Preklady fanfiction Harryho Pottera

Draco si pomyslel, že to, čo povedala, bolo absolútne šialenstvo! Najbližší priateľ jej bratranca nemôže byť zodpovedný za ujmu, ktorá jej bola spôsobená. Tomu sa nedalo uveriť. „Chcete mi povedať, že si myslíte, že to Remus Lupin je zodpovedný za váš únos a mučenie?“

„Nie, chcem tým povedať, že neviem,“ vykoktala. Cítila len zúfalstvo. Nevedela, čo si myslieť alebo cítiť, alebo čo bolo skutočné a čo nebolo skutočnosťou. Prešla k dverám, ale on ju predbehol. Postavil sa pred dvere, aby jej zablokoval východ. „Neviem, kto ma v lese napadol alebo kto ma preklial. To nebol pán Lupin. Potom som mala zaviazané oči, ale počula som mužský hlas. Avšak, pán Lupin na mňa ukázal prútikom a vymazal mi spomienky! Vzal ma na okraj mesta a odtiaľ som sa vrátila späť. Spomínam si na to. Spomínam!“ Ešte nemala vyjasnené drobné detaily. Pokračovala: „To on mi rozviazal oči a použil liečivé kúzlo na bolesť, potom povedal, že Lord Potter už vie, že som sa stratila a vy tiež, A že mám na vás naposledy pomyslieť skôr než prestanete pre mňa existovať.“

„Ako si môžete tak jasne spomínať na túto udalosť, ale strašne málo na ostatné spomienky?“

“Neklamem!“ kričala, očividne rozrušená, že jej neverí.

„Nehovorím, že klamete,“ zakričal späť, „môžete byť zmätená.“

Odtlačila ho od dverí, čo by za inej situácie bolo zábavne, ale teraz bol rovnako frustrovaný ako ona. Otvorila dvere. „Ak mi dokonca vy neveríte, viem, že môj bratranec mi nikdy nebude veriť! Stratila som všetku nádej! Som sama a opustená. Ostanem tu, u vás doma, vydaná na milosť tomu mužovi. Bojím sa, čo ďalšie urobí.“ Zdvihla okraj sukne a bežala z miestnosti. Bežala chodbou do knižnice, s veľkou drámou, a tresknutím dvere zavrela. Draco si pomyslel, že aj v jej ťažkej situácii, bol tento akt drzý.

Šiel nájsť jedného zo sluhov, ale muž ho našiel ako prvý. „Neviete, kde je pán Lupin?“ spýtal sa ho Draco.

“Odišiel, informujúc ma, že príde na večeru,“ odpovedal muž s úklonom.

Draco to považoval za podozrivé. Hovorila pravdu? Podozrieval ju Lupin, že to vie? Draco považoval jej spomienky na nedôveryhodné. Pokiaľ vedel, Remus Lupin bol jej priateľ. Jeho city k dievčaťu sa zdali byť skutočné. Poznal ho iba ako maják starostlivosti a toho, kto vždy presadzoval najvyššie mravy a hodnoty. Slečna Grangerová sa musela zmýliť. Musela.

Draco zavolal jedného sluhu. „Kedy ten muž odišiel?“

„Odišiel hneď po vašom krstnom otcovi.“

XXXXXXXXXXXXXX

Severus Snape bol nešťastný muž. Pokiaľ mu pamäť siahala, býval nešťastným. Aký dôvod mal on k šťastiu? Nemal manželku, jediná ženu, ktorú miloval, si vzala iného. Nemal deti a jediná osoba, ktorú považoval za syna, ním teraz pohŕda. Mal len svoju prácu, ale ani z toho nemal radosť. Vo svojom živote priniesol množstvo obetí, všetko pre iných, a nikdy mu to nebolo vynahradené. Nikto nepochopil, čoho všetkého sa vzdal počas všetkých tých rokov, čo pracoval pre Temného pána, ale aj pre prácu špióna pre druhú stranu. Nikto sa nepamätal na tieto veci. Nie, radšej budú ohovárať jeho charakter.

Remus Lupin bol osamelý muž. Bol osamelý odvtedy, čo bol dieťa. Bol ignorovaný a urážaný, kvôli postihnutiu, ktoré nemal pod kontrolou. Nikdy nebol ženatý, ani nemal deti. Jeho traja najlepší priatelia na svete ho opustili. Všetci boli mŕtvi. Dvaja zomreli v boji s Temným pánom a jeden bojuje na strane Temného pána. Jediné, čo na svete mal, bol syn jeho najlepšieho priateľa, a obával sa, že ho tiež stratí. Keď Harry zistí pravdu, naozaj ho zavrhne. Musel urobiť to, čo bolo najlepšie, ale Harry a Hermiona to takto asi nepochopia. Teraz nemohol robiť nič iné, než modliť sa za odpustenie a pokračovať najlepšie, ako mohol.

Harry Potter bol utrápený muž. Cítil sa rozpoltený. Miloval mladú slečnu Weasleyovú, ale ukázalo sa, že nie je dôveryhodná. Tak to bolo v celom jeho živote. Nikdy nemohol nikomu veriť. Nie, nebola to pravda, dôveroval svojmu nebohému kmotrovi, Siriusovi Blackovi, svojmu otcovi a bývalému najlepšiemu priateľovi, Remusovi Lupinovi, a svojej milej, sladkej sesternici, Hermione. Potom, čo jeho rodičia zomreli, vzali ho do svojho domu teta a strýko z matkinej strany. Bolo mu tam mizerne a zaobchádzali s ním akoby bol zberba, ako jazva na spoločnosti. Netušil, že bol syn vikomta, kým neodišiel do školy. Potom ho vzal jeho krstný otec, Sirius Black, a vychoval ho na Potter´s Hall ako vlastného syna. Sirius zomrel počas vojny proti Voldemortovi. Keď mal Harry jedenásť rokov, bolo mu povedané, že jeho osudom je zachrániť čarodejnícky svet. To bolo veľké bremeno pre takého mladíka.

Napriek tomu urobil všetko, čo bolo povedané, s množstvom obetí. Potom, čo nakoniec porazil Temného pána a jeho smrtijedov, dúfal, že jeho život bude jednoduchší. Že nájde jediného žijúceho príbuzného, Hermionu Grangerovú, privedie ju do svojho domu, ožení sa so slečnou Weasleyovou a nakoniec bude mať trochu šťastia, ktoré si zaslúži každý človek. Zdalo sa však, že každý človek, okrem Harryho Pottera.

Draco Malfoy bol zmätený muž. Správaním hrdý a vystatovačný, žil svoj život s istou aroganciou, ktorú pociťoval vďaka svojmu pôvodu. Vyvolával závisť u všetkých, ktorý ho poznali, ale mal pocit, že by to tak malo byť. Bol vychovaný vo viere, že veci idú istou cestou. Neexistujú žiadne odtiene šedej. Bolo len správne a zlé, čierne a biele, čistokrvní a tí ostatní. Bol vychovaný veriť klamstvám Temného pána. Dnes, hlboko vo vnútri, niektoré z tých lží, ktoré boli v jeho duši tak hlboko zakotvené, vyplávali na povrch. On to chcel zmeniť. A zmenil. Chcel nájsť sladké dievča, aby sa s ňou oženil, dievča, ktoré by bolo inteligentné, vtipné, krásné a súcitné. Stretol slečnu Grangerovú, ale beda, nebol voľný, aby si ju vzal, pretože bol pyšný a nebol pripravený vzdať sa všetkého, čo kedy mal alebo čo vždy poznal. Možno niekedy bude. Zomrel by kvôli nej, ale svojho mena by sa nevzdal.Čo na to povedať? Bol zmätený.

Hermiona Grangerová bola inteligentná žena. Bola tiež rojko, ale nie tak veľmi, aby mala hlavu stále v oblakoch. Často bola označovaná za rozumnú. Napriek tomu mala pocit, že každý si zaslúži odplatenie, či bol dobrý alebo zlý. Mala pocit, že všetko živé na tejto planéte malo svoj účel, dôvod byť, dôvod k životu. Všetko sa navzájom ovplyvňovalo. Bola žena, ktorá si urobila prvý dojem, ale nebála sa ho zmeniť pri bližšom preskúmaní. Často bola považovaná za múdru a bystrú a dobrého znalcu charakteru. Ak to znamenalo, že ignorovala skutočný zmysel krutejších vecí v živote, tak bude ignorantom. Nikto jej nemohol povedať, že nebola práve tak dobrá, ako bola iná osoba. Cítila, že boli tak dobrí ako ona, takže ona musí byť tak dobrá, ako oni. Teraz len o tom musí presvedčiť ostatných.

XXXXXXXXXXXXXX

Severus Snape sa stretol s Remusom Lupinom mimo dediny, v malej kôlni, ktorú Lupin často používal počas svojej premeny. Snape vtrhol dnu, kde Lupin sedel pred kozubom, v ktorom nebol ani oheň.

„To nie je dobré, Lupin! Môj vlastný krstný syn ma obvinil, že mám niečo do činenia so zmiznutím slečny Grangerovej!“

Lupin, ktorý stále civel na zem, riekol, „No, podieľal si sa na tom, či nie?“ Konečne pozrel hore na druhého muža. „Máš niečo spoločné so smrťou slúžky?“

„Samozrejme, že nie! Ako sa to opovažuješ pýtať?“ kričal Snape, „a ty vieš, že ja som nemal nič spoločné s jej únosom a mučením. Nečakalo sa, že sa to stane. Čo keď ju so mnou v ten deň videl niekto iný? Čo keď ma niekto videl v dome? Od teba sa čakalo, že zabezpečíš  že o tom nikto nebude vedieť!“

Lupin, ktorý udržoval pokojný hlas, vstal. „Ako sa zdá, nič sa nestalo tak, ako sa malo stať. Mal si sa ňou láskavo porozprávať, pokúsiť sa presvedčiť ju, aby odišla do Rokfortu, kde bude v bezpečí a pod ochranou, bez toho, aby odhalila tvoje zámery a úmysly, ale ty si nikdy nebol symbolom zdvorilosti.“

„Tak si si to potom mal vybaviť sám!“ riekol Snape.

„Áno, s odstupom času vidím, že máš pravdu,“ odvetil Lupin. Pošúchal si nos a povzdychol si. „Uvedomuješ si, že som jej vymazal len krátkodobú pamäť. Čoskoro si spomenie. Čo sa stane potom? Bude chcieť odpovede a ja jej ich nemôžem dať.“

„V prvom rade, pomýlil si sa v úprave jej pamäte, Lupin! Očakával som od teba lepší odhad!“ odsekol Snape. Posadil sa na miesto, kde predtým sedel Lupin a prútikom založil oheň.

„Viem. Máš pravdu, možno by sme mali povedať každému pravdu.“

„Akú pravdu im chceš povedať?“ spýtal sa Snape, „Tú, ktorú si mi povedal alebo skutočnú pravdu.“

„Neviem, čo tým myslíš,“ odvetil Lupin. Bol unavený, tak veľmi vyčerpaný.

„Zaujímalo by ma,“ začal Snape, „či nie je niečo viac na príbehu, ktorý si mi povedal. Mám pocit, že si mi nepovedal všetko, napokon, nikdy si mi úplne nedôveroval.“

„Nikdy sme si nemohli byť istý, na čej strane si vo vojne stál,“ vysvetľoval Lupin, „preto je tvoje vyhlásenie pravdivé. Z tohto dôvodu som ti nikdy nepovedal celú pravdu.“

„Čo by vadilo na tom, keby som dievčaťu povedal pravdu, ako ju poznám? Bol by to naozaj koniec sveta?“ spýtal sa Snape.

„Bol by to koniec jej sveta. Chcel som ju ušetriť od bolesti. Tiež som si myslel, že by som jej mohol vymazať spomienky na jej mučenie. Prisaháš mi, že s tým nič nemáš spoločné?“

„Prisahám, človeče! Iba som ju vzal do lesa, ako lesť, skúsiť ju presvedčiť, aby odišla na Rokfort. Ďalej to bolo zlé. V tom čase už bola príliš zamilovaná do Malfoya. Netušil som, že sa zjaví skutočný páchateľ. Vbehla mu priamo pod nos. Všade som ju hľadal, ale jednoducho zmizla. Len čo som sa dostal na Pradiarsku uličku, Marcus Flint mi povedal o mužovom pláne. To bolo vtedy, keď som si uvedomil, že mladá slečna bola s tým bastardom a povedal som ti, aby si ju pomohol nájsť.“

„Áno a keď som ju našiel, upravil som jej pamäť, pretože TY si mi povedal, že si jej povedal pravdivé okolnosti jej narodenia. Myslel som, že nemám na výber. Uistil som sa, že sa dostane bezpečne späť do dediny a niekto ju nájde. To bolo všetko, čo som mohol urobiť,“ upozornil Lupin.

„Dobre, klamal som, neklamal? Nikdy som to tomu dievčaťu nepovedal!“ Snape sa opäť postavil. „Povedal som ti to, aby som ťa potrápil! Možno by som ti mal pripomenúť, že ty si tiež klamal, nie je tak? Myslel si si, že nikto nikdy nezistí pravdu?“

„Ako môžeš poznať pravdu?“ spýtal sa Remus.

„Od vlastnej matky dievčaťa, skôr než zomrela. Šiel som k tej žene v nádeji, že by si na mňa mohla spomenúť, keď sme boli mladší a spomenula. Na smrteľnej posteli všetko priznala, úbohá žena. Prečo si sa so mnou nespojil, Lupin? Myslíš, že by sa niečo zmenilo? Myslíš, že ja by som nepomohol ukryť dieťa, keby som poznal jej skutočný pôvod?“

„Áno, vždy tu bola tá myšlienka. Napriek tomu, mal si mi povedať, že poznáš pravdu. Nemal si utiecť ako ranené šteňa, chŕliac pomstu, a tvrdiť, že ideš povedať dievčaťu vlastnú verziu pravdy, keď si už tú pravdu poznal. Zo strany každého to bolo zle urobené. Ona mi nikdy neodpustí, akonáhle si na to spomenie a ani Harry.“

„A prečo je to smutné?“ spýtal sa Snape. „Čo sú ti naozaj? Pred rokmi si mi hovoril o skrytí dieťaťa, pretože bola tvoja vlastná, ale to bola lož, však? Hovoril si mi, že bola tvoja a Andromedy Blackovej, čím by bola čistokrvná a bola by z nej Dracova sesternica. Vravel si, že Andromeda zomrela pri pôrode, bál si sa, že manželka Luciusa Malfoya si bude robiť nárok na tvoje dieťa. Klamali ste mi, Sire! Nevidím na to dôvod! Ako naozaj Andromeda zomrela?“

„Teraz to nie je dôležité. Jej rodina by ju v každom prípade, ak by nezomrela, zabila. Bolo to príhodná, ale srdcervúca náhoda,“ odvetil smutne Remus.

„Matka toho dievčaťa, bola čistokrvná? Musím to vedieť!“ spýtal sa Snape.

„Pravda nie je ďaleko od toho.“

„Nie je ďaleko!   Medzi tým, kto je čistokrvný a tým, ktorý nie je, je dôležitý a obrovský rozdiel !“

„Jediný rozdiel je, že keby si vedel, kto bol jej otec, bez ohľadu na to, kto bol jej matka, nikdy by si mi nepomohol. Povedal som ti, že Hermiona je moja, to bol jediný spôsob, aby si mi pomohol. Necítiš ku mne nenávisť,  bez ohľadu na to, čomu chceš, aby ľudia verili, ale jej skutočného otca  nenávidíš. Nemôžem si pomôcť, ale myslím si, že by si sa jej rád zbavil, pretože keby bola čistokrvná, tvoj krstný syn by sa s ňou mohol oženiť, bez potupy alebo strachu, že stratí majetok. Možno si na to myslel, keď si mu núkal svoju chránenkyňu,“ riekol Remus. Prešiel k oknu, za ktorým zapadalo slnko. „Je koniec. Klamstiev, rovnako aj dôvodov na klamstvá. Neviem, prečo sme túto frašku vydržali tak dlho.“

„Myslím, že viem, prečo. Ak si myslíš, že môžeš vyzradiť skutočné okolnosti jej narodenia verejnosti a nikoho nezraniť, hlavne ju, mýliš sa.“

„Povedala, že som ako jej otec,“ odvetil Remus túžobne.

„Tu to viazne, človeče,“ poznamenal Snape, „nie si. Bez ohľadu na klamstvá, ktoré si si navrával, alebo ktoré si mi povedal za všetky tie roky, nie si. Viem, že Potter bol jej otec, ale otázkou je, kto bol jej skutočnou matkou?“

Lupin sa zasmial. „Ak už klamstvá nemajú význam, nevidím dôvod, aby som očistil svoju dušu. Pôjde to so mnou do hrobu.“

„Vieš, že stále existujú tí, ktorí jej chcú ublížiť. Ty a ten darebák Sirius Black ste tak usilovne počas vojny pracovali, aby ste ju ochránili. Harry Potter urobil to isté a rovnako, stále je v nebezpečí. I bez toho, aby sa vedelo, kto bola jej matka, je v nebezpečí a vieš prečo? Pretože ona JE dcéra Jamesa Pottera a ľudia, ktorí jej chceli ublížiť, jej stále budú chcieť ublížiť bez ohľadu na to, kto bola jej matka.“  Snape sa pobral na odchod.

Obrátil sa. „Ja si nad týmto umývam ruky. Už nemôžem pomôcť. Príliš veľa som riskoval. Pomohol som vám len na začiatku, kvôli proroctvu. Teraz, keď je Temný lord porazený a jej nepriateľ je niekto neznámy, neviem, ako môžem pomôcť. Viem, že je do toho zapojených viac ľudí, než Flint prezradil. To však nie je dôležité, pretože niekto ma v ten deň s ňou mohol vidieť a podozrievať ma rovnako ako Draco. Musím odísť späť na Rokfort, kde patrím. Tu ide o zvrat udalostí, nad ktorými nemám kontrolu. Veľa šťastia ,aby si ju udržal v bezpečí. Budete ho potrebovať, ale ja vám tentoraz nepomôžem. Neznesiem, že stratím náklonnosť krstného syna.“

„Zmenil by si svoj názor o jej ochrane, keby si vedel, kto je jej matka?“ spýtal sa Remus.

XXXXXXXXXXXXXX

Lord Malfoy šiel do knižnice, kde Hermiona sedela pri stole a písala poznámky, rýchlo a zúrivo. Keď vstúpil, brko sa zastavilo.

„To som len ja. Čo to robíte? Píšete list?“

„Píšem vám list na rozlúčku,“ odvetila.

Usmial sa na ňu. „Neodchádzate, tak si nechajte svoje zbohom.“ Mal v úmysle odľahčiť to,  pretože jej nechcel dať najavo, že sa tajne obával, že by jej príbeh mohol byť pravdivý, obzvlášť so správou, že Lupin odišiel hneď po Snapeovi. Nechcel spôsobiť mladej slečne viac strachu, chcel, aby bola v pokojnom ovzduší. „Teraz, choďte sa si obliecť  niečo pekné pre moje oči na večernú hostinu.“

Hodila list na zem. Pomyslel si, že je horúca hlava. To bolo isté. Chcela ho obísť, ale znova jej zablokoval cestu.

„Nechajte ma opustiť toto miesto, lord Malfoy, keď sa vráti Remus Lupin, nebudem v nebezpečí,“ prosila ho. Obehla ho k dverám, chodbou a on sa natiahol, ale jeho ruka sa dotkla iba jej šiat. Zbehla schodmi, ale čakal ju dole. Nemala kam ísť. Vedel, že to vedela aj ona. Bol to len strach z toho, čo zistila.

Draco nakoniec vybehol po schodoch a po dlhej, tmavej, vpadnutej chodbe na východné krídlo. Našiel ju stojacu pri stene, mimo jej spálňových dverí. Potiahol ju za ruku, aby sa k nemu otočila.

Keď ju otočil, uvidel, že zase plače. „Slečna, počúvajte ma! Nemáte kam ísť! Neviete, či to, čo ste povedala, je pravda!“ Vykríkol Draco. „Mohli ste si spomenúť na inú situáciu. Vaša pamäť nemusí byť úplná.“

Zohla hlavu, v nehlučnom rozjímaní, a hlasom, ktorý bol sotva počuteľný, riekla: „Viem, čo som videla. Viem, na čo si spomínam.“ Potriasla hlavou. „Verila som mu. Milovala som ho ako otca,“ kričala. Malfoyovo srdce sa kvôli dievčaťu zlomilo. Stála chrbtom k stene s rukami po bokoch. Jej hruď sa chvela s každou padajúcou kvapkou slzy.

Keď sa díval na jej dvíhajúci sa hrudník, s úzkostným vzlykotom, uvedomoval si bolesť vo svojej hrudi. Trvalú prítomnosť, ktorá bola viac ako bolesť.Nikdy predtým necítil takúto empatiu. Bola to viac než sympatia, pretože v skutočnosti cítil jej bolesť. Kiež by mohol pozrieť dovnútra jej mysle a zistiť či to, na čo si spomenula, je pravda. Vedel, že by to zmiernilo jej utrpenie. Vedel, že môže urobiť len jednu vec.

Priblížil sa k nej, pravú ruku umiestnil na stenu vedľa jej hlavy a ľavú ruku na druhú stranu. Oprel si čelo o jej, svojou výškou spôsobujúc, že jej hlava sa oprela o stenu. Dovolil jej pozerať mu do očí. Jej oči boli červené a jej oči boli v tieni. Rýchlo priložil svoje ruky na jej tvár a pobozkal ju na čelo.

„Hermiona, sladké, sladké dievča,“ pobozkal pravú stranu jej tváre a potom ľavú. Rýchlo ju stiahol k sebe a pevne objal. Jeho Hermiona. Jeho láska. Jeho drahocenná láska. Zdvihol ju zo zeme, stojac v celej výške, jej telo tesne proti jeho telu, jej nohy nad zemou. Šepkal jej do ucha chlácholivé slová, rukami tesne okolo nej a jej rukami okolo jeho krku. Jej bolesť bola pre neho príliš veľa a predstava, že bola stále v nebezpečenstve, ho znepokojovala ešte viac. Postavil ju späť na zem, ale jeho objatie zostalo pevné.

Jej vzlykanie konečne skončilo, bola úplne pokojná a zádumčivá. Zdvihol ju z podlahy, s jednou rukou na jej chrbte a druhou pod jej nohami. Šiel k jej dverám a kopnutím ich otvoril. Podišla k nim jej komorná.

“Stalo sa niečo, Milord?“ spýtala sa.

„Slečna je chorá. Pošlite niekoho po jej bratranca, vikomta Pottera, okamžite.“ Stále s ňou v náručí. Položil ju na posteľ a kľakol si vedľa. Obrátila sa na bok, zatvorila oči a znova začala plakať. Odhrnul jej vlasy z tváre.

„Ja vás pred zlom budem chrániť,“ riekol potichu. Opieral sa o posteľ a pobozkal ju na vlasy.

„Nemám žiadnu nádej,“ odvetila bez snaženia. Tak sa cítila.

„Vždy je nádej,“ oponoval. Vidieť ju trpieť, šklbalo každým vláknom jeho bytia. Jeho duša úzkostne kričala zároveň s ňou, ale bol bezmocný.

„Lord Malfoy, spomínam si na to. Pamätám si omráčenie a mučenie a nielen to. Pamätám si svoj život od tej doby, čo som sem prišla. Najviac zo všetkého si pamätám, že vás milujem. Milujem. A vy nie si slobodný, aby ste ma miloval.“ Posadila sa, snažiac sa odísť, odtlačila ho a spôsobila tak, že z pokľaku spadol na zem. Bežala dole schodmi, blízko k hystérii.

Na spodnej časti schodiska bol Remus Lupin. Pozrel na jej tvár a vedel, že si spomenula. Jednoducho to vedel. Uvidela ho a rozbehla sa späť po schodoch, minúc lorda Malfoya. Remus a Draco ju nasledovali, bežala hore do salónu a obaja muži v jej stopách. Roztvorila dvojkrídlové dvere, ktoré viedli k verande na poschodí a bez ďalších ťažkostí alebo rozlúčenia, sa premiestnilapreč.

Remus sa pozrel na Draca, ktorý civel do prázdnoty. Len zízal na miesto, kde predtým stála. Odišla, len tak. Keď Draco zmenil ochrany domu, nezmenil ich tak, aby nemohla odísť! „Aspoň si spomenula, ako sa premiestňuje!“ povedal Draco.

(Nabudúce: Buďte si istí, ďaleko sa nedostane)