posadil som sa vedľa nej a od tej chvíle som o nej premýšľal inak.

Nezamiloval som sa do nej okamžite, pretože takéto veci sa stávajú len v zošitových románoch. Ani zďaleka som ju nemiloval. Nemal som ju rád odvtedy, čo sme boli deťmi, hoci vtedy na vianočnom bále v štvrtom ročníku vyzerala dobre. Ale pretože som ju ďalšie tri roky na smrť nenávidel a plánoval som koniec jej a jej priateľov, určite by som nemohol povedať, že som ju celé roky miloval.

Nie, moja láska prišla pozvoľna. Začala na schôdzi, ktorá bola 15. novembra a ako som uviedol, začala obdivom. Zosilnela 1. decembra toho istého roku, keď si ma všimla vo výťahu v našom dome (býval som v byte nad ňou) a pozvala ma na vianočný večierok. Potom, 12. decembra, prišla hore, zaklopala na moje dvere a dala mi nejaké hrozné sušienky, o ktorých vyhlásila, že sú to soby, ale prisahám, že vyzerali ako mapa Spojeného kráľovstva a chutili dokonca ešte horšie, ale pravda bola, že ma dostali.

Najprv som popieral svoje city, napriek tomu, že som bol jediný, kto o nich vedel. Hrešil som sám seba, prplal som sa v tom a nazýval sám seba hlupákom. Vážne, ako som sa vôbec mohol zaoberať myšlienkou o tom, že sa mi páči, nevraviac o inom cite?

Tesne pred jej katastrofálnym vianočným večierkom som ju zazrel nakupovať. Bola v muklovskom obchode, v mužskom oddelení a pozerala sa na dva odlišné svetre. Jeden bol pekný, kašmírový, strieborný, dosť drahý a druhý bol príšerný, červený, určite upletený z umelej bavlny, a mal vpredu akýsi hlúpy symbol cukrovej paličky.

Postavil som sa za ňu, stále nevedela, že som tam a nakoniec som jej zašepkal do ucha: "Keby si kupovala jeden pre mňa, navrhol by som ten strieborný. Pasoval by k mojim očiam." Pootočila sa a v jej pohľade bolo pobavenie. "Ale," pokračoval som, "ak je to pre Weasleyho, potom si myslím, že ten červený by sa mu hodil k vlasom."

Na to sa usmiala.

Otočila sa ku mne a priložila mi sivý sveter na hruď. Pridržala mi ho na pleciach, oprela ho o ne a vyhladila rukami. Musel som sťažka prehltnúť a zažmurkať, inak by som možno urobil niečo trápne, napríklad by som sa roztriasol, alebo by som si ju pritiahol do náručia a bozkával ju, až kým by sa jej nepodlomili kolená.

Jej pohladenie mojej hrude, dokonca cez látku svetra a saka, ktoré som mal oblečené, vyslalo do mojej hlavy všetky možné predstavy a žiadna z nich nebola o cukrovinkách.

"Strieborná ti pasuje k očiam." Potom ten sveter odložila, poskladala ho a položila naspäť na stôl. Hneď vedľa neho položila ten škaredý sveter. Otočila sa so slovami: "A čo tento?" Ukázala na nádherný modrý sveter.

"Grangerka, myslím, že to je dámsky sveter. Niekto ho dal na tento stôl omylom."

"Ja som ho tam dala, kým som si prezerala tie dva. Páči sa mi. Chcela som si ho kúpiť pre seba, ale potom som si spomenula, že sú Vianoce a mala by som nakupovať pre druhých. Je lepšie dávať než dostávať."

Zdvihol som ten modrý sveter. "Áno, už som tie kecy predtým počul, ale musím povedať, že som vždy bol dvakrát šťastnejší, keď som darčeky dostal, ako keď som ich dával." Len som k nej bol úprimný, ale ona si musela myslieť, že žartujem, pretože sa zasmiala a v ten deň som sa do nej zamiloval ešte viac.

Zdvihol som ten modrý sveter a napodobnil jej správanie predtým, primeral som jej ho k ramenám. Nechal som ho tam. Pozrela sa nadol na ten modrý sveter a späť do mojich očí. Uvedomil som si, že mám stále ruky na jej pleciach a hoci som sa díval len na ňu, priamo na ňu, priamo do jej očí a nie na sveter, povedal som: "Nádhera."

Začervenala sa. Zamiloval som zase o kúsok viac.

Totálne stratený som bol, keď dva dni pred tým prekliatym večierkom zaklopala na moje dvere a povedala: "Malfoy, priniesla som ti ozdoby, mám ti ich zavesiť na stromček?"

Pustil som ju do bytu. "Nemám stromček, Grangerka. Som pohan a nemám tieto sviatky vo veľkej úcte."

Zamračila sa na mňa. Zamiloval som sa ešte viac. Potom som sa na ňu usmial a ona mi úsmev vrátila. Už som v tom bol až po uši.

"Naozaj nemáš stromček?"

"Nevidel som dôvod robiť si s ním starosti." Toľko bola pravda. Na prvý sviatok vianočný som bol pozvaný na Manor, nuž, nie, to nebola pravda. Očakávala sa moja návšteva na Manore a mal som dve pozvania od nádherných žien, ktoré sa obe so mnou chceli podeliť o moje vianočné poleno, ak to mám hrubo povedať, a kvôli zvyšku  sviatku som nevidel dôvod mať stromček. A čo viac, zabudla, že mám stráviť Štedrý večer na jej večierku? Prečo by som potreboval stromček?

Onedlho som zistil, že stromček potrebujem, pretože Hermiona Grangerová chcela, aby som stromček mal. V ohromení pokrútila hlavou, nariadila mi, aby som sa ani nepohol a vrátila sa o chvíľku neskôr s malým stromčekom v rukách. Ozdobila ho a dokonca mi dovolila naň zavesiť dve ozdoby, hoci jednu z nich premiestnila. Vtedy sa to stalo. Kompletne, dočista a beznádejne som sa do tej čarodejnice zamiloval. Na druhý deň, keď som zistil, že pod stromček položila darček, bol som okúzlený ešte viac. Hlavne, keď som zistil, že je to ten strieborný sveter. Usmial som sa. Ja už som jej ten modrý zabalil a presne v tejto chvíli bol na jej kuchynskom stole.

A prisahám... v okamihu, keď som zaklopal na jej dvere, aby som sa zúčastnil jej vianočného večierka oblečený v mojom striebornom svetre a všimol si, že ona má sebe ten modrý a a že sa znova usmiala, v tom okamihu som uvedomil, že je to maximálne rozvinutá láska. A to ešte nebola čerešnička na torte. Vrcholný okamih bol o pár minút neskôr, keď Weasley prešiel cez izbu v tom sprostom červenom vianočnom svetri s cukrovou paličkou napredku. Skoro som sa nahlas zasmial! A čo je dôležitejšie, nadobro som sa do nej zamiloval.

O pár hodín neskôr som ju objímal na posteli, ten pekný, modrý sveter pokrčený, ten strieborný nasiaknutý jej slzami. A moje srdce kvôli nej pukalo, nech to bolo akokoľvek malé srdce.

Teraz, o rok neskôr, bolo moje srdce kvôli nej stále zlomené a tiež stále plné lásky a jej srdce sa ešte stále nezahojilo. Práve tak ako sa Weasley ospravedlnil, že ju opúšťa na Štedrý deň (pretože koniec koncov, ak on nemôže byť k nej úprimný na Vianoce, tak kedy inokedy, ten sprostý skazený smrad) potom to isté platilo pre mňa. Bol Štedrý deň, myslím, že som čakal dosť dlho a ak jej srdce nebude vnímavé k mojej láske, potom myslím, že ja budem sklamaný.

Ale musel som jej to povedať.

Pozor, nie som nejaký láskou sužujúci sa blázon. Nikdy som nesníval o dni, že ju strhnem z nôh a prinútim ju byť mojou. Nie som nejaký chorý prenasledovateľ. Neprehrabúvam sa v jej odpadkoch, nemám kader jej vlasov pod svojím vankúšom. Som zaľúbený, ale nie som blázon. Nemiloval som ju z diaľky. Som si istý, že počas uplynulého roka vedela, čo cítim. Niekoľkokrát som jej to skoro povedal. Držal som ju za ruku, keď bola smutná, pobozkal jej prst, keď sa popálila a dal jej mastičku na jej spálený chrbát od slnka, prepánakráľa, a ani som sa jej nepokúsil dotknúť. Bol som dokonalý gentleman, ale viac než priateľ a ona bola bystrá žena. Musela to vedieť. To muselo byť to, prečo so mnou odmietala hovoriť. Už ma nezadrží. Poviem jej to dnes večer a nech ma pri tom snažení prekľaje, ale vypočuje ma!

Je to niečo, čo už viacej nemôžem popierať. Milujem ju. Skutočne ju milujem. Milujem ju viac než rok a vedomie, že sa znova vrátil ten hlúpy Štedrý večer a že ona stále rovnako o rok neskôr trpí, stále lámalo moje vyššie spomenuté malé, maličké srdce.

Chcel som jej to povedať celý deň. Mal som v úmysle čakať až do zajtrajška, na prvý sviatok vianočný, ale keď dnes večer zaklopala na moje dvere a vyhlásila: "Do hodiny nech je tvoj zadok dole v mojom byte! Mám svoj každoročný vianočný večierok!" To ma omráčilo. Taktiež mi to zničilo plány. Ale kvôli nej by som urobil čokoľvek, takže som sa vyobliekal do svojho najkrajšieho obleku a čakal som, až kým nebol čas. Potom som zaklopal na jej dvere a teraz som tu, čakám, kým jej poviem, čo cítim. A ona ani nevyjde z tej prekliatej spálne.

Sedel som štyri hodiny s jej sprostými priateľmi, hral hlúpe hry, spieval hlúpe koledy, otváral hlúpe žartovné darčeky (dostal som viazanku, čo svietila) a čakal, kým všetci odídu, aby som s ňou mohol konečne hovoriť a teraz sa predo mnou skrýva.

Kopol som do jej konferenčného stolíka, položil nohy na zem, odhodlaný otvoriť tie dvere a povedať jej do tváre, že síce je v prekliatom zúboženom stave, ale, oh áno, ja ju milujem... lenže v tom otvorila dvere.

"Draco?" spýtala sa.

Mal by som ju ignorovať. Naozaj by som mal. Na druhej strane, možno by som mal začal zbierať ten bordel, čo bol stále roztrúsený všade navôkol... krabice, pásky, papier a tašky. Ani ona predsa nemala umývať všetky tie špinavé riady. To by som mohol urobiť. Prečo by som sa s ňou mal rozprávať len preto, že sa ona zrazu chce rozprávať so mnou? Prečo by som jej mal robiť nejakú láskavosť?

"Áno," odpovedal som. Bol som v láske zelenáč, čo môžem povedať.

Prešla ku mne a so sklopeným zrakom povedala, "Prepáč mi to."

"Čo?" spýtal som sa lámavým hlasom. Šla mi povedať niečo hrozné ako: "Prepáč mi, ale viem, že ma miluješ, ale ja ťa nemilujem"? Až do tejto chvíle ma nenapadlo, že je niečo také možné, chcem tým povedať, vážne ľudia, ja som zatratene úžasný.

Prikradla sa bližšie a z nejakého dôvodu som mal potrebu byť na stráži. Načiahla sa po mojej ruke, za sekundu ju stiahla naspäť a potom sa znova načiahla a zobrala moju ruku do svojej. "Je mi ľúto, že som čakala tak dlho s tým, aby som ti niečo povedala."

Skutočne som mal srdce v krku. Bol som zvedavý, či by som sa dokázal zadusiť svojím vlastným srdcom. Čo mi mala povedať? Prečo som jej nemohol povedať, že ju milujem skôr, než mi ona povie svoje zlé správy? Keby som jej bol povedal prvý, že ju milujem, a potom mi chcela povedať niečo hrozné, bola by aspoň ona tá zlá za to, že ma prinútila mať zlý zážitok vo sviatok.

Urobila ešte jeden krok ku mne, a ja som, prisahám, zmrzol, ale nie pretože v jej prekliatom byte tiahlo, čo aj tiahlo. Keď sa načiahla po mojej druhej ruke a držala obe moje ruky vo svojich, trochu som otočil hlavu a povedal som: "Desíš ma, Grangerová."

Potom ten preslávený, zamilovania hodný úsmev poctil jej tvár a ona povedala: "Milujem ťa, Draco. Už od minulých Vianoc, ale nevedela som, ako ti to povedať. Chcela som minulý rok počkať až po sviatkoch, a potom povedať Ronovi, že by to medzi nami nefungovalo, najprv jemu povedať, že ho už viacej nemilujem a potom som tebe chcela povedať, že niečo cítim k tebe. Nechcela som to uponáhľať a chcela som to urobiť správne, ale Ron to všetko musel zničiť."

"Potom som sa ti to dlhú dobu bála povedať, pretože to bolo skrátka príliš skoro, nechápeš? Všetci by si mysleli, že je to na oplátku. Ty by si spochybňoval moju úprimnosť."

Musím povedať, že som si pripadal, ako keby ma zasiahol blesk. V šoku som tam stál ako stĺp! Predstavte si, čo som cítil, keď pokračovala: "Asi som sa do teba skutočne zamilovala alebo aspoň som začala byť do teba zamilovaná tesne pred Vianocami minulý rok. Oh, Malfoy, prosím, netvár sa tak šokovane!" Pustila moje ruky a prešla na druhú stranu izby.

"Viem, že je to nevítané, a viem, že na mňa myslíš jedine ako na svoju priateľku, ale už to viac nedokážem popierať. Viem, že si sa chcel celý večer so mnou porozprávať a došlo mi, že mi chceš povedať, že moje city sú nedovolené, nevítané a že v tebe vzbudzujú odpor. Viem, že musíš vedieť, čo cítim, chcem tým povedať, všetky tie kradmé dotyky, výhovorky, aby som ťa videla, to ako sa na teba občas pozerám. Viem, že neopätuješ moje city, chcem povedať, prečo by si mal?"

Prešla k zasúvacím dverám a posadila sa na posteľ. Bol som nútený ísť za ňou, presne tak ako minulé Vianoce. "Bola som na dne, a moje pocity a všetok ten zmätok, chcem tým povedať, kto rozumný by ma chcel zobrať na palubu, však?"

Chcel som na ňu odpoveď zakričať... ja! Ja ťa chcem zobrať na palubu! Nevedel som, čo ten eufemizmus znamená, ale ak to znamenalo chytiť ju za ramená a bozkávať niekoľko dní bez prestania, potom som ju chcel prijať na palubu práve tu a teraz.

Ako mohli dvaja inteligentní ľudia, v skutočnosti dvaja najinteligentnejší ľudia, ktorých poznám, ja v čele, ona druhá, byť tak neuveriteľne nechápaví, a nazvime veci pravými menami... sprostí?

Ona ma milovala!

Nuž, body pre ňu, pretože ja som ju tiež miloval. Strávili ste posledných desať minút (pätnásť, ak pomaly čítate) tým, že ste čítali, ako veľmi ju milujem, ale dokázal si niekto z vás predstaviť, že ma aj ona miluje na oplátku?

Odvetil som: "Si normálna?" Pripúšťam, nie najromantickejšia vec, čo som mohol povedať, ale musel som byť istý skôr, než som pokračoval.

Zatvárila sa zmätene. Pokrútil som hlavou, potiahol ju, aby sa postavila a povedal som: "To nič, Grangerka, si taká hlúpa, ale neboj sa, pretože podľa všetkého, je to niečo, čo je nákazlivé, pretože ja som tiež hlúpy."

Prestala dýchať a čakala na mňa, aby som pokračoval. "Chcel som ti celý večer povedať, nie, chcel som ti celý rok povedať, že ťa milujem a teraz si tu ty, ty hlúpy truľko, a chceš mi povedať presne to isté! Ako sme obaja mohli byť takí hlúpi?"

"Nuž, v tvojom prípade..." začala. Priložil som jej ruku na ústa.

"Nekaz moju chvíľku," vyhrešil som ju. "Prepánakráľa, Grangerka, my dva ja sme fakt beznádejní pár."

"Myslím, že sme," odpovedala pokorne. Posadila sa na posteľ a ja som si sadol vedľa nej. Zobral som ju za ruku a trel po nej palcom. Potom som urobil niečo, čo som v minulom roku urobil niekoľkokrát, ale čo tentoraz znamenalo o toľko viac. Pobozkal som jej ruku. Zatvoril som oči, pobozkal jej ruku a potom som si obe naše ruky priložil na srdce, ktoré už viac nepochybovalo o tom, že existuje, pretože Hermiona Grangerová by nikdy nemohla milovať niekoho bez srdca. To nebolo možné.

"Šťastné Vianoce, domnievam sa," povedala s úškrnom a potom si zahryzla do spodnej pery.

"Nechaj mňa," povedal som. Predklonil som sa a dotkol som sa jej hornej pery palcom, čo spôsobilo, že uvoľnila spodnú peru zo svojich zubov. Prstom som dvakrát obkolesil jej pery, skôr než som sa sklonil a pritlačil svoje ústa na jej.

Jediné, čo môžem povedať, je, že stálo za to čakať. Cítil som v duši šťastie, ľahkosť, rovnako ale aj ťažobu vo svojej hrudi, hoci súčasne pociťovať aj ľahkosť aj ťažobu bol oxymoron, ale kto som ja, aby som spochybňoval cesty lásky?

Pritlačil som pery o trochu silnejšie a s minimálnym tlakom otvoril jej ústa. Stále mala jednu ruku v mojej a ja som sa načiahol k jej krku druhou, skôr než som ju nechal odpočívať v jej vlasoch. Naklonila hlavu trocha doľava a druhú ruku presunula k môjmu lícu. Bol to ten najintenzívnejší bozk, ktorý som kedy zažil a taktiež možno ten najskutočnejší. Zrazu zostala vyplašená, pretože sa odo mňa odtiahla so slovami: "Čo teraz?"

"Teraz sa dostávame k veľmi šťastným Vianociam, Hermiona."

"To by som chcela." Naklonil som sa, aby som ju znova pobozkal, ale odklonila sa, tak som sa zamračil. Riekla: "Keď sme pri tom, naozaj si mi mal skôr povedať, že ma miluješ."

"Povedal by som to isté tebe, ale na čo by to bolo? Mám pocit, že by som mal práve teraz byť ticho, ak chcem, aby sme sa ďalej bozkávali," povedal som na rovinu. A po tomto okamihu to bola vážne tichá noc. Možno dokonca svätá noc.

Koniec

Šťastné sviatky a Veselé Vianoce!

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Libbi - 01.03. 2024
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: A Silent Night Od: doda357 - 21.12. 2016
Ešte, ešte, ešte :-) Chcem pokračovanie tejto nádhery :-) Niežeby sa mi drabble nepáčili, ale čím dlhšie, tým lepšie :-) Ďakujem krásne :-)

Re: A Silent Night Od: mami - 20.12. 2016
Lepšie zísť z krátkej cesty, ako trpieť... Hermiona musela stráviť najprv to, že Ron to vyriešil skôr než ona(aj keď na Vianoce sa to hádam ani nehodí...)

Re: A Silent Night Od: Jimmi - 12.12. 2016
5:3 Tak toto bola davka romantiky. Vzhladom.na.to.ze fakt ide o.starinku (problem.s kodovanim okrem ineho) tak ma prijemne prekvapila. Teda az na ten priserny y/i. Aj ja chcem... ach jaj.

Re: A Silent Night Od: Lupina - 11.12. 2016
Tak tuto jsem si nepamatovala! Ron měl koule a rozsekl to. Sice měl zvolit jiný den, tento je fakt krutý. Ale Hermiona byla zvláštní. Myslím, že autorka ji nechala plakat, jen aby zvýšila napětí. Draco byl úžasný, zmijozelské princátko. A ten sladký konec... Ach. Děkuji.

Re: A Silent Night Od: JSark - 08.12. 2016
Ale vzhľadom na to, že Vianoce a stromček boli pôvodne pohanské, tak by ich Dráčik mal sláviť. :) Krásne Vianoce.

Re: A Silent Night Od: martik - 08.12. 2016
Draco je tady tak romantický a přitom stále svůj: Vážne ľudia, ja som zatratene úžasný. Som zaľúbený, ale nie som blázon. Jen se mi nějak nechce věřit, že po těch náznacích, co Draco popisuje, necítili aspoň trošku naděje, že by to mohlo být vzájemné. A taky se mi nelíbí představa Hermiony brečící do polštáře, spíš by Ronovi něco omlátila o hlavu, nejlépe svoji lásku k Dracovi Díky Jimmi

Re: A Silent Night Od: Jacomo - 08.12. 2016
Ach... asi jsem se právě rozpustila... tolik romantiky. A rovněž mě zaujaly margaretiny poznámky. Já celkem té Hermioně věřím, že jí to Ronovo sdělení bolelo, přece jen teprve uvažovala o rozchodu, nebyla si jistá, který krok je správně, možná ta láska k Dracovi ještě nebyla jistá, to až pak z odstupu člověk pochopí, že vlastně miloval už tehdy, když... No prostě krása. Děkuji za překlad a za zařazení do Zlatého fondu. Letošní Advent je skutečně skvělý. P.S. pro marci - u mě je to 5:3 ve prospěch sklerózy :-D

Re: A Silent Night Od: marci - 08.12. 2016
Krásné! :) A moc se mi líbily Margaretiny postřehy :) Díky moc. 6:2

Re: A Silent Night Od: denice - 08.12. 2016
Další z mých srdcovek, čtu vždycky, když hledám kousek ryzí a nefalšované romantiky :-) Vždycky se mi líbilo, jak se Draco bezvýhradně staví za Hermionu - je vidět, že je do ní opravdu velice zamilovaný, a tak to má být. Díky.

Re: A Silent Night Od: margareta - 08.12. 2016
Tahleta povídka mi vždycky přišla taková divná. Usmívat se na vánoce na někoho s vědomím, že ho další den vyzvu k odchodu, protože ho nemiluji a navíc už miluji jiného, je dost pokrytecké. Nejspíš už ten konec oba dva cítili delší dobu a Ron byl jenom ten, kdo první našel odvahu to rozseknout a hlasitě přiznat. Připadá mi, že Hermiona potom brečela spíš ze vzteku, že byla předběhnuta; že dostala kopačky dřív, než je mohla dát sama! / ledaže by brečela úlevou/. Nemám moc Rona v oblibě, ale v tomto případě si myslím, že se zachoval mnohem čestněji, než ona. A že si i vánoc vážil víc než ona, když je odmítnul strávit ve lži a předstírání. A stálo mu to i za zlomený nos. Draco je tu ovšem k sežrání. Ty jeho úvahy a vnitřní samomluvy, jak sám sebe zkoumal a přesvědčoval, když se v něm pral normální zamilovaný chlap se Zmijozelem, to je prostě čtenářská lahůdka!! Děkuji, že jste ji zařadily! Mezi vším tím sladkým přijde taková slanohořká pilulka opravdu k chuti! A navíc má sladké jádro!! Děkuji moc!!!

Re: A Silent Night Od: silrien - 08.12. 2016
Aaah, tohle je tak romantické. A zároveň je tady Drago tak roztomile egoistický. Nádhera. Děkuji P.S. První na kterou si vzpomínám :)

Prehľad článkov k tejto téme:

Мерри: ( Zlatý fond )06.01. 2017Amorci na stropě
CJK: ( Zlatý fond )01.01. 2017Pohádka o Světlu a Temnotě
Darkrivertempest: ( Zlatý fond )31.12. 2016Viscum amor
Cheryl Dyson: ( Zlatý fond )26.12. 2016Prišli ku Vám koledníci
weknwekonf: ( Zlatý fond )25.12. 2016Škrkny
Sirylu: ( Zlatý fond )24.12. 2016Vianoce sú vo vzduchu... nenadychujte sa príliš!
Gravidy: ( Zlatý fond )23.12. 2016Svokrovinky, lotrovinky a iné podslinky
Sharkeygirl: ( Zlatý fond )22.12. 2016You're a Mean One Mr. Grinch
Ramora: ( Zlatý fond )21.12. 2016Jen si tak trochu písknout
eeyore9990: ( Zlatý fond )20.12. 2016Nikdy nebuď spícího draka (bez důkladného zaškolení)
Cecelle: ( Zlatý fond )19.12. 2016Škola hrůz
melisande88: ( Zlatý fond )18.12. 2016Válka s kůrolezem
Musyc: ( Zlatý fond )17.12. 2016Tady a teď
Muggles: ( Zlatý fond )16.12. 2016Jenom jednoduchá desková hra
Olivia Lupin: ( Zlatý fond )15.12. 2016Krásně svázané Vánoce
Mother of Tears: ( Zlatý fond )14.12. 2016Triumf logiky
opalish: ( Zlatý fond )13.12. 2016Vendelín, který nikdy nebyl
AWickedMemory: ( Zlatý fond )12.12. 2016Pohádky jsou pro mudly
MiHnn: ( Zlatý fond )11.12. 2016Rumour Has It
greenschist: ( Zlatý fond )10.12. 2016Náležitě vyjádřená vděčnost
MyTeenageDream: ( Zlatý fond )09.12. 201612 věcí, které si Voldemort NEPŘEJE k Vánocům
Ostatní autori: ( Zlatý fond )08.12. 2016A Silent Night
Scattered Logic: ( Zlatý fond )07.12. 2016Daň z tupých hláv
Fidelia: ( Zlatý fond )06.12. 2016Všetko je v poriadku, pani markíza...
Jenwryn: ( Zlatý fond )05.12. 2016Rodinný recept Princeů
Artemis Day: ( Zlatý fond )04.12. 2016Lustr
sunnyjune46: ( Zlatý fond )03.12. 2016Fotku, jinak nevěřím
Della D.: ( Zlatý fond )02.12. 2016Čokoláda
( Zlatý fond )01.12. 2016Každý Snupin, který byl kdy napsán